Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/756/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2714202701
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2714202701.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudcov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Renáty Gavalcovej, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného splnomocnencom: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXX, I., o zaplatenie 795,16 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Skalica zo dňa 21. augusta 2014, č.k. 7C/73/2014-49, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
na odporkyni zaplatenia sumy 795,16 eur z 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 05.12.2013 do
zaplatenia titulom nesplateného úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere zo dňa 15.12.2009.
Súd prvého stupňa zistil, že odporkyňa dňa 11.12.2009 vyplnila žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty
Quatro, ktorou žiadala o vydanie karty so schváleným úverovým rámcom 900 eur a pevnou mesačnou
splátkou 30 eur. Žiadosť má formu predtlačeného formulára s vopred naformulovanými vyhláseniami
klienta a ďalšími zmluvnými dojednaniami, do ktorého odporkyňa dopísala iba svoje osobné údaje,

bydlisko, príjem, zamestnávateľa. Zo žiadosti vyplýva, že prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB,
a.s. sa táto žiadosť stáva Zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. vydávanej
v spolupráci s CFH. Podľa výpisu z karty za zúčtovacie obdobie od 15.12.2009 do 30.11.2013 na
kartovom účte boli zaznamenané debetné operácie v celkovej výške 1.135,43 eur z toho vlastné výbery
realizované odporkyňou v celkovej sume 810,71 eur, poplatky vyrubené odporkyni vo výške 181,65
eur a úrok vo výške 143,07 eur. Odporkyňa vykonala úhrady v celkovej sume 100 eur. Celkový dlžný
zostatok ku dňu vyhotovenia výpisu dňa 15.01.2014 predstavuje 1.354,03 eur. Na základe zmluvy

o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 04.12.2013 bola pohľadávka voči odporkyni postúpená zo
Všeobecnej úverovej banky, a.s. na navrhovateľa. Právne súd prvého stupňa vec posúdil podľa §
261 ods. 3 písm. d), § 269 ods. 2, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, podľa § 52 ods. 1,2, 3,4,
§ 53 ods. 1, § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy podľa §
1, § 3 ods. 1,2, § 4 ods. 1, ods. 2 písm. a) až i) Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
podľa § 3, § 4, § 7, § 8, § 2 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase
uzatvorenia zmluvy a § 100 ods. 1, § 101 O.z.. Vecne dospel k záveru, že medzi odporkyňou a právnym

predchodcom navrhovateľa bola uzavretá dňa 15.12.2005 Zmluva o vydaní a používaní kreditnej
platobnej karty VÚB, a.s.. Z obsahu prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok zo 04.12.2013 súd zistil,
že dátum zosplatnenia pohľadávky bol určený na 10.09.2010. Vzájomný vzťah odporkyne s právnym
predchodcom navrhovateľa je spotrebiteľským vzťahom, keďže navrhovateľ vystupuje ako podnikateľ,ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľka. Keďže ide o
spotrebiteľskú zmluvu súd vychádzal z toho, že v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa platného v čase
uzatvorenia zmluvy sú spotrebiteľskými zmluvami aj zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka.

Takže právny vzťah medzi účastníkmi je nevyhnutné posudzovať podľa Zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľskýchúveroch,bezohľadunato,žepredmetnázmluvajetzv.absolútnyobchod.Vzhľadomna
§ 5b Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014 sa súd ako s predbežnou
otázkou vyporiadal ex offo s otázkou možného premlčania uplatneného nároku. Vychádzal z toho, že
ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť

uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo
na inú zákonnú prekážku, ktorá bráni uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi.
Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu vec súd vyvodil záver, že návrh je potrebné zamietnuť v
celom rozsahu z titulu premlčania posudzovaného ex offo, keď mal preukázané, že na základe zmluvy
uzavretej dňa 15.12.2009 odporkyňa mala povolený úverový rámec, celkovo vyčerpala 810,71 eur,
splatilacelkovo100eur.Štandardnámesačnásplátkabolaurčenásumou30eur.Nakoľkoneplatilavčas,

dostala sa do omeškania so splácaním úveru. Pri postúpení pohľadávky bol určený dátum zosplatnenia
na 10.09.2010. V rámci tohto konania si navrhovateľ návrhom doručeným dňa 29.04.2014 uplatňuje
celkovo 795,16 eur z titulu neuhradenej istiny. Súd sa vyporiadal s otázkou premlčania nároku a dospel k
záveru, že nárok je premlčaný, keď vychádzal zo všeobecnej trojročnej premlčacej lehoty počítanej odo
dňa zosplatnenia úveru a zistil, že premlčacia lehota uplynula 10.09.2013. Na základe týchto skutočností

súd návrh zamietol.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu podal odvolanie navrhovateľ. Uviedol, že
súd nemôže súhlasiť s aplikáciou ustanovenia § 5b ZoOS, ktoré nadobudlo účinnosť dňa 01.05.2014
na daný prípad. Poukázal na Nálezy Ústavného súdu SR z 25.04.1995, PL. ÚS 16/95 a Nález z

03.03.1996, PL. ÚS 36/95 pojednávajúce o spätnom pôsobení právnych predpisov. Zastáva názor, že
aplikáciou ust. § 5b ZoOS dochádza k značnému narušeniu princípov právneho štátu, k porušeniu
zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1 a 2 Ústavy SR a článku 3 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci, k narušeniu práva na majetok a
ochranu vlastníckeho práva. Právna úprava platná v Slovenskej republike do 30.04.2014 umožňovala

spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke uplatnenej po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky
premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany spotrebiteľa prijala Národná rada SR § 5b ZoOS, v ktorom
prikázala orgánom rozhodujúcim o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy ex offo prihliadať na nemožnosť
uplatnenia práva. Aplikáciou ustanovenia § 5b na prebiehajúce súdne konania bez ohľadu na to, za
akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za akého právneho stavu došlo

k podaniu návrhu na začatie konania došlo k zotretiu princípu právnej istoty ako jedného zo znakov
právneho štátu. Vzhľadom na uvedené s poukazom na to, že navrhovateľ si v konaní uplatnil svoj návrh
žalobným návrhom zo dňa 29.04.2014, pričom predmetné ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa
01.05.2014 navrhovateľ nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Navrhol preto
podľa § 220 O.s.p. zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa a návrhu v celom rozsahu vyhovieť a priznať

mu náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný preskúmal napadnutý
rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa

§ 212 ods. 1 O.s.p., postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods.
2 O.s.p., zverejnením termínu vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.
a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa
je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp.zn. 7C/73/2014 je určenie povinnosti
odporkyni zaplatiť navrhovateľovi sumu 795,16 eur s 8,25 % ročným úrokom z omeškania od 05.12.2013
do zaplatenia a náhradu trov konania. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti
postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh ako nedôvodný zamietnutý z dôvodu jeho
premlčania.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní potrebnom na vyhlásenie rozsudku dospel
k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.Pretože odvolací súd preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie odvolateľom tvrdených skutočností, pričom i podľa odvolacieho súdu

dospel súd prvého stupňa k správnym skutkovým zisteniam a pretože zdieľa jeho právny názor
s poukazom na ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ako odvolací súd odkazuje na odôvodnenie písomného
vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od
záverov prvostupňového súdu odchýliť a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi, ktorý v odvolaní
neuviedol žiadne relevantné skutočnosti s ktorými by sa súd prvého stupňa nebol vysporiadal a ktoré

by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

Súd prvého stupňa správne ex offo skúmal premlčanie nároku navrhovateľa, ktorý nárok je premlčaný,
keďže sám navrhovateľ určil zosplatnenie predmetného úveru dňom 10.09.2010. Návrh na začatie
konania bol podaný dňa 29.04.2014, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia
§ 101 O.z.. Správne súd prvého stupňa ex offo prihliadal na námietku premlčania z dôvodu, že norma,

ktorou je povinnosť ex offo skúmať premlčanie teda § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
je normou procesnou takže súd na ňu prihliada a aplikuje ju v čase svojho rozhodovania. V predmetnej
veci súd prvého stupňa rozhodoval dňa 21.08.2014, v ktorej dobe už bolo znenie § 5b účinné, takže
rozhodol vecne správne.

Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa
ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Oprávenanáhradutrovodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§224ods.1O.s.p.zapoužitia
ust. § 142 ods. 1 O.s.p., keď v odvolacom konaní úspešnej odporkyni náhradu trov nepriznal, nakoľko

túto si neuplatnila a ani jej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli.

Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.