Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 28, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/588/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305899390
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5305899390.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej v právnej veci navrhovateľov:
1/ O. D., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ČR, J. W., Y. XXXX, 2/ S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.
XXX, 3/ S. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ČR, J. W., I. XXXX, 4/ F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXX,
navrhovatelia v rade 1/ až 4/ právne zastúpení JUDr. Celestínom Stehurom, advokátom, so sídlom J.,
J. N. XXXX, proti odporcom: 1/ O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ČR T., W. K., T. ul. XX, 2/ J. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom N. XXX, odporcovia v rade 1/ a 2/ právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Stilo,
s.r.o., so sídlom Čadca, Palárikova 83, 3/ F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. X, N., ČR, 5) W. V., bytom

ČR, N., O. XXX, 6/ O. Q., bytom I. E., M. XXX, 7/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., O. Z., Z. X, 8/
L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. W., Z. XXXX, 9/ S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ČR, N., L. XX, 10)
O. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. - N. XXX, 12) N. I., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., O. 14, 13)
G. W., bytom ČR, J. W., X. B. XXXX, 14/ Z. W., bytom ČR, T., I.. J. W. XXXX/XX, 15/ Y. N., bytom ČR,
E. č. XXX, XX/ B. W., bytom ČR, T., B., X. XXX/X, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, na
odvolanie navrhovateľov v rade 1/ až 4/ proti Rozsudku Okresného súdu Čadca č. k. 6C/31/2005-543
zo dňa 03.12.2010, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Navrhovatelia v rade 1/ až 4/ s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne odporcom v rade 1/ a 2/
trovy odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 353,46 Eur do troch dní, a to na
účet právneho zástupcu odporcov v rade 1/ a 2/ Advokátska kancelária Stilo, s.r.o., so sídlom Čadca,
Palárikova 83, vedený v M., č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XX/XX.

Odporcom v rade 3/ až 16/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovatelia domáhali určenia, že
nehnuteľnosti a to rodinný dom č. súp. XXX a pozemok, na ktorom je tento dom postavený o výmere 288
m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Čadca, kat. územie
N. na LV č. XXXX ako parcela KN 969 a dom č. XXX patria do dedičstva po neb. F. I., rod. N., zomrelej
XX.XX.XXXXvN..Vkonanímalnepochybnepreukázané,žeporučiteľkaF.I.bolavedenáakopozemno-
knižnávlastníčkapredmetnýchnehnuteľnostívcelosti,tietonehnuteľnostialenebolipredmetomdedenia
po jej osobe. Bývalé štátne notárstvo ich opomenulo zaradiť do konečného dedičského rozhodnutia, hoci

preukázateľne dedičiavdedičskomkonaníopredmetnýchnehnuteľnostiachuzatvorilidedičskúdohodu.
Uvedená skutočnosť však pre vyhovenie žalobe navrhovateľov podľa prvostupňového súdu postačujúca
nebola. V nadväznosti na obranu odporkyne v rade 1/ sa zaoberal otázkou, či došlo k originárnemu
spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam odporkyňou v rade 1/. Tá tvrdila,že nadobudla vlastnícke právo vydržaním a podporne pokiaľ išlo o dom č. súp. XXX . i spracovaním
veci cudzej. Na základe vykonaného dokazovania dospel okresný súd k záveru, že odporkyňa v rade
1/ vydržaním v zmysle ust. § 134 Občianskeho zákonníka nadobudla vlastnícke právo k parc. č. 969 a

spracovaním v zmysle ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastnícke právo k domu postavenom
na tejto parcele, a to domu č. súp. XXX.
Odporkyňou v rade 1/ tvrdenú ústnu kúpnu zmluvu z roku 1982, ktorou mala od J. I. st. (jedného
z dedičov poručiteľky F. I.) nadobudnúť spornú parcelu považoval za právny titul spôsobilý založiť
u nej dobromyseľnosť. V tomto smere považoval za významnú okolnosť, že k uzavretiu kúpnej

zmluvy došlo v období účinnosti Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktorý priznával nízku
mieru ochrany súkromnému vlastníctvu, výrazne sám dehonestoval súkromnú formu vlastníctva. Bolo
potom pochopiteľné, že samotní účastníci občiansko-právnych vzťahov forme právneho úkonu, resp.
deklarovaniu právneho úkonu v úradných evidenciách nepripisovali žiaden, resp. malý význam. S
ohľadom na tieto spoločenské okolnosti, ústnu kúpnu zmluvu uznal ako spôsobilý titul pre vznik
dobromyseľnosti u odporkyne v rade 1/. Táto bola zároveň dobromyseľná i vo vzťahu k osobe J. I.,

od ktorého svoje vlastnícke právo odvodzovala. Okresný súd mal preukázané, že J. I. st. sa správal
ako vlastník spornej parcely, túto užíval sám ako vlastnú vychádzajúc z písomnej dohody uzatvorenej
v dedičskom konaní po poručiteľke F. I. s ďalšou zákonnou dedičkou F. W.. I. J. I. bol v miestnych
evidenciách bývalého miestneho národného výboru vedený ako obyvateľ predmetnej nehnuteľnosti.
Okrem toho, v prospech dobromyseľnosti odporkyne v rade 1/ svedčila aj skutočnosť, že v období rokov

1982 až do roku 2000 vykonávala podstatnú rekonštrukciu rodinného domu, navrhovatelia sa zdržiavali
v susedstve sporných nehnuteľností, nikdy sa však neobrátili s písomnou sťažnosťou, resp. námietkou
na miestny orgán štátnej správy v súvislosti s takýmto konaním odporkyne v rade 1/. V neprospech
dobromyseľnosti odporkyne v rade 1/ svedčili výpovede svedkov O., W. a Y. ako aj svedecká výpoveď
manželov V., ktorí potvrdili, že sporné nehnuteľnosti prenechali odporkyni v rade 1/ a jej manželovi za

cenu 20.000,- Kč až 25.000,- Kč do nájmu, a to v roku 1982. Okresný súd považoval za nelogické, aby
odporkyňa v rade 1/ na jednej strane zaplatila manželom V. uvedenú sumu a na druhej strane v tom
istom roku zaplatila rovnakú sumu J. I. za odkúpenie sporných nehnuteľností. S ohľadom na existenciu
naznačenýchpochybnostiodobromyseľnostiodporkynevrade1/,podporneokresnýsúdaplikovalust.§
130 ods. 1, veta druhá Občianskeho zákonníka a vychádzal z predpokladu dobromyseľnosti odporkyne

v rade 1/. Na dôvažok považoval za potrebné poznamenať, že tvrdenia odporcu v rade 10/ (syna J. I.
st.), že odporkyňa v rade 1/ nemohla uzatvoriť akúkoľvek zmluvu s J. I. st., nakoľko ten v apríli 1982
utrpel závažnú mozgovú príhodu, neboli preukázané. Odporca v rade 10/ predložil len úmrtný list J. I.
st., z ktorého táto skutočnosť nevyplývala.
Vychádzajúc z týchto zistení okresný súd ustálil, že v roku 1982 vstúpila odporkyňa v rade 1/ do držby

spornej parcely, ktorú dobromyseľne a nerušene užívala po dobu 10 rokov, a tak k nej vydržala najneskôr
dňom 31.12.1992 vlastnícke právo.

V súvislosti s rodinným domom č. súp. XXX okresný súd konštatoval, že v rozmedzí rokov 1983 -
2000 v rozhodujúcom rozsahu odporkyňa v rade 1/ vymenila a prestavala podstatnú časť pôvodných

stavebných konštrukcií a vybavenia domu. Znaleckým dokazovaním mal preukázané, že nedošlo k
úplnej demolácii pôvodnej stavby, zachovali sa z nej však iba základy, kamenné murivo a klenbový strop
pivnice domu a časť kamenných základov a drevených zrubových stenových konštrukcií západnej steny
domu v úrovni prvého nadzemného podlažia medzi priestorom podstienky a obytnou izbou a kuchyňou.
Znalec bez akýchkoľvek pochybností konštatoval, že pôvodný dispozičný stav domu bol zmenený do

takej miery, že v prvom nadzemnom podlaží došlo odstránením jednej vnútornej steny k zmene spôsobu
užívania časti stavby. Dispozične bola zlúčená pôvodná chodbička a pôvodná komora domu, ktoré v
súčasnom stave po prestavbe sa využívajú ako obytná kuchyňa. Percentuálny objemový podiel nových
konštrukcií tak prvkov dlhodobej životnosti ako aj prvkov krátkodobej životnosti domu bol väčší, než
percentuálny objemový podiel starých konštrukcií domu. Vychádzajúc z týchto záverov okresný súd

konštatoval,žeodporkyňavrade1/vlastníckeprávovzmysle ust.§135bods.1Občianskehozákonníka
k tomuto domu nadobudla spracovaním. Možnosť vydržania okresný súd vylúčil, pretože počiatok
spracovania stavby siaha do roku 1983, pričom prestalo byť poznateľné pôvodné dispozičné riešenie
prvého nadzemného podlažia už v období pred rokom 1992. Teda ešte pred uplynutím vydržacej doby
tak nadobudla odporkyňa v rade 1/ vlastnícke právo k tomuto domu spracovaním. Účastníci konania

obsah ani záver znaleckého posudku nenamietali s výnimkou navrhovateľky v rade 1/. K tejto námietke
okresný súd uviedol, že z hľadiska ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, pre posúdenie otázky
koho „podiel“ na nehnuteľností je väčší nie je právne významné, či zmeny na stavbe bolo potrebné
uskutočniť, resp. či by sa pôvodná stavba zachovala podnes i bez ich uskutočnenia, ako to tvrdilanavrhovateľka v rade 1/. Jej námietka tak nemala žiadnu právnu relevanciu. Pokiaľ poukazovala na
nesprávne percentuálne vyjadrenie podielu pôvodných a nových súčastí konštrukcií na podmurovke a
základoch domu, túto námietku hodnotil súd ako nedôvodnú. Z obsahu znaleckého posudku zistil, že

závery znalca vychádzajú z konkrétnych odborných zistení a úvah a ich posúdením dospel k logickým
záverom. Ďalej sa okresný súd vysporiadal s námietkou navrhovateľov, že znalec vypracoval znalecký
posudok v súčinnosti s odporkyňou v rade 1/, ktorej dcéra mu poskytla fotografie spornej stavby.
Zdôraznil, že počin odporkyne v rade 1/, resp. jej rodinného príslušníka bol v súlade s ust. § 127 ods.
3 O.s.p., ktorý doslovne predvída povinnosť účastníkov konania poskytnúť znalcovi súčinnosť, či už

poskytnutím potrebného vysvetlenia, predložením predmetov atď.
O trovách konania rozhodol okresný súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého vzniklo
odporcom v rade 1/ až 16/ právo na náhradu trov konania. Odporcom v rade 3/ až 16/ náhradu trov
konania nepriznal, nakoľko títo si ju v zmysle ust. § 151 O.s.p. neuplatnili a ani z obsahu spisového
materiálu nemal preukázaný vznik trov konania na ich strane. Navrhovateľov zaviazal na náhradu trov
konania spoločne a nerozdielne vo vzťahu k odporcom v rade 1/ a 2/, ktoré trovy pozostávajú zo

zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a trov právneho zastúpenia.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovatelia v rade 1/ až 4/, ktorí
sa domáhali jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Poukazovali na námietky,
ktoré vzniesli proti postupu súdneho znalca pri vyhotovovaní znaleckého posudku. Ten telefonoval

a mailoval s odporkyňou v rade 1/ a jej príbuznými bez toho, aby oni o tejto korešpondencii mali
vedomosť a mohli sa vyjadriť k dôkazom, ktoré títo predkladali znalcovi. Uviedli, že podľa ich názoru
sa odporkyňa v rade 1/ snažila ovplyvniť súdneho znalca, a tým si privodiť priaznivé rozhodnutie
vo veci. Namietali správnosť záverov okresného súdu o nadobudnutí vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam odporkyňou v rade 1/. Predovšetkým poukazovali na skutočnosť, že odporkyňa v rade

1/ nebola dobromyseľná. Nepredložila žiadnu zmluvu ani nedoložila svoje tvrdenia výpoveďou žiadnych
svedkov o tom, že nadobudla sporné nehnuteľnosti ústnou darovacou zmluvou za kúpnu cenu 25.000,-
Kčs od J. I.. Napriek tomu okresný súd jej výpovedi uveril. Táto je okrem toho v úplnom rozpore s
výpoveďou manželov V., ktorí uviedli, že zmluvou prenajali žalované nehnuteľnosti odporkyni v rade 1/
a za nájom obdržali od R. W. sumu 25.000,- Kčs. Táto suma teda nepredstavovala odplatu za stavebný

materiál, ako sa to snažila tvrdiť odporkyňa v rade 1/. Je teda nepochybné, že odporkyňa v rade 1/ spolu
so svojim manželom neuzavreli žiadnu ústnu zmluvu s J. I. st., ale uzavreli nájomnú zmluvu s manželmi
V.. Okresný súd tiež neprihliadal na výpoveď odporcu v rade 10/ syna J. I. st., ktorý uviedol, že vzhľadom
na nepriaznivý zdravotný stav nemohol jeho otec žiadnu zmluvu s odporkyňou v rade 1/ uzatvoriť.

K odvolaniu navrhovateľov sa písomne vyjadrili odporcovia v rade 1/ a 2/, ktorí navrhli rozsudok
okresného súdu ako vecne správne potvrdiť a priznať im trovy odvolacieho konania. Poukázali
na zistenia okresného súdu o priebehu dedičského konania po poručiteľke F. I., z ktorých bolo
nepochybne preukázané, že medzi dedičmi bola uzavretá dohoda, na základe ktorej sa vlastníkom
sporných nehnuteľností stal právny predchodca odporkyne v rade 1/ J. I. st. Právna predchodkyňa

navrhovateľov a dedička po poručiteľke F. W. jeho vlastnícke právo rešpektovala. Rovnako sa
stotožnili so zistením okresného súdu o nadobudnutí vlastníckeho práva k spornému rodinnému domu
spracovaním. Námietky navrhovateľov proti postupu znalca považovali za ničím nepodložené.

Písomným podaním zo dňa 10.08.2011 doručeným toho istého dňa prvostupňovému súdu právny

zástupca navrhovateľky v rade 1/ oznámil, že táto zobrala svoje odvolanie späť s tým, že ostatní
navrhovatelia na podanom odvolaní trvajú.

Vzhľadom na predmet sporu, navrhovatelia majú v konaní postavenie nerozlučných účastníkov v zmysle
§ 91 ods. 2 O.s.p. Podľa druhej vety tohto zákonného ustanovenia na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie,

na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie zmieru je potrebný súhlas všetkých účastníkov,
ktorí vystupujú na jednej strane. Keďže ostatní navrhovatelia so späťvzatím odvolania nesúhlasili, súd
na tento dispozitívny úkon urobený iba navrhovateľkou v rade 1/ neprihliadal.

Následne krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a

bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. za súčasnej aplikácie § 156 ods.
3 O.s.p., rozsudok okresného súdu v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 ods.
1, 2 O.s.p.Odvolací súd sa v zásadných a rozhodujúcich zisteniach a záveroch stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov rozsudku
okresného súdu a na zdôraznenie vecnej správnosti len doplnil/zopakoval niektoré podstatné

skutočnosti/argumenty. Zároveň v tomto smere prihliadol na konkrétne námietky odvolateľov.

Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že navrhovatelia namietajú správnosť skutkových zistení, z
ktorých vychádzal napadnutý prvostupňový rozsudok. Podstatou odvolacích námietok je, že nesúhlasia
s tým, ako okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, predkladajú vlastný skutkový záver, na ktorom potom

budujú aj vlastné právne posúdenie veci.

Odvolatelia vyjadrili pochybnosť o nezaujatosti súdneho znalca Ing. V. N. poukazujúc na jeho správanie
sa počas súdneho konania a kontaktovanie s odporkyňou v rade 1/. Rovnako ako okresný súd, ani
odvolací súd túto námietku nepovažuje za dôvodnú. Okresný súd správne v tejto súvislosti odkázal na
ust. § 127 ods. 3 O.s.p. a na povinnosť účastníkov poskytnúť potrebnú súčinnosť súdnemu znalcovi pri

vyhotovovaní znaleckého posudku. To, že znalec žiadal od odporkyne predložiť listiny, ktoré považoval
za potrebné pre vyhotovenie znaleckého posudku, nespochybňuje jeho nezaujatosť. Povinnosti ako má
byť vykonávaná znalecká činnosť upravuje § 16 ods. 2 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podľa tohto zákonného ustanovenia je
znalec povinný vykonávať znaleckú činnosť osobne, riadne a v určenej lehote, účelne, hospodárne

a nestranne. Iba okolnosť, že pri vyhotovovaní znaleckého posudku znalec v prejednávanej veci
komunikoval s odporkyňou v rade 1/ nepreukazuje porušenie niektorej z týchto zákonných povinností.

Navrhovatelia ďalej namietali skutkové závery okresného súdu o nadobudnutí vlastníckeho práva k
spornejparcelezostranyodporkynevrade1/vydržanímakdomuč.súp.602spracovaním.Poukazovali

na svedecké výpovede, z ktorých nebolo možné dospieť ku skutkovým zisteniam, z ktorých vychádzal
okresný súd pri ustálení tohto svojho právneho záveru. S týmto záverom sa odvolací súd nestotožňuje.
Z obsahu napadnutého rozhodnutia je jednoznačne zrejmé, ktoré dôkazy okresný súd vykonal, aké
skutočnosti z nich zistil a ako tieto samostatne aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil. Hodnotenie
dôkazov bolo okresným súdom vykonané v zmysle zásad hodnotenia dôkazov vyplývajúcich z ust. § 132

O.s.p. Dôsledne sa vysporiadal aj s prípadnými rozpormi, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli.
Podrobne vysvetlil z akého dôvodu sa priklonil k záveru o dobromyseľnosti odporkyne v rade 1/ pri
nadobudnutí vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním, z akého dôvodu neprihliadal na
svedecké výpovede manželov V.. Krajský súd v podrobnostiach na uvedené vyjadrenia prvostupňového
súdu poukazuje.

Na základe uvedených skutočností preto krajský súd rozsudok ako vecne správny potvrdil.

Prvostupňový súd vecne správne rozhodol aj o trovách prvostupňového konania, preto aj v tejto časti,
rozsudok okresného súdu potvrdil.

Rovnaká procesná situácia nastala aj v rámci odvolacieho konania. Navrhovatelia neboli v odvolaní
úspešní, preto v zmysle § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. sú povinní nahradiť trovy
odvolacieho konania odporcom. Z odporcov si iba odporcovia v 1/ a 2/ rade uplatnili trovy konania
pozostávajúceztrov právnehozastúpenia.Krajskýsúdim tietotrovyodvolaciehokonaniapriznal.Podľa

§ 10 ods. 1, 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb ( ďalej „vyhláška“) základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z
tarifnejhodnoty,čojecenaspornýchnehnuteľností(13.277,-Eurustálenáokresnýmsúdom)predstavuje
287,14 Eur, v prípade spoločných úkonov pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb sa podľa §13
ods. 2 vyhlášky znižuje o 50%, t.j. na sumu 143,57 Eur. Krajský súd priznal každému z odporcov 1/ a

2/ odmenu za 1 úkon právnej služby - podanie vyjadrenia k odvolaniu ( § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky),
t.j. 2 x 143,57 Eur, režijný paušál k tomuto úkonu (§ 16 ods. 3 vyhlášky), t.j. 2 x 3,705 Eur a 20% DPH
z odmeny a režijného paušálu t.j. 58,91 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak boli priznané odporcom v
celkovejvýške353,46Eur.Opovinnostinavrhovateľovzaplatiťtrovykonaniakrukámprávnehozástupcu
odporcov v rade 1/ a 2/ rozhodol krajský súd podľa § 149 ods. 1 O.s.p.

Ostatným odporcom, keďže si trovy neuplatnili, náhradu nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.