Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/373/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112225498
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:3112225498.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Pribinova č. 25, zastúpenej advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Grösslingová č. 4, proti odporkyni Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné nám. č. 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 27 C

252/2012, o dovolaní navrhovateľky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. decembra 2013 sp.
zn. 8 Co 99/2013 a uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. decembra 2013 sp. zn. 17 Co 802/2013
takto

r o z h o d o l :

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. decembra 2013 sp. zn. 8 Co 99/2013 o
d m i e t a .

Dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 18. decembra 2013 sp. zn. 17 Co 802/2013
o d m i e t a .

Odporkyni nepriznáva právo na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo 6. augusta 2013 č. k. 27 C 252/2012 - 47 zamietol návrh

navrhovateľky. Odporkyni náhradu trov konania nepriznal. Konštatoval, že neboli preukázané základné
predpoklady pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci podľa zákona
č. 514/2003 Z. z.

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 18. decembra 2013 sp. zn. 8 Co 99/2013 odmietol odvolanie
navrhovateľky podľa § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. z dôvodu, že odvolanie navrhovateľky bolo podané

po uplynutí odvolacej lehoty.

Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie navrhovateľka. Navrhla, aby dovolací súd
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Namietala, že postupom
odvolacieho súdu, ktorý odmietol odvolanie, jej bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/
O.s.p.). To z dôvodu, že odvolanie nepodávala na prvostupňovom súde osobne do podateľne, ale podala

ho prostredníctvom doručovateľskej spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s. r.o., IČO : 35 825 456,
so sídlom v Bratislave, Cikkerova 2, ktorej predmetom podnikania je „poskytovanie poštových služieb“,
rovnako ako Slovenskej pošty, a.s. Tejto spoločnosti odovzdala odvolanie dňa 20. februára 2014, teda
v čase, keď ešte márne neuplynula lehota na podanie odvolania (§ 57 ods. 3 O.s.p.). Preto neexistoval
dôvod na vydanie napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podal
včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr to, či tento opravný prostriedok smerujeproti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť dovolaním (§ 236 a nasl. O.s.p.) a bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 242a ods. 1 O.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie navrhovateľky nie je prípustné.

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením.

Proti uzneseniu odvolacieho súdu je dovolanie prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie
odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodol vo veci postúpenia
návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ O. s

p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým
bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom
uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,
b/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné
(nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním navrhovateľky je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky uznesení
uvedených v § 239 ods. 1 a 2 O.s.p., proti ktorým zákon dovolanie pripúšťa. Preto Najvyšší súd
Slovenskej republiky dospel k záveru, že prípustnosť dovolania navrhovateľky z nich vyvodiť nemožno.

So zreteľom na ustanovenie § 242 ods. 1 veta druhá O.s.p. ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť

prihliadnuť na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či už to účastník namieta alebo nie)
neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania žalobkyne
smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
podľa § 237 O.s.p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu
odvolacieho súdu (rozsudku či uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia (ide tu o
nedostatok právomoci súdov, spôsobilosti účastníka, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého
účastníka, prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, ak sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, prípad odňatia možnosti účastníkovi konať pred
súdom a prípad rozhodovania vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom). Vady konania

uvedenév§237písm.a/aže/ag/O.s.p.navrhovateľkanenamietalaaichexistenciunezistilanidovolací
súd. Preto prípustnosť dovolania z týchto ustanovení nemožno vyvodiť.

S prihliadnutím na obsah dovolania navrhovateľky Najvyšší súd Slovenskej republiky osobitne skúmal,
či postupom a rozhodnutím súdov nedošlo k odňatiu možnosti účastníkom konať pred súdom (§ 237

písm. f/ O.s.p.).

Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba rozumieť taký postup
súdu, ktorým znemožní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho
konania procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov. K odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá
rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím je aj uznesenie, ktorým
odvolací súd nesprávne odmietne odvolanie ako oneskorene podané (R 23/1994).

Podľa § 204 ods. 1 O.s.p. odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti

rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 57 ods. 3 O.s.p. lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo
podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Pre splnenie podmienky včasnosti podania odvolania treba, aby odvolanie bolo podané v lehote
stanovenej ustanovením § 204 ods. 1 O. s. p. Ide pritom o lehotu procesnú, čo znamená, že v zmysle §
57 ods. 3 O.s.p. stačí, ak je odvolanie posledný deň odvolacej lehoty podané na súde alebo sa odovzdá
orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa bol zástupcovi navrhovateľky doručený 20.
augusta 2013. Posledným dňom 15 dňovej lehoty na podanie odvolania bol 4. september 2013, ktorý
deň bola streda.Z podacej pečiatky Okresného súdu Trenčín (č. l. 64) vyplýva, že odvolanie proti rozsudku súdu prvého
stupňa bolo podané na tomto súde osobne 5. septembra 2013, z ktorej skutočnosti vychádzal aj odvolací

súd pri svojom závere o jeho oneskorenom podaní. Navrhovateľka k dovolaniu predložila výtlačok
internetovej stránky (č. l. 107) o odovzdaní zásielky na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service,
spol. s r. o. v hodnote 100,- Eur, o hmotnosti 2,20 kg, počet 1 kusov, č. zásielky 1551596824, balík
0004151016, podľa popisu „POH-NŠ-22x odvolanie voči rozsudku o zamietnutí žaloby - dvojmo“. Z
dovolania vyplýva, že navrhovateľka odvolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvého stupňa

mala odovzdať na jeho doručenie Okresnému súdu Trenčín tejto spoločnosti 4. septembra 2013. t. j.
posledný deň 15 dňovej odvolacej lehoty.

Spoločnosť ReMax Courier Service, spol. s r.o. je spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je aj
poskytovanie poštových služieb. Z údajov o predmetnej zásielke uvedených na doklade predloženom
navrhovateľkou nie je zrejmé, či obsahom zásielky bolo aj jej odvolanie podané v preskúmavanej

veci. Dovolací súd vytvoril navrhovateľke procesnú možnosť, doložiť opodstatnenosť jej tvrdenia o
včasnom podaní odvolania. Listom z 25. septembra 2014 vyzval navrhovateľku, aby v lehote 10 dní
zaslala najvyššiemu súdu doklad potvrdzujúci deň, v ktorom bolo odvolanie navrhovateľky odovzdané
na prepravu spoločnosti ReMax Courier Service, spol. s r. o. Táto písomná výzva najvyššieho súdu bola
právnemuzástupcovinavrhovateľkydoručená1.októbra2014,navrhovateľkaalenavýzvunereagovala.

Údaje obsiahnuté v spise vyznievajú v prospech záveru odvolacieho súdu o podaní odvolania
navrhovateľky oneskorene (po uplynutí odvolacej lehoty) a navrhovateľka nevyužila procesnú možnosť
preukázať nesprávnosť tohto záveru. Dovolací súd vychádzal z údajov, ktoré navrhovateľka relevantným
spôsobom nespochybnila a v nadväznosti na to dospel k záveru, že v danom prípade nejde o prípad

odmietnutia odvolania v procesnej situácii, v ktorej pre to neboli procesné predpoklady.

V dovolacom konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených dovolateľkou, nevyšli
najavoaniinévadyuvedenév§237O.s.p.aprípustnosťdovolanianevyplývaaniz§239O.s.p.,najvyšší
súd odmietol procesne neprípustné dovolanie navrhovateľky podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s §

218 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

II. Navrhovateľka podala 27. septembra 2012 na Okresnom súde Trenčín žalobný návrh, ktorým sa voči
odporkyni domáhala náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len

„zákon č. 514/2003 Z. z.“). V návrhu medziiným uviedla, že predmetnú ujmu jej spôsobil nesprávnym
úradným postupom Okresný súd Trenčín, preto jeho sudcovia nemôžu danú vec prejednať a rozhodnúť.
Vzhľadom na to žiadala, aby Krajský súd v Trenčíne rozhodol o prikázaní tejto veci inému súdu toho
istého stupňa (§ 12 ods. 1 O.s.p.).

Okresný súd Trenčín považoval návrh v uvedenej časti za námietku zaujatosti jeho sudcov a spis po
ich vyjadrení sa k argumentácii navrhovateľky predložil na rozhodnutie Krajskému súdu v Trenčíne (§
16 ods. 1 O.s.p.).

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 17 októbra 2012 sp. zn. 17 NcC 40/2012 rozhodol, že sudca

Okresného súdu Trenčín JUDr. Ing. Miroslav Manďák nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania
tejto veci.

Okresný súd Trenčín uznesením z 13. novembra 2012 č. k. 27 C 252/2012 - 14 vyzval navrhovateľku
na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 66,- Eur za námietku zaujatosti podľa položky č. 17a

Sadzobníka súdnych poplatkov (ďalej len „Sadzobník“), ktorý tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej len „zákon č. 71/1992 Zb.“).

Krajský súd v Trenčíne uznesením z 18. decembra 2013 sp. zn. 17 Co 802/2013 odvolaním napadnuté
uznesenie potvrdil. V odôvodnení sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že z hľadiska obsahového

išlo v podanej žalobe aj o námietku zaujatosti vznesenú proti sudcom Okresného súdu Trenčín; za
správny označil tiež následný postup súdu prvého stupňa pri vyrubení súdneho poplatku za námietku
zaujatosti. Mal za to, že súd prvého stupňa rozhodol správne, keď uložil navrhovateľke zaplatiť zavznesenú námietku zaujatosti súdny poplatok, a preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako
vecne správne v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Uvedené uznesenie odvolacieho súdu napadla navrhovateľka dovolaním, v ktorom žiadala zrušiť
rozhodnutia súdov oboch nižších stupňov a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, lebo
v danom prípade súdy rozhodovali napriek tomu, že sa nepodal návrh na začatie konania, hoci bol
podľa zákona potrebný (§ 237 písm. e/ O.s.p.). Namietala, že sa postupom súdu jej ako účastníkovi
konania odňala možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Ďalej namietla, že vo veci rozhodoval

vylúčený sudca (§ 237 písm. g/ O.s.p.). K názoru, že došlo k tejto procesnej vade, dospela navrhovateľka
na základe toho, že súdny poplatok jej vyrubil vylúčený sudca Okresného súdu Trenčín, nezákonným
postupom ktorým jej bola spôsobená majetková a nemajetková ujma, náhrady ktorej sa domáha v
zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Dovolanie spojila s návrhom na odklad vykonateľnosti napadnutého
rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti dovolaním
napadnutého rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 243 O.s.p. a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu
o tom nevydal samostatné rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že dovolanie podala

včas navrhovateľka zastúpená v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému ho zákon pripúšťa.

V danom prípade ide o dovolanie podané v obdobnej veci, aká už bola v počte väčšom ako päť

predmetom konania pred dovolacím súdom na základe skoršieho dovolania tej istej dovolateľky - viď
konania vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 7 Cdo 63/2014, 7 Cdo 66/2014, 7 Cdo 79/2014, 7 Cdo
93/2014, 7 Cdo 153/2014, 7 Cdo 163/2014, 7 Cdo 175/2014, 7 Cdo 181/2014, 7 Cdo 215/2014, 7 Cdo
223/2014, 7 Cdo 216/2014, 7 Cdo 277/2014. Dovolací súd sa s odôvodneniami rozhodnutí, ktoré boli
vydané v týchto konaniach, v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na ne. V zmysle § 243b ods. 7

O.s.p. už ďalšie dôvody neuvádza.

Vzhľadom na to, že dovolanie navrhovateľky podľa § 237 O.s.p. a 239 O.s.p. prípustné nie je, Najvyšší
súd Slovenskej republiky dovolanie navrhovateľky odmietol podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 218
ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné.

V dovolacom konaní úspešnej odporkyni vzniklo právo na náhradu trov dovolacieho konania proti
navrhovateľke, ktorá úspech nemala. (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.
1 O.s.p.). Najvyšší súd nepriznal odporkyni náhradu trov dovolacieho konania, lebo nepodala návrh na
jej priznanie (§ 151 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.