Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5CoP/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815200751
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5815200751.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha
a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, vo veci starostlivosti súdu o
maloleté dieťa: S. P., nar. XX.XX.XXXX, maloleté dieťa bytom u matky, dieťa rodičov: matky - S. P.,
rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., E. č. XXX/X, t.č. bytom A., X. č. XXX/XX, práv. zast.: JUDr.
Mária Vevurková, advokátka, A., Q. č. XXX/XX, a otca - P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., O. O. č. XXX,

práv. zast.: JUDr. Slávka Zanovitová, advokátka, A., A. č. XXXX/X, v konaní o návrhu otca na zníženie
výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 4P/12/2015-117 zo dňa 15.
októbra 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Námestovo rozsudkom č.k. 4P/12/2015-117 zo dňa 15. októbra 2015 zamietol návrh otca

maloletej na zníženie výživného. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že otec maloletej podaným návrhom zo dňa 11.2.2015 sa domáhal
zníženia výživného na maloletú S. nard. XX.X.XXXX a to na sumu 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené, neplnoleté dieťa. Následne podal návrh, ktorým žiadal, aby ho súd zaviazal platením
výživného vo výške 50,- eur mesačne. Návrh odôvodňoval tým, že maloletá bola na čas po rozvode
zverená do osobnej starostlivosti matky a jemu bola uložená povinnosť platiť na výživu maloletej

mesačne sumou 133,- eur. V čase vydania rozsudku bol živnostníkom a jeho príjem bol omnoho vyšší.
Časom ako živnostník mal menej pracovných príležitostí, jeho náklady boli vyššie ako príjmy, preto
sa rozhodol živnosť ukončiť a od 7.1.2014 do 31.5.2014 bol evidovaný na úrade práce a nepoberal
žiadnu podporu. Od 1.6.2014 nastúpil do pracovného pomeru v spoločnosti KorektSTAV s.r.o. a celkový
jeho ročný príjem za rok 2014 predstavoval sumu 2.984,- eur. 10.7.2014 uzavrel manželstvo s U. P.
a týmto dňom mu vznikla nová vyživovacia povinnosť voči manželke. Priemerný čistý mesačný príjem
jeho manželky je vo výške 398,36 eur. S manželkou bývajú v prenajatom jednoizbovom byte v A., kde

platia nájomné vo výške 173,- eur, internet 9,80 eur mesačne, telefóny vo výške 40,- eur, okrem toho
dva spotrebné úvery voči PrimaBanke Slovensko vo výške 26,55 eur mesačne a ďalší úver vo výške
142,42 eur mesačne. Voči spoločnosti CETELEM Slovensko, voči spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.
majú pôžičky a tie splácajú priemerne vo výške 25,- až 30,- eur mesačne. Mesačné náklady na výživné,
stravu, ošatenie, obuv, hygienu, zdravotnú starostlivosť predstavujú celkove výšku 462,- eur mesačne.
Ďalej poukázal na to, že je voči nemu vedené viacero exekučných konaní.

Matka maloletej s návrhom o zníženie nesúhlasila. Poukázala na to, že pracuje na dohodu u Ing. P.
F., kde má mesačný príjem vo výške 54,- eur a okrem toho poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške180,- eur. Býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou, pričom spolu hospodária. Poukázal na to,
že náklady na maloletú jej vekom rastú. Maloletá má 12 rokov, chodí na rôzne krúžky, otec na dcéru
platí mesačne 133,- eur. Počas školského roka má tieto náklady na maloletú - strava v školskej družine,

poplatok na základnú umeleckú školu, dcérin telefón na kredit a jej paušál ju výjdu 50,- eur mesačne,
dcére platí poistku vo výške 23,- eur, zvyšok peňazí dáva na oblečenie a zabezpečenie stravy. Tiež
má dve exekúcie a to exekúciu, ktorá sa po 10 rokoch vyšplhala na 2.300,- eur platí vo výške 74,- eur
mesačne a za telefón, ktorý zobral manžel na jej meno vo výške 24,- eur.

Súd prvého stupňa vec správne posúdil podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dohody
a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Vykonaným dokazovaním
dospel k záveru, že v súčasne dobe návrh na zmenu výživného - zníženie výživného otca voči
maloletej nie je dôvodný. V čase posledného rozhodovania súdu o výživnom otec maloletej pracoval ako
samostatne zárobkovo činná osoba, kde jeho základ dane za rok 2009 predstavoval sumu 2.133,- eur
pri dosiahnutých príjmoch 6.177,- eur a výdavkoch 4.043,64 eur. Matka maloletej v tom čase pracovala

ako barmanka s mesačným príjmom 100,- eur. Ak aj právna zástupkyňa otca maloletej poukazovala
na nízky príjem otca maloletej, súd dáva do pozornosti to, že ak by sa priklonil k tvrdeniu, že v čase
posledného rozhodovania mal otec maloletej príjem vo výške 177,78 eur, tak v súčasnej dobe jeho
výška príjmu je 320,- eur. Je síce pravdou, že má náklady spojené s užívaním bytu, je však ženatý a
jeho manželka ma taktiež príjem zo zamestnania, čiže na financovaní nákladov spojených s chodom

domácnosti sa spolupodieľajú obidvaja. Pokiaľ otec maloletej poukazoval, že v súčasnej dobe je proti
nemu vedených viacero exekučných konaní, ktorých existenciu nezapríčinil úmyselne, súd je však toho
názoru, že ich existenciu zapríčinil otec maloletej svojím nezodpovedným prístupom. Táto skutočnosť
nemôže byť na úkor maloletej, ktorej hlavnou živiteľkou je jej matka, u ktorej sú príjmové schopnosti
oproti predchádzajúcemu obdobiu nezmenené. Zmenu pomeru súd videl na strane maloletej, ktorá je

už vo veku, kedy sú náklady spojené s jej výchovou a výživou podstatne vyššie, a preto návrh otca ako
nedôvodný zamietol.

Proti tomuto rozsudku otec maloletej podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol,
že s rozsudkom nesúhlasí a navrhol, aby odvolací súd ho zmenil tak, že ho zaviaže platiť mesačné

výživné v sume 50,- eur mesačne. Poukázal na to, že pokiaľ ide o schopnosti odvolateľa živiť
maloletú, tá je daná predovšetkým jeho subjektívnymi okolnosťami, ktoré však súd vôbec nebral do
úvahy. Otec má ukončené základné vzdelanie a pokiaľ sa dostal do situácie, že na jeho majetok je
vedených niekoľko exekúcií, nebolo to úmyselne a ani v tom nebol nezodpovedný prístup. Voči plneniu
vyživovacej povinnosti pristupuje maximálne zodpovedne, vždy si ju plnil, hoci istý čas v domnení,

že platí výživné maloletej, v skutočnosti plnil výživné voči matke maloletej, keďže obe vyživovacie
povinnostiboliurčenésúdomanavrhovateľsitentorozdielneuvedomil.Právezačasplneniavyživovacej
povinnosti voči matke maloletému vznikol nedoplatok na výživnom. Jeho možnosti zvýšiť si príjem
sa odvíjajú od jeho schopnosti a od situácie na trhu. Objektívne možnosti odvolateľa na trhu sú
naviazané na jeho subjektívnu schopnosť, ktorá je daná aj jeho vzdelaním. Iné možnosti majú ľudia so

základným vzdelaním a iné so stredoškolským či vysokoškolským. Túto skutočnosť súd nebral do úvahy.
Navrhol preto, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách jeho odvolania, rozsudok
prvostupňového súdu zmenil.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka, ktorá uviedla, že sa v celom rozsahu stotožňuje

s dôvodmi rozsudku, ktorý vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu a prihliadol na záujmy
maloletého dieťaťa na stanovisko kolízneho opatrovníka. Poukázala ďalej na to, že otec maloletej
nikdy neprispel nad rámec stanoveného výživného a to ani v dni, ktoré sú pre dieťa významné ako sú
narodeniny, meniny, Vianoce. Otec o maloletú nejaví žiadny záujem a jeho tvrdenie, že sa chce s ňou
stretávať, vyznieva vyslovene účelovo. Výšky výživného bola stanovená pri poslednom rozhodovaní

v roku 2010 a keď bola primeraná potreba maloletého dieťaťa a zodpovedajúca schopnostiam a
možnostiam otca. Od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa,
ktoré je staršie o 5 rokov, navštevuje druhý stupeň základnej školy a je nepopierateľné, že výdavky na
dieťa vo veku maloletej S. sú oproti času, kedy rozhodol o výživnom značne vyššie. Vyšší vek dieťaťa,
prestup na iný stupeň ZŠ zakladá samo o sebe dôvod na zvýšenie výživného a nie na zníženie. Navrhla

preto, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny.

Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako
vecne správny.Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu
ustanovenom v § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214

ods. 2 O.s.p. a podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozsudok, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa podľa ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny.

Odvolací súd dospel k rovnakému záveru, ako súd prvého stupňa, že návrh otca o zníženie výživného
nie je dôvodný. Aj keď na strane maloletej došlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov, ktorá by

odôvodňovala nie zníženie, ale zvýšenie výživného pre maloletú, súd prvého stupňa komplexne posúdil
možnosti a schopnosti povinného otca spolu s odôvodnenými potrebami maloletej a správne dospel k
záveru, že návrh otca o zníženie výživného nie je dôvodný. V konaní bolo preukázané, že odôvodnené
potreby maloletej sa neustále zvyšujú v dôsledku jej rastu a t.č. už aj druhého stupňa školskej dochádzky
a je to matka, ktorá v prevažnej miere zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa a uspokojuje jeho
potreby tak, ako postupne vznikajú, teda poskytuje mu stravu, ošatenie, bývanie, potreby pre školskú

dochádzku, hoci rovnakú povinnosť má aj otec dieťaťa. Správne súd prvého stupňa aplikoval ust. §
78 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že dohody a súdne rozhodnutie o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery. Zmenou pomerov v zmysle tohto ustanovenia sa rozumie výrazná zmena
tých okolností na jednej alebo druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú

a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie
o výživnom. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú
rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o ust. § 62 ods. 1,2,4,5 a ust. § 75 ods.
1 Zákona o rodine. Pokiaľ otec odôvodňuje návrh na zníženie výživného tým, že má nízky príjem a
že stanovenú výšku výživného považuje za vysokú vzhľadom na skutočnosť, že sa oženil a že má

vyživovaciu povinnosť aj voči svojej manželke, správne v tomto smere súd prvého stupňa poukazuje na
to, že jeho manželka je zamestnaná a na nákladoch svojej domácnosti sa spolupodieľajú obidvaja.

S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zníženie výživného pre maloletú
S. by znamenalo posunúť zodpovednosť otca za všestranné zabezpečenie potrieb dieťaťa výlučne na

druhého rodiča, t.j. matku mal. S., ktorá sa o dieťa riadne stará, dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť
voči dieťaťu, aj osobnou starostlivosťou a uvedená požiadavka otca je v rozpore so Zákonom o rodine,
morálkou a aj spravodlivosťou. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa
ust. § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil ako vecne správny, keď sa v plnom rozsahu stotožnil so súdom
prvéhostupňa,ktorýnávrhzamietolakonedôvodný.Pretoodvolacísúdnemoholprisvedčiťargumentom

odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolanie, ktoré odvolací súd považoval vyslovene za účelové, a
preto nedôvodné.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 146 ods. 1
písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, pretože išlo o konanie, ktoré

mohlo začať i bez návrhu.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.