Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 19, 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114215553
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3114215553.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci M. O., bytom Z. XXX, proti odporcom: 1. MVDr. I. O., bytom H.,
ul. K. S. 8, zastúpená zástupcom: Y. W., s.r.o., so sídlom v H., ul. A. XX/XXX, 2. Mgr. O. O., bytom H.,
ul. Y. XX, zastúpený JUDr. V. C., advokátom so sídlom v H., ul. U. 2, o určenie výživného, na odvolanie
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín zo dňa 28.10.2014, č.k. 17C/151/2014-57, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania odporkyne 1/ potvrdzuje.

Uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách konania odporcu 2/ mení tak, že navrhovateľ je povinný
zaplatiť odporcovi 2/ náhradu trov právneho zastúpenia 200 eur, a to do 90 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia k rukám právneho zástupcu odporcu 2/.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým uznesením zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu konanie vo veci samej, v

ktorom navrhovateľ ako otec odporcov žiadal určiť výživné z ich strany, pretože to potreboval na
zabezpečenie primeranej výživy. Súčasne samostatným výrokom II. zaviazal navrhovateľa na náhradu
trov konania 195,24 eur v prospech odporkyne 1/ a samostatným výrokom III. zaviazal navrhovateľa na
náhradu trov konania 498,44 eur v prospech odporcu 2/. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2
veta prvá O.s.p., vychádzajúc z toho, že navrhovateľ späťvzatím zavinil zastavenie konania. Čo do výšky
náhrady trov konania okresný súd konštatoval, že obaja odporcovia požadovali náhradu trov konania v

nižšej výške, ako by im patrila podľa Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov, a
pretože súd nemôže prekročiť návrhy účastníkov, priznal náhradu trov vo výške požadovanej odporcami.
Napokon okresný súd konštatoval, že v danom prípade nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, pre
ktoré by mohol náhradu trov konania znížiť alebo nepriznať podľa § 150 ods. 1 O.s.p.

Proti uzneseniu okresného súdu, a to vo výrokoch o náhrade trov konania podal odvolanie navrhovateľ a

žiadal rozhodnutie v tejto časti zmeniť tak, že súd odporcom náhradu trov konania neprizná. Zopakoval
okolnosti, pre ktoré pristúpil k podaniu návrhu na určenie výživného od detí. Najmä poukázal na svoj
príjem, ktorý je tvorený iba invalidným dôchodkom vo výške 184,60 euro mesačne a svoje výdavky
na bývanie vo výške 115,60 euro mesačne. Po ich vynaložení ostáva navrhovateľovi na stravu a
lieky a ostatné nevyhnutné náklady suma 69 eura mesačne. Popritom má navrhovateľ nepriaznivý
zdravotný stav, ktorý mu neumožňuje dosahovať žiaden iný príjem. Vlastní iba nehnuteľnosť, v ktorej

v súčasnosti býva, a to malý starý rodinný dom v obci Soblahov. Tento má zariadení iba nevyhnutným
starým nábytkom. Poukázal tiež na to, že svoju vyživovaciu povinnosť voči odporcom si počas jej
existencie splnil a pokiaľ aj na jeho strane vznikli nedoplatky na výživnom, tieto napokon doplatil.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že obaja odporcovia sú vysokoškolsky vzdelaní, majú svoj vlastný príjem a ich
právne zastúpenie v tomto konaní nebolo vzhľadom na jeho právnu nenáročnosť potrebné. V uvedených
okolnostiach videl navrhovateľ dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu § 150 ods.

1 O.s.p., a teda nepriznanie náhrady trov konania obom odporcom. V opačnom prípade je povinnosť
navrhovateľa nahradiť trovy konania odporcom pre neho likvidačná. Exekúciou nehnuteľnosti, v ktorejnavrhovateľ býva, by stratil možnosť bývania v starobe a v chorobe. Ak by aj odporcovia sami znášali
nákladytrovkonanianebudetoprenichpredstavovaťzďalekatakvýznamnúujmuakoprenavrhovateľa.

Odporkyňa 1/ vo svojom vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Poukázala na
dôvodnosť náhrady trov konania, ktoré vynaložila na svoje právne zastúpenie a zdôraznila, že nárok na
náhradu trov konania uplatnila vedome v nižšej výške ako by jej patrila podľa vyhlášky o odmenách a
náhradách advokátov. Nesúhlasila s navrhovateľom, že je nemajetný, pretože okrem nehnuteľnosti v Z.
vlastní aj garáž v katastrálnom území R.. Vzhľadom na postoj navrhovateľa k vyživovacej povinnosti

voči nej, ktorý podrobne uviedla vo svojom vyjadrení k návrhu, považovala odporkyňa 1/ za dôležité aby
bol navrhovateľ zaviazaný k náhrade trov konania a uvedomil si následky podávania žalôb. Napokon
odporkyňa 1/ uviedla, že vec vyníma iba v rovine morálnej satisfakcie a nemieni si priznanú náhradu
trov konania od navrhovateľa exekučne vymáhať.
Odporca 2/ vyjadrenie k odvolaniu nepodal.

Krajský súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v medziach odvolania a
zistil, že v napadnutej časti je potrebné uznesenie okresného súdu potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
čo do výroku o trovách konania odporkyne 1/ a zmeniť podľa ust. § 220 O.s.p. čo do výroku o trovách
konania odporcu 2/, pretože v tomto výroku nie je napadnuté rozhodnutie vecne správne a súčasne nie
sú dané podmienky na jeho zrušenie. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods.

1 a ods. 2 O.s.p., podľa ktorých možno v tejto veci rozhodnúť bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Krajskýsúdpreskúmanímnapadnutéhorozhodnutiazistil,žeokresnýsúdvecnesprávneprávneposúdil,
keď v tomto prípade nepovažoval za splnené podmienky ust. § 150 ods. 1 O.s.p., teda danosť dôvodov
hodných osobitného zreteľa, pre ktoré prichádza do úvahy rozhodnúť o trovách konania inak ako

podľa zásad upravených v ust. § 142 O.s.p. a § 146 O.s.p. I keď citované ustanovenie § 150 ods.
1 O.s.p. uvádza ako dôvody hodné osobitného zreteľa skutočnosti súvisiace s procesnými úkonmi
účastníkov, je možné za ne považovať aj iné dôvody, pretože procesné úkony sú uvedené iba príkladmo.
Zohľadnené tak môžu byť aj pomery účastníka, najmä z hľadiska jeho ekonomickej a sociálnej situácie,
a z hľadiska dopadu povinnosti náhrady trov na pomery účastníka. Ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p.

možno v neposlednom rade aplikovať aj na odstránenie tvrdosti zákona.

Podľa § 10 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (Vyhláška), ak je
predmetom právnej služby opakujúce sa plnenie, tarifná hodnota sa určí súčtom hodnôt týchto plnení; ak
ide o plnenie na čas dlhší ako päť rokov alebo o plnenie na čas neurčitý, tarifnou hodnotou je päťnásobok

ročného plnenia.

Vymedzením návrhu spadá konanie o určenie vyživovacej povinnosti spravidla do kategórie návrhov
na plnenie na neurčitý čas. V súlade s citovaným ustanovením § 10 ods. 3 Vyhlášky je potom tarifná
hodnota pre určenie odmeny advokáta stanovená ako päťnásobok ročného plnenia. Súčasne v konaní

o určenie výživného nie je výnimočné, že vo vzťahu k majetkovej a príjmovej situácii účastníkov,
predstavuje výživné nie zanedbateľnú položku. Často sa jedná o významný mesačný výdavok povinnej
osoby ako aj o významnú časť mesačného príjmu na strane osoby oprávnenej. V súlade s citovaným
ust. § 10 ods. 3 Vyhlášky potom tarifná odmena advokáta v konaní o výživnom často vychádza zo
šestdesiatnásobkumesačnejsumyvýživného,ktorá,akobolouvedené,predstavujespravidlavýznamný

výdavok, alebo významný príjem účastníkov. Vyhláškou stanovený spôsob výpočtu odmeny advokáta
v návrhových konaniach o výživnom, preto často vytvorí disproporciu medzi povahou nároku a trovami
právneho zastúpenia vzniknutými v týchto konaniach. Táto disproporcia vzniká najmä v prípade slabších
majetkových, príjmových a sociálnych pomerov účastníkov. Návrhové konania o výživnom tak vyžadujú
zvýšenú pozornosť súdu z hľadiska použitia ust. § 150 ods. 1 O.s.p.

Aj v posudzovanom prípade bolo potrebné uvedené špecifiká zohľadniť, pretože na strane navrhovateľa
sú dané také príjmové pomery (invalidný dôchodok 185 eur), pri ktorých by priznanie náhrady trov
konania v plnej výške vychádzajúcej z § 10 ods. 3 Vyhlášky predstavovalo pre navrhovateľa povinnosť,ktorú by nebol schopný splniť, alebo mohol splniť iba s ohrozením uspokojovania základných životných
potrieb. Odporkyňou 1/ tvrdené vlastníctvo navrhovateľa ku garáži zistené nebolo, pretože na základe
vkladového konania z roku 2015 je predmetná garáž vo vlastníctve iného subjektu. Použitie ust. § 150

ods. 1 O.s.p. a zohľadnenie príjmu navrhovateľa ako dôvodu hodného osobitného zreteľa bolo preto
namieste. Zo strany odporkyne 1/ bola táto skutočnosť zohľadnená ňou samou, keď nepožadovala
náhradu trov v plnej výške, ale iba v časti bezmála 200 eur. Zníženie náhrady trov konania na rovnaký
rozsah, teda 200 eur považoval krajský súd za primerané aj na strane odporcu 2/. Vzhľadom na uvedené
krajský súd napadnuté rozhodnutie potvrdil vo vzťahu k odporkyni 1/ a vo vzťahu k odporcovi 2/ zmenil

tak ako je uvedené vo výroku. Vzhľadom na výšku uloženej povinnosti a nízky príjem navrhovateľa
neumožňujúci úhradu v krátkom čase, stanovil lehotu na plnenie podľa § 160 ods. 1 O.s.p. na 90 dní.

Pre zníženie náhrady trov konania vo väčšom rozsahu v súlade s odvolaním navrhovateľa neboli dané
podmienky, pretože od odporcov nemožno spravodlivo požadovať, aby v plnej miere znášali náklady,
ktoré im vznikli v dôsledku procesného postupu navrhovateľa v konaní. Niet dôvodu, aby bol navrhovateľ

plne zbavený zodpovednosti za iniciovanie súdneho konania voči odporcom a zodpovednosti za svoj
postup v tomto konaní. Majetkové a príjmové pomery navrhovateľa odôvodňujú zníženie povinnosti k
náhrade trov, nie však jej úplné prenesenie na odporcov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .