Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/398/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112233545
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lubor Šebo
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:5112233545.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Gr?
sslingova 4 Bratislava, proti odporcovi Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom Župné nám. č. 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 18 C 249/2012, o dovolaní

navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 29.5.2014, sp. zn. 9 Co 360/2014, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie odmieta.

Odporcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Žiline (ďalej krajský súd alebo odvolací súd) ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.)

uznesením zo dňa 29.5.2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu Žilina (ďalej len okresný súd) zo dňa
1.5.2014, č. k. 18 C 249/2012-162, ktorým súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie v sume 20,- eur, podľa položky 7a/ sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý
tvorí prílohu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon o súdnych poplatkoch) a v zmysle § 5 ods. 1 písm. a/ zákona
o súdnych poplatkoch.

Krajský súd predmetné rozhodnutie potvrdil ako vecne správne v súlade s ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p.,
pričom poukázal na tú skutočnosť, že ide o rozhodnutie o poplatkovej povinnosti a okresný súd v
odôvodnení namietaného rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol na základe akej právnej skutočnosti
vznikla navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok a v akej sume.

Proti uzneseniu krajského súdu zo dňa 29.5.2014 podal navrhovateľ dovolanie, v ktorom žiadal zrušiť
rozhodnutie odvolacieho súdu a aj rozhodnutie súdu prvého stupňa. Prípustnosť dovolania odôvodňoval
§ 241 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 237 písm. f/ O.s.p., že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom.

Navrhovateľ preto tvrdil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je prekvapivé, popiera judikatúru Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd) a tým mu bola odňatá možnosť ako účastníkovi konať
pred súdom, z ktorého dôvodu namietal vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p. a tiež svoje dovolanie
odôvodnil aj tou skutočnosťou, že uznesenie odvolacieho súdu nie je dostatočne odôvodnené.

Odporca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 Os.p.) po zistení, že dovolanie podal včas účastník konania,
zastúpený v súlade s § 241 ods. 1 veta druhá O.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§243a ods. 3 O.s.p.) skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon
pripúšťa dovolanie.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236
ods. 1 O.s.p.).

Podmienky prípustnosti dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu sú upravené v ustanoveniach §
237 a § 239 Občianskeho súdneho poriadku.

Dovolací súd zistil, že prípustnosť dovolania podľa § 239 O.s.p. v predmetnej veci neprichádza do úvahy.
Nejde o zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu, ani o uznesenie, ktorým by odvolací súd rozhodoval
vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.)
na zaujatie stanoviska, a ani o potvrdzujúce uznesenie, vo výroku ktorého by odvolací súd vyslovil
prípustnosť dovolania, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Rovnako

nejde ani o uznesenie odvolacieho súdu, potvrdzujúce uznesenie súdu prvého stupňa, ktorým bolo
rozhodnutéonávrhunazastavenievýkonurozhodnutianapodkladecudzozemskéhorozhodnutia,alebo
o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na
území Slovenskej republiky.

Prípustnosť dovolania by v preskúmavanej veci prichádzala do úvahy, len ak by v konaní došlo k
niektorej z procesných vád taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. Podľa tohto ustanovenia je dovolanie
prípustné proti každému rozhodnutiu (aj uzneseniu), ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do
právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci

sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Navrhovateľ procesné vady konania v zmysle § 237 písm. a/ až e/ a písm. g/ O.s.p. netvrdil a existencia
týchto vád nevyšla v dovolacom konaní najavo. Prípustnosť dovolania preto z týchto ustanovení
nevyplýva.

V dovolaní navrhovateľ výslovne namietal existenciu vady uvedenej v § 237 písm. f/ O.s.p. že sa mu

ako účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom.

K dovolacej námietke vady konania v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. dovolací súd uvádza, že v
rozhodovacej praxi najvyššieho súdu sa pod „prekvapivým rozhodnutím“ rozumie rozhodnutie, ktorým
odvolací súd (na rozdiel od súdu prvého stupňa) za rozhodujúcu považoval skutočnosť, ktorú

nikto netvrdil alebo nepopieral, resp. ktorá nebola predmetom posudzovania súdom prvého stupňa.
Prekvapivým je rozhodnutie odvolacieho súdu „nečakane“ založené na iných právnych záveroch než
rozhodnutie súdu prvého stupňa (uznesenie najvyššieho súdu zo 17. septembra 2009, sp. zn. 3 Cdo
102/2008), resp. rozhodnutie z pohľadu výsledkov konania na súde prvého stupňa „nečakane“ založené
nepredvídateľne na iných („nových“) dôvodoch, než na ktorých založil svoje rozhodnutie súd prvého

stupňa, pričom účastník konania v danej procesnej situácii nemal možnosť namietať správnosť „nového“
právneho názoru zaujatého až v odvolacom konaní (uznesenie najvyššieho súdu zo 14. júla 2011, sp.
zn. 5 Cdo 46/2011). V danom prípade rozhodnutie odvolacieho súdu vo vzťahu k rozhodnutiu súdu
prvého stupňa nie je prekvapivé a ani nečakané a súdy oboch stupňov v danom prípade rozhodovali
o poplatkovej povinnosti, ktorá navrhovateľovi vznikla podaním odvolania z 27.12.2013. Navrhovateľ

musel predvídať, čo bude odvolací súd v odvolacom konaní posudzovať a preskúmavať s prihliadnutím
na rozsah a dôvody podaného odvolania.

Pokiaľ navrhovateľ namietal ďalšiu vadu konania podľa § 237 písm. f/ O.s.p., že k jeho odňatiu
možnostipredsúdomkonaťdošlotým,ženapadnutérozhodnutieodvolaciehosúdujenepreskúmateľné,

dovolací súd uvádza, že v danej veci odôvodnenie dovolaním napadnutého rozhodnutia spĺňa náležitosti
odôvodnenia súdneho rozhodnutia ustanovené v § 157 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.,
preto táto námietka dovolateľa opodstatnená nie je.So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie navrhovateľa podľa § 243b ods. 5 v spojení s §
218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. ako procesne neprípustné odmietol, vzhľadom na to, že v dovolacom
konaní sa nepotvrdila existencia procesných vád konania tvrdených navrhovateľom v podanom dovolaní

proti právoplatnému uzneseniu krajského súdu ako súdu odvolacieho (§ 237 písm. f/ O.s.p.) a neboli
zistené ani iné vady uvedené v ustanovení § 237 O.s.p. a prípustnosť podaného dovolania nevyplýva z
ustanovenia§239O.s.p.Dovolacísúddovolanieodmietolbeztoho,abysamoholzaoberaťsprávnosťou
právneho posúdenia veci, na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu.

O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p., tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, i keď mal právo na ich
náhradu voči navrhovateľovi, pretože odporcovi v súvislosti s dovolacím konaním žiadne trovy nevznikli
a tiež nepodal návrh na uloženie povinnosti nahradiť trovy konania v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.