Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/10/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715211102
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715211102.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Ľubice Bajzovej a členov JUDr.

Stanislavy Markovej a Mgr. Martiny Trnavskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti I., A. nar.
XX.X.XXXX a C. nar. XX.X.XXXX, bytom Z., A. XXXX/XX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny, Z. I. - pracovisko Z., deti matky P. I., štátnej občianky Slovenskej
republiky, bytom Z., A. XXXX/XX zastúpenej A.. A. G., advokátkou, so sídlom Z., D. XXXX/X a otca U.. O.
I., Z.., štátneho občana Slovenskej republiky, bytom Z., A. XXXX/XX, o zníženie vyživovacej povinnosti
na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 7. decembra 2015 č. k.
5P/44/2015- 20 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 07. decembra 2015 č. k. 5P/44/2015- 20 zamietol návrh otca
na zníženie jeho vyživovacej povinnosti voči mal. deťom zo sumy 400,- € mesačne pre maloletého
A. a zo sumy 300,- € mesačne pre maloletú C. na sumu 150,- € mesačne pre každé dieťa s
účinnosťou od 1.11.2015. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil zistením, že naposledy
bolo výživné právoplatne určené v novembri roku 2014. Rozsudkom Okresného súdu Z. I. zo dňa

31.7.2014 č.k. 6P/47/2014-41 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.10.2014 č.k.
17CoP/96/2014-59 právoplatným 12.11.2014 bolo manželstvo rodičov maloletých rozvedené, maloleté
deti boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého
A. sumou 400,- € mesačne a maloletej C. sumou 300,- € mesačne. V tom čase matka bola invalidnou
dôchodkyňou s dôchodkom 303,20 € mesačne, otec zarábal 2.098,66 € netto.
V súčasnosti matka je stále invalidnou dôchodkyňou, poberá invalidný dôchodok 307,80 € mesačne,
našla si prácu na 20 hodín mesačne po 2,20 €. Spolu s maloletými žije v byte, za ktorý spolu s

inkasom platí 290,- €. Maloletý A. chodí do 2. ročníka strednej odbornej školy v Z. I., na cestovné
a školské pomôcky potrebuje cca 65,- € mesačne. Okrem toho je alergik a astmatik. Maloletá C. je
žiačkou základnej školy v Z., má problémy s pľúcami a pravidelne chodí na kardiologické kontroly.
Otec je v súčasnosti nezamestnaný, evidovaný na úrade práce, oba predchádzajúce pracovné pomery
boli skončené dohodou. Poberá dávky v nezamestnanosti vo výške 1.500,- € mesačne, vlastní osobný
automobil K. Z. a zostal mu tiež účet, na ktorom boli prostriedky vo výške 5.000,- €. Žije u svojej priateľky
v X. S., platí si bežné náklady na živobytie a deťom platí poistku 22,- € mesačne. Podľa jeho tvrdení

mu bolo diagnostikované zhubné ochorenie, v súvislosti s čím sa mu v budúcnosti zvýšia náklady na
liečbu. Úvery ani pôžičky nemá. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že hoci otec prišiel o zamestnanie
a v súčasnosti je evidovaný na úrade práce, z podpory vo výške 1.500,- € je schopný platiť pôvodne
určené výživné bez ohrozenia svojej výživy. Disponuje s účtom, na ktorom zostal dostatok finančnýchprostriedkov na zabezpečenie výživy jeho i maloletých. Pokiaľ otec tvrdil, že mu bolo diagnostikované
zhubné ochorenie, na ktoré v budúcnosti bude vynakladať finančné prostriedky, súd na túto skutočnosť
nemohol prihliadnuť, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia. Taktiež súd poukazuje na to,

že situáciu, v ktorej sa otec nachádza si spôsobil sám, keď sa podľa názoru súdu sám vzdal výhodného
zamestnaniaaodtejdobyjeevidovanýnaúradepráce.Súdprvéhostupňaokremtohomuselprihliadnuť
na záujem maloletých detí a na to, že náklady spojené s ich výchovou a výživou neustále rastú, obe deti
majú zdravotné problémy, v súvislosti s čím má matka zvýšené náklady, taktiež zvýšené náklady má v
súvislosti s dochádzaním maloletého A. do školy z Z. do Z. I.. Ona sama je na invalidnom dôchodku a

zo svojho príjmu nie je po zaplatení inkasa schopná uhrádzať nevyhnutné potreby svojich detí. Na vec
aplikoval § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 36 ods. 1, § 26 , § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine. O trovách
konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal otec v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
zmeniť a znížiť rozsah jeho vyživovacej povinnosti k mal. A. na sumu 150,- Eur a k mal. C. na
sumu 150,- Eur s účinnosťou od 01.11.2015 a uložiť matke uhradiť mu preplatok na výživnom za
stanovené zaplatené obdobia. Nesúhlasil s vyjadrením súdu prvého stupňa, že situáciu, v ktorej sa
nachádza, si spôsobil sám tým, že sa vzdal výhodného zamestnania. O prácu v spoločnosti Y. S.

prišiel z dôvodu krivého obvinenia matky zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
Viacerými vstupmi polície SR do objektu spoločnosti Y. S. došlo k spochybneniu jeho bezúhonnosti, a
preto sa zamestnávateľ rozhodol skončiť s ním pracovný pomer dohodou. Pracovný pomer u ďalšieho
zamestnávateľa J. E.E., s.r.o. skončil len preto, že si jeho šéf myslel, že ho on nahradí ako generálny
riaditeľ. Podotkol, že zmluva v tejto spoločnosti bola uzavretá len na dobu určitú a to jeden rok do

31.03.2016. Súd prvého stupňa nesprávne určil výšku jeho podpory v nezamestnanosti. Výška jeho
podpory je 50% denného vymeriavacieho základu, čo mesačne predstavuje 846,- Eur, a nie uvádzaných
1.500,- Eur. Keď z príjmu 846,- Eur je povinný platiť výživné 700,- Eur, zostane mu 146,- Eur, čo nie
je ani životné minimum. Poprel, že by mu zostali finančné prostriedky na účte vo výške 5.000,- Eur. V
čase rozvodu manželstva bola na jeho bežnom účte záporná hodnota, o čom predložil výpis z osobného

účtu. Poukázal, že matke po rozvode zostal kompletne zariadený mestský byt, no on nemá zariadené
vlastné bývanie a hľadá si prácu na Slovensku. Ak nebude mať finančné prostriedky, nebude sa môcť
ani zamestnať. Vlastní motorové vozidlo zn. VW Z., ale je to preňho nevyhnutný pracovný nástroj. Bez
vozidla nemôže v žiadnej firme vykonávať manažérsku prácu. Vozidlo je preňho nákladová položka,
ktorá potrebuje naftu, údržbu, poistku, poplatky na diaľnicu. Poukazoval, že aj matka má vyživovaciu

povinnosť a jej príjem sa zvýšil, (jeho príjem sa znížil), keďže si popri invalidnom dôchodku našla
prácu na 20 hodín mesačne po 2,20 Eur. Ak sa zhoršil zdravotný stav detí, tak ide len o jednorazovú
záležitosť, a nie o trvalý alebo chronicky zhoršený stav, ktorá súvisí len s tým, že sa matka o deti riadne
nestará. Naopak zvýraznil, že v súvislosti so svojím kožným ochorením, musel podstúpiť dve operácie,
za ktoré platil. Následná liečba bude nákladná. Z objektívneho hľadiska nie je v jeho možnostiach a

schopnostiach platiť výživné vo výške 700,- Eur. mesačne.

Kolíznyopatrovníksavyjadrilkodvolaniuotca.Stotožnilsasoskutkovýmzáveromsúduprvéhostupňa a
jeho právnym posúdením veci a žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. Uviedol, že otec sa vzdal

zamestnania, čím sa pripravil o pravidelný mesačný príjem, ktorý bol vyšší ako dávka v nezamestnanosti
846,- Eur mesačne. Pri určovaní vyživovacej povinnosti je potrebné prihliadať aj na výdavky, ktoré
vznikajú matke v súvislosti so zabezpečovaním potrieb maloletých detí. Citoval § 62 ods. 2 a § 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine.

Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok a predchádzajúce konanie v intenciách ustanovenia § 212
ods. 2 písm. a) O.s.p.. a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny, a preto je potrebné
tento podľa § 219 O.s.p. potvrdiť. O odvolaní otca rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214

ods. 2 O.s.p.Podľa ustanovenia § 163 ods. 1 O.s.p. aj bez návrhu môže súd zmeniť dohody a súdne rozhodnutia o
výživnom na maloleté deti. Hmotnoprávnym predpokladom na zmenu rozsahu skôr určenej vyživovacej
povinnosti jezmenapomerovpodľa§78Zákonaorodine,ktoré môžuspočívaťvzmenepomerovtakna

strane oprávneného dieťaťa, tak na strane povinného rodiča. Zmena právne významných skutočností,
ktoré boli podkladom pri skoršej úprave rozsahu vyživovacej povinnosti, však musí byť kvalifikovaná, čo
znamená, že musí byť výrazná a musí mať táto zmena trvalejší charakter. Zmena pomerov na strane
povinného rodiča môže spočívať v zmene jeho príjmových a majetkových pomerov, ktoré nastali z
objektívnych príčin a sú trvalejšieho charakteru. Pri posudzovaní a rozhodovaní o výživnom všeobecne

platí pre súd všeobecná zásada preferovania potencionality príjmov povinného pred jeho faktickým
príjmom vyjadrená vo viacerých ustanoveniach Zákona o rodine najmä však ust. § 75 ods. 1 veta druhá
Zákona o rodine.

Otec svoje odvolanie voči zamietavému rozsudku súdu prvého stupňa odôvodňuje faktickým poklesom
príjmu z dôvodu straty zamestnania a následnej nemožnosti sa zamestnať, pričom stratu zamestnania

kladie za vinu matke. Údajne s ním bol skončený pracovný pomer v dôsledku jeho krivého obvinenia
matkou. Toto svoje tvrdenie však otec nijako nepreukázal.

Z listinných dôkazov v spise vyplynulo, že posledný pracovný pomer otca v spoločnosti J. E.E., skončil
dohodou ku dňu 31.10.2015. V dohode o skončení pracovného pomeru zo dňa 22.07.2015 otec

výslovne prehlásil, že nepožaduje uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru v tejto dohode.
Pracovný posudok otca vydaný J. E.E., s r.o. na žiadosť otca bol kladný. Otec bol charakterizovaný
ako cieľovo orientovaný typ manažéra s bohatými skúsenosťami, ktorý si je plne vedomý svojej
zodpovednosti, preberá iniciatívu pri riešení problémov, efektívne komunikuje, kolegom je ochotný
poradiť. Je cieľavedomý a ambiciózny a dodržiava stanovené termíny.

Predchádzajúci pracovný pomer otca v spoločnosti Y. S. s.r.o. bol skončený taktiež dohodou bez
uvedenia dôvodu. V pracovnom posudku otca zamestnávateľ uviedol iba, že otec vykonával všetky
pridelené úlohy s plným nasadením.

Otec nepreukázal svoje tvrdenie o vine matky na ukončení svojho zamestnania. takáto skutočnosť
nevyplynula z dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Tvrdenie otca o dôvode skončenia pracovného
pomeru je nedôveryhodné, nepreukázané.

Skončenie pracovného pomeru dohodou s výslovným prehlásením neuvádzať dôvod skončenia

pracovného pomeru a súčasné nepreukázanie závažného, ospravedlniteľného dôvodu skončenia
pracovného pomeru nemožno hodnotiť inak, ako, že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu výhodného
zamestnania. Správne preto súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol, že situáciu, v ktorej sa
otec nachádza, si spôsobil sám, keď sa sám vzdal výhodného zamestnania a od tej doby je evidovaný
na úrade práce.

Tento skutkový záver (vzdanie sa výhodného zamestnania) predpokladá Zákon o rodine v ustanovení
§ 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, ktorý upravuje princíp potencionality príjmov. Tento inštitút
umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané (v tomto prípade
strata zamestnania otca a poberanie dávky v nezamestnanosti a teda faktický pokles príjmu), ale aj tie,

ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvodom je potreba zabrániť povinnému, aby svojím
konaním znižoval rozsah vyživovacej povinnosti.

Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri
určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho príjmu, t.j. v danej veci z príjmu, ktorý dosahoval

otec pred rozviazaním pracovného pomeru.

Vychádzajúc z príjmu, ktorý dosahoval pred skončením pracovného pomeru v spoločnosti Y. S. s.r.o.
(2.098,66 Eur mesačne), kde bol zamestnaný v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti, ktorú
navrhuje znížiť, i z príjmu, ktorý dosahoval v spoločnosti J. E.E. s.r.o., ktorý bol vyšší (č.l.11 spisu), teda

potencionálneho príjmu, je výživné vo výške 400,- € mesačne pre maloletého A. a 300,- € mesačne
pre maloletú C. zodpovedajúce a primerané, a to aj pri zohľadnení ďalších výdavkov otca, na ktoré
v odvolaní poukazuje.Je mimo pochybnosť, že je povinnosťou rodičov využiť a využívať všetky možnosti a schopnosti na čo
najoptimálnejšie zabezpečenie výživy a ďalších potrieb svojich detí.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
ako vecne správny tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 O.s.p. v spojení s § 146 ods.1 písm.
a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože konanie

sa mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é