Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, August 21, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7C/73/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202701
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 08. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2714202701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci navrhovateľa: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti odporkyni: Y. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX, I.,
občianka SR, o zaplatenie 795,16 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 29.4.2014 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu
795,16 eur spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne z sumy 795,16 eur od 5.12.2013 do zaplatenia z

titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.12.2009, trovy konania,
trovy právneho zastúpenia.

Navrhovateľ na podanom návrhu trval. , svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil. odporkyňa sa
na pojednávanie nedostavila, neospravedlnila, nežiadala odročiť pojednávanie, preto súd konal bez jej
prítomnosti podľa §101 ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie písomným vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, žiadosťou o aktiváciu
pôžičkovej karty Quatro zo dňa 15.12.2009, výpisom z pôžičkovej karty Quatro, zmluvou o postúpení
pohľadávky z 04.12.2013 a prílohami k nej, obchodnými podmienkami, cenníkom VÚB a.s. pre
produkty vydávané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. platným od 1.12.2009,
oznámením o postúpení pohľadávky z 7.1.2014, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:

Odporkyňa dňa 11.12.2009 vyplnila Žiadosť o aktiváciu Pôžičkovej karty Quatro, ktorou žiadala

o vydanie karty s schváleným úverovým rámcom 900 eur a pevnou mesačnou splátkou 30 eur.
Žiadosť má formu predtlačeného formulára s vopred naformulovanými vyhláseniami klienta a ďalšími
zmluvnými dojednaniami, do ktorého odporkyňa dopísala iba svoje osobné údaje, bydlisko, svoj príjem,
zamestnávateľa. Zo žiadosti vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto
žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej v spolupráci
s CFH (pozn. Consumer Finance Holding, a.s.). Podľa čl. VI. bodu 5. žiadosti odporkyňa vyhlásila, že
pred podpisom

žiadosti sa oboznámila s Obchodnými podmienkami pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci s CFH, ktoré sú súčasťou žiadosti
a zaväzuje sa ich dodržiavať. V článku III. žiadosti je v kolónke úverový rámec uvedená suma 900
eur ( 27.113,40 Sk) a štandardná mesačná splátka 30 eur ( 903,78 Sk). Žiadosť bola bankou prijatá aschválená dňa 15.12.2009, zmluve bolo pridelené číslo 0034369973. Za VÚB, a.s. zmluvu uzatvárala
spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO:
35 923 130.

Podľa článku I. (Vymedzenie pojmov) Obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných
platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s., (ďalej len „všeobecné obchodné podmienky“), Karta je kreditná
platobná karty vydávaná bankou v spolupráci so správcom ako platobný prostriedok, ktorým klient

vykonáva bezhotovostné a/alebo hotovostné platobné operácie na území Slovenskej republiky alebo v
zahraničí na ťarchu kartového účtu. Revolvingový úver je spotrebiteľský úver poskytovaný na základe
zmluvy, ktorého úverový rámec sa obnovuje každou uhradenou splátkou a ktorý je možné čerpať
kartou až do výšky úverového rámca. Štandardná splátka je suma uhrádzaná mesačne, najneskôr v
deň splatnosti, ktorá vyjadrená pevnou sumou alebo percentom z dlžného zostatku. Úverový rámec je
celková suma peňažných prostriedkov poskytnutá klientovi ako revolvingový úver, do výšky ktorej možno

realizovať transakcie použitím karty v súlade s podmienkami zmluvy.

Podľa článku XIII. Záverečné ustanovenia, bod 79. všeobecných obchodných podmienok, Zmluva medzi
klientom a bankou uzatváraná podľa týchto obchodných podmienok je zmluvou o úvere podľa § 497
a nasl. Obchodného zákonníka, na ktorú sa primerane vzťahujú špecifické ustanovenia zákona č.

258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

Podľa výpisu z karty za zúčtovacie obdobie od 15.12.2009 do 30.11.2013, na kartovom účte boli
zaznamenané debetné operácie v celkovej výške 1.135,43 eur, z toho vlastné výbery realizované
odporkyňou v celkovej sume 810,71 eur, poplatky vyrubené odporkyni vo výške 181,65 eur a úrok vo

výške 143,07 eur. Odporkyňa vykonala úhrady v celkovej sume 100 eur. Celkový dlžný zostatok ku dňu
vyhotovenia výpisu (15.1.2014) predstavuje 1.35,43 eur.

Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 04.12.2013 medzi postupcom Všeobecná
úverová banka, a.s. ( ďalej len „VÚB, a.s.“) a navrhovateľom ako postupníkom bola na navrhovateľa

postúpená okrem iného i pohľadávka voči odporkyni. VÚB, a.s. oznámila odporkyni postúpenie
pohľadávky listom z 07.01.2014.

Z obsahu Prílohy č. 1 k predmetnej zmluve o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že bola
postúpená pohľadávka v celkovej sume 1.035,43 eur pozostávajúcej z istiny 795,16 eur, poplatkov

144,90 eur, základného úroku 76,28 eur a sankčného úroku 19,09 eur. Z úveru bola celkovo vyčerpaná
suma 810,71 eur, prvýkrát bol čerpaný dňa 15.12.2009, posledná úhrada bola vykonaná dňa 22.4.2010
a k zosplatneniu úveru došlo dňa 10.09.2010.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa doloženého vyplýva, že odporkyňa čerpala z úverového rámca

peňažné prostriedky v
celkovej výške 810,71 eur, boli jej vyrubené poplatky v sume 181,65 eur a úrok v sume 143,07 eur,
súčet debetných operácií je vo výške 1.035,43 eur. Odporkyňa uhradila 100 eur, rozdiel tak predstavuje
sumu 710,71 eur. Navrhovateľ si z postúpenej pohľadávky neuplatňuje zmluvný úrok 76,28 eur, úrok z
omeškania 19,09 eur a poplatky vo výške 144,90 eur.

Podľa § 261 ods. 3, písm. d) Obchodného zákonníka treťou časťou Obchodného zákonníka sa spravujú
bez ohľadu na povahu účastníkov okrem iného zmluvy o úvere.

Podľa 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená
ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, časť zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné
obchodné podmienky vypracované odbornými, alebo záujmovými organizáciami, alebo odkazom na iné

obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe, alebo k návrhu zmluvy priložené.Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy,
zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné
prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou
pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. ( § 524 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, ďalej len „OZ“)

Podľa § 52 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy ( 15.12.2009), spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3,4 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 54 ods. 1,2 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, Zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
účinného v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“),

tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy,

veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho
podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov, zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) až i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä sumu,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet

týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, cenu
tovaru alebo poskytnutej služby, identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
spotrebiteľom, adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

meno a adresu spotrebiteľa, ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých
splnenímôžebyťupravenáročnápercentuálnamieranákladov,výpočetnákladovuvedenýchv§2písm.
c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, zaktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu
alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy (15.12.2009), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,

predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely
tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné
znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní
služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a
praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej
slobody.

Podľa § 2 písm. u) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne
očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti.

Podľa § 2 písm. r) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie
využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by
pri dostatku informácií inak neurobil.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,

obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b)
podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v, za nekalú obchodnú praktiku sa
považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná
praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je
v prílohe č. 1.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí
rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie
a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu
priemerného spotrebiteľa.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia zmluvy,
obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný
spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým
zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii,

ktoré by inak neurobil.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase uzatvorenia
zmluvy, za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným,
nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v

odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v
dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ
prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.Podľa § 100 ods. 1 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( §
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 ( novelizované

zákonom č. 102/2014 Z.z.), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával."

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ( k 05.12.2013), od kedy bolo žiadané priznať
úrok), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania je zaplatenie 795,16 eur spolu s úrokom z omeškania 8,25 % ročne z sumy 795,16
eur od 5.12.2013 do zaplatenia z titulu nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere
zo dňa 15.12.2009.

Súd sa najprv vyporiadal s tým, či medzi právnych predchodcom navrhovateľa a odporcami bol
uzatvorený občianskoprávny vzťah alebo obchodnoprávny vzťah, lebo v obchodných podmienkach pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet ( čl. XIII., bod. 79.) sa uvádzajú ustanovenia 497-nasl.
Obchodného zákonníka, ale na druhej strane zmluva bola uzatváraná s odporkyňou ako spotrebiteľkou.
Z vykovaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa uzatvoril s

odporkyňou zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. dňa 15.12.2005, na základe
odporkyňa vyčerpala celkovo sumu 810,71 eur a splatila celkovo sumu 100 eur. Z obsahu prílohy k
zmluve o postúpení pohľadávok z 4.12.2013 súd zistil, že dátum zosplatnenia pohľadávky bol určený
na 10.9.2010.
Navrhovateľ v danej veci vystupuje ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej

činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť
podstatný obsah zmluvy a ani obsah všeobecných obchodných podmienok k zmluve. Súd dospel
k záveru, že v tomto prípade bola uzatvorená formulárová spotrebiteľská zmluva. Text zmluvy bol
vopred pripravený, dlžník ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným spôsobom zasahovať
do jej obsahu a ani do obsahu príslušných obchodných podmienok tvoriacich neoddeliteľnú súčasť

zmluvy. Hoci je v obchodných podmienkach uvedené, že účastníci uzatvoril zmluvu podľa § 497 a
nasl. Obchodného zákonníka, ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu vzhľadom na charakter postavenia
účastníkov. Súd vychádzal z toho, že v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase
uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.
Právny predchodca navrhovateľa konal pri uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej

činnosti a odporkyňa zmluvu uzatvorila ako spotrebiteľ, lebo pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy
vystupovala ako fyzická osoba nekonajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, spotrebiteľský úver im bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Na základe týchto myšlienkových pochodov si súd ustálil, že právny vzťah medzi účastníkmi založený

predmetnou zmluvou je nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
vzneníúčinnomvčaseuzavretiazmluvybezohľadunato,žepredmetnázmluvajetv.absolútnyobchod.
S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľskýchúveroch ako i ust . § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou
je Obchodný zákonník súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch.

Vzhľadom na §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 sa súd sa
ako s predbežnou otázkou vyporiadal ex offo s otázkou možného premlčania uplatneného nároku.
Vychádzal z toho, že ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu
na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho

premlčania alebo na inú zákonnú prekážku, ktorá bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi.

Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť
námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Uplynutím
premlčacej doby právo nezaniká, iba sa oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť

na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje nároky a zároveň aj
zabrániťtomu,abypovinnéosobynebolopočasovoneprimeranejdobenútenésplniťsisvojepovinnosti.

Z vykovaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd právny záver, že návrh je
potrebné zamietnuť v celom rozsahu z titulu premlčania posudzovaného ex offo podľa § 5b zákona o

ochrane spotrebiteľa. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že na základe zmluvy o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty z 15.12.2009 odporkyňa mala povolený úverový rámec, celkovo
vyčerpala810,71eur,splatilacelkovo100eur.Štandartnámesačnásplátkabolavzmluveurčenásumou
30 eur. Nakoľko neplatila odporkyňa riadne a včas, dostala sa do omeškania so splácaním úveru. Z
obsahu prílohy k zmluve o postúpení pohľadávky vyplýva, že už pri postúpení pohľadávky bol určený

dátum zosplatnenia na 10.9.2010. V rámci tohto konania si na navrhovateľ návrhom doručeným súdu
dňa 29.4.2014 uplatňuje celkovo 795,16 eur z titulu neuhradenej istiny.
Súd sa vyporiadal s otázkou premlčania uplatneného nároku a dospel k záveru, že nárok v celej výške
795,16 eur a takisto k nemu pripadajúci úrok z omeškania je premlčaný. Súd vychádzal z všeobecnej
trojročnej premlčacej lehoty počítanej od dňa zosplatennia úveru (10.9.2010) a zistil, že premlčacia

lehota uplynula 10.9.2013. Na základe týchto skutočností súd návrh zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. V konaní bola úspešnou odporkyňa, ktorá
si žiadne trovy konania neuplatnila, preto jej súd ani žiadne nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia
jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu

v Trnave, trojmo, ak sa účastníci tohto práva nevzdali po vyhlásení a odôvodnení rozsudku na
pojednávaní.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať

označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( §
205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.