Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 30, 2016

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9C/423/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615216629
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2016:6615216629.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Evou Triznovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit

a.s., so sídlom Ružová Dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 47 248 980, zastúpený: PERSPECTA Legal,
s.r.o., so sídlom Ružová Dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: Š. L., C..
XX.XX.XXXX, D. S. U. XX, XXX XX U., štátny občan Slovenskej republiky, v konaní o zaplatenie 248,95
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu proti žalovanému o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podal dňa 02.12.2015 žalobu o zaplatenie 248,95 Eur s príslušenstvom.

Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 30.03.2016.

Zástupca žalobcu sa na pojednávanie nedostavil. Súd podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku pojednával v jeho neprítomnosti.

Žalovaný sa dostavil na pojednávanie.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, Zmluvy o postúpení pohľadávok, uzatvorenej dňa
09.06.2014, Zmluvy o pripojení, Dodatku k Zmluve o pripojení, faktúry č. 7212781439,
Oznámenia o postúpení pohľadávky, Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej telefónnej siete, na základe čoho bol zistený
nasledovný skutkový stav.

Žalobcauviedol,žeSlovakTelekoma.s.sosídlomBajkalská28,Bratislavauzavrelasožalovanýmpodľa

§ 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, dňa 18.07.2012 Zmluvu poskytovaní
verejných služieb FIX. Na základe tejto zmluvy bola spoločnosť Slovak Telekom a.s. povinná pripojiť
žalovaného k verejnej mobilnej telefónnej sieti a aktivovať SIM kartu na predplatenú mobilnú službu
FIX 16. Žalovaný bol povinný dobíjať si mesačne dohodnutý zmluvný kredit na SIM karte, pričom prvý
krát bol povinný dobiť si ho najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci,
v ktorom bol zmluvný vzťah uzavretý. Na základe Dodatku k Zmluve zo dňa 18.07.2012 povinnosť
žalovaného trvala počas doby viazanosti 24 mesiacov. V súvislosti s vyššie uvedenými záväzkami,

vznikla právnemu predchodcovi žalobcu povinnosť predať žalovanému mobilný telefón LG T565 Viper
v akciovej cene. Žalovaný porušil Zmluvu o pripojení FIX 16, keďže si kredit na SIM karte buď nedobil
vôbec, alebo počas lehoty viazanosti prestal kredit dobíjať. Žalovaný porušil zmluvu o pripojení FIX
16, Všeobecné podmienky poskytovania predplatenej verejnej komunikačnej služby EASY a osobitnépodmienky pre poskytovanie služby FIX 16. Právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému
faktúrou č. 7212781439 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 Eur.

Žalovaný vypovedal tak, že uzavrel s právnym predchodcom žalobcu Zmluvu o pripojení a Dodatok k
Zmluve. Pravdou je, že nezaplatil zmluvnú pokutu, ktorú mu právny predchodca žalobcu vyfakturoval.
Evidovaný je na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Lučenec ako uchádzač o zamestnanie. Poberá
dávky v hmotnej núdzi, takže pokutu nemohol zaplatiť. Nemal možnosť vyjednávať s právnym
predchodcom žalobcu o osobitných podmienkach zmluvy.

Spoločnosť Slovak Telekom, a.s., so sídlom Karadžičova 10, Bratislava ako postupca na strane jednej
a žalobca ako postupník na strane druhej uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej
bol prevod pohľadávky na žalobcu, vrátane pohľadávky voči žalovanému.

Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

V posudzovanej právnej veci bola pohľadávka, ktorá je predmetom sporu postúpená, takže žalobca je
aktívne legitimovaný na podanie žaloby.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písmeno k) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa § 5 ods. 4 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je koncový užívateľ,
ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní
verejných služieb.Podľa § 43 ods. 1 písm. a), e) citovaného zákona podnik má právo:
a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o

poskytovaní verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti
alebo odčítať údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých
údajov účastníka podľa odseku 2 písm. b).

Podľa § 43 ods. 2 citovaného zákona podnik je povinný

a)uzavrieťzmluvuoposkytovaníverejnýchslužiebskaždýmzáujemcomoposkytovanieverejnejslužby,
ak nie je dôvod na jej odmietnutie podľa odseku 1 písm. c),
b) pri uzatvorení zmluvy o poskytovaní verejných služieb získavať a overovať údaje účastníka vrátane
účastníka používajúceho predplatené služby podniku a viesť evidenciu týchto údajov v rozsahu podľa
§ 56 ods. 3 písm. a),
c) písomne, elektronickou poštou, službou krátkych správ (SMS) alebo telefonicky oznámiť účastníkovi

najmenej jeden mesiac vopred podstatnú zmenu zmluvných podmienok a zároveň ho informovať o jeho
práve odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb bez sankcií, ak tieto zmeny neakceptuje;
oznamovacia povinnosť je splnená aj oznámením účastníkovi, že došlo k podstatnej zmene zmluvných
podmienok a kde sa s týmito zmenami môže podrobne oboznámiť.

Podľa § 43 ods. 12 písm. a), b) a ods. 13 citovaného zákona účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak
to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,

Ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v
omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu
účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil
podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky

je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

Podľa § 44 ods. 1 a 2 citovaného zákona zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje
účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže

vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných
služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných
telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných
služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí
pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať
a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní

služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s
osobitnými predpismi, 39)
3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné
ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa
§ 59 ods. 2,d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka
súvisiace so spôsobom platby,

e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,
f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a
ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v
záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných
identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady

nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami,
g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo
v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 44 ods. 8 písm. b) citovaného zákona podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá veta Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,

je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania

ustanovuje vykonávací predpis.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákona, ktoré aplikoval na zistený
skutkový stav.

Pokiaľ by súd vyhovel žalobe na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy
súkromného práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky
vyplývajúcich z členstva v Európskej únii.

Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom

zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a
aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).

Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“ a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.

O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody je aj sankciou, by nemali byť
žiadne pochybnosti. Právny predchodca žalobcu ponúkal svoje služby spotrebiteľom prostredníctvom
štandardných zmlúv, ktoré mal vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky
nemohli ovplyvniť. To platí aj pre zmluvnú pokutu, ktorú žalobca žiada od spotrebiteľov zaplatiť vždy
v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. Teda reálne môže

nastať situácia, že spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, zostáva mu už iba jeden
poplatok a pre jeho nezaplatenie uplatní žalobca resp. právny predchodca žalobcu rovnakú zmluvnú
pokutu, ako v prípade omeškania sa spotrebiteľa už hneď na úvod dvojročného zmluvného vzťahu.
Podmienky, za akých právny predchodca žalobcu dohodoval zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách,
poškodzujú spotrebiteľa.

Súd prihliadal k ostatným zmluvným podmienkam, k povahe služby, k okolnostiam zmluvy a inej
zmluve (čl. 4 ods. 1 Smernice). Aj keď žalobca výslovne neoznačil zmluvu podľa toho, aký typ podľaObčianskeho zákonníka reprezentuje, jedná sa o spotrebiteľskú zmluvu - zmluvu o pripojení, na základe
ktorej poskytoval právny predchodca žalobcu služby verejnej mobilnej telefónnej siete.

Súdna kontrola štandardných zmlúv je však postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl
a bolo by v rozpore s cieľom Smernice, ak by sa pred neprijateľnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil
a druhý nie. Rozhodujúce je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobilá poškodiť spotrebiteľa a nie je rozhodujúca vôľa zmluvných strán. Do pozornosti súd dáva
Doplňujúce formálne oznámenie Európskej komisie z 27.11.2008 č. 2007/2495, v ktorom sa okrem iného

uvádza:
„V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že čl. 4 ods. 1 Smernice sa nezameriava na vôľu účastníkov,
ale skôr na všeobecný pojem nekalých okolností. To sa odchyľuje od tradičnej zásady zmluvného
práva, ktorou je suverenita účastníkov pri prejave vôle. V zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora je
ochrana zavedená Smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je vzhľadom na dodávateľa alebo
predávajúceho v slabšej pozícii, pokiaľ ide o schopnosť vyjednávať a úroveň jeho znalosti.“

Obligatórnosť zásahu je opodstatnená, ak spotrebiteľovi súd podľa procesného poriadku (§5 O.s.p.)
nemôže poskytnúť poučenie o hmotnom práve. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi
Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z

ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti nekalej podmienke: Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý
od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by
sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V
sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené, môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená
čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol použitie nečestnej podmienky. V počte členských

štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že
spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že
účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť
podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh.

Zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k
verejnej mobilnej telefónnej sieti a účastník sa zaviazal platiť cenu za sprístupnenie a
poskytovanietejtoverejnejelektronickejmobilnejtelefónnejsieti.Súčasťouzmluvyexlegesúvšeobecné
podmienky a tarifa. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby,
miesto jej poskytovania a cena za službu. Tieto práva a povinnosti zmluvných strán sú vzájomne

(synalagmatické), z čoho vyplýva, že každý z účastníkov je povinný plniť, teda obe strany sú si navzájom
dlžníkmi a veriteľmi, pričom pri týchto záväzkoch existuje nielen vzájomnosť práv a povinností, ale aj
vzájomná podmienenosť plnenia s odkazom na ustanovenie § 560 Občianskeho zákonníka. Vzájomná
podmienenosť plnenia znamená, že plnenia sa môže domáhať len účastník záväzkového právneho
vzťahu, ktorý už sám dlh splnil alebo preukázateľne je pripravený ho splniť. V zmysle ustanovenia § 544

Občianskeho zákonníka účastníci pre prípad nesplnenia záväzku alebo pre prípad akejkoľvek zmluvnej
povinnosti, môžu dohodnúť zmluvnú pokutu, ktorá je jedným so zabezpečovacích prostriedkov a má
akcesorickú povahu, teda pri svojom vzniku predpokladá existenciu hlavného záväzku, na zabezpečenie
ktorého má slúžiť. Jej cieľom je dosiahnutie väčšej istoty, že právo veriteľa bude uspokojené. Dohoda
o zmluvnej pokute musí mať obligatórne písomnú formu. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej

pokute je určenie výšky pokuty alebo určenie spôsobu jej určenia.

Súdžalobužalobcunazaplateniezmluvnejpokutyvovýške248,95Eursúrokom zomeškania
vo výške 8,75 % ročne zo sumy 248,95 Eur počnúc od 26.12.2012 do zaplatenia zamietol z dôvodu, že
zmluva o pripojení je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho

zákonníka, pričom právny predchodca žalobcu vystupoval pri uzatváraní predmetnej zmluvy ako
dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Dojednanie o zmluvnej pokute súd nepovažoval za individuálne
dojednané s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko ustanovenie je v
Zmluve o pripojení uvedené podobne ako v ďalších formulárových zmluvách uzatvorených s právnym
predchodcom žalobcu so svojimi zákazníkmi, pričom žalovaný nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť

výšku zmluvnej pokuty a výška zmluvnej pokuty bola rovnaká po celú dobu
viazanosti. Ustanovenia o zmluvnej pokute uvedené v zmluve, súd považoval za neprijateľné zmluvné
dojednanie podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko spôsobilo nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa s poukazom na to, že zmluvnápokuta nezohľadňovala, kedy došlo k porušeniu zmluvnej povinnosti, či na začiatku zmluvného vzťahu
alebo na konci zmluvného vzťahu, pričom výška zmluvnej pokuty zostala nemenná počas celej doby
viazanosti v prípade porušenia zmluvy, teda aj v prípade, ak by účastník zmluvy si splnil svoju povinnosť

odoberať služby poskytované žalobcom, riadne platil ich úhradu až do doby krátko pred uplynutím doby
viazanosti (a to i v prípade nezaplatenia poslednej úhrady), mal povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v
plnej výške. Neprimeranosť sankcie sa v danom prípade tak, ako i v ostatných zmluvách, ktoré uzatváral
žalobca so spotrebiteľmi, prejavila osobitne v spojení s časovým aspektom jej uloženia.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak ako to vyplýva z výrokovej časti rozsudku.

O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný mal
v konaní úspech. Trovy konania voči žalobcovi si neuplatnil, takže súd rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.