Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 19, 2016

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/552/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312222913
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2016:4312222913.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 35 807 598, v konaní právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so
sídlom Grosslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanej : Slovenská republika, v jej mene
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej súd nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa 01.10.2012 domáhal, aby súd medzitýmnym rozsudkom rozhodol o
základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Nitra, pretože tento nerozhodol o žiadosti o jeho návrhu na zmenu súdneho
exekútora v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu voči povinnému T. a ďalej žiadal, aby

súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 175 eur z titulu majetkovej škody a sumy 331,92 eura z
titulu nemajetkovej ujmy. V žalobe namietal vecnú a miestnu príslušnosť Okresného súdu Nitra, ktorý
rozhodoval v exekučnom konaní a žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu,
nakoľko sudcovia Okresného súdu Nitra sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na
ich pomer k veci a k účastníkom konania.

Žalobca v žalobe a písomnom stanovisku uviedol, že pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky
nútene vymáhanej súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, spísal dňa 18.11.2010 a podal postupom podľa ust. § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou
poskytne súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite a teda, že dôjde k reálnej zmene exekútora
rozhodnutím súdu v zákonom stanovenej lehote. Nestalo sa tak, a to napriek tomu, že podaný návrh
spĺňal všetky formálne a materiálne podmienky ustanovené Exekučným poriadkom, resp. Občianskym

súdnym poriadkom. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená
zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného na zmenu exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti; si nevyžadovala takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný
k posúdeniu a rozhodnutiu (v skutočnosti súd nemá inú legálnu možnosť, než o návrhu len na základe

posúdenia osoby nového exekútora rozhodnúť, a teda do konania nevstupujú iné informačné
podnety a nevykonáva sa dokazovanie), nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
zákonom stanovenom čase. Žalobca tvrdí, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje okolnosť,ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že
k vydaniu rozhodnutia o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. K dôkaznému bremenu
uviedol,ženedisponujerovnopisompríslušnéhoexekučnéhotitulu.Žalobcanedisponujeanirovnopisom

príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval vyznačený dátum doručenia súdu.
Žalobca použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k návrhu na vykonanie exekúcie a zveril
ho zvolenému súdnemu exekútorovi. Žalobca ako dôkaz označil príslušný spis exekučného súdu, ktorý
obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné skutočnosti. Žalobca si z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody v celkovej výške

175 eur, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch v sume 331,92 eura. Majetková škoda predstavuje
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu
súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom. Žalobca špecifikoval majetkovú škodu náklady žalobcu v
období medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom malo ísť o
pracovnévýkonyzamestnancovpomocouinformačnéhosystémuvsume70eur,nákladynaudržiavanie

a správu informačného systému sumu 40 eur, náklady na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
exekútorom sumu 50 eur a administratívne náklady v sume 15 eur. Žalobca sa zároveň domáhal
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania,porušeniejehoprávastratulegitímnychočakávaníavyvolanierizíkohrozujúcichkonečné
vymoženie pohľadávky. Nemajetková ujma má predstavovať satisfakciu za konkrétne porušenie zákona.

Pri výške nemajetkovej ujmy žalobca vychádzal z toho, že Ústavný súd SR za prieťahy v konaní priznáva
priemerne 663,88 eura ročne a žalobca sa domáhal sumy 55,32 eura za každý mesiac, pričom upozornil
na to, že exekučný súd bol v danej veci nečinný viac ako 194 dní.

Právny zástupca žalobcu ani žalovaná sa na pojednávanie nedostavili, mali doručené predvolanie,

neúčasť ospravedlnila len žalovaná, pričom nežiadali o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, a
preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v ich neprítomnosti.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, uznesením Krajského súdu v Nitre č.k.
6NcC/64/2012-15, vyjadrením žalovaného, obsahom spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Er/16/2004

a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Zo spisu Okresného súdu Nitra sp. zn. 17Er/16/2004 súd zistil, že v danom prípade sa exekučné konanie
začalo dňa 08.04.2003. Oprávnený podal návrh na zmenu súdneho exekútora zo dňa 18.11.2010. Súd
vyzval súdneho exekútora prípisom zo dňa 07.03.2011 na vyjadrenie k návrhu na zmenu súdneho

exekútora, vyčíslenie a špecifikáciu vzniknutých trov exekúcie a zaslanie exekučného spisu. Dňa
17.05.2011 doručil súdny exekútor súdu vyjadrenie k návrhu na zmenu exekútora a exekučný spis EX
1087/03. Uznesením č.k. 17Er/16/04-29 zo dňa 31.05.2011 súd vyhovel návrhu na zmenu súdneho
exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého.

Žalovaná v písomnom vyjadrení navrhovala žalobu zamietnuť. V prvom rade mala za to, že žalobný
návrh je zmätočný, keď žalobca síce podal písomný návrh a poukazoval na konkrétne dôkazy, žiadne
dôkazy však sám nepredložil. Nie je jasný ani titul nároku na náhrady škody. Žalobca nepodnikol žiadne
kroky pre odstránenie neželaného stavu v prieťahoch v konaní. Mala za to, že žalobný návrh je podaný
predčasne, keď neuplynula 6 mesačná doba na predbežné prerokovanie nároku, v rámci ktorej žalobca

neposkytol žiadnu súčinnosť, na základe čoho žalovaná nepovažoval nárok za predbežne prerokovaný.
K samotnému postupu súdu žalovaná uvádzala, že z praktického hľadiska je lehota na zmenu
exekútoraobjektívnenedodržateľnávzhľadomnaúkonysúduspojenéstýmtonávrhomakojedoručenie
návrhu pôvodnému exekútorovi, vyčíslenie trov pôvodného exekútora či zaslanie originálu spisu. Počas
prejednávania takéhoto návrhu nemôže prísť ku škode, keď pôvodný exekútor je stále oprávnený

vykonávať všetky úkony vo veci výkonu exekúcie. Žalobca vo vzťahu k predpokladom posúdenia
existencie zbytočných prieťahov v zmysle citovaného ustanovenia svoje tvrdenie nepreukázal. Nevyužil
všetky prostriedky pre nápravu práva na prerokovanie veci bez zbytočného prieťahu (sťažnosť, podnet
na konanie vo veci a podobne). Žalovaná namietala vyčíslenie materiálnej škody, keď mala za to, že
požadovať paušálnu sumu je nesprávne a účelové. Je potrebné preukázať skutočnú škodu listinnými

dôkazmi, čo žalobca nepreukázal. K nemajetkovej ujme žalovaná uviedla, že poskytovanie finančného
zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu, keď mala za to, že
prieťahy v konaní môže posudzovať len ústavný súd. Všeobecný súd nemôže hodnotiť, či iný všeobecný
súd i nadriadení nekonal, bez zbytočných prieťahov. Taktiež je potrebné brať do úvahy, či ide ovznik nemajetkovej ujmy u fyzických, či právnických osôb, kde treba prihliadať aj na dobré mravy u
poškodenej osoby. V tomto prípade žalovaná poukazovala na nie vždy legitímne postupy žalobcu vo
vzťahu k spotrebiteľom. Vzhľadom na to, že išlo o spotrebiteľský vzťah, bolo na mieste podrobné

skúmanie, vzhľadom na zvýšené riziko ohrozenia alebo porušenie práva spotrebiteľa. Z tohto pohľadu
je návrh žalobcu v rozpore s dobrými mravmi, keď si požaduje náhradu škody od štátu, ktorá mala
vzniknúť pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite žalobcu. Vychádzajúc zo základnej
charakteristiky príčinnej súvislosti ako priameho a bezprostredného vzťahu príčiny a následku podľa
žalovaného nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu. Žalovaná mala za

to, že žalobca nepreukázal, že by v namietanom konaní, došlo k nesprávnemu úradnému postupu, že by
muvzniklanemajetkováujma,čimajetkováškoda.Vprípadenávrhunazmenuexekútorapreddátumom
23.04.2009 namietala premlčanie návrhu.

Podľa§4ods.1písm.a)bod1.zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo

výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a
d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci

a o zmene niektorých zákonov, pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil

disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej

moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov
fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom

má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku

alebo jeho neuspokojenej časti na súde.Podľa§17ods.1zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnejmoci
a o zmene niektorých zákonov, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak. la)

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje
s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný
súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu
oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.12.2014, súd v rozhodnutí
o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora, ktorého navrhne
oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním
exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú

zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení nesk. predpisov, konania začaté

pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5,
§ 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.08.2005, ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Nevyhnutnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: a/ protiprávny úkon resp. škodová
udalosť, b/ vznik škody, c/ príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom (škodovou
udalosťou) a vznikom škody , d/ zavinenie (len v prípade subjektívnej zodpovednosti, pri objektívnej
zodpovednosti nie je podstatné, či zodpovedný subjekt vznik škody zavinil alebo nie).

Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna (podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť) čo
znamená, že zo strany oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie
vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať , že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti

príslušnéhoorgánuštátu(tzv.zodpovednosťzavýsledok).Ústavnýmzákladomuvedenejzodpovednosti
je čl. 46 ods. 3 ústavy ( „Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu ,
iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“).Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich

do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003
Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane
spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu

rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil.

Návrh vychádza z platnej úpravy, nakoľko existuje možnosť domáhať sa ochrany svojich práv využitím
inštitútu ústavnej sťažnosti v súlade s ustanovením čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Otázku, či v konkrétnom
prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je kompetentný preskúmať ústavný súd, ktorý ju v súlade so svojou ustálenou

judikatúrou preskúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä
podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu (napr. I. ÚS
41/02). Súdne konanie nie je kompetentný preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa zákona
č. 514/2003 Z. z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp. predseda súdu na
podklade sťažnosti na prieťahy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré

by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov.

Pokiaľ by súd konajúci o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov, znamenalo by to absurdný záver, keďže všeobecné súdy by preskúmavali postup

iných všeobecných súdov, pričom uvedené by mohlo smerovať aj k porušeniu inštančného princípu v
súdnictve.

V zmysle citovaných zákonných ustanovení, vzhľadom na uvedené skutočnosti súd návrh zamietol.
Podľa súdu bol návrh dostatočne špecifikovaný v zmysle § 43 O.s.p. a zákona č. 233/1995 Z.z. platného

v čase podania návrhu. Žalobca v petite návrhu uviedol čoho sa domáha, voči komu a z akého dôvodu.
Nepredloženie dôkazov, nie je dôvod na zastavenie konania, ale na prípadné zamietnutie návrhu. Súd
mal k dispozícii ako dôkaz predmetný exekučný spis. Uplynula šesťmesačná lehota od prijatia žiadosti a
žalobca sa nároku domáhal na súde. Žalobca sa domáhal škody za nesprávny úradný postup z dôvodu,
že k zmene exekútora nedošlo v zákonnej 30 dňovej lehote. Súd v tomto prípade neskúmal či prišlo k

prieťahom v konaní. Zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu a či je to dôvod na
náhradu škody, resp. či vôbec nejaká škoda vznikla. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa
§ 9 zákona č. 514/2003 Z.z., keď podľa neho príslušný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu
verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných
prieťahov v konaní. Ohľadne prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila

sťažnosťnaprieťahyvkonaní,nerozhodolÚstavnýsúdSlovenskejrepubliky,čiEurópskysúdpreľudské
práva. V zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. v súčasnom znení by len takéto podklady by
boli relevantné pre priznanie náhrady škody. Citované ustanovenie je platné od 01.01.2013. Návrh bol
podaný v roku 2012 súd však mal za to, že predmetné ustanovenie možno brať do úvahy ako výklad
pôvodného ustanovenia pri skúmaní nárokov podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. platného v čase

podania návrhu na vydanie poverenia a začatia tohto konania. Od podania návrhu na zmenu exekútora
do návrhu na predbežné prejednanie nároku žalobcu neubehli tri roky a tak návrh nie je premlčaný.

Takakoboloužvyššieuvedené,vdanomprípadesaexekučnékonaniezačalodňa08.04.2003,t.j.dňom
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Z ustanovenia § 238 ods. 1 Exekučného

poriadku vyplýva, že exekučné konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva
platného do 31. augusta 2005, pričom v danom prípade (pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho
exekútora) sa neaplikuje ustanovenie odseku 2 citovaného zákonného ustanovenia. Z uvedeného je
zrejmé, že v prípade podania návrhu na zmenu súdneho exekútora pri exekučnom konaní začatom do
31.08.2005 musí súd aplikovať ustanovenie § 44 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.08.2005,

ktorý nestanovuje lehotu na rozhodnutie o predmetnom návrhu. Navyše podľa názoru súdu v priebehu
exekúcie v čase, keď je podaný návrh na zmenu exekútora k žiadnej škode nemôže dôjsť, keďže
pôvodný exekútor má podľa zákona oprávnenie i povinnosť vykonávať úkony exekučného konania.Doba, ktorá uplynula od doručenia žiadosti na zmenu súdneho exekútora až do samotného rozhodnutia
exekučného súdu o zastavení exekúcie, nemohla nijako negatívne zasiahnuť žalobcu, nemohla v ňom
vyvolať neistotu ako morálnu ujmu, nemohla ovplyvniť jeho plánovanie a rozhodovanie, nemohlo viesť k

strate legitímnych očakávaní, že v zákonom určenom čase (ktorý však podľa zákona, ktorý sa aplikuje na
exekučnékonaniazačatédo31.08.2005nebolurčený)nastanestavpredpokladanýzákonomanemohla
vyvolať ani riziko ohrozujúce konečné vymoženie pohľadávky. Súd sa nestotožňuje ani s názorom
žalobcu, že možno priamo porovnávať nemajetkovú ujmu za nedodržanie zákonnej lehoty na vydanie
rozhodnutia a nárokom priznávaným Ústavným súdom SR za prieťahy v konaní.

Aj v prípade, ak by sa na predmetné exekučné konanie pri rozhodovaní o návrhu na zmenu
súdneho exekútora malo použiť ustanovenie určujúce zákonnú lehotu pre rozhodnutie súdu o danom
návrhu, súd má za to, že jeho úlohou je spravodlivé rozhodnutie v celom kontexte vzájomne sa
odvíjajúcich skutočností. Ukladať zákonodarcom súdu zákonnú lehotu je riešenie, ktoré nemôže
dostatočnezohľadňovaťokolnostitohoktoréhoprípadu.Prespravodlivérozhodnutiejeakákoľveklehota

irelevantná. Správne a zákonné je, aby bolo vydané spravodlivé rozhodnutie prípadne i po lehote, ako
nespravodlivé v zákonnej lehote, k čomu sa žalobca prikláňal. Ideálne je spravodlivé rozhodnutie v
zákonnej lehote. K rozhodnutiu sú potrebné podklady. Bez potrebných podkladov nie je možné včas
rozhodnúť. K rozhodnutiu i v tomto prípade boli potrebné podklady od pôvodného exekútora, ktoré
nebolo možné reálne zabezpečiť v lehote 30 dní. Navyše žalobca ako oprávnený v exekučnej veci

skoršie rozhodnutie o zmene exekútora nepresadzoval zákonnými možnosťami. Vo vyjadrení uvádzal
urgencie, či žiadosti o informáciu o stave konania, v predmetnom exekučnom spise sa žiadne takéto
podania žalobcu nenachádzali.

Rozhodovaciu činnosť, ktorá je podstatou súdnictva nemožno hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

Súd nie je presvedčený, že by bol počas doby rozhodovania exekučného súdu žalobca v neistote
a hrozila by mu akákoľvek škoda. Aj prípadné nedodržanie zákonnej lehoty (k čomu však v tomto
konkrétnom prípade nedošlo) automaticky nezakladá nárok na náhradu škody. Konštatovanie že vo
veci išlo o prieťah nie je všeobecný súd v tomto konaní oprávnený konštatovať. Ako už bolo uvedené
žiadne konanie, v ktorom je možné konštatovať prieťahy v konaní, sa neviedlo. Vzťah príčinnej súvislosti

medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti, treba
v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody
existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže
mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu

majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom. Teda
postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k
nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa nezmenšil. V konaní nebola preukázaná priama
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Z vyššie rozvedených dôvodov súd konštatuje, že nedošlo k žiadnemu postupu súdu, ktorý by bolo
možné charakterizovať ako nesprávny úradný postup a k žiadnej škode, ktorá by bola žalobcovi
spôsobená postupom súdu nedošlo a návrh žalobcu je v celom rozsahu nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanej, ktorá mala vo veci úspech,

nepriznal náhradu trov konania, keďže žiadne nešpecifikovala a žiadne jej nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia v dvoch písomných vyhotoveniach prostredníctvom podpísa-
ného súdu na Krajský súd v Nitre.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť;
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.