Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 4, 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/316/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112224607
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6112224607.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľa C. Š.,

X.. XX. XX. XXXX, L. L. L., Y. XX, v konaní práv. zast. JUDr. Luciou Filipkovou, advokátkou, Banská
Bystrica, Sládkovičova 26, proti odporcom 1/, E. S., X.. XX. XX. XXXX, L. L. L., X. B. XX, v konaní práv.
zast. JUDr. Alžbetou Slobodníkovou, advokátkou, Banská Bystrica, Sásovská cesta 41, 2/ PaedDr. Ján
Kurjatko - REMART, so sídlom Banská Bystrica, Haškova 77, IČO: 17 801 001, o zaplatenie 2383,-- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca v 1/ rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 2 383,-- Eur s úrokom z omeškania
10,25%ročneod04.11.2011aždozaplatenia,vlehote30dníododňaprávoplatnostitohtorozhodnutia.

Súd návrh voči odporcovi v 2/ rade z a m i e t a .

Odporca v 1/ rade je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania predstavujúce trovy právneho
zastúpenia v sume 544,94 Eur, v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Odporca v 1/ rade je p o v i n n ý zaplatiť na účet tunajšieho súdu pripojeným príkazom k úhrade

súdny poplatok vo výške 142,50 Eur, v lehote 14 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom došlým 05. 10. 2012 na tunajší súd domáhal od odporcov 1/ a 2/
zaplatenia sumy 2 383,-- Eur s úrokom z omeškania 10,25 % ročne od 04. 11. 2011 až do zaplatenia
ako náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

Odporcovia 1/ a 2/ žiadali návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, ich zástupcov, posudkom o bolestnom a sťažení

spoločenského uplatnenia vypracovanom H.. Y. P. - úrazovým chirurgom 29. 05. 2011, korešpondenciou
medzi Stanislavom Srnkom s. r. o. a Lesmi SR, štátnym podnikom, písomným vyjadrením odporcu v
2/ rade, zápisnicou o trestnom oznámení, uznesením OR PZ z 03. 03. 2011, svedeckou výpoveďou K.
L., F. F., G. Z., zmluvou o výkone strážnej služby uzatvorenou medzi Lesmi SR a odporcom v 2/ rade
zo dňa 01. 05. 2010, správou Mesta Banská Bystrica, svedeckou výpoveďou E. Š., A.. Y., H. Š. a zistil
tento skutkový stav:

Podľa tvrdenia navrhovateľa dňa 17. 05. 2010 pri ceste zo zamestnania domov utrpel úraz tak, že
okolo 15.40 h išiel na bicykli popri vstupnej bráne do areálu Lesov SR, š. p., Odštepného závodu
lesnej techniky a rozbehli sa za ním dva psy, ktoré viedol odporca 1/. Jeden z nich mu skočil pod
koleso bicykla, v dôsledku čoho spadol a utrpel početné poranenia. Táto udalosť bola šetrená akodopravná nehoda na ODI Banská Bystrica. V dôsledku úrazu sa stal dočasne práceneschopným v trvaní
od 18. 05. 2010 do 14. 08. 2010. Jeho zamestnávateľ bol Stanislav Srnka s. r. o. Dňa 29. 05. 2011
bol vypracovaný lekársky posudok ohľadom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom

bolestné bolo ohodnotené na 60 bodov a sťaženie spoločenského uplatnenia na 100 bodov. Výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010 bola stanovená opatrením Ministerstva
zdravotníctva SR za 1 bod 14,89 Eur. Celková výška náhrady v zmysle § 5 ods. 2 zákona 437/2004 Z.
z. predstavuje za bolesť 894,-- Eur a za sťaženie spoločenského uplatnenia 1489,-- Eur, spolu 2 383,--
Eur. Listom zo dňa 07. 10. 2011 vyzval odporcu 1/ a 2/ na uzatvorenie mimosúdnej dohody ohľadom tejto

náhrady. Na jeho návrh nereagovali. Z týchto dôvodov požadoval úrok z omeškania od 04. 11. 2011.
Odporca v 1/ rade bol zamestnancom odporcu v 2/ rade vo funkcii strážnika. Tento nevenoval psom
dostatočnú pozornosť, následkom čoho sa psy bez vyprovokovania z jeho strany za ním rozbehli a
spôsobili mu pád a následný úraz. Jednalo sa už v minulosti o problémové psy, čo vyplýva aj z pripojenej
korešpondencie medzi Lesmi SR a jeho zamestnávateľom Stanislavom Srnkom, s. r. o. Vlastníkom
problémových psov je buď odporca v 1/ rade alebo odporca v 2/ rade. Zamestnaný bol pred úrazom

6 mesiacov a počas celej tejto doby vídaval dvoch psov v areáli Lesov SR pri vrátnici. Jeden býval
uviazaný a druhý tam bol od jesene roku 2009, keď bol ešte šteniatko. Ten nebýval uviazaný. Dňa 17.
05. 2009 sa rozbehli za ním obaja. Odporca na nich volal, ale psy nereagovali. Následne, keď spadol,
išiel volať záchranku. Na druhý deň prišiel odporca v 1/ rade za ním a povedal mu, že mu zaplatí, aby
nedával na neho trestné oznámenie.

Odporca v 1/ rade uviedol, že od roku 2008 je zamestnancom odporcu v 2/ rade. Pracuje v strážnej
službe. Potvrdil, že navrhovateľ chodieval okolo každý deň na bicykli. Videl, že sa za ním rozbehli psy,
ale nevidel, že by daktorý mu skočil pod koleso. Bolo vidieť, že mal podliatiny alebo škrabance okolo očí
a na rukách. Sťažoval si, že mu tŕpne ruka. Požiadal ho o zavolanie sanitky. V tento deň mali služobného

psa, ale nenachádzal sa v areáli. Inak býval uviazaný. Iné psy firma nevlastnila, ani on sám. Potvrdil,
že sa tam zdržiavali pravidelne a potulovali sa v rámci areálu. On ich niekedy prikrmoval. Nebývali
uviazané. Zdržiavali sa pred búdkou. Jedno z nich bolo šteniatko. Poprel, že by bol po úraze navštíviť
navrhovateľa doma.

Odporca v 2/ rade žiadal návrh voči svojej osobe zamietnuť. Uviedol, že nie je zodpovedný za škodu
vzniknutú navrhovateľovi na zdraví. Psy, ktoré v areáli behali, neboli firemné ani jeho vlastné. Jednalo sa
o túlavé psy. Nevenoval im pozornosť. Behali po ceste, aj po dvore. Jeho firma zabezpečovala stráženie
objektu a vlastnila troch psov. V objekte v Banskej Bystrici sa nachádzal pes, ktorý bol zavretý v koterci
a v noci býval na vodítku pri vrátnici. Zrejme sa jednalo o labradora.

Mesto Banská Bystrica na žiadosť súd uviedlo, že odporca v 2/ rade si splnil oznamovaciu povinnosť k
dani za psa v roku 2007, keď prihlásil do evidencie 3 psov - rotvajlera 13-ročného, nemeckého ovčiaka
15-ročného a kanársku dogu 8-ročnú. Od tej doby neoznámil žiadnu zmenu.

Svedok K. L. uviedol, že pracoval na tom istom pracovisku ako navrhovateľ. Z areálu Lesov SR často
vybiehali psy. Najskôr štekali, neskôr boli nebezpečnejšie. Musel sa oháňať aj taškou. Pred úrazom
navrhovateľa sa jednalo o dvoch psov krížencov. Jeden bol tmavý a jeden strakavý - bielo-ryšavý.
Vybiehali do vrátnice znútra areálu. Videl niekedy, ako ich strážnici kŕmili, aj pani, ktorá išla do areálu,
im doniesla kosti. Dňa 17. 05. 2010 prechádzal tadiaľ 5 minút po úraze navrhovateľa. Videl pri vrátnici

skrvaveného navrhovateľa a prichádzajúcu sanitku. Následne mu navrhovateľ povedal, že sa mu psy
zaplietli do bicykla.

Svedok F. F. uviedol, že chodieval do zamestnania okolo areálu Lesov SR. Vídaval na vrátnici areálu
psov, ktoré ho aj naháňali. Niekedy jeden, niekedy dvaja. Jedno bolo mláďa. Bolo to hlavne poobede,

keďže ráno, keď tam chodievali autá, bývali zatvorené. Stávalo sa, že niekto z vrátnice na nich zakričal,
tak sa zasa vrátili smerom do areálu lesov. V areáli bol aj nejaký väčší pes, ale tohto nevidel. O tom, že
navrhovateľa napadli, sa následne dozvedel od neho telefonicky, keď neprišiel do práce.

Svedok G. Z. uviedol, že pracoval vo firme zamestnávateľa navrhovateľa. Psov vídaval v areáli každý

deň, najmä večer, keď sa vracal z práce. Boli malé, ale nepríjemné, až zákerné. Bežali pred ním alebo
za ním, aj keď išiel pešo, aj keď chodieval na bicykli. Boli tam už od roku 2007. Nevie, či sa jednalo o tie
isté psy. Keď išiel okolo človek pešo, vybehol vrátnik a snažil sa reagovať na psov a dostať ich do areálu.Z pripojenej zmluvy o výkone strážnej služby bolo zistené, že predmetom zmluvy bola ochrana majetku
firmy Lesy SR odporcom v 2/ rade v objekte, okrem iného, v Banskej Bystrici, pričom objednávateľ sa
zaviazal zabezpečiť, okrem iného, voliéru pre služobného psa.

Svedok E. Š. uviedol, že pracoval u odporcu v 2/ rade v období rokov 2006 až 2011 a vykonával strážnu
službu. Navrhovateľ chodieval okolo a následne sa dozvedel od kolegu pána S. - odporcu 1/, že mu
psy vybehli a vybehli pod bicykel navrhovateľa. Jednalo sa o suku, ktorá sa volala Zora a ktorá sa tam
nachádzala už v roku 2006, čiernej farby, ktorú kŕmili zamestnanci ako aj členovia strážnej služby, keď

zostalo niečo z obeda. Zora bývala pri vrátnici a väčšinou bývala priviazaná. Jeho psy počúvali, neboli s
nimi problémy. Keď prišiel, bolo im povedené, že psy môžu behať, ale nesmú sa púšťať cez deň, ale vo
večerných hodinách ich mohli púšťať. Povedali mu to tí vrátnici, čo tam predtým boli. Tieto psy tam boli
prítomné aj v máji roku 2010. V tej dobe mala suka Zora malé šteniatko svetlohnedé, až doryšava. Mali
tam aj psa Segala - amerického pitbulla, ktorý bol cez deň v ohrade. Na otázku, či mali vo vzťahu k psom
nejaké pokyny od zamestnávateľa, svedok uviedol, že v interných predpisoch bolo, že sa majú starať o

služobného psa. Jeho zamestnávateľ mu nedával príkaz ani zákaz, aby psy boli v okolí vrátnice, alebo
aby boli odtiaľ odstránené. Nemal vedomosť o tom, že by niekto zo zamestnancov lesov mal námietky
voči pohybu týchto psov v areáli. Následne dali lesy príkaz, aby boli psy odstránené. Nachádzali sa tam
však ďalší rok.

Svedok A.. E. Y., vedúci operačného nasadenia Lesov SR, uviedol, že vykonával prácu na H. M. XX, Y.
L. L.. Areál bol ohradený a už od roku 2005 tam fungovala strážna služba odporcu v 2/ rade. Psy, ktoré
sa nachádzali v areáli, nepatrili lesom. Nachádzali sa tam maximálne 3 psy, nie čistokrvné. Jeden väčší
bol v koterci, dva menšie boli väčšinou uviazané pri vrátnici. Mal za to, že patrili strážnej službe, keďže
vrátnici s tými psami manipulovali, aj ich kŕmili. Počas ich pracovnej doby do 15. hodiny bývali uviazané

alebo v koterci. Vrátnici si brávali zvyšky jedál z jedálne pre všetkých troch psov.

Svedkyňa H. Š. - manželka navrhovateľa uviedla, že po tom, čo navrhovateľ prišiel domov, keď sa mu
stal úraz, prišiel na druhý deň k ním odporca v 1/ rade a rozprávali sa o tom, že zaplatí niečo, asi 1
000,-- Eur, aby to nedal navrhovateľ na súd. Deň predtým prišla do areálu lesov po bicykel navrhovateľa

a odporca jej povedal, že príde za manželom, aby sa dohodli. Ona sama pracovala v areáli lesov od
roku 2006 do roku 2008 a jedného psa poznala z tohto obdobia. Jednalo sa o čiernu suku. Psy nebývali
uviazané, pohybovali sa pred areálom.

Zástupkyňa odporcu v 1/ rade uviedla, že odporca v 1/ rade nie je zodpovedný za psy, keďže nie sú

jeho vlastníctvom a on ich nedoviedol do areálu. O tieto psy sa staral nielen odporca v 1/ rade ale aj
ostatní pracovníci. Potvrdila, že to nemali nariadené od zamestnávateľa, ale toleroval to majiteľ areálu
Lesný závod.

Predmetom sporu bol nárok navrhovateľa na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví v zmysle

ustanovenia § 420 a nasledujúcich O. z.

Podľa § 420 ods. 1 O. z., každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Ods. 2, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich
činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto

zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Ods. 3, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Podľa § 415 O. z., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku,
na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 442 ods. 1 O. z., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 444 O. z., pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú:
a) porušenie právnej povinnosti,
b) existencia škody,c) príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
d) zavinenie.

V konaní nebol sporný priebeh škodovej udalosti, ani výška škody.

Odporcovia v 1/ aj v 2/ rade namietali existenciu svojej zodpovednosti za vzniknutú škodu na zdraví
navrhovateľa z dôvodu, že neboli vlastníkmi psov, ktoré zapríčinili pád navrhovateľa z bicykla a následne
ublíženie na zdraví.

Čo sa týka porušenia právnej povinnosti, táto spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. Protiprávnosť môže byť iba výsledkom činnosti ľudí, je teda vylúčený protiprávny
úkonzvieraťa.Úkonjeprotiprávny,akvsúvislostisnímdošlokporušeniuprávnejpovinnostivyplývajúcej
zo všeobecne záväzných právnych predpisov iných noriem, napr. interných bezpečnostných predpisov
alebo z porušenia ustanovenia § 415 O. z., ktorý upravuje všeobecnú prevenčnú povinnosť počínať si

tak, aby nedochádzalo ku škode na zdraví.

Čo sa týka zavinenia, toto má charakter subjektívny, pričom sa môže jednať o zavinenie úmyselné alebo
z nedbanlivosti. Občiansky zákonník však umožňuje zbaviť sa zodpovednosti za škodu, pričom škodca
musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode nemohol

zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.

V konaní mal súd za preukázané, že odporca 1/, ani odporca v 2/ rade neboli vlastníkmi psov, ktoré sa
zdržiavali v areáli Lesov SR, š. p., pri vrátnici, kde vykonávali strážnu službu zamestnanci odporcu v 2/
rade, vrátane odporcu v 1/ rade. Bolo tiež preukázané, že tieto psy sa dlhodobo zdržiavali pri vrátnici,

pričom vrátnici ich kŕmili a cez deň ich aj uväzovali. Nebolo preukázané, že by tieto psy sa zdržiavali v
tomto areáli pri vrátnici v dôsledku pokynu zo strany odporcu v 2/ rade a že by slúžili pre výkon strážnej
služby. Z uvedených dôvodov neprichádza do úvahy zodpovednosť odporcu v 2/ rade v zmysle § 420
ods. 2 O. z., keď konanie jeho zamestnancov nemožno považovať za výkon činnosti odporcu v 2/ rade,
ale sa jednalo o vybočenie - tzv. exces z tejto činnosti. V takom prípade je daná priama zodpovednosť

zamestnanca za vzniknutú škodu v zmysle občianskoprávnych predpisov, konkrétne ustanovenia § 420
ods. 1 O. z.

Zo svedeckých výpovedí bývalých kolegov navrhovateľa, ale najmä z výpovede kolegu odporcu 1/,
výpovede odporcu 1/, ako aj z korešpondencie Stanislava Srnku, zamestnávateľa navrhovateľa s Lesmi

SR - vlastníkmi areálu, mal súd za preukázané, že psy, ktoré sa zdržiavali v areáli pri vrátnici a o ktoré
sa starali vrátnici dlhodobo, bývali v poobedňajších hodinách, v čase, keď navrhovateľ a jeho kolegovia
chodili okolo, bez vôdzky, mimo priestor areálu a obťažovali okoloidúcich chodcov alebo cyklistov. V
takých prípadoch strážnici sa snažili ich privolať späť. Jednalo sa teda o osoby, ktoré nielen trpeli
prítomnosť týchto psov, ale tým, že sa o ne starali, priväzovali ich a opäť ich v poobedňajších hodinách

odväzovali, boli osoby, ktoré tieto psy ovládali, a teda niesli aj zodpovednosť za vzniknutú škodu.

Okrem všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v citovanom zákonnom ustanovení § 415 O. z.,
podľa ktorého je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, zákon 282/2002
Z. z. upravuje niektoré podmienky držania psov, pričom tento zákon sa nevzťahuje na služobných psov

(viď ustanovenie § 1 ods. 2 citovaného zákona). V ustanovení § 4 ods. 1 zákona je uvedené, že vodiť
psa mimo chovného priestoru alebo zariadenia na chov môže len osoba, ktorá je fyzicky a psychicky
spôsobilá a schopná ho ovládať v každej situácii, pričom je povinná predchádzať tomu, aby pes útočil
alebo iným spôsobom ohrozoval človeka a zabraňovať vzniku škôd na majetku, prírode, životnom
prostredí, ktoré by pes mohol spôsobiť. V ods. 3 citovaného ustanovenia je upravené, že za psa vždy

zodpovedá držiteľ psa alebo osoba, ktorá psa vedie alebo nad psom vykonáva dohľad.

V danom prípade mal súd za preukázané a samotný odporca v 1/ rade to potvrdil na poslednom
pojednávaní, že v kritickej dobe, t. j. dňa 17. 05. 2010 v popoludňajších hodinách predstavoval výlučne
on sám osobu zodpovednú za psov, ktoré vybehli z areálu, keďže ich po 15. hodine odviazal a bol to

on sám, ktorý mal v tej dobe službu. Mal pri tom vedomosť o tom, že keď sú psy odviazané, behávajú
hore-dole, aj mimo areálu a z výpovedí svedkom mal súd za preukázané, že už v minulosti obťažovali
okoloidúcich chodcov.Odporca 1/ potom svojím konaním porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 O. z. a bol
zodpovedný v zmysle § 4 ods. 1, 3 zákona 282/2002 Z. z. za vzniknuté škody na zdraví navrhovateľa
spôsobené tým, že nevykonával riadny dohľad nad psami, ktoré spôsobili navrhovateľovi škodu na

zdraví.
Z časovej a vecnej súvislosti priebehu deja tak, ako bol zhodne popisovaný svedkami, aj odporcom
1/, vyplýva, že bolo to výlučne správanie psov, ktoré spôsobili pád navrhovateľa z bicykla a následne
spôsobenú škodu na zdraví, ktorej náhrady sa domáhal v tomto konaní. Z uvedených dôvodov mal
potom za preukázané splnenie všetkých 4 zodpovednostných predpokladov za vzniknutú škodu na

strane navrhovateľa zo strany odporcu 1/, pričom jej výška bola preukázaná aj pripojenými posudkami
o výške bolestného a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenie.

Súd potom návrhu voči odporcovi v 1/ rade plnom rozsahu vyhovel a návrh voči odporcovi v 2/ rade
zamietol.

Súd priznal navrhovateľovi požadované úroky z omeškania v zmysle § 517 O. z. a vykonávacieho
vládneho nariadenia 87/1995 Z. z. a § 563 O. z.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §142 ods. 1 OSP, keď úspešnému navrhovateľovi súd priznal
náhradu trov konania predstavujúcu trovy právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej pomoci - príprava

a prevzatie, spísanie návrhu, účasť na pojednávaniach 25. 01. 2013, 08. 03. 2013 a 04. 09. 2013 po
101,25Eur,plusrežijnýpaušál2-krát7,63Eur,a3-krát7,81Eur,spolutrovyprávnehozastúpenia544,94
Eur. Súd nepriznal náhradu za písomné podanie protistrane pred podaním návrhu, ktorý úkon priamo
nesúvisel s prebiehajúcim konaním.

Navrhovateľ je v zmysle § 4 ods. 2 písm. ch) Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za
výpis z registra trestov oslobodený od platenia súdnych poplatkov, odporca 1/ bol v konaní neúspešný,
nebol oslobodený od platenia súdnych poplatkov, a preto mu súd uložil povinnosť nahradiť súdny
poplatok, ktorý predstavuje sumu 142,50 Eur (6 % zo žalovanej sumy - položka 1 písm. a/ Sadzobníka
zákona o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha
(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanie
treba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie

na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.