Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 9, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/1276/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214231
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814214231.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: C. U., a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom X., T. 8,
zastúpeného X., X. a spol., s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Dr. V. S. XX, X., proti odporkyni: J.
W., rod. I., naposledy bytom G. XXX/XX, L., t.č. na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou Q. L.,
súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, zastúpeného JUDr.

Bohdanom Jakubisom, advokát, so sídlom Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 117,52 Eur s
príslušenstvom o odvolaní vedľajšieho účastníka na strane odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza, č.k. 14C/155/2015-33 zo dňa 21. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, vo výroku o náhrade trov konania navrhovateľovi, p
o t v r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
117,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 117,52 Eur od
26.4.2013 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Zároveň odporkyni a vedľajšiemu
účastníkovi uložil povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia

v sume 59,14 Eur a ostatné trovy v sume 16,50 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do
troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, pričom plnením jedného z nich zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhého. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ s odporkyňou
uzatvoril Zmluvu číslo A1862061 a Zmluvu číslo A4609717, ktorých neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky navrhovateľa. Na základe zmlúv navrhovateľ vypožičal odporkyni 2 ks SIM
kariet, ktoré umožňovali odporkyni využívať telekomunikačné služby poskytované navrhovateľom. Súd

prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, nakoľko mal za preukázané, že odporkyňa
nezaplatila navrhovateľovi riadne a včas cenu za poskytované služby v sume 117,52
Eur, pričom sa tým dostala s plnením svojho záväzku do omeškania a to odo dňa nasledujúceho po
uplynutí doby, ktorú jej navrhovateľ poskytol na dobrovoľné plnenie, t.j. od 26.4.2013. Navrhovateľovi
tak vznikol aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.., a to 8,75 % ročne. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa

§ 142 ods. 1 O.s.p. Konštatoval, že odporkyňa a vedľajší účastník, ktorý vystupoval na jej strane, boli
v konaní neúspešní, preto sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
Trovy pozostávajú zo súdneho poplatku za návrh vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia za
2 úkony právnej služby, spolu vo výške 59,14 Eur.

Proti tomuto rozsudku, jeho výrokovej časti, ktorou súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu a vedľajšieho

účastníka na strane odporkyne nahradiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi trovy konania, podal v
zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu, odvolanie vedľajší účastník na strane odporkyne.Mal za to, že súd prvého stupňa nesprávne zaviazal vedľajšieho účastníka na strane odporkyne
k náhrade trov konania, keďže takýto spôsob vyrovnania medzi účastníkmi nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu. Vedľajší účastník žiadnym úkonom vo veci samej nenavýšil trovy konania, jeho vstup

nijako neovplyvnil toto konanie. Navrhovateľ si trovy uplatnil ešte pred samým vstupom vedľajšieho
účastníka do konania, ktoré potom súd automaticky priznal navrhovateľovi aj voči vedľajšiemu
účastníkovi. Mal za to, že ak by súd zaviazal vedľajšieho účastníka k náhrade trov, navrhovateľ by
sa bezdôvodne obohatil. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil vzťah odporcu a
vedľajšieho účastníka ako procesné spoločenstvo účastníkov uvedené v § 91 O.s.p., podľa ktorého je

možné zaviazať oboch účastníkov na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 142
ods. 1 O.s.p. pojednáva o účastníkovi, pričom pojem účastníctva treba dôsledne rozlišovať od pojmu
vedľajšieho účastníctva. V uvedených súvislostiach poukázal na rozhodovaciu činnosť iných krajských
súdov. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmeniť tak, že
odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 16,50 Eur a náhradu trov právneho
zastúpenia vo výške 59,14 Eur, k rukám jeho právneho zástupcu.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka vyjadrenie písomne podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o náhrade trov
konania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k

záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v tejto časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne
správny potvrdiť.

V občianskom súdnom konaní sa o náhrade trov rozhoduje podľa zásady zodpovednosti za výsledok
alebo zodpovednosti za zavinenie alebo za náhodu. V prípade rozhodovania o náhrade trov pri

zodpovednosti za výsledok je rozhodujúcou okolnosťou miera úspechu účastníka vo veci, ktorá v
prípade, ak účastník má plný úspech, znamená, že mu súd prizná celú náhradu trov konania potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva ( § 142 ods. 1 O.s.p. ). Podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia čiastky 117,52
Eur s príslušenstvom. Súd prvého stupňa návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel a odporkyni
uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 117,52 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 117,52 Eur od 26.4.2013 do zaplatenia do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Vzhľadom na plný úspech navrhovateľa vo veci, súd prvého stupňa rozhodol o náhrade trov konania
podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyňu a vedľajšieho účastníka, ktorí vystupovali na jednej strane,
zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy konania, pozostávajúce zo súdneho
poplatku vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 59,14 Eur.

Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne náhrady trov konania. V konaní
bol v celom rozsahu úspešný navrhovateľ, preto súd prvého stupňa správne rozhodol o náhrade trov
konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa taktiež správne zaviazal k ich náhrade spoločne
s odporkyňou solidárne aj vedľajšieho účastníka, pretože pokiaľ je takáto povinnosť daná na strane
účastníka, v tomto prípade odporkyne, podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. je daná i na

strane vedľajšieho účastníka. Pokiaľ ide o formu takéhoto spoločného záväzku, je potrebné vychádzať
z princípu plnej zodpovednosti neúspešnej strany za výsledok konania, v súlade s ktorým zaviazal súd
prvého stupňa odporkyňu, ako aj vedľajšieho účastníka na jej strane k solidárnej povinnosti. Postavenie
navrhovateľa, ktorému prináleží náhrada trov konania, by pri akejkoľvek inej forme bolo zhoršené, čo by
na neho prenášalo časť zodpovednosti za výsledok konania, pre ktorý postup by museli byť dané dôvody

na jeho strane. Takéto dôvody však odvolací súd v preskúmavanej veci nezistil. Záver, že povinnosť
nahradiť trovy konania v stanovených prípadoch ťaží aj vedľajšieho účastníka, vyplýva z ustanovenia
§ 93 ods. 4 O.s.p., podľa ktorého má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti,
ako účastník. Koná však iba sám za seba. Pokiaľ teda Občiansky súdny poriadok nevyhradzuje práva
a povinnosti v konaní iba niektorému z účastníkov, teda výslovne navrhovateľovi (napr.

dispozícia s návrhom) alebo odporcovi (napr. súhlas so späťvzatím), je potrebné všetky ostatné práva
a povinnosti, dané Občianskym súdnym poriadkom všeobecne účastníkovi konania, považovať aj za
práva a povinnosti vedľajšieho účastníka. Pretože ustanovenia § 142 O.s.p., použité aj v danom prípade,
neviažu povinnosť nahradiť trovy konania výslovne na navrhovateľa či odporcu, ale vo všeobecnosti naúčastníka, zakladá uvedené ustanovenie povinnosť nahradiť trovy konania aj vedľajšiemu účastníkovi.
Je tiež potrebné poukázať na to, že so zavedením inštitútu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na
podporu účastníka -spotrebiteľa (§ 93 ods. 2 O.s.p.), nedošlo k žiadnej zmene ustanovení O.s.p. o

náhrade trov konania (§§ 142 - 150 O.s.p.), ktorá by na zavedenie tohto nového inštitútu reagovala.
Nie je tak daný žiaden zákonný podklad pre zmenu ustálenej súdnej praxe z obdobia pred zavedením
vedľajšieho účastníctva podľa ustanovenia § 93 ods. 2 O.s.p., ktorá zaväzovala k náhrade trov aj
vedľajšieho účastníka, a to solidárne s účastníkom, ktorého podporoval. Za nedôvodné
považuje odvolací súd poukazovanie vedľajšieho účastníka v odvolaní na rozhodovaciu činnosť iných

krajských súdov, pretože ňou odvolací súd nie je viazaný. Odvolací súd na záver dodáva, že vedľajší
účastník, hoci v konaní zostáva treťou osobou, má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, ku ktorému
sa pridružil podľa § 93 ods. 4 O.s.p., a preto pre prípad procesného neúspechu má povinnosť rovnako
ako procesne neúspešný účastník zaplatiť procesne úspešnému účastníkovi náhradu trov konania.
Preto súd prvého stupňa správne uložil povinnosť procesne neúspešnej odporkyni ako i vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporkyne, zaplatiť navrhovateľovi trovy konania spoločne a nerozdielne. Trovy

konania navrhovateľa okrem nákladov na zaplatenie súdneho poplatku, predstavovali náhradu trov
právneho zastúpenia, o spôsobe určenia a výške ktorých súd prvého stupňa rozhodol správne podľa
vyhl. č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd dodáva, že výšku týchto trov vedľajší účastník v podanom odvolaní
ani nerozporoval.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o
náhrade trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

V odvolacom konaní bol úspešný navrhovateľ, ktorý by mal v zmysle ustanovenia § 224 ods. 1 O.s.p.
a § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak

náhradu trov odvolacieho konania nežiadal, preto mu náhrada nebola priznaná.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .