Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 17, 2014

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 6C/37/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6814205572
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Šedivec
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2014:6814205572.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca sudcom JUDr. Miroslavom Šedivcom, v právnej veci navrhovateľa: Home Credit
Slovakia, a. s., IČO: 36 234 176, sídlo: Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, proti odporkyni: I. Y., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. D. XXXX/XX, XXX XX M., o zaplatenie 233,96 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi 58,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo
sumy 58,- Eur od 17.03.2012 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom proti odporkyni domáha zaplatenia 233,96 Eur s príslušenstvom na
tom skutkovom základe, že dňa 25.01.2010 uzavrel navrhovateľ ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníkom
Úverovú zmluvu č. 6001029275, ktorej predmetom bolo poskytnutie revolvingového úveru vo výške 320,-
Eur prostredníctvom úverovej karty, pričom podľa navrhovateľa vzhľadom na charakter úveru nebolo
vopred možné vopred dohodnúť počet splátok úveru ani určiť výšku ročnej percentuálnej miery nákladov,
pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa menia aj údaje relevantné pre výpočet
ročnej percentuálnej miery nákladov. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 207,18 Eur, úroku vo
výške 14,79 Eur, zmluvnej pokuty 3,43 Eur a úroku za hotovostné transakcie vo výške 8,56 Eur, spolu
233,96 Eur. Navrhovateľ sa tiež domáha zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
233,96 Eur, kapitalizovaného za dobu od 13.03.2012 do 21.07.2014 vo výške 49,62 Eur, a za dobu od
22.07.2014 do zaplatenia.

Odporkyňa sa k riadne doručenému návrhu navrhovateľa nevyjadrila.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 O. s. p., podľa ktorého
pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch, pričom podľa § 29 O. s. p. sa
drobným sporom rozumie spor, ktorého hodnota pohľadávky bez príslušenstva v čase začatia konania
neprevyšuje 1.000,- Eur.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom: Úverová zmluva
č. 6001029275 zo dňa 25.01.2010 č. l. 8 (ďalej len „Zmluva“), Úverové zmluvné podmienky platné od
01.11.2009 č. l. 9-13, sadzobník poplatkov a odmien č. l. 15, výzva k splateniu celého úveru č. l. 16,
podací hárok č. l. 17, výpis čerpania, splátok a úhrad č. l. 18-19, na základe ktorých súd zistil nasledovný
skutkový stav:

Navrhovateľ ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzatvorili dňa 25.01.2010 Zmluvu, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru odporkyni s výškou kreditného limitu 320,- Eur, pričom Zmluva neobsahuje

ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia Zmluvy a Zmluva neobsahuje ani počet
splátok istiny. Neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy sú Úverové zmluvné podmienky. Výzvou k splateniu
celého úveru zo dňa 27.02.2012, navrhovateľ požiadal odporkyňu o zaplatenie dlhu najneskôr do 15
dní od odoslania tejto výzvy, pričom z podacieho hárku vyplýva, že výzva bola odporkyni odoslaná dňa
01.03.2012. Z výpisu čerpania splátok a úhrad vyplýva, že odporkyňa čerpala úver v celkovej výške
340,- Eur a zaplatila navrhovateľovi splátky úveru v celkovej výške 282,- Eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 4 ods. 2 písm. i), j) a písm. y) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ... výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov ... ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak však zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej
percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte
ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné
poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013, ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,
výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola
uzatvorená Zmluva, ktorú možno právne kvalifikovať ako zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl.
Obchodného zákonníka, ktorá sa ako spotrebiteľský právny vzťah spravuje aj ustanoveniami zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch ako aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských právnych vzťahoch. Zmluva neobsahuje základné zákonom č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch predpísané náležitosti, a to ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, ktoré musí odporkyňa zaplatiť, vypočítané na
základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ani počet splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Nemožno akceptovať stanovisko navrhovateľa, podľa ktorého vzhľadom na
charakter úveru nebolo vopred možné dohodnúť počet splátok úveru ani určiť výšku ročnej percentuálnej
miery nákladov, pretože úver sa čerpá a dopĺňa na základe vôle odporcu a tým sa menia aj údaje
relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov a z tohto dôvodu Zmluva tieto údaje
neobsahuje. V prípade, ak je dlžníkovi poskytovaný revolvingový úver, ktorý dlžník čerpá opakovane v
rôznej výške, môžu tieto skutočnosti spôsobiť ťažkosti pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov
v čase uzatvorenia zmluvy. Zákon č. 258/2001 Z. z. osobitné ustanovenia pre revolvingový úver

neobsahuje, ale pri všetkých spotrebiteľských úveroch bez ohľadu na ich druh stanovuje rovnaké
obsahové náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a výnimku nepripúšťa ani pre zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru. Pri výklade ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. je potom potrebné sledovať
účel a zmysel tohto ustanovenia, ktorým je poskytnúť dlžníkovi všetky základné potrebné informácie pre
rozhodnutie o uzatvorení zmluvy. Z tohto pohľadu je potom potrebné aj pre revolvingové úvery hľadať
taký výklad ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý by čo najviac zachoval práve zmienený účel
a zmysel tohto ustanovenia a to aj v prípade revolvingových úverov. Preto v prípade uzatvorenia zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je revolvingový úver, pri ktorom opakovaným čerpaním
v rôznej výške sa menia údaje relevantné pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov, počtu
splátok a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, ktoré musí spotrebiteľ
zaplatiť, veriteľ je povinný uviesť v zmluve tieto údaje vypočítané pre maximálnu výšku úverového limitu
podľa podmienok uvedených v texte zmluvy (úver 320,- Eur, splátka 4 % z dlžnej čiastky) a pre jeden
alebo niekoľko z možných variantov čerpania úveru spotrebiteľom tak, aby spotrebiteľ mohol získať
aspoň orientačne základné potrebné informácie pre rozhodnutie o uzatvorení zmluvy. Keďže Zmluva
tieto údaje neobsahuje, nespĺňa základné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, absencia ktorých
je ustanovením § 4 ods. 3 veta druhá zákona č. 258/2001 Z. z. sankcionovaná tým, že odporcovi
poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. V tejto súvislosti možno analogicky aplikovať
ustanovenie § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z., podľa ktorého ak zmluva o spotrebiteľskom úvere
umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej
percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte
ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné
poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a teda
analogicky pre výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov v prípade zmluvy o spotrebiteľskom úvere
umožňujúcej čerpanie úveru a v nadväznosti na čerpanie úveru splátky úveru v rôznej výške, je potrebné
vychádzať pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov podľa základných údajov pre poskytnutie
revolvingového úveru uvedených v Zmluve.

Odporkyňa čerpala úver v celkovej výške 340,- Eur a zaplatila navrhovateľovi splátky úveru v celkovej
výške 282,- Eur, teda o 58,- Eur menej ako je celková výška vyčerpaného úveru. Súd preto odporkyňu
zaviazal zaplatiť navrhovateľovi 58,- Eur. Keďže navrhovateľ výzvou zo dňa 27.02.2012 požiadal
odporkyňu o zaplatenie zvyšku dlhu do 15 dní odo dňa odoslania výzvy, ktorá bola odoslaná dňa
01.03.2012, dlh odporkyne sa tak stal splatným dňa 16.03.2012 a počnúc od 17.03.2012 je odporkyňa
v omeškaní. Základná úroková sadzba ECB ku dňu 17.03.2012 predstavuje 1 %, súd preto zaviazal
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi úrok z omeškania zo sumy 58,- Eur vo výške 9 % ročne od 17.03.2012
do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

Navrhovateľ bol v konaní prevažne neúspešný, preto mu nárok na náhradu trov konania nevznikol.
V konaní prevažne úspešná odporkyňa si trovy konania neuplatnila, preto súd o trovách konania
nerozhodoval podľa § 151 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje
súd na návrh.

O lehote na plnenie súd rozhodol podľa § 160 ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 205 ods. 1 O. s. p. a podľa § 42 ods. 3 O. s. p. Z odvolania musí
byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané
a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami. V odvolaní sa má uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k nasledovným vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).