Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 8, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/20/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8306010292
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Mozner
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8306010292.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Františka Moznera a sudcov JUDr. Evy
Rešatkovej a JUDr. Mariána Sninského na verejnom zasadnutí konanom 8. marca 2016 v Prešove takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), e) Tr. poriadku na podklade odvolania obž. O. F. zrušuje rozsudok
Okresného súdu Humenné zo 14. januára 2015, sp. zn. 2T/72/2006.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obž. O. F., nar. XX. S. XXXX v R., trvale bytom L. X. M., J. XXX/XX, okres R.,

uznáva vinným, že

26. augusta 2005 okolo 20:30 hod. na oplotenom pozemku parcely č. XXXX na ul. L. v obci
L. nad M., okres R., drevenou palicou - násadou udrel najmenej raz po hlave H. G., čím mu
spôsobil tržnozmliaždenú ranu na hlave v oblasti spánkovo-temennej vpravo, pomliaždenie mozgu,
opuch mozgu, difúzne axonálne poškodenie mozgu a epidurálne krvácanie vpravo s dobou liečenia,
práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe života najmenej 23 týždňov,

teda

- inému úmyselne spôsobil ťažkú ujmu na zdraví

čím spáchal

- trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona [zákon č. 140/1961 Zb. (ďalej len „Tr.
zákon“)] a

za to mu ukladá

podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 40 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere 1
(jeden) rok .

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 59 ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu na 16 (šestnásť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné rozsudkom zo 14. januára 2015, sp. zn. 2T/72/2006, uznal obž. O. F. vinným
z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že
26. augusta 2005 okolo 20:30 hod. na oplotenom pozemku parcely č. XXXX na ul. L. v obci L. nad M.,
okres R., drevenou palicou - násadou o dĺžke najmenej jedného metra, udrel minimálne jedenkrát po
hlave a jedenkrát po pravom ramene H. G., ktorému na základe znaleckého posudku znalca z odboru
zdravotníctva a farmácie, odvetvia chirurgie a traumatológie H.. Y. H., spôsobil tržnú ranu na hlave v
oblasti spánkovo-temennej vpravo, tržnú ranu na hlave v oblasti záhlavia, vykĺbenie pravého ramenného
kĺbu, odlomenie veľkej drsatiny ramennej kosti vpravo, pomliaždenie mozgu, opuch mozgu, difúzne
axonálne poškodenie mozgu a epidurálne krvácanie vpravo s dobou liečenia, práceneschopnosti a
obmedzenia v obvyklom spôsobe života najmenej 23 týždňov.

Za to mu uložil podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov, výkon ktorého
podľa § 58 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
päť rokov.

Zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodeným Y. B. J., a.
s. J.kodu vo výške 10.006,21 eura a H. G.kodu vo výške 19.646,- eur s tým, že so zvyškom jeho nároku
ho podľa § 288 ods. 2 Tr. poriadku odkázal na konanie o veciach občianskoprávnych.

Ihneď po vyhlásení tohto rozsudku podal proti nemu obž. O. F. odvolanie, ktorého rozsah vymedzil tak,
že toto smeruje proti všetkým jeho výrokom.

V dodatočne predložených dôvodoch v prvom rade namieta, že napadnutý rozsudok považuje za
nesprávny, neodôvodnený a ako taký vydaný v rozpore s § 2 ods. 10 Tr. poriadku. Odvolateľ má pritom
pocit, že v tomto prípade došlo k tomu, že sa viacej dbalo o práva zlodeja, než okradnutého. Tvrdí,
že samotné výpovede i konanie poškodeného svedčia o tom, že viackrát klamal a priebeh udalostí bol
iný, než sa to snaží poškodený vnútiť súdu. Poukazuje na to, že poškodený z doposiaľ nevysvetlených
dôvodov vnikol do jeho areálu takým spôsobom, že vo večerných hodinách a po pracovnej dobe preliezol
vysoký plot a evidentne sa tam snažil kradnúť, čo v podstate potvrdil aj svedok J., ktorý jednoznačne
uviedol, že poškodený mu sľúbil práve v tento deň a v tomto čase naftu. Zároveň namieta, že okresný
súd neprihliadol na svedeckú výpoveď svedkyne Z., ktorá uviedla, že videla ako šiel k poškodenému,
chytil ho za krk, poškodený sa mu vyšmykol, utekal rýchlo preč a počas toho asi dvakrát - trikrát spadol,
pričom nevidela, aby ho udrel nejakým predmetom. Tvrdenie poškodeného, že ho zbil a spôsobil mu
krvácajúce zranenie je podľa odvolateľa vyvrátené aj výpoveďami dvoch nezávislých svedkov F. a J.,
ktorí nemajú k poškodenému ani k nemu príbuzenský vzťah a ktorí ho tesne po kritickom čase t. j. o
20:30 hod. 26. augusta 2005 videli a nebadali na ňom žiadne zranenie. Dáva pritom do pozornosti aj
výpoveď svedka Z. Y., podľa ktorého mal poškodený problém s ľavou rukou, pričom podľa obžaloby mal
poškodený zranenie na pravej ruke.

Pokiaľ ide o znalecké posudky a lekárske vyjadrenia poukazuje odvolateľ na to, že tieto si čiastočne
navzájom odporujú a mechanizmus vzniku poranení určujú len s pravdepodobnosťou a nevylučujú aj
iný mechanizmus ako úder. Zdôraznil pritom, že v žiadnom znaleckom posudku nie je presne ustálené,
ktorý úder zranenie spôsobil. Ďalej namieta, že okresný súd nezobral do úvahy výpoveď svedka H.. H.,
ktorý ranu popisuje ako čerstvú, pričom ak mal poškodený utrpieť zranenie 26. augusta 2005 o 20:30
hod., v čase keď s ním prišiel svedok do kontaktu rana musela byť stará 15 hodín. V tejto súvislosti
poukazuje tiež na znalecký posudok H.. D., podľa ktorého rana v spánkovo temennej oblasti pozdĺžneho
charakteru nepravidelných okrajov s dĺžkou cca 6 cm nemohla byť stará 15 hodín ale 6, maximálne 10
hodín pred prvotným ošetrením. 15 hodinová rana by totiž musela mať morfologické znaky rozvinutého
procesu hojenia, ktoré sú chirurgom a traumatológom veľmi dobre známe a sú bežne pozorovateľné
voľným okom. Podľa tejto znalkyne k vzniku tržnozmliaždenej rany v pravej spánkovo-temennej oblasti a
tým aj k poraneniu mozgu a k vnútrolebečnému krvácaniu došlo v inom časovom úseku, než sa mal stať
incident na pozemku obžalovaného a mohlo k nemu dôjsť v skorých ranných hodinách 27. augusta 2005.
Odvolateľ pritom osobitne zdôrazňuje, že je nemožné, aby poškodený pri takomto poranení mäkkých

lebečných pokrývok a pri poranení mozgu a vnútrolebečnom krvácaní vôbec nekrvácal, nemal bolesti
hlavy, poruchy chôdze, že by nebol dezorientovaný a že by držal pravú hornú končatinu normálne.

Za podstatné považuje odvolateľ napokon to, že skutok uvedený v uznesení o vznesení obvinenia,
následne v obžalobe a v rozsudku neobstojí, pretože je úplne zrejmé, že druhé zranenie utrpel
poškodený až po prvotnom ošetrení v NsP Snina, resp. cestou zo Sniny do NsP Humenné. Namieta
pritom, že sa okresný súd priklonil k znaleckým posudkom H.. R., H.. H. a H.. G., ako aj k tvrdeniu
H.. P. a poukazuje v tejto súvislosti na tvrdenie H.. H., ktoré považuje za absolútne najdôležitejšie a
podľa ktorého mal poškodený na hlave len jednu ranu, ktorá bola čerstvá a výrazne krvácala. Pokiaľ
ide o vykĺbenie ramena dáva odvolateľ opäť do pozornosti znalecký posudok a výpoveď H.. D., podľa
ktorej je možné vylúčiť vznik takéhoto poranenia úderom palicou inou osobou, pričom ide o mimoriadne
bolestivé zranenie s takmer nulovou hybnosťou pravého ramena a preto nie je možné, aby poškodený
sám preliezol cez vysoký plot a následne, aby sa bez pomoci tretej osoby vyzliekal alebo obliekal. V
závere odvolateľ namieta, že výpovede rodičov poškodeného, na ktoré sa okresný súd v odôvodnení
rozsudku odvoláva, sú tendečné, nelogické a rozporné.

V podstate z týchto dôvodov obžalovaný navrhol, aby ho dovolací spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na podklade uvedeného odvolania, ktoré podala oprávnená
osoba včas, preskúmal v súlade s § 317 ods. 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo.

Po takto vykonanom prieskume a po doplnení konania dôkazmi nevyhnutnými na to, aby mohol o
podanom odvolaní rozhodnúť, dospel k záveru, že toto je sčasti dôvodné.

Obžalovaný popiera spáchanie skutku s tým, že poškodeného iba chytil okolo krku (pred okresným
súdom uviedol, že ho chytil za tričko), ten sa mu následne vytrhol a pri úteku spadol.

Túto obhajobu obžalovaného ale vyvracia prepis jeho telefonického hovoru na linku 158 z 26. augusta
2005 o 21.21 hod., ktorý obhajoba prehliada a z ktorého je zrejmé, že osobu, ktorá ho mala na jeho
pozemku lúpežne prepadnúť, tresol, pričom vie kto to je, lebo má ako dôkaz mobil, ktorý útočník stratil.
Niet preto pochýb, že obžalovaný hovoril o poškodenom, ktorý na mieste činu mobilný telefón skutočne
stratil.

Prepis tohto záznamu pritom plne zodpovedá usvedčujúcej výpovedi poškodeného, ktorý v priebehu
celého konania zotrval na tom, že obžalovaný ho dvakrát udrel drevenou palicou, raz do hlavy a raz
do ramena.
Výpoveď poškodeného pritom korešponduje so závermi znaleckého posudku I. R. Z. Z. O. N.
F. (ďalej len „ústav“), podľa ktorých poranenia spánkovo-temennej oblasti hlavy poškodeného
vznikli najpravdepodobnejšie mechanizmom úderu podlhovastým predmetom. Toto zraňujúce
násilie sa uplatnilo najmenej raz. Poranenie pravého ramena vzniklo podľa ústavu s najväčšou
pravdepodobnosťou pádom poškodeného pravou hornou končatinou na podložku. Podľa tohto
znaleckého posudku ako charakter zranenia hlavy, tak aj zranenia pravého ramena, dovoľoval
poškodenému konať aj naďalej po ich vzniku, pričom jeho zdravotný stav sa v dôsledku krvácania nad
tvrdú blanu mozgu skomplikoval v priebehu niekoľkých hodín po priamom údere do hlavy a následne
upadol do bezvedomia.

K znaleckému posudku H.. B. D., na ktorý v rámci svojej obhajoby poukazuje obžalovaný, treba
predovšetkým uviesť, že aj táto znalkyňa pripustila, že pozdĺžna tržnozmliaždenú rana v pravej
spánkovo-temennej oblasti mohla vzniknúť úderom nejakým tupým až tupohranatým predmetom, ktorým
mohla byť okrem iného aj nejaká palica, pričom vylúčila kovovú tyč. Za kľúčové, na rozdiel od znaleckého
posudku ústavu, však považuje, že táto rana nemohla byť stará 15 hodín, ale táto vznikla cca 6 - 10
hodín pred prvotným ošetrením. Vychádzala pritom z jej morfológie, ktorú zistila na základe konzultácie
s lekárom, ktorý poškodeného prvotne ošetril H.. Y. H.. Podľa názoru odvolacieho súdu je ale krajne
nepravdepodobné, aby lekár po deviatich rokoch od ošetrenia rany dokázal túto popísať tak presne, že
mala nepravidelné okraje už zaschnutejšie, pričom v jej spodine sa ešte nenachádzali také zmeny, ktoré
by nasvedčovali, že by bola stará, až 15 hodinová, ale bola čerstvá a krvácala z drobnej tepienky, keď

v lekárskej správe z ošetrenia uviedol iba to, že objektívne zistil okrem iného tržnozmliaždenú ranu v
temporo-parietálnej oblasti vpravo a ako diagnózu stanovil otras mozgu, tržno-zhmoždenú ranu v oblasti
spánkovo temennej vpravo a vykĺbenie pravého ramena. Pritom pri výsluchu konanom 5 mesiacov po
ošetrení uviedol, že šlo o čerstvú ranu, za ktorú považoval ranu do 24 hodín, bez akéhokoľvek jej
bližšieho popisu (nevedel uviesť ani na ktorej strane sa rana nachádzala) a zmienky o tom, že v čase
ošetrenia rana krvácala.

Pokiaľ ide o záver znalkyne, že je nemožné, aby poškodený pri poranení mäkkých lebečných pokrývok a
pri poranení mozgu a vnútrolebečnom krvácaní vôbec nekrvácal, nemal bolesti hlavy a poruchy chôdze
a nebol dezorientovaný, tento úplne prehliada predovšetkým tvrdenie poškodeného, ktorý uviedol, že
ho veľmi bolela hlava, veľmi sa mu točila, nemohol ďalej utekať a asi po dvoch hodinách došiel pomaly
domov. Ale aj výpoveď svedka Z. Y., ktorý 26. augusta 2005 asi o 23:30 hod. našiel poškodeného,
ktorý bol celý od krvi a pôsobil unaveným no nie opitým dojmom, ležať na lavičke, musel ho pri
chôdzi pridržiavať a celý čas na neho pôsobil malátne. Je teda zrejmé, že hoci poškodený upadol do
bezvedomia až pri ošetrení, už od počiatku trpel príznakmi poranenia hlavy, ktoré ale ignoroval.

Uvedené zásadným spôsobom spochybňuje správnosť záverov znaleckého posudku H.. B. D..

Naproti tomu spracovateľ znaleckého posudku ústavu H.. G. P., J.. presvedčivo vysvetlil, že hoci
je možné pripustiť vznik tržno-zmliaždenej rany temenno-spánkovej oblasti vpravo aj pádom, ten je
podľa neho menej pravdepodobný, nakoľko pri pádoch vznikajú aj ďalšie povrchové poranenia a
nekoordinovaný pád na hlavu bez reflexného podloženia rúk je spravidla spojený s ďalšími závažnejšími
poraneniami. Z nálezov pritom vyplynulo, že v uvedenej lokalite sa nachádzala iba predmetná rana.
Pokiaľ ide o vznik krvného výronu nad tvrdú plenu, tento znalec zohľadnil aj to, že v prípade poškodeného
šlo o veľmi mladého človeka a teda priľnavosť, ktorá je medzi tvrdou blanou a kosťou, bola vyššia a tým
pádom sa krvný výron mohol vytvárať pomalšie, pričom interval kedy je poškodený pri plnom vedomí
môže trvať podľa odbornej literatúry aj jeden až tri dni. Zároveň vysvetlil, že aj keď bol ramenný kĺb
vykĺbený, mohol poškodený používať predlaktie aj lakeť a preto i so zreteľom na stresovú situáciu mohol
byť schopný preskočiť alebo preliezť plot. Poškodený pritom uviedol, že preskočil plot tak, že sa postavil
na hranoly. Z fotodokumentácie k rekonštrukcii pritom vyplýva, že v mieste, kde poškodený oplotenie
preskočil, sa nachádzal drevený odpad, na ktorý mohol vybehnúť.

Pokiaľ obžalovaný v rámci odvolacích námietok poukazuje na výpovede svedkov J. F. a Y. J. krajský
súd uvádza, že svedok J. F. pred okresným súdom uviedol, že poškodeného stretol okolo 20:00 hod.
a na jeho otázku prečo tam stojí, mu poškodený povedal, že čaká na auto do Sniny. Naproti tomu v
prípravnom konaní vypovedal, že poškodeného videl vybiehať od rieky Cirochy na Hlavnú ul. v čase
medzi 20:30 hod. až 21:00 hod. Svedok Y. J. pritom tvrdil, že poškodený ho volal na pivo do Sniny až
o 22:00 hod. Tieto rozpory spochybňujú hodnovernosť výpovedí týchto svedkov do takej miery, že ak
vôbec poškodeného v inkriminovaný deň stretli, bolo to ešte pred skutkom.

Z týchto dôvodov nie sú námietky obž. O. F., ktoré uplatnil v odvolaní a ktorými spochybňuje svoju vinu,
dôvodné.

Na druhej strane ale okresný súd do skutkovej vety dôsledne nepremietol výsledky vykonaného
dokazovania a nekriticky prevzal skutkové zistenia obžaloby. Zo záverov všetkých vo veci
zabezpečených znaleckých posudkov totiž vyplýva, že je nepravdepodobné, že k výkĺbeniu pravého
ramenného kĺbu a k odlomeniu veľkej drsatiny ramennej kosti došlo v dôsledku úderu, ale stalo sa tak s
najväčšou pravdepodobnosťou pri páde. Uvedené pritom nespochybňuje výpoveď poškodeného, keďže
je nutné pripustiť, že pri údere do temenno-spánkovej oblasti hlavy sa palica zošmykla na jeho rameno,
čo mohol vnímať ako dva údery. Vzhľadom na to, že pri prvotnom ošetrení nebola zistená tržná rana
v oblasti záhlavia, pretrvávajú tiež pochybnosti, či toto zranenie, ktoré nemalo vplyv na pomliaždenie
mozgu jeho opuch mozgu a difúzne axonálne poškodenie a na epidurálne krvácanie, je v príčinnej
súvislosti s konaním obžalovaného.

Preto krajský súd na podklade odvolania obžalovaného zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol
tak, že vychádzajúc z vyššie uvedených dôkazov a úvah uznal obžalovaného vinným z trestného
činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1 Tr. zákona, ktorý spáchal tak, že drevenou palicou -
násadou udrel najmenej raz po hlave H. G., čím mu spôsobil tržnozmliaždenú ranu na hlave v oblasti

spánkovo-temennej vpravo, pomliaždenie mozgu, opuch mozgu, difúzne axonálne poškodenie mozgu
a epidurálne krvácanie vpravo s dobou liečenia, práceneschopnosti a obmedzenia v obvyklom spôsobe
života najmenej 23 týždňov.

So zreteľom na takto ustálený skutok je nepodstatným to, že poškodený mohol vniknúť na pozemok
obžalovaného so zlým úmyslom, keďže konanie obžalovaného, ktorý udrel poškodeného drevenou
násadou do oblasti hlavy takou silou a intenzitou, že mu spôsobil život ohrozujúce zranenia, bolo zjavne
neprimerané.

Pokiaľ ide o výrok o treste, voči ktorému obžalovaný nevzniesol žiadne konkrétne námietky, považoval
odvolací súd skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia určenú na päť rokov za neprimerane prísnu a
to nielen vzhľadom na dobu, ktorá od spáchania skutku uplynula, ale aj na skutočnosť, že obžalovaný
sa odvtedy, s výnimkou porušenia dopravných predpisov, nedopustil žiadneho protiprávneho konania.

Napokon k výrokom o náhrade škody je potrebné uviesť, že pošk. H. G. bol pri svojom výsluchu 30.
decembra 2005 poučený (v rozpore s vtedy účinným znením § 43 ods. 2 Tr. poriadku (zák. č. 141/1961),
že návrh, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť túto škodu nahradiť, musí
urobiť najneskôr na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania, a musí byť z neho zrejmé, z akých
dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Napriek tomuto poučeniu si pošk. H. G.
nárok na náhradu škody riadne neuplatnil, keďže aj na hlavnom pojednávaní konanom 18. novembra
2013 po poučení, že z návrhu na náhradu škody musí byť zrejmé z akých dôvodov a v akej výške ho
uplatňuje, vyhlásil, že škodu si voči obžalovanému uplatňuje, doposiaľ ju však nemá vyčíslenú.

Pokiaľ ide o nárok na náhradu škody uplatnený Y. B. J., a. s., ten nebol v rozpore s § 256 ods. 2
Tr. poriadku na hlavnom pojednávaní prečítaný a preto v súlade s judikatúrou ani v tomto prípade
neexistoval podklad pre rozhodnutie súdu v adhéznom konaní.

Z týchto dôvodov odvolací súd nemohol o nárokoch poškodených, ktoré neboli uplatnené riadne a včas
(sčasti chybou okresného súdu), rozhodnúť.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.