Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 26, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/175/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212204856
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212204856.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v právnej veci navrhovateľa: Stavebné bytové družstvo
II. Košice, so sídlom Bardejovská 3, Košice, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: B. Ž., bytom I. X, C., o
vypratanie bytu, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 28C/43/2012-106
z 24.novembra 2014

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.
Navrhovateľ nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutýmrozsudkomsúdprvéhostupňa (ďalejlensúd)rozhodoltak,žeodporca je povinnývypratať
byt č. XX G. I. F. Č.. X Z. C. do 15 dní od zabezpečenia primeraného náhradného bytu a odporca je

povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,50 Eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vychádzal zo zistenia, že návrhom na začatie konania, podaným na súde dňa 17.2.2012, sa navrhovateľ
domáhal uloženia povinnosti odporcovi vypratať byt č. XX G. I. F. Č.. X Z. C. (ďalej tiež len „byt“) bez
nároku na bytovú náhradu. V návrhu tvrdil, že odporca bol členom jeho družstva a nájomcom bytu,
ktorého je vlastníkom, že z dôvodu sústavného narušovania pokojného bývania ostatných nájomcov a
vlastníkov bytov, ohrozovania bezpečnosti a porušovania dobrých mravov v dome listom, doručeným

odporcovi dňa 13.9.2011, nájom bytu vypovedal a nakoľko odporca neplatnosť výpovede neuplatnil na
súde, uplynutím výpovednej lehoty, teda dňom 31.12.2011 nájom skončil. I napriek skončeniu nájmu,
podľa tvrdenia navrhovateľa, odporca byt naďalej bez právneho dôvodu užíva.
Odporca v konaní uplatnený nárok navrhovateľa neuznal a bránil sa proti nemu v podstatnom tvrdením
o neschopnosti zabezpečiť si bytovú potrebu inak a popieraním toho aby pred uplatnením výpovede a
i po skončení nájmu akokoľvek narušoval pokojné bývanie ostatných nájomcov a vlastníkov. Odporca
v konaní nerozporoval skutočnosť doručenia výpovede z nájmu a netvrdil, aby neplatnosť výpovede

uplatnil na súde.
V konaní nebola medzi účastníkmi spornou skutočnosť, že odporca bol členom bytového družstva
navrhovateľa a na základe dohody o odovzdaní a prevzatí bytu zo dňa 6.12.1985 (čl. 5) po transformácii
práva osobného užívania bytu na nájom bytu podľa ust. § 871 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s
účinnosťou od 1.1.1992, i nájomcom bytu. Listom zo dňa 5.9.2011 (čl. 29), ktorý bol podľa poštovej
doručenky (čl. 30) doručený odporcovi dňa 13.9.2011 navrhovateľ nájom bytu vypovedal z dôvodu
sústavného narušovania pokojného bývania ostatných nájomcov a vlastníkov bytov, ohrozovania

bezpečnosti a porušovania dobrých mravov v dome.
Súd citoval čl. 20, 52, 54 ods.5 stanov družstva a § 126, § 710, § 712a,c, § 714 O.z. a dôvodil,
že nebol oprávnený v tomto konaní riešiť ako predbežnú otázku platnosti/ neplatnosti výpovede z
nájmu bytu, nakoľko neplatnosť výpovede mohol odporca uplatniť na súde len v zákonom stanovenejlehote najneskôr do troch mesiacov od doručenia výpovede. V dôsledku neuplatnenia neplatnosti
výpovede v tejto lehote (v danom prípade ani po jej uplynutí) sa súd platnosťou tohto právneho úkonu
zaoberať nemohol a vo svojom rozhodnutí musel vychádzať z toho, že ním zamýšľané účinky v podobe

skončenia nájmu nastali. Súd nezaoberal mimo iného tiež i tou časťou obrany odporcu, ktorá smerovala
k spochybneniu naplnenia uplatneného výpovedného dôvodu. V otázke bytovej náhrady súd vo svojich
úvaháchvyšielztoho,žeikeďObčianskyzákonník vovzťahukdružstevnýmbytomvosvojomust.§714
výslovne rieši len situáciu, keď k zániku nájmu družstevného bytu dochádza v dôsledku zániku členstva
nájomcu v bytovom družstve, neexistuje rozumný dôvod preto, aby pri inak úplne rovnakom stave, ktorý

nastane opačným postupom, teda zánikom členstva následkom zániku nájmu v zmysle stanov družstva,
mal bývalý nájomca nárok na inú bytovú náhradu. V tejto súvislosti je potrebné upriamiť pozornosť i
na to, že navrhovateľom uplatnený výpovedný dôvod podľa ust. § 711 ods. 1 písm. c) Občianskeho
zákonníka je zároveň i dôvodom pre vylúčenie člena z družstva podľa ust. Čl. 24 ods. 1 písm. d) stanov
navrhovateľa a spôsob skončenia nájmu, teda či už výpoveďou s následkom zániku členstva alebo
vylúčením člena s následkom zániku nájmu je teda plnej miere v dispozícii družstva. V prípade odporcu

navrhovateľ dokonca pôvodne zamýšľal vylúčiť ho z družstva, k čomu nepochybne smerovala výstraha
pred vylúčením listom zo dňa 18.3.1997 (čl. 12) pričom nakoniec z toho istého dôvodu uplatnil voči
odporcovi výpoveď z nájmu. Preto podľa názoru súdu ochrana nájomcu, ktorý je členom družstva, podľa
ust. § 714 Občianskeho zákonníka sa rovnako ako pri skončení nájmu zánikom členstva vzťahuje i
na prípady, kedy dôjde podľa stanov k zániku členstva skončením nájmu. Riadiac sa týmito úvahami

dospel súd k záveru, že odporcovi v danom prípade patrí v súlade s ust. § 714 bytová náhrada v podobe
primeraného náhradného bytu.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie
práva za súdny poplatok (99,50 €).

Vpodanomodvolanížiadalnavrhovateľpodľa§205ods.1písm.d/,f/O.s.p.vsúladesochranoučlenstva
nájomcu v bytovom družstve zrušiť rozsudok alebo zmeniť tak, že odporca je povinný spolu s ostatnými
členmi v domácnosti vypratať byt č. XX Z. C., I. Č..X G. XX.O.., ktorý pozostáva z 1 izby, kuchyňa a
príslušenstva bez zabezpečenia bytovej náhrady, t.j. do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Je použitie

analógie vylúčené, lebo zo zánikom členstva sa spája zákon aj zánik nájmu družstevného bytu, podľa
§ 711 ods.1 písm.c/ Obč.zák. nemožno priznať rovnakú ochranu osobe z tohto dôvodu zániku členstva,
keďže nájomca nemá právo na bytovú náhradu, keď narušuje pokojné bývanie ostatných vlastníkov
bytov a odporca nenapadol navrhovateľom použitý výpovedný dôvod a súd ho nemohol preskúmavať a
vychádzal iba z toho, že odporcovi nepatrí bytová náhrada, lebo nájomný pomer mu skončil výpoveďou

podľa § 711 ods.1 písm.c/ Obč.zák. Prvostupňový súd o.i. rozhodol o povinnosti odporcu vypratať byt
do 15 dní od zabezpečenia primeraného náhradného bytu, čo nemá oporu v zákone, lebo rozhodol nad
rámec ukladajúci mu zákon (správne nad rámec zákona, ktorý ukladá povinnosti). Súd len môže na
návrh niektorého vlastníka alebo vlastníkov v dome nariadiť predaj bytu (§ 11 ods.5 zák. č. 182/1993
Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov). Vlastník má právo

na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje. Písomné vyhotovenie
rozsudku neobsahuje výpovede svedkov T.. O. I. - zástupcu vlastníkov bytov a M. C., vlastníka bytu,
bezprostredného suseda odporcu v dome I. X Z. C., ktorí by mali potvrdiť odporcovo sústavné narúšanie
pokojného bývania ostatných nájomcov.

K odvolaniu pripojil aj podpisy vlastníkov a nájomcov bytov v predmetnom dome.

Odporca sa vyjadril k odvolaniu podaním zo dňa 20.4.2015, že súd správne rozhodol, lebo SBD II Košice
nepostupovalzozákona.Patrímunáhradapodľa§714(zrejmeOZ), vpodobeprimeranéhonáhradného
bytu, a preto on sa musí vypratať až po zabezpečení tejto bytovej náhrady navrhovateľa.

Odvolacísúdbeznariadeniapojednávania(§214ods.2O.s.p.-vostatnýchprípadoch,t.j.neuvedených
v § 214 ods.1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p. a rozsudok vo výroku, ktorým žaloba bola zamietnutá, v
nadväzujúcomvýrokuotrováchkonaniaakovecnesprávnypotvrdilpodľa§219ods.1,2O.s.p.,lebosúd

úplnezistilskutkovýstav,správnejuprávneposúdil,odôvodneniemápodkladvzistenískutkovéhostavu
a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne,
na čom nič nemení ani podané odvolanie.Podľa § 157 ods.2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Z cit. ust. vyplýva, že súd prvého stupňa je povinný v odôvodnení uviesť, ktoré skutočnosti (skutkové
zistenia) boli dokazovaním, zhodnými tvrdeniami účastníkov alebo iným zák. predpísaným spôsobom -

podľa jeho názoru - preukázané a ktoré nie, príp. tiež, ktoré z nich sú pre rozhodnutie veci bezvýznamné.
Pri každej jednotlivej, preukázanej i nepreukázanej, skutočnosti (skutkovom zistení) musí stručne
a jasne uviesť, ako k tomuto záveru dospel, teda z akých dôkazov - podľa jeho názoru - záver
vyplýva, ako tieto dôkazy podľa § 132-§ 135 O. s. p. hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy
protichodné, a prečo nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad
musí prispôsobiť konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti

zisťovania skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho
tak,abyjehozáveryorozhodujúcichskutočnostiach(skutkovýchzisteniach)neboliprenezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia)
je potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a
výstižne vyjadruje skutkový stav veci (§ 153 ods.1 O. s. p.) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie.

Posúdením veci po právnej stránke treba pritom rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného
právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil,
a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu
k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je
preto rozsudok, v ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe

ktorých sa to ktoré skutkové zistenie robí.

Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v prípade, že z jeho
odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane
jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom nesúlade s

vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia nevyplývajú.

Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov),Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd

(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho

možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jeho procesného práva na napadnutie rozhodnutia súdu odvolaním (§ 201 prvá veta O. s. p.), t. j. aby
mohol odvolanie odôvodniť z hľadiska § 205 ods.1,2 O. s. p., lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne
dôvody, resp. obsahuje iba nedostatočné dôvody, v takom prípade účastník konania objektívne nemá ani
možnosť posúdiť správnosť, resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane

rozhodnúť, ktorým odvolacím dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 157 ods.2 O. s. p. a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný. Súd v napadnutom rozsudku správne vyhodnotil výsledky vykonaného
dokazovania v súlade s § 132 O. s. p. a svoje úvahy, na základe ktorých dospel k právnym záverom,

náležite odôvodnil.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci
spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvého stupňa je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré

je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a
chybamiprávnehoposúdeniajeúzkavzájomnásúvislosť,keďžepríčinounesprávnych(nedostatočných)
skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp.
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonanýmdôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p., a to vzhľadom na to, že buď
vzaldoúvahyskutočnosti,ktorézvykonanýchdôkazovaleboprednesovúčastníkovnevyplynuli,aniinak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi

preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,
ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,
ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti

(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá
tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci

podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a

použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.

Kvýstižnýmdôvodomuvedenýmvrozsudkusúduprvéhostupňajetrebadoplniť,žeObčianskyzákonník
nepozná ani pojem „bezdomovec“ a nemôže vytvárať podmienky pre takú skupinu nájomcov, ktorá
by pri prípadnom vyprataní bytu bez bytovej náhrady sa stala bezdomovskou skupinou. Ust. § 714

O.z., zák. č. 40/1964 Zb. výslovne rieši situáciu, keď k zániku nájmu družstevného bytu dochádza
v dôsledku zániku členstva nájomcu v bytovom družstve, preto podobne pri úplne rovnakom stave,
ktorý nastane opačným postupom (tak ako odôvodňuje svoj rozsudok súd prvého stupňa) ani zánikom
členstva následkom zániku nájmu v zmysle stanov družstva mal by bývalý nájomca nárok na inú bytovú
náhradu. Navrhovateľom uplatnený výpovedný dôvod podľa § 711 ods.1 písm.c/ Obč.zák. je i dôvodom

pre vylúčenie člena z družstva podľa čl. 24 ods.1 písm.d/ Stanov navrhovateľa aktuálne platných u neho
a spôsob skončenia nájmu, či už na základe výpovede s následkom zániku členstva alebo pri vylúčení
člena s následkom zániku nájmu je v plnej miere v dispozícii navrhovateľa - družstva. Navrhovateľ si
vybral zákonnú výpoveď z nájmu bytu voči odporcovi a ochrana nájomcu, ktorý je členom družstva podľa
§ 714 Obč.zák. platí rovnako ako pri skončení nájmu zánikom členstva aj vtedy, keď dôjde podľa stanov k

zániku členstva skončením nájmu. Odporca výkladom zákona tak ako ho podáva navrhovateľ v odvolaní
nemôže byť poškodený, a preto rozhodnutie súdu prvého stupňa je zákonné a správne a aplikácia § 714
o bytovej náhrade v podobe primeraného náhradného bytu je vecne správna (pozri aj § 3 Obč.zák.).

Keďže súd rozhodol zákonne aj vo výroku o náhrade trov konania, odvolací súd potvrdil rozsudok ako

vecne správny, zákonný a spravodlivý podľa § 219 ods.1, 2 O.s.p. a výrok o náhrade trov odvolacieho
konania sa zakladá na ust. § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p., lebo úspešný odporca trovy nežiadal a
neúspešný navrhovateľ nemá na ich náhradu právo.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z.z. o súdoch a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.