Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 15, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/147/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115011008
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Príbelský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3115011008.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Patrika Príbelského PhD. a sudcov JUDr.
Dušana Krč - Šeberu a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti obžalovanej C.. W. U., nar. XX.XX.XXXX
v Y. nad X., bytom Y. nad X., N. I XX/XXX, stíhanej pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods.1 písm. d) Trestného zákona, prejednal odvolanie prokurátora Okresnej prokuratúry
Trenčín proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 8T/15/2015-68 z 23.09.2015 a na verejnom

zasadnutí konanom dňa 15. marca 2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie prokurátora
z a m i e t a,
pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn.: 8T/15/2015-68 zo dňa 23.09.2015 uznal obžalovanú C.. W.

U. za vinnú zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d)
Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že
dňa 26.09.2014 v čase o 17,25 hodine viedla osobné motorové vozidlo zn. Audi 80, EČV: C v meste Y.
nad X. po ulici Z. v smere k OC Kaufland, kde na uvedenej ulici bola predpísaným spôsobom zastavená
a kontrolovaná hliadkou Obvodného oddelenia PZ Dubnica nad Váhom, ktorá následnou lustráciou
zistila, že vozidlo viedla i napriek tmu, že rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru Trenčín,

Okresný dopravný inšpektorát v Ilave, č. ORP-P-114/DI-IL-2014, zo dňa 28.05.2014, právoplatným
dňa 17.06.2014, vykonateľným dňa 03.07.2014, bola uznaná vinnou zo spáchania priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. b), g), k) zákona č. 372/1990 Zb. o
priestupkochvzneníneskoršíchpredpisovaboljejuloženýokreminéhoajzákazčinnostiviesťmotorové
vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o priestupku, t.j.
od 17.06.2014 do 17.06.2015.

Zatosúdpodľa§348ods.1vspojenís§40ods.1písm.d)Tr.zákonaupustilodpotrestaniaobžalovanej,
keďže uložené ochranné liečenie zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu obžalovanej účinnejšie ako
trest.
Zároveň jej podľa § 73 ods.1, ods.4 Tr. zákona uložil ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou
formou.

Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení odvolaním napadol
prokurátor čo do výroku o treste v neprospech obžalovanej. V odôvodnení odvolania prokurátor uviedol,
že upustenie od potrestania v danom prípade nie je v súlade s požiadavkami súdnej individualizácie
trestu. Práve trest zákazu činnosti patrí medzi najefektívnejšie sankčné prostriedky ochrany bezpečnosti
cestnej premávky. Dôvodil, že uloženie trestu zákazu činnosti je v danom prípade potrebné.Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok v časti výroku o
treste a sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanej uloží trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere podľa § 61 ods.2 Tr. zákona.

Obžalovaná sa prostredníctvom obhajkyne k podanému odvolaniu vyjadrila tak, že rozsudok súdu
prvého stupňa považuje v plnom rozsahu za správny a zákonný. Odvolanie navrhla ako nedôvodné
zamietnuť.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že sa pridržiava
písomných dôvodov odvolania a rozsudok súdu prvého stupňa navrhuje vo výroku o treste zrušiť a
obžalovanej uložiť trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá.
Obhajkyňa obžalovanej navrhla odvolanie prokurátora ako nedôvodné zamietnuť.
Obžalovaná sa k návrhu obhajkyne pripojila. Vodičský prekaz má zadržaný, vozidlo už v budúcnosti
nemieni viesť.

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie
prokurátora nie je dôvodné.

Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného
konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva
na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán
(kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel
k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými

ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.

Keďže rozsudok bol napadnutý len vo výroku o treste tak krajský súd konštatuje, že pri rozhodovaní o
treste okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania,
najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce

okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Tiež správne prihliadol na všetky okolnosti
umožňujúce aplikáciu § 40 Trestného zákona, teda upustenia od potrestania. Plne sa pritom stotožňuje
s odôvodnením súdu prvého stupňa uvedeného v napadnutom rozsudku.

Ako už uviedol súd prvého stupňa zo znaleckého posudku vyplynulo, že obžalovaná v čase spáchania

skutku trpela duševnou poruchou. Tá sa manifestovala rozvíjajúcou sa depresívnou symptomatikou,
pričom v relatívne krátkej dobe sa rozvinula do depresívnej poruchy ťažkého stupňa s psychotickými
rysmi. Schopnosť obžalovanej ovládať svoje konanie a rozpoznať jeho protisociálnosť bola z forenzného
hľadiska významne (podstatne) zmenšená. Znalci z tohto dôvodu odporučili i uloženie psychiatrického
liečenia ambulantnou formou.

Podľa § 40 Trestného zákona :
(1) Od potrestania páchateľa prečinu, ak ním nebola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, možno
upustiť, ak
a) páchateľ priznal spáchanie prečinu, jeho spáchanie ľutuje a prejavuje účinnú snahu po náprave a ak

vzhľadom na povahu spáchaného prečinu a na doterajší život páchateľa možno dôvodne očakávať, že
už samotné prejednanie veci pred súdom postačí na jeho nápravu,
b) prečin spáchala osoba z donútenia v priamej súvislosti s tým, že bol na nej spáchaný trestný čin
obchodovaniasľuďmipodľa§179,trestnýčinsexuálnehozneužívaniapodľa§201až202,alebotrestný
čin výroby detskej pornografie podľa § 368,

c) súd prijme záruku za nápravu páchateľa a má za to, že vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku
ponúkol, povahu spáchaného prečinu a osobu páchateľa uloženie trestu nie je potrebné, alebod) prečin spáchal v stave zmenšenej príčetnosti a súd má za to, že ochranné liečenie, ktoré mu zároveň
ukladá, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest; to neplatí, ak si stav
zmenšenej príčetnosti spôsobil vplyvom návykovej látky.

Podľa § 73 Trestného zákona:
(1) Súd uloží ochranné liečenie v prípadoch uvedených v § 39 ods. 2 písm. c) a § 40 ods. 1 písm. d) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie je pre nepríčetnosť

trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný.
(2) Súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin
a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
b) v stave vyvolanom duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je nebezpečný,
c) násilnej povahy voči blízkej osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno
dôvodne predpokladať, že bude v násilnom konaní pokračovať, alebo

d) pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.
(3) Ochranné liečenie neuloží, ak je vzhľadom na osobu páchateľa zrejmé, že jeho účel nemožno
dosiahnuť.
(4) Ochranné liečenie môže súd uložiť aj popri treste alebo pri upustení od potrestania.

Vzhľadom na uvedené potom musí krajský súd uviesť, že v prípade obžalovanej sa jednalo o
modelový prípad možnosti upustenia od potrestania za súčasného uloženia psychiatrického liečenia.
Obžalovaná spáchala daný skutok v stave zmenšenej príčetnosti a to vo forenzne významnej miere.
Jednalo sa o menej závažný prečin. Obžalovaná v súčasnosti nedisponuje vodičským preukazom,
deklarovala rozhodnutie zrieknuť sa v budúcnosti vedenia automobilu (činnosti vodiča). Znalci zároveň

doporučili uloženie ochrannej liečby ambulantnou formou. Je evidentné, že ochranné liečenie, ktoré
obžalovanej súd uložil, zabezpečí ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa účinnejšie ako trest. Bolo
tiež preukázané, že obžalovaná si stav zmenšenej príčetnosti nespôsobila vplyvom návykovej látky.
Vzhľadom na tieto všetky uvedené skutočnosti potom krajský súd uvádza, že súd prvého stupňa
postupoval správne a dôvodne ak rozhodol v prípade obžalovanej o upustení od potrestania za

súčasného uloženia ochranného psychiatrického liečenia. Uloženie trestu zákazu činnosti by bolo v
danom prípade nadbytočné a zjavne by nesplnilo svoj účel, a to i z dôvodu, že obžalovaná v súčasnosti
nedisponuje oprávnením na vedenie vozidla a v budúcnosti sa tejto činnosti chce dobrovoľne zriecť.
Prostriedkami ochranného liečenia sa v danom prípade omnoho lepšie dosiahne účel Trestného zákona
a to predovšetkým v oblasti individuálnej prevencie.

Z týchto dôvodov odvolanie prokurátora odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319
Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.