Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, January 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/403/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7513213794
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7513213794.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova č. 25, IČO: 35792752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o.,
so sídlom v Bratislave, Kubániho č. 16, IČO: 47233516, proti žalovanej M. C., H.. XX.X.XXXX, C. N. E.
X.Š. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: OZ právna pomoc spotrebiteľom, so
sídlomvKošiciach,Sofijskáč.13,IČO:42247268zastúpenéhoJUDr.LadislavomMiklušom,advokátom,

so sídlom v Košiciach, Stará Baštova č. 2, o zaplatenie 2 170,08 eura s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie zo dňa 14.4.2015 č.k. 17C/383/2013-63 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške
123,30 eura a žalobcu zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho
zastúpenia v sume 198,66 eura.

V odôvodnení uviedol, že podľa ust. § 96 O.s.p. konanie zastavil v súlade s dispozitívnym úkonom
žalobcu, ktorý vzal svoj návrh na začatie konania pred prvým pojednávaním v celom rozsahu späť a

to bez uvedenia dôvodu.

O vrátení súdneho poriadku súd rozhodol v súlade s ust. § 11 ods. 3, 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov.

Výrok o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom na strane žalovanej odôvodnil

aplikáciou ust. § 93 a § 146 ods. 2 O.s.p. a majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania, zaviazal
ho nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 198,66 eura za dva úkony
právnej služby (1/ prevzatie a príprava zastúpenia a 2/ písomné podanie na súd konkr. vyjadrenie k
žalobe).

Proti výroku uznesenia, ktorým súd zaviazal žalobcu na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka

podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodu, že sa nejedná o trovy účelne vynaložené. Navrhol
napadnutý výrok zmeniť a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznať.
Uviedol, že ak sa nejakému subjektu priznáva určité osobitné postavenie (a to napr. podľa § 25 zákona
č. 250/2007 Z.z.) aj vo vzťahu k súdnemu konaniu, potom platí logický predpoklad, že tento subjekt
bude odborne, personálne a materiálne pripravený na vykonávanie takejto činnosti a nie je teda v
takomto prípade nutné zastúpenie advokátom. Poukázal pritom na uznesenie NS SR sp.zn. 6 M Cdo

5/2013 a uznesenie NS SR sp.zn. 6 M Cdo 9/2013. Rozhodnutie o priznaní náhrady trov právneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi preto považuje za nedôvodné a nezákonné. V závere konštatoval,že subjekt OZ právna pomoc spotrebiteľom nemá procesné postavenie vedľajšieho účastníka, pretože
s účinnosťou od 1.1.2015 je pre každý takýto subjekt stanovená povinnosť predložiť súhlas toho na
ktorého strane má vystupovať. Uvedenú povinnosť vedľajší účastník nesplnil a do konania vstúpil

spôsobom, kedy o žalovanej mal len informácie získané od súdu. Uviedol, že uvedené potvrdzuje napr.
aj rozhodnutie KS Trnava sp.zn. 23Co/200/2013.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník na strane žalovanej a navrhol uznesenie v napadnutej

časti potvrdiť. Uviedol, že svoje úkony považuje za účelné z toho dôvodu, že na ich základe vzal žalobca
svoj návrh späť. Konštatoval, že vedľajší účastník je riadnym účastníkom, teda v súlade s čl. 47 ods.
2 Ústavy SR aj Občianskym súdnym poriadkom má právo vždy si zvoliť na zastupovanie advokáta od
začiatkukonania,nieibapodľanáročnostiprípaduanavyšepriznanietrovvedľajšiemuúčastníkovimôže
byť účinným prostriedkom na to, aby sa žalobca v budúcnosti zdržal podávania tisícov nedôvodných
žalôb, v opačnom prípade ho to bude naďalej motivovať, nakoľko mu žiadna ujma nevznikne ani v

prípade prehratého sporu. V závere poukázal na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Prešove a na
uznesenie NS SR sp.zn. 3 M Cdo 30/2012.

Žalovaná vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhuje vedľajšiemu účastníkovi priznať
trovy konania, pretože vedľajší účastník ju v predmetnej veci kontaktoval a osobne sa stretla s

právnym zástupcom vedľajšieho účastníka, ktorého požiadala, aby sa k žalobe vyjadril. Dôvodom bola
skutočnosť, že sa v danom spore nevedela sama dostatočne brániť. V závere ocenila nezištnú pomoc
zo strany vedľajšieho účastníka.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade
trov konania vedľajšieho účastníka na strane žalovanej a konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods.
1, 3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci
vo vzťahu k trovám konania (konk. trovám právneho zastúpenia) vedľajšieho účastníka, ktorý následne
aj správne právne posúdil, ak žalobcu zaviazal na náhradu trov právneho zastúpenia vedľajšieho
účastníka.

Podľa výsledku konania vedľajší účastník má právo na náhradu trov konania, pretože vystupoval na
strane žalovanej, ktorá bola v konaní úspešná a zároveň ním vynaložené trovy konania boli potrebné
na účelné bránenie práva žalovanej, na strane ktorej vystupoval, preto súd prvého stupňa rozhodol
vecne správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia tak, ako sú tieto

podrobne špecifikované v odôvodnení jeho uznesenia.

Z obsahu spisu je zrejmé, podaním zo dňa 6.5.2014, doručeným súdu prvého stupňa dňa 9.5.2014,
oznámil vedľajší účastník v zmysle § 93 O.s.p. a § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
vstup do konania a požiadal o doručenie návrhu na začatie konania. Následne dňa 26.5.2014 doručil

súdu vyjadrenie k žalobnému návrhu /č.l. 42/ v ktorom uviedol, že žalobca poskytol žalovanej peňažné
prostriedky na základe neplatnej spotrebiteľskej zmluvy, preto má nárok len na vrátenie požičanej
istiny bez úrokov a bez poplatkov. Zároveň si uplatnil trovy konania vo výške 198,66 eura. Vyjadrenie
vedľajšieho účastníka vo veci samej bolo doručené žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu
dňa 29.9.2014 a zároveň bol žalobca vyzvaný, aby v lehote 10 dní zaujal písomné stanovisko k tomuto

vyjadreniu. Dňa 14.4.2015 žalobca doručil súdu prvého stupňa späťvzatie návrhu na začatie konania, v
ktorom neuviedol dôvod späťvzatia a navrhol konanie zastaviť.

Za tejto situácie bezpochyby právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre
úspech vo veci, t.j. pre účelné bránenie práva žalovanej, t.j. poskytol právne služby, ktorých vykonanie

malo vplyv na rozhodnutie súdu v prospech žalovanej. Nemožno preto hodnotiť vynaloženie trov
právneho zastúpenia ako trovy nadbytočné, či neúčelné tak, ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní.Nemožno preto prisvedčiť odvolacej námietke žalobcu, že právnym zastúpením vedľajšieho účastníka
došlo k nadbytočnému navyšovaniu trov konania a nehospodárnosti konania.

K odvolacej námietke žalobcu ohľadne významu právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka odvolací
súd uvádza nasledovné:

V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že podľa ústavy každý má právo na súdnu a inú právnu
ochranu(čl.46ods.1ÚstavySR)akaždýmáprávonaprávnupomocvkonanípredsúdmizapodmienok

ustanovených zákonom (čl. 47 ods.2 Ústavy SR). Žiadnym zákonom nie je vylúčené, aby toto základné
právo na právnu pomoc uplatnilo aj združenie na ochranu spotrebiteľov, a preto toto právo môže uplatniť
aj také združenie. Do obsahu tohto základného práva na právnu pomoc nesporne patrí aj zastúpenie
účastníka konania (každého) advokátom. Obsah tohto základného práva však nepredpokladá, že osoby
zakladajúce združenie sú schopné uplatniť svoje základné právo na súdnu ochranu bez právnej pomoci
spočívajúcej v zastúpení advokátom len z dôvodu, že sú právnickou osobou, založenou a vzniknutou

za špecifickým účelom ochrany spotrebiteľov. Takéto združenie môže byť podľa názoru odvolacieho
súdu vytvorené aj z osôb, ktoré nemajú žiadny predpoklad, aby sa dokázali právne účinným spôsobom
brániť v konaní pred príslušným súdom (podľa názoru odvolacieho súdu ide o znalosť procesných
predpisov, ktorú nemožno stotožniť so znalosťou hmotnoprávnej problematiky ochrany spotrebiteľa) a
tak len zo zamerania na ochranu spotrebiteľa sa nemôže vyvodzovať, že také združenie je schopné

zabezpečiťrealizáciuzákladnéhoprávanasúdnuochranubezzastúpeniaadvokátom.Navyše,vzákone
č. 250/2007 Z.z. sa združenie uvádza vo viacerých ustanoveniach (§ 1, 3, 4, 10, 14b, 19, 20, 25 a 26a).
Ani jedno z týchto ustanovení a rovnako ani Občiansky súdny poriadok neukladá takému združeniu
(porovnaj najmä § 25 citovaného zákona), aby vo veciach, v ktorých je účastníkom alebo vedľajším
účastníkom, v konaní pred súdmi konalo bez reálneho uplatnenia základného práva na právnu pomoc,

ktoré patrí každému, vrátane právneho zastúpenia advokátom. V tejto spojitosti treba pripomenúť, že
podľa článku 2 ods. 3 Ústavy SR každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané a nikoho nemožno
nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Združeniu podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z.z. žiaden zákon nezakazuje byť zastúpený advokátom

(podľa názoru odvolacieho súdu ani v hmotnoprávnych vzťahoch) a tento záver musí byť základom
pre posúdenie práva združenia na náhradu trov konania vzniknutých trovami advokátskeho zastúpenia.
Takýto výklad základného práva na právnu pomoc podľa článku 47 ods. 2 Ústavy SR v spojení s § 3
ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. je potrebné uplatniť v posudzovanom spore aj vo vzťahu k § 146 ods. 2
O.s.p., osobitne ku náhrade trov konania vzniknutých právnou pomocou poskytnutou advokátom.

Vychádzajúc z takéhoto výkladu Ústavy SR a zákona o ochrane spotrebiteľa odvolací súd je názoru, že
súčasťou ochrany spotrebiteľa v konaní pred súdom je taký výklad § 142 ods. 1 O.s.p., resp. § 146 ods.
2 O.s.p., ktorý akceptuje, že združenie na ochranu spotrebiteľov, ak uplatní základné právo na súdnu
ochranu, zásadne má právo na náhradu trov konania, ktoré súvisia s právnou pomocou poskytovanou

advokátom.Takátonáhradabymohlabyťnepriznanálenvprípade,akbyniektoréúkonyprávnejpomoci,
spočívajúce v zastúpení advokátom, boli zbytočné, respektíve neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť
nepriznaná len na základe toho, že združenie na ochranu spotrebiteľov sa dalo v konaní pred súdmi
zastúpiť advokátom.

Aj v prípade zastúpenia vedľajšieho účastníka advokátom teda platí, že vedľajšiemu účastníkovi
možno priznať iba náhradu účelne vynaložených trov, t.j. trov nevyhnutných pre účelné bránenie práva
účastníka, na strane ktorého vystupuje (v prejednávanej veci žalovanej), a to s poukazom na ust. § 142
ods. 1 O.s.p.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené
účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka) musia byť v príčinnej súvislosti s jeho
procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie
uplatneného nároku, alebo, ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. čl.
47 Ústavy SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak právny zástupca
vedľajšieho účastníka nevykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. neposkytol právne služby,ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, ak sa určité procesné podanie nadbytočne
opakujebezuvedenianových,procesnevýznamnýchskutočnostíapod.Toplatíajnapodaniaadvokáta,
ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali

medziúčastníkmikonaniaspornéatrebaichdokazovať,nakoľkosúvýznamnénaposúdenievecisamej.

V prejednávanej veci trovy účtované vedľajším účastníkom v súvislosti s poskytnutím právnych služieb
právnym zástupcom sú účelné tak, ako bolo vyššie uvedené, preto súd prvého stupňa rozhodol vecne
správne, ak vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia.

K námietke žalobcu, že združenie OZ právna pomoc spotrebiteľom nemá procesné postavenie
vedľajšieho účastníka z dôvodu nepredloženia súhlasu žalovanej o tom, že vstupuje do konania na
jej strane odvolací súd dodáva, že uvedená povinnosť bola inkorporovaná do ust. § 93 O.s.p. až s
účinnosťou od 1.1.2015. Uvedené združenie vstúpilo do konania dňa 9.5.2014 a navyše ako vyplýva z
vyjadrenia žalovanej k odvolaniu žalobcu /č.l. 77/ so vstupom tohto združenia ako vedľajšieho účastníka

na jej strane súhlasila a jeho pomoc ocenila.

Zvyššieuvedenýchdôvodovodvolacísúdpotvrdiluznesenievovýrokuopriznanínáhradytrovprávneho
zastúpenia vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správne podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
142 ods. 1 O.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní neúspešný, nemá preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania, vedľajší účastník na strane žalovanej si trovy odvolacieho konania (t.j. trovy
právneho zastúpenia za úkon právnej služ ) neuplatnil, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Uvedené uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.