Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, December 3, 2010

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 6C/31/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5305899390
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2010
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2010:5305899390.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Janou Vargovou v právnej veci žalobcov: 1/ Š. D., L.. W., I.. XX.

XX. XXXX, bytom Čr, Frýdek Místek, Liskovecká 2510, 2/ S. H., I.. XX. XX. XXXX, Z. N. XXX, 3/ S. W.,
I.. XX. XX. XXXX, Z. Č., J. W., I. XXXX, 4/ Alexandra Michalisku, nar. 18. 07. 1952, bytom Klokočov
605, žalobcovia v rade 1/ až 4/ zastúpení splnomocneným zástupcom JUDr. Celestínom Stehurom,
advokátom so sídlom v Čadci, Fraňa Kráľa 2080, proti žalovaným: 1/ Š. W., O., I.. XX. XX. XXXX, Z.
Č., T., W. K., T. U.. XX, 2/ J. I., I.. XX. XX. XXXX, Z. N. XXX, žalovaní v rade 1/ a 2/ v konaní zastúpení
splnomocneným zástupcom - Stilo s. r. o., so sídlom Čadca, Palárikova 83 - advokátskou kanceláriou,
v rade 3/ F. O., I.. XX. XX. XXXX, Z. O. X, N., Č., v rade 5/ W. V.T., Z. Č., N., O. XXX, v rade 6/ O. Q., Z.

I. E., M. XXX, v rade 7/ Š. Z., I.. XX. XX. XXXX, Z. G., O. Z., Z. X, v rade 8/ L. B., I.. XX. XX. XXXX, Z.
O. W., Z. XXXX, v rade 9/ S. N., I.. XX. XX. XXXX, Z. Č., N., L. XX, v rade 10/ O.L. I., I.. XX. XX. XXXX,
Z. N. - N. XXX, v rade 12/ N. I., L.. W., I.. XX. XX. XXXX, Z. N., O. XX, v rade 13/ Ľ. W., Z. Č., J. W., X.
B.S. XXXX, v rade 14/ Z. W., Z. Č.L., T., I.. V.. W. XXXX/XX, v rade 15/ Y. N., Z. Č., E. Č.. XXX, XXX XX,
v rade 16/ B. W., Z. Č., T., B., X. XXX/X, o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva, takto

r o z h o d o l :

.Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovia v rade 1/ - 4/ sú p o v i n n í nahradiť žalovaným v rade 1/ - 2/ trovy konania vo výške
4.698,02 € na účet právneho zástupcu žalovaných v rade 1/, 2/ - spoločnosti Stilo s. r. o., so sídlom 022
01 Čadca, Palárikova 83, č. ú. u SLSP a. s. 0310880138/0900, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalovaným v rade 3/ - 16/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia v rade 1/ až 4/ sa žalobou doručenou súdu 31. 10. 2000 v znení jej zmeny pripustenej
na pojednávaní dňa 22. 03. 2005 (č. l. 117 spisu), domáhali určenia, že rodinný dom č. M.. XXX O.

N. a pozemok, na ktorom je tento dom postavený o výmere 288 m2, ktoré nehnuteľnosti sú vedené
Katastrálnym úradom Žilina, Správou katastra Čadca v N.. Ú.. N. I. Y. Č.. XXXX F. B. N. XXX - X. Č..
XXX E.É. B. T. O. XXX W. B. X. X. B. I.. F. I., L.. N., E.. XX. XX. XXXX O. N.Č. a náhrady trov konania.

Podstata skutkového zdôvodnenia žaloby žalobcami v rade 1/ až 4/ spočívala v ich tvrdení, že sporné
nehnuteľnosti vlastnila ku dňu svojej smrti F. I., L.. N. (stará matka žalobcov v rade 1/ až 4/), pričom v
dedičskom konaní po nebohej neboli tieto prejednané. Neb. F. I. mala 2 potomkov - zákonných dedičov

- F. W., E.. XX. X. XXXX (predchodkyňu žalobcov 1/ až 4/ a žalovanej v rade 12/) a J. I. M.., E.. XX.
XX. XXXX (predchodcu žalovaných v rade 1/ až 10/, 13/ až 16/). Žalovaná v rade 1/ si dala v roku
1992 osvedčiť vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam dôvodiac, že tieto ústnou kúpnou zmluvou
v celosti v roku 1982 nadobudla od J. I. st. a tieto nerušene a dobromyseľne užívala. Žalobcovia v rade1/ až 4/ majú za to, že žalovaná v rade 1/ nemohla byť dobromyseľná, nakoľko J. I. st. nebol vlastníkom
celej spornej nehnuteľnosti, ak by tieto boli prededené po neb. F. I., patrila by mu len ak 1-ica zo sporných
nehnuteľností, nakoľko druhá polovica by mala patriť ako zákonnej dedičke predchodkyni žalobcov 1/

až 4/ - F. W.. Žalobcovia ďalej tvrdili, že žalovanú v rade 1/ ako užívateľku sporných nehnuteľností ústne
upozorňovali, že tieto užíva neoprávnene. Žalobca v rade 3/ sám počul, keď jeho matka F. W. pýtala od
žalovanej v rade 1/ peniaze za sporný dom č. súp. 602 a žalovaná v rade 1/ sľubovala jeho matke - neb.
F. W., že jej tieto peniaze dá. Žalovaná v rade 1/ v období 1982 do podania žaloby učinila rekonštrukčné
práce na dome, bola žalobcami v rade 1/ až 4/ upozorňovaná ústne, že im patrí 1-ica zo sporných

nehnuteľností po ich predchodkyni F. W. s tým, že I. - predchodcovi žalovanej v rade 1/ patrí len 1-
ica. Žalobcovia popreli, že by rekonštrukčnými prácami bola vytvorená nová vec. Žalobkyňa v rade 1/
zdôraznila, že väčšina rekonštrukčných prác učinených žalovanou v rade 1/ na dome č. M.. XXX nebola
nevyhnutná pre zachovanie tohto domu, a dom by bol ostal stáť i bez ich realizácie.

Žalovaná v rade 1/ žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Dôvodila, že vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudla ústnou darovacou zmluvou v roku 1982 za kúpnu cenu
25.000,- Sk od J. I. st., na základe tejto zmluvy, keďže J. I. st. sa správal ako výlučný vlastník sporných
nehnuteľností, bol v ich obci známy ako ich vlastník, nadobudla presvedčenie, že sa stala vlastníčkou
spornýchnehnuteľností.Ďalejuviedla,žeojejdobromyseľnostiajejpresvedčení,žeJ.I.st.bolvýlučným
vlastníkom sporných nehnuteľností, svedčí aj správanie sa jeho sestry - neb. F. W. (predchodkyne

žalobcov v rade 1/ až 4/, žalovanej v rade 12/), žijúcej v susedstve sporných nehnuteľností, ktorá nikdy
nenamietala vlastnícke právo žalovanej v rade 1/ k sporným nehnuteľnostiam. Napokon neb. J. I. st.
sám v celosti prenajal sporné nehnuteľnosti v minulosti aj predchádzajúcim užívateľom manželom V..
W. V. užívali sporné nehnuteľnosti od roku 1979 do 1982, kedy od nájomnej zmluvy s J. I. odstúpili,
nakoľko bol dom v dezolátnom stave. Žalovaná v rade 1/ s manželom odkúpila od manželov V. stavebný

materiál za cca 25.000,- Kč, ktorý ponechali manželia V. v spornej nehnuteľnosti a tento použila žalovaná
v rade 1/ čiastočne na rekonštrukciu sporného domu č. súp. 602. Žalovaná v rade 1/ ďalej poukázala na
skutočnosť, že predchodkyňa žalobcov v rade 1/ až 4/ a žalovanej v rade 12/, ani samotní žalobcovia v
rade 1/ až 4/ a žalovaná v rade 12/ nikdy nerozporovali vlastníctvo žalovanej v rade 1/ a sám žalobca
v rade 4/ predával žalovanej v rade 1/ drevo na rekonštrukciu strechy sporného domu. Až po tom, čo

si žalovaná v rade 1/ osvedčila vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, začal žalobca v rade 4/
pod vplyvom alkoholu spomínať, že jeho matka (neb. F. W.) mala spoluvlastnícky podiel k sporným
nehnuteľnostiam po svojej matke neb. F. I.. Napokon žalovaná v rade 1/ popri tvrdení, že vlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam nadobudla vydržaním dňom 01. 01. 1992 v zmysle ust. § 134 ods. 1
Občianskeho zákonníka, uviedla, podporne, že vlastnícke právo k stavbe, dom č. súp. XXX (pôvodné

číslo súpisné XXXX) nadobudla i vytvorením novej veci, t. j. prestavbou, kedy rekonštrukčnými prácami,
ktoré na pôvodnom dome realizovala, vytvorila de facto novú vec. Čo do motivácie žalobcov v rade 1/
až 4/ na podanie žaloby uviedla, že keď žalovaná v rade 1/ „z bývalej zrúcaniny“ vytvorila pekný nový
rodinný dom, domáhajú sa vlastníctva k nemu.

Žalovaný v rade 2/ aj v mene žalovaných v rade 3/, 4/, 9/ (syn neb. J. I.) potvrdil tvrdenia žalovanej
v rade 1/ , že žalobcovia 1/ až 4/ a ani ich predchodkyňa neb. F. W., bývajúca v susedstve sporných
nehnuteľností, nikdy žalovanú v rade 1/ neupozorňovali, resp. nenamietali neoprávnenosť užívania
sporných nehnuteľností žalovanou v rade 1/. Vo svojej výpovedi žalovaný v rade 2/ uviedol, že jeho otec
neb. J. I. vyplatil žalobcov v rade 1/ až 4/ z podielu svojej sestry neb. F. W. na sporných nehnuteľnostiach.

Na mestskom úrade potvrdil za neb. F. W. (ktorá nevedela písať)jej vôľu žalobca v rade 3/ a boli prítomní
i bývalý starosta obce J. K. F. J. V.. Uvedená listina sa však nezachovala, čo žalobcovia v rade 1/ až
4/ využili vo svoj prospech v tomto konaní. Otec žalovaného v rade 2/ - neb. J. I. st. sa v roku 1982
rozhodol dom predať, nakoľko chátral a jeho sestra neb. F. W. nič proti tomu nenamietala, nakoľko bola
s bratom vyporiadaná.

Žalovaní v rade 8/, 7/, 9/, 13/, 16/ si nerobili v konaní nároky do sporných nehnuteľností. Žalovaní v rade
13/ a 16/ uznali vlastnícke právo žalovanej v rade 1/ k predmetu sporu.

Žalovaný v rade 10/ (syn neb. J. I.) uviedol, že jeho otec, ktorého do smrti doopatroval, nemohol so

žalovanou v rade 1/ uzatvoriť žiadnu ústnu zmluvu, nakoľko v apríli 1982 utrpel jeho otec mozgovú
príhodu a v roku 1984 zomrel. Žalovaný v rade 10/ svojho otca doopatroval do smrti.Žalovaná v rade 12/ (dcéra neb. F. W.) navrhla žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, tvrdiac, že žalobcovia
v rade 1/ až 4/ (súrodenci žalovanej v rade 12/) nemajú nárok do spornej nehnuteľnosti po svojej
predchodkyni neb. F. W., ich matke, nakoľko táto sa vzdala dedičského nároku po svojej matke neb.

Anne Nekorancovej v prospech svojho brata neb. J.N. I. st. a J. I. st. ju vyplatil z podielu po jeho matke,
čoho bola žalovaná v rade 12/ osobne svedkom. Žalovaná v rade 12/ potvrdila, že J. I. st. žalovanej v
rade 1/ predal sporné nehnuteľnosti.

Vo veci súd rozhodol rozsudkom č. k. 6/31/2005-139 vyhlásením pôvodne vec prejednávajúcim sudcom

dňa 22. 03. 2005, ktorý bol rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 6Co/51/2006-163 dňa 28. 03.
2007 zrušený a vrátený okresnému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie, pričom odvolací súd uložil
okresnému súdu povinnosť (mimo iné) vykonať dôkazy vznesené žalovanou v rade 1/ na preukázanie
jej skutkových tvrdení o neexistencii vlastníckeho práva predchodkyne žalobcov k predmetu sporu a
skutkových tvrdení žalovanej v rade 1/, podľa ktorých je dom novovybudovanou nehnuteľnosťou.

V konaní vykonal súd dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom znalca Ing. Jozefa Kubanku,
svedkov manželov V.H., D., W., Y., K., Z., B. Y. F. H., prečítaním podstatného obsahu znaleckého
posudku a ďalších listinných dôkazov, najmä: výpisov z PKN vložky č. XXXX, identifikácie parciel
Katastrálneho úradu v Banskej Bystrici, osvedčenia notárky JUDr. Edity Varmusovej N 396/93 Nz 403/93
zo dňa 30. 08. 1993, kúpnej zmluvy zo dňa 04. 06. 2000, zmluvy zo dňa 03. 06. 1982 uzatvorenej v

Ostrave medzi manželmi V. a manželmi W., z pripojených dedičských spisov po neb. F. I., zom. 14. 07.
1955, najmä prečítaním rozhodnutí č. k. D 538/55-25, uznesenia KS v Žiline z 13. 06. 1952, č. k. D
1117/58-33,ŠNCAz12.05.1958,č.D538/55-26,uzneseniaKSvŽilinez25.03.1959,č.Co490/59-41,
ŠN CA z 29. 09. 1958, č. k. D 15/58-36, rozsudok NS ČSSR 455/59 zo dňa 18. 12. 1959, rozhodnutia
ŠN v Čadci D 665/60 zo dňa 07. 06. 1960, zápisnice D 665/60 z 07. 06. 1960, z pripojeného dedičského

spisu po neb. J. I. M.., zom. 20. 11. 1984, najmä prečítaním rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci č.
k. 4D/30/85-10 z 31. 01. 1985, z pripojeného dedičského spisu po neb. F. W., E.. XX. XX. XXXX, najmä
prečítaním rozhodnutia Štátneho notárstva Čadca č. k. D 157/90-15, č. k. D 1418/92-98, ďalej prezretím
fotografií sporného domu č. súp. XXX, prehratím DVD záznamu k rekonštrukcii uvedeného domu, na
základe čoho dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Z pripojených dedičských spisov po neb. F. I., I.. J. I.i st. a ďalších listín mal súd preukázané, že závet
poručiteľka nezanechala a zákonnými dedičmi nebohej boli jej deti: F. W., J. I., M.. X.Č. I.. F. W., E.. XX.
XX. XXXX, boli jej deti: S. W. (Ž. O. L. X/), S. H. (Ž. O. L. X/), Š. D. (Ž. O. L. X/), F. W. (Ž. O. L. X/) F. N. I.
(Ž. O. L. XX/). X. I.. J. I. M.., E.. XX. XX. XXXX boli: J. I. ml. (žalovaný v rade 2/), F. O. (žalovaná v rade

3/), toho času už neb. L. I. (pôvodne žalovaný v rade 4/), W. V. (žalovaná v rade 5/), O. Q. (žalovaná v
rade 6/), Š.I. Z. (žalovaná v rade 7/), L. B. (žalovaná v rade 8/), S. N. (žalovaná v rade 9/), O. I. (žalovaný
v rade 10/). Právnou nástupkyňou po neb. L. I. (pôvodne žalovanému v rade 4/) bola Y. I. (pôvodne
žalovaná v rade 11/), ktorá zomrela 24. 03. 2008. Právnymi nástupcami neboh. Y. I. M. Ľ. W. (žalovaný
v rade 13/), Z. W. ( žalovaný v rade 14/), Y. N. (žalovaná v rade 15/), B. W. (žalovaný v rade 16/).

Z vyššie citovaných skutkových zistení tak mal súd preukázané danosť hmotnoprávneho okruhu
účastníkov konania o určenie do dedičstva po neb. F. I., ktorý okruh tvoria všetci nositelia dedičského
práva po poručiteľke ku dňu vyhlásenia rozsudku.

Z výpisu z pozemnoknižnej vložky Č.. XXXX N.. Ú.. G. a identifikácie parciel Katastrálneho úradu v
Banskej Bystrici (č. l. 22, 24 spisu) súd zistil, že F. I., L.. N. bola zapísaná v pozemkovej knihe ako
vlastníčka v 1/1-ine k pozemnoknižnej parcele č. XXXXX - X. Č.. XXXX M. X. I. V.. Iné zmeny v osobe
vlastníka k predmetnej pozemnoknižnej parcele v pozemkovej knihe vykonané neboli. B. B.. Č.. XXXXX
F. X. Č.. M.. XXXX M. R. M. N. B. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX W. a domom

č. s. XXX O. N.. Ú.. N.T..

Z výpisu Y. Č.. XXXX, N.. Ú.. N. (ktoré bolo v minulosti podradené pod kat. úz. Turzovka) súd zistil, že
ako vlastník predmetu sporu (parcela č. N. XXX - E. B. F. I. T. O.W. XXX W. F. X. Č.. XXX I. B. Č.. XXX
je evidovaná v celosti žalovaná v rade 1/ titulom osvedčenia NZ 403/93-26/94.

Z osvedčenia notárky JUDr. Edity Varmusovej N 396/93, Nz 403/93 súd zistil, že žalovaná v rade 1/ pred
notárkou dňa 30. 08. 1993 učinila vyhlásenie, že dobromyseľne, nerušene a nepretržite od roku 1982užívala (mimo iné) aj parcelu Č.. XXX - E. B. F. I. T. O. XXX W. M. X. Č.. M.. XXX I. B. Č.. XXX. Vyhlásila,
že predmet sporu nadobudla ústnou zmluvou v roku 1982 od J. I. M..

Z rozhodnutí vydaných Štátnym notárstvom v Čadci po neb. AI. I. mal súd preukázané, že predmet sporu
nebol právoplatne prejednaný ako dedičstvo po poručiteľke.

Na tomto mieste však považuje súd za potrebné pozastaviť sa podrobnejšie i pri obsahu jednotlivých
dedičských rozhodnutí (na účely, ktoré budú rozvedené nižšie) a priebehu dedičského konania po neb.

F. I. i vyhláseniach učinených jednotlivými dedičmi (F. W. F. J. I. st.) v dedičskom konaní, ktoré samé o
sebe síce bez právoplatného rozhodnutia Štátneho notárstva relevanciu de iure nemajú, avšak môžu
osvetliť (keďže F. W., F. J. I. st. toho času už nemožno v súdnom konaní osobne vypočuť), ich vôľu čo do
usporiadania vlastníckych vzťahov k sporným nehnuteľnostiam a ich vystupovanie k tretím osobám vo
vzťahu k sporným nehnuteľnostiam. V zápisnici spísanej Štátnym notárstvom Čadca dňa 04. 10. 1956
F. W. F. J. I. M.. vyhlásili, že sa dohodli o vyporiadaní dedičstva po poručiteľke a to domového majetku

tak, že dom č. s. 1069 pripadne F. W. F. X. Č.. M.. XXXX (poznámka sudkyne terajšie označenie 602) J.
I. st. Z potvrdenia Rady MNV v N. zo dňa 14. 06. 1958 súd zistil, že J. I. st. obýval rodinný dom č. s. 1072
a F. W., X. Č.. M.. XXXX (terajšie označenie 605). (poznámka sudkyne v zápisnici bol dom č. s. XXXX
zjavne nesprávne označený ako 2072). Štátne notárstvo Čadca rozhodnutím č. k. D 538/55-16 zo dňa
06. 03. 1957 určilo preberateľom „celého dedičstva - Poľnohospodárskeho podniku po poručiteľke“ J. I.

st. Krajský súd v Žiline rozhodnutím č. k. Co 1565/57-19 z 29.10. 1957 predmetné rozhodnutie štátneho
notárstva zrušil s vtedajšej dobe poplatným záverom, že i F. W. je výkonnou roľníčkou a štátne notárstvo
malo zistiť, kto z dedičov bude najlepšie plniť úlohy plynúce z prevádzky zdedeného roľníckeho podniku
a aký majú dedičia postoj k socializácií dediny. Následne štátne notárstvo uznesením č. k. D 538/55-25
z 05. 04. 1958 ustanovilo prejímateľkou dedičstva pozostávajúceho (mimo iné) i z domu Č.. XXXX F. W.

a následne rozhodnutím č. k. D 538/55-26 z 12. 05. 1958 potvrdilo nadobudnutie dedičstva, v ktorom
schválil dedičskú dohodu oboch zákonných dedičov a dalo pokyn pre knihový zápis. Na to vydalo Štátne
notárstvo v Čadci uznesenie č. k. D 15/58-36 z 29. 09. 1958, ktorým potvrdilo nadobudnutie dedičstva
k domu č. XXXX F. W. O. H. F. N. X. Č.. XXXX F. W. F. J. I., každému v 1-ici. Krajský súd v Žiline
uznesením č. k. Co 490/59-41 z 25. 03. 1959 predmetné uznesenie potvrdil. Proti uvedenému ostatnému

rozhodnutiu Štátneho notárstva v Čadci v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline podal J. I. st.
dovolanie s odôvodnením, že dom č. s. 1072 mu poručiteľka poručila ústnym závetom. Najvyšší súd
všetky vyššie citované rozhodnutia Štátneho notárstva v Čadci v spojení s rozhodnutiami Krajského
súdu v Žiline zrušil konštatujúc, že bol porušený zákon (mimo iné) vytkol štátnemu notárstvu, že sa
nezaoberalo dohodou dedičov v konaní, dňa 04. 10. 1956 uzavretej, ktorej obsahom bolo, že dom č.

XXXX B. F. W. F. X. Č.. M.. XXXX J. I..

Po vrátení veci najvyšším súdom v novom dedičskom konaní po poručiteľke vedenom Štátnym
notárstvom v Čadci pod sp. zn. D 665/60 do zápisnice pred notárom dňa 07. 06. 1960 opätovne obaja
(jediní) dedičia poručiteľky F. W. F. J. I. st. uzatvorili dedičskú dohodu, podľa ktorej dom č. s. 1069 v

hárku 1069 parcela 8898 preberá F. I. F. X. Č.. M.. XXXX v hárku 1072 parcela č. XXXXX B. J. I. M...

ZkonečnéhorozhodnutiaŠtátnehonotárstvavČadcič.k.D665/60zodňa07.06.1960,ktorénadobudlo
právoplatnosť dňa 04. 10. 1960, ktorým bolo ukončené základné dedičské konanie po neb. F. I., súd
zistil, že ním bolo vyporiadané dedičstvo po poručiteľke, avšak tá jej časť, ktorá tvorí predmet sporu,

bola notárom v dedičskom rozhodnutí opomenutá.

Z vyššie popísaného priebehu dedičského konania tak mal súd nepochybne preukázané, že predmet
sporu po poručiteľke opomenutím notára nebol prevedený, ale súčasne mal tiež preukázanú skutočnosť,
že vôli F. W. F. J. I. st. ako jediných dedičov poručiteľky zodpovedalo, aby dom č. s. 1072 (602) postavený

na parcele XXXXX pripadol J. I. st., ktorý ho i fyzicky užíval a obýval a dom č. s. XXXX (XXX) F. W., ktorá
tento tiež fyzicky obývala. Súd tým mal tiež preukázané, že sa títo za života vo vzťahu k tretím osobám
správali - vystupovali ako vlastníci predmetných nehnuteľností. Súčasne tak súd nemal preukázané
tvrdenie žalobcov, že ich matka - F. W. za svojho života voči svojmu bratovi - J. I. st. uplatňovala svoj
dedičský nárok na dom č. s. 602, resp. túto okolnosť vytýkala vtedajšej užívateľke žalovanej v rade 1/,

nakoľko by uvedené tvrdenie žalobcov priamo odporovalo správaniu sa F. W. v dedičskom konaní po
poručiteľke a ňou prejavenej vôli, ktorá sa dodnes v písomnej forme ako jediné spoľahlivé svedectvo
vôle F. W. - zachovala.Z nesporných tvrdení účastníkov mal súd preukázané, že poslednými užívateľmi predmetu sporu boli
neb. J. I., po ňom manželia V. do roku 1982 a následne žalovaná v rade 1/. Z nesporných tvrdení
účastníkov súd tiež zistil, že Anna W. žila v bezprostrednej blízkosti sporných nehnuteľností až do svojej

smrti a žalobkyňa v rade 1/ doposiaľ chodieva do susedstva sporných nehnuteľností.

Zo zmluvy 03. 06. 1982 uzatvorenej medzi žalovanou v rade 1/ a jej manželom a manželmi V. (č. l. 349
spisu) a výsluchu svedkov JF. súd zistil, že na základe písomnej zmluvy uzatvorenej s J. I. st. získali
právo nájmu nehnuteľnosti domu č. s. XXX O. N. na dobu 90. rokov za čiastku cca 20.000,- Kč až

25.000,- Kč. Užívať dom začali v roku 1980 a ukončili v roku 1982, z dôvodu zlého stavu predmetu
prenájmu vyžadujúceho si zásadnejšiu rekonštrukciu. Čo do okolností uzatvorenia zmluvy o prenájme s
J.N. I. M.. W. V. uviedli, že vedomie o tom, že pán I. je vlastníkom nehnuteľnosti domu č. s. 602 nadobudli
od svojho kamaráta T. Y. E. N., ktorý už zomrel. S pánom I. pred uzavretím zmluvy navštívili katastrálny
úrad a advokáta, ktorý spísal zmluvu o prenájme nehnuteľností. Pred úradmi a advokátom sa pán I.
choval ako vlastník a to ako jediný vlastník nehnuteľnosti. V roku 1982 prenechali manželia V. na základe

písomnej zmluvy zo dňa 03. 06. 1982 nájom nehnuteľností domu č. s. 602 a zastavanú plochu B. Č..
XXXXX žalovanej v rade 1/ a jej toho času neb. manželovi R. W. za cenu 25.000,- Kč.

Svedok O. D. (manžel žalobkyne v rade 1/) majúci nepriateľský vzťah k žalovanej v rade 1/ vo svojej
výpovedi (mimo iné) uviedol, že F. W. chodievala k žalovanej v rade 1/ a chcela, aby si od nej

nehnuteľnosť - sporný dom č. s. 602 kúpila, alebo ju prenajala a to 1-icu patriacu F. W., o čom svedkovi
rozprávala F. W.. Uviedol ďalej, že sporný dom užíval pán I. st. s rodinou, pričom cca v roku 1964
užívala pivnicu predmetného sporného domu F. W. na skladovanie zemiakov a repy, sama v tom čase
bývala v susedstve v rod. dome č. s. 605.

Svedkyňa F. W. ml. (manželka žalobcu v rade 3/) majúca nepriateľský vzťah k žalovanej v rade 1/ vo
svojej výpovedi (mimo iné) uviedla, že žalovaná v rade 1/ bola upozorňovaná pani F. W. a ostatnými
členmi rodiny, že v spornom rodinnom dome č. s. 602 je i iný majiteľ okrem J. I. a to, že 1-ica domu s
pozemkom by mala patriť F. W.. Samotná svedkyňa v rekonštrukcii sporného domu žalovanej v rade 1/
nebránila, dôvodiac, že žalovaná v rade 1/ sama tvrdila, že dom vysporiada.

Svedkyňa R. Y. (dcéra žalobcu v rade 2/) vo svojej výpovedi uviedla (mimo iné), že jej babka F. W. v čase,
keď chodievali babke pomáhať, spomínala, že jej brat J. I. st. sporný dom prenajal nejakému pánovi.
Zobral peniaze a jej nič nedal. Potom to mala prenajaté pani žalovaná v rade 1/, pričom tiež hovorila F.
W., že za to nedostala peniaze, ale hovorila tiež, že to tam aspoň niekto udržiava.

Svedok J. K., predseda MNV N. v období 5. 3. 1985 až 3. 1. 2003 osobne poznajúci účastníkov konania,
majúci k ním neutrálny vzťah, uviedol vo vzťahu k žalovanej v rade 1/, že za jeho funkčné obdobie
na žalovanú v rade 1/ nebola nijaká sťažnosť. Má vedomosť od svojho tajomníka J. V. (toho času
zosnulého), že v roku 1982 predmetný dom bol predmetom predaja a patril do vlastníctva J. I. M..

Svedok W. Z., švagor žalovanej v rade 3/, majúci neutrálny vzťah k účastníkom konania, vo svojej
výpovedi uviedol, že chodieval žalovanej v rade 1/ pomáhať s rekonštrukciou sporného domu, pričom
počas rekonštrukcie nikto v rekonštrukcii žalovanej v rade 1/ nebránil, naopak, žalobca v rade 4/ sám
pomáhal pri rekonštrukcii sporného domu.

Pani F. H. (ktorú pôvodne navrhla v konaní vypočuť žalovaná v rade 1/ ako svedka a neskôr od jej
výsluchu upustila, dôvodiac, že sa jej vyhrážajú) v liste zo dňa 19. 11. 2007 (č. l. 178 spisu) uviedla,
že žalovaná v rade 1/ spolu s neb. manželom cca pred 25. rokmi kúpila sporné nehnuteľností od pána
V., ktorý ich predtým nadobudol kúpou od J. I.. Žalovaná v rade 1/ pôvodný dom zlikvidovala a na jeho

základoch postavila svojpomocne vlastnými nákladmi drevenú obývateľnú chatku ako novostavbu.

Z výsluchu znalca R.. V. N. a prečítania podstatného obsahu znaleckého posudku mal súd preukázané,
že súčasný dom č. M.. XXX postavený na pozemku parcela č. N. XXX N.. Ú.. N. v rozhodujúcom rozsahu
pozostáva z novovybudovaných konštrukcií a vybavenia z obdobia roku 1983 až 2000. Realizáciou

stavebných prác boli vykonané stavebné úpravy, ktorými sa vymenila a prestavala podstatná časť
pôvodných stavebných konštrukcií a vybavenia domu. Stavebné práce boli vykonávané v rozpätí
dlhšieho časového obdobia, približne od roku 1983, posledné väčšie stavebné úpravy súviseli s
prestavbou strechy domu v roku 1999. Zo stavebno-technického hľadiska nedošlo k úplnej (tzv.totálnej) demolácií stavby, pri ktorej by boli v krátkom časovom období zbúrané všetky stavebné
konštrukcie pôvodnej stavby, ale súčasný stav vznikol postupnou prestavbou domu. Na základe
výsledkovznaleckéhodokazovaniasavterajšejstavbevyskytuječasťkonštrukciíeštepôvodnejstavbyz

obdobiapredtým,akozačalaspornýdomžalovanávrade1/vroku1982užívať.Zpôvodnýchkonštrukcií
ide o základy, kamenné murivo a klenbový strop pivnice domu (1. P. P.) a časť kamenných základov a
drevených zrubových stenových konštrukcií západnej steny domu v úrovni 1. N. P., medzi priestorom
podstienka, obytnou izbou a kuchyňou. V konštrukcii novovybudovanej podmurovky stavby bola použitá
časť pôvodného kamenného materiálu z pôvodnej stavby. Stavebnými prácami žalovanej v rade 1/

došlo k podstatnej prestavbe domu č. s. 602, ale hlavný vonkajší obrys pôdorysného priemetu stavby
a jeho obvodových konštrukcií - zastavaná plocha 1. N. P. napriek zmene materiálov a konštrukcií
zostáva v zásade zachovaná. Vykonaná bola zmena vnútornej dispozície domu, jej poznateľnosť bola
ustálená rekonštrukciou polohy, konštrukčných prvkov a časových súvislosti týkajúcich sa pôvodnej
stavby. Pôvodný dispozičný stav domu bol zmenený do takej miery, že v prvom nadzemnom podlaží
(1. N. P.) došlo k odstráneniu 1 vnútornej steny, k zmene spôsobu užívania časti stavby - dispozične

bola zlúčená pôvodná chodbička a pôvodná komora domu, ktoré sa v súčasnom stave po prestavbe
využívajú ako obytná kuchyňa, povalový priestor pôvodnej stavby (priestor bez využitia predtým) sa
úplnej prestavbe strechy a doplnení konštrukcií v súčasnom stave využíva v celej ploche ako obytné
podkrovie s dvoma izbami. Podiely nových konštrukcií podieľajúcich sa na súčasnom stave stavby na
základe vykonaných stavebných úprav podľa celkovej rekapitulácie predstavujú:

Názov konštrukcie .....................................% (objemový) podiel nových konštrukcií
(súčasný stav domu)

Základy ......................................................................................................52,8

Podmurovka ..............................................................................................80,1
Zvislé konštrukcie - 1. PP ....................................................................... 0
Zvislé konštrukcie - 1. NP ...................................................................... 88
Zvislé konštrukcie - podkrovie ..............................................................100
Vodorovné konštrukcie - 1. PP ..................................................................0

Vodorovné konštrukcie - 1. NP ..............................................................100
Schody .....................................................................................................100
Zastrešenie (bez krytiny) .........................................................................100
Krytina strechy ........................................................................................100
Klampiarske konštrukcie .........................................................................100

Izolácie (hydroizolácia) ...........................................................................100
Úpravy vnútorných povrchov ..................................................................100
Úpravy vonkajších povrchov ...................................................................100
Dvere ........................................................................................................100
Okná .........................................................................................................100

Povrchy podláh ..........................................................................................92
Vykurovanie .............................................................................................100
Elektroinštalácia .......................................................................................100
Vnútorný vodovod ....................................................................................100
Vnútorná kanalizácia ................................................................................100

Vybavenie kuchýň ....................................................................................100
Vnútorné hygienické zariadenie ...............................................................100

Podľa § 134 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto

nemôže nadobudnúť vlastníctvo k veci, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré
môžu byť len vo vlastníctve štátu, alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125). Do doby podľa
odseku 1 sa započíta i doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a
trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný
o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.Podľa § 865 ods. 3 Občianskeho zákonníka (intertemporálne ustanovenie k Novele OZ - Zákonu č.
131/1992 Z. z.) do času uvedeného v ustanovení § 135a v znení Zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta
aj čas, po ktorý občan alebo jeho právny predchodca mal vec nepretržite v držbe, alebo nepretržite

vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí
skôr, než uplynutím jedného roka od tohto dňa.

Podľa § 872 ods. 6 Občianskeho zákonníka (intertemporálne ustanovenie k Novele OZ - Zákonu č.
509/1991 Zb.), ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe

doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní
pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok v
nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto dobromyseľne spracuje cudziu vec na novú vec,
stáva sa vlastníkom novej veci ten, ktorého podiel na nej je väčší. Je však povinný uhradiť druhému

vlastníkovi cenu toho, o čo sa jeho majetok zmenšil. Ak sú podiely rovnaké a účastníci sa nedohodnú,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek z nich súd.

V citovaných ustanoveniach §§ 134 a § 135b Občianskeho zákonníka sú upravené prípady pôvodného
(originárného) nadobudnutia vlastníckeho práva. O pôvodné nadobudnutie vlastníckeho práva ide vtedy,

akvlastníckeprávonadobúdateľaniejeodvodenéazávisléodvlastníckehoprávapredchodcu.Citované
ust. § 134 Občianskeho zákonníka upravuje podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním
a citované ust. § 135b Občianskeho zákonníka nadobudnutie vlastníckeho práva spracovaním cudzej
veci. Účelom inštitútu vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav oprávnenej nepretržitej
držby oprávneným držiteľom, ktorý je po stanovenú dobu objektívne presvedčený o svojom domnelom

vlastníckom práve. Pri vydržaní ide o taký spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva fyzickou alebo
právnickou osobou, pri ktorom sa oprávnený držiteľ po uplynutí zákonom predpísanej doby stáva
vlastníkom veci, a tým aj jej skutočným držiteľom. K zákonným predpokladom vydržania, ktoré musia
byť splnené po celú vydržaciu dobu súčasne možno zaradiť: spôsobilý subjekt, spôsobilý predmet držby
(§ 134 ods. 2 OZ), dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, oprávnená držba po zákonom stanovenú

dobu (§ 134 ods. 1 OZ) a uplynutie vydržacej doby. Posúdenie toho, či držiteľ so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, teda, že je jej vlastníkom, nemôže vychádzať len z posúdenia
subjektívnych predstáv držiteľa. Dobrá viera držiteľa musí byť v danej veci posudzovaná aj z hľadiska, či
držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolností konkrétneho prípadu
od každého subjektu práva vyžadovať, mal, alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva.

V prejednávanej veci sa žalobcovia v rade 1/ až 4/ domáhali určenia, že parcela č. KN 969 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 288 m2 s domom č. s. 602 postavenom na uvedenej parcele, patria do
dedičstva po neb. F. I.. V konaní bolo nepochybne preukázané, že F. I. bola vedená ako pozemnoknižná
vlastníčka predmetu sporu v celosti ako i skutočnosť, že nehnuteľnosti tvoriace predmet sporu, po

poručiteľke neboli predmetom dedenia a z dôvodov bližšie rozvedených na iných miestach tohto
rozsudku(opomenutieštátnehonotárstvazaradiťpredmetsporudokonečnéhodedičskéhorozhodnutia,
hoci preukázateľne dedičia v dedičskom konaní ohľadne spôsobu vysporiadania predmetu sporu medzi
sebou uzatvorili dohodu).

Samotné vyššie uvedené skutkové zistenie súdu, ale pre vyhovenie žalobe žalobcov v rade 1/ až 4/
postačujúce nebolo. Súd sa totiž v nadväznosti na obranu žalovanej v rade 1/ musel zaoberať otázkou,
či došlo k originárnemu spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou v rade 1/ k sporným
nehnuteľnostiam. Žalovaná v rade 1/ tvrdila, že k predmetu sporu nadobudla vlastnícke právo vydržaním
a podporne, pokiaľ išlo o dom č. s. XXX i vytvorením novej veci - a to spracovaním veci cudzej.

Vykonaným dokazovaním dospel súd k záveru, že žalovaná v rade 1/ originárnym spôsobom a to
vydržaním v zmysle citovaného ust. § 134 Občianskeho zákonníka nadobudla vlastnícke právo k parcele
č.XXXaspracovanímvzmyslecitovanéhoust.§135bods.1Občianskehozákonníkavlastníckeprávok
domu postavenému na parcele č. N. XXX a to spracovaním cudzej veci - pôvodného domu č. M.. XXX (v

minulosti označeného číslom súpisným 1072) na novú vec spravujúc sa pritom nasledovnými úvahami:

Vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k parcele č. N. XXX súd zisťoval, či je naplnená hypotéza
vyššie citovanej hmotnoprávnej normy § 134 Občianskeho zákonníka, t. j., či bola žalovaná v rade 1/oprávnenou držiteľkou a nerušene i dobromyseľne užívala predmet sporu nepretržite po dobu 10 rokov.
V prejednávanej veci bolo nepochybné, že žalovaná v rade 1/ je spôsobilým subjektom vydržania a
parcela č. N. XXX spôsobilým objektom vydržania. Úlohou súdu bolo vykonaným dokazovaním najmä

zistiť, či žalovaná v rade 1/ bola dobromyseľná o tom, že jej vlastnícke právo k predmetu sporu patrí a
nerušene tento po dobu 10 rokov užívala.

Tvrdenia držiteľa veci o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladá ako s vlastnou, musia byť doložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu

dôvodné. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej viery, sú spravidla okolnosti
týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Súdna
prax vo všeobecnosti akceptuje, okrem zmlúv z rôznych dôvodov neplatných, pre nadobudnutie
dobromyseľnosti za určitých okolností i tzv. domnelý právny dôvod (titulus putativus). Rozhodnutia
niektorých súdov sa prikláňajú k záveru, že ústna zmluva o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
nie je spôsobilá založiť dobromyseľnosť vydržateľa. Na tomto mieste však súd považuje za potrebné

zdôrazniť, že za - v súčasnosti v súdnej praxi ustáleného názoru - že dokonca putatívny titul je
spôsobilý založiť dobromyseľnosť vydržateľa, by bezvýnimočné trvanie na písomnej forme zmluvy o
prevode nehnuteľností bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu sa vymykalo a išlo nad rámec ust.
§ 130 a § 134 Občianskeho zákonníka, nakoľko pri všeobecnej formulácii dobrej viery „so zreteľom
ku všetkým okolnostiam“ nemožno vylúčiť konkrétny prípad, kedy bez ohľadu na formu kúpnej zmluvy,

podpis, či inú podstatnú náležitosť môže dôjsť ku vzniku oprávnenej držby nehnuteľnosti. Pokiaľ
judikatúra NS SR dovodila, že k vzniku dobrej viery môže dôjsť i na podklade putatívneho titulu, potom
niet dôvodov pre bezvýnimočné neakceptovanie „ústnej formy“ zmluvy, samozrejme za predpokladu
existencie konkrétnych skutkových okolností, ktoré podporujú dobrú vieru vydržateľa, napriek ústnej
forme zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

V prejednávanej veci súd žalovanou v rade 1/ tvrdenú ústnu kúpnu zmluvu z roku 1982 od J. I. M..
považoval za právny titul spôsobilý založiť u žalovanej v rade 1/ dobromyseľnosť. Pre súd v tomto
smere bola významná okolnosť, že k uzavretiu kúpnej zmluvy došlo v období účinnosti Občianskeho
zákonníka č. 40/1964 ( v znení pred novelou č. 132/82, č. 509/91 Z. z.). Nemožno totiž prehliadnuť

fakt, že vtedajší Občiansky zákonník vychádzajúci z Ústavy a platnej doktríny dôsledne rozlišoval medzi
osobným a súkromným vlastníctvom. Kým osobné vlastníctvo, ktoré malo vyslovene spotrebiteľský
charakter, bolo podrobne upravené v II. časti Občianskeho zákonníka, súkromné vlastníctvo občanov
bolo klasifikované ako menej hodnotné a primerane tomu bolo upravené v záverečných ustanoveniach,
pričom jeho úprava bola málo vravná a rámcová, aby jeho likvidácia v ďalšom vývojovom období nebola

brzdená žiadnymi konkrétnymi ustanoveniami. V rámci úpravy tohto druhu vlastníctva bol v podobe
jedného z mála konkrétnych ustanovení formulovaný aj najhrubší zásah do zmluvnej slobody vlastníkov
tým, že v § 490 ods. 2 bol vyslovený zákaz voľnej dispozície s nezastavanými stavebnými pozemkami.
Významné zásahy do zmluvnej slobody boli príznačné aj v oblasti právnej úpravy osobného užívania
bytov a pozemkov. Keďže Občiansky zákonník i štát priznával nízku mieru ochrany súkromnému

vlastníctvu, výrazne sám dehonestoval súkromnú formu vlastníctva, bolo celkom pochopiteľné, že
samotní účastníci občiansko-právnych vzťahov forme právneho úkonu, resp. deklarovaniu právneho
úkonu v úradných evidenciách nepripisovali žiaden, resp. pripisovali malý význam. S ohľadom na tieto
konkrétne - spoločenské - okolnosti daného prípadu ústnu kúpnu zmluvu súd uznal za spôsobilý titul
pre vznik dobromyseľnosti u žalovanej v rade 1/. U žalovanej v rade 1/ teda súd vychádzal vo vzťahu k

nadobúdaciemu titulu z predpokladu dobromyseľnosti žalovanej v rade 1/ .

Okrem dobromyseľnosti vydržateľa vo vzťahu k nadobúdaciemu titulu je právne významná i
dobromyseľnosť vydržateľa i vo vzťahu k osobe, od ktorej vydržateľ pomyselne svoje vlastnícke právo
odvodzoval. Držiteľ je totiž ohľadne existencie svojho práva v omyle, ktorý sa môže vzťahovať nielen k

právnym skutočnostiam, ale i k osobám alebo právnej úprave. Dobromyseľnosť vydržateľa treba vždy
hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného účastníka
a je treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na
okolnosti a povahu daného prípadu po každom požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu
dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patria. Podľa ustálenej judikatúry dobrá

viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať
pochybnosť o tom, že mu vec po práve patrí.Vo vzťahu k osobe, od ktorej žalovaná v rade 1/ odvodzovala svoje vlastnícke právo - J. I. st. je nutné
dodať, že (ako bolo podrobné rozvedené na iných miestach tohto rozsudku) i tu bol omyl žalovanej v
rade 1/ zhojený, nakoľko bolo preukázané, že sa J. I. st. správal ako vlastník nehnuteľností; túto užíval

sám ako vlastnú, vychádzajúc z písomnej dohody uzatvorenej v dedičskom konaní po neb. F. I. s ďalšou
zákonnou dedičkou F. W., napokon J. I., ako je zrejmé z potvrdenia MNV v N. zo dňa 14. 06. 1958 bol v
miestnych evidenciách miestneho národného výboru vedený ako obyvateľ predmetnej nehnuteľnosti.

Na tomto mieste je nutné spravodlivo zdôrazniť, že za konania vyšli najavo i skutočnosti (podrobne

rozobraté nižšie), ktoré vniesli istú pochybnosť do dobromyseľnosti žalovanej v rade 1/, avšak
súd v tomto smere podporne vo veci aplikoval citované ustanovenie § 130 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka, ktoré pre prípad, že konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu nasvedčujú
istým pochybnostiam o dobrej viere vydržateľa, ukladá súdu povinnosť vychádzať z predpokladu
dobromyseľnosti držiteľa.

V prejednávanej veci v prospech dobromyseľnosti žalovanej v rade 1/ svedčí výpoveď žalovanej v
rade 12/ - jednej z dedičiek neb. F. W., svedka J. K. ako i okolnosť neexistencie žiadneho písomného
dokladu o prejavenom nesúhlase F. W., resp. jej dedičov, žalobcov v rade 1/ - 4/ s užívaním sporných
nehnuteľností žalovanou v rade 1/. Žalobcovia v rade 1/ až 4/ sa nikdy od roku 1982 do podania
žaloby (31. 10. 2000) neobrátili s písomnou sťažnosťou, resp. námietkou na miestny orgán štátnej

správy, resp. súd, hoci žalovaná v rade 1/ v období roku 1982 do roku 2000 vykonávala podstatnú
rekonštrukciu rodinného domu a žalobcovia zdržiavali sa v susedstve sporných nehnuteľností. V
prospech dobromyseľnosti žalovanej v rade 1/ svedčí skutočnosť, že sám žalobca v rade 4/ pomáhal
pri rekonštrukčných prácach na spornej nehnuteľnosti a sám i žalovanej v rade 1/ predával stavebný
materiál. V prospech dobromyseľnosti žalovanej v rade 1/ napokon svedčí i fakt, že svedkovia D., W. R.

Y.,vypovedajúcivkonanívneprospechdobromyseľnostižalovanejvrade1/,súvblízkompríbuzenskom
vzťahu k žalobcom a v nepriateľskom vzťahu k žalovanej v rade 1/, čím do istej miery znižuje sa
hodnovernosť výpovede uvedených svedkov. V prospech dobromyseľnosti žalovanej v rade 1/, najmä
čo do jej dobrej viery o tom, že J. I. bol oprávnený nakladať so spornými nehnuteľnosťami, svedčí i fakt,
že sám J. I. prenajímal celú nehnuteľnosť i predchádzajúcim užívateľom - nájomcom manželom V.. V

prospech dobromyseľnosti žalovanej v rade 1/ napokon svedčí i skutočnosť, že v miestnych análoch bol
J. I. vedený ako obyvateľ domu č. s. XXX a napokon i samotné znenie dedičskej dohody medzi F. W.
F. J.N. I. st. uzatvorenej dňa 07. 06. 1960 v konaní sp. zn. D 665/60 sa dedičia po neb. F. I. dohodli o
vyporiadaní domových nehnuteľností po zosnulej tak, že dom č. s. XXXX (Č.. M.. XXX) pripadne J. I. st.
a dom č. s. XXXX (Č.. M.. XXX) pripadne F. W.. Z uvedeného písomného prejavu ich vôle v dedičskom

konaní sa možno odôvodnene domnievať, že uvedené osoby i za svojho života vystupovali vo vzťahu
k tretím osobám ako vlastníci predmetných nehnuteľností.

V neprospech dobromyseľnosti žalovanej v rade 1/, svedčia nasledovné skutočnosti, vnášajúce isté
pochybnosti o dobrej viere žalovanej v rade 1/ :

Svedecká výpoveď svedkov D., W. F. Y. (výpovedi ktorých však súd prikladal nižšiu mieru hodnovernosti
z dôvodov vysvetlených vyššie), a svedecká výpoveď manželov V., ktorí vo svojej výpovedi potvrdili, že
sporné nehnuteľnosti prenechali žalovanej v rade 1/ a jej manželovi za cenu cca 20.000,- Kč až 25.000,-
Kč do nájmu a to v rovnakom roku 1982, o ktorom tvrdila žalovaná v rade 1/, že sporné nehnuteľnosti

kúpila od J. I. st. ústnou kúpnou zmluvou, kde sa súdu zdá byť nelogické, aby na jednej strane zaplatila
manželom V. sumu 20.000,- Kč až 25.000,- Kč (hoci tento svoj prejav zdôvodňovala žalovaná v rade
1/ skutočnosťou, že uvedená cena predstavovala nielen cenu za odstúpenie z nájmu, ale i cenu za
prenechanie stavebného materiálu manželmi V. žalovanej v rade 1/ sporné nehnuteľnosti) a v tomto
istom roku sumu 25.000,- Kč J. I. st. za odkúpenie sporných nehnuteľností.

S ohľadom na existenciu vyššie naznačených pochybností o dobromyseľností žalovanej v rade 1/
súd podporne aplikoval citované ust. § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka a vychádzal v
pochybnostiach z predpokladu dobromyseľnosti žalovanej v rade 1/.

Na dôvažok považuje súd za potrebné poznamenať, že skutkové tvrdenie žalovaného v rade 10/ (syna
J. I. st.), podľa ktorého žalovaná v rade 1/ nemohla uzatvoriť akúkoľvek zmluvu s J. I. st., nakoľko tento v
apríli 1982 utrpel vážnu mozgovú príhodu a žalovaný v rade 10/ svojho otca do roku 1984 doopatroval,
je nutné poznamenať, že na výzvu súdu, aby žalovaný v rade 10/ preukázal svoje skutkové tvrdenieo tom, že jeho otec v apríli 1982 utrpel ťažkú mozgovú príhodu a jeho stav mu znemožňoval uzatvoriť
zmluvu so žalovanou v rade 1/ až do svojej smrti v roku 1984, doložil dôkazným prostriedkom, žalovaný
v rade 10/ predložil len úmrtný list J. I. st. a vyúčtovanie pohrebu, z ktorých listinných dôkazov však súd

nemal preukázané skutkové tvrdenie žalovaného v rade 10/.

Zvážiac všetky vyššie uvedené skutočnosti súd pri aplikácií citovaného ustanovenia § 134 v nadväznosti
na citované ust. § 130 ods. 1 veta druhá Občianskeho zákonníka, dospel k záveru, že žalovaná v
rade 1/ po tom, čo sa ujala držby pozemku v roku 1982, tento dobromyseľne a nerušene užívala po

dobu 10. rokov a tak vydržala vlastnícke právo k pozemku najneskôr dňom 31. 12. 1992 (súd ustálil
koniec vydržacej lehoty posledným dňom roku 1992, nakoľko žalovaná v rade 1/ s odstupom času už
nevedela identifikovať presný dátum uzatvorenia kúpnej zmluvy s J. I. st.). V konaní nebolo preukázané,
že by počas plynutia vydržacej lehoty bola žalovaná v rade 1/ rušená v užívaní nehnuteľností.
Predchodkyňa žalobcov v rade 1/ až 4/ a ani žalobcovia v rade 1/ až 4/ sa nikdy od roku 1982 do
roku 2000 napriek rozsiahlej rekonštrukcii rodinného domu žalovanou v rade 1/ neobrátili na žiaden

úrad, štátny orgán, či súd so sťažnosťou, resp. žalobou o určenie vlastníckeho práva. Argument
žalobcov, že ich predchodkyňa F. W. sa písomne neobrátila na žiaden štátny orgán, nakoľko nevedela
písať, neobstojí, nakoľko písať vedeli jej deti - žalobcovia v rade 1/ až 4/ a títo v mene matky mohli
učiniť takýto právny úkon, resp. F. W. sa sama mohla obrátiť pred štátnym orgánom, resp. súdom s
ústnym podaním zapísaným do zápisnice. Je nutné dodať, že výpoveď žalobcov, že žalovanú v rade

1/ slovne upozorňovali počas rekonštrukcie na neoprávnenosť jej užívania sporných nehnuteľností
neobstojí, nakoľko uvedenej výpovedi priamo odporuje konanie žalobcu v rade 4/, ktorý jednak predával
stavebný materiál na rekonštrukciu sporného domu a sám pri jeho rekonštrukcii pomáhal. Vo vzťahu
k spôsobilému úkonu, resp. podnetu, ktorý mohol mať u žalovanej v rade 1/ za následok stratu
dobromyseľnosti, je nutné poznamenať, že samotné ústne, poprípade i písomné oznámenie vlastníka

oprávnenému držiteľovi spravidla nie je postačujúce pre stratu dobromyseľnosti doterajšieho držiteľa.
Z primeraného použitia ust. § 112 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na citované ust. § 134 ods.
4 Občianskeho zákonníka totiž plynie, že vydržiaca doba prestane oprávnenému držiteľovi bežať až
vtedy, ak oprávnená osoba svoje právo uplatní kvalifikovaným spôsobom, t. j. návrhom na zahájenie
občianskeho súdneho konania, resp. výnimočne i v prípadoch písomného upozornenia vlastníka na

neoprávnenosť držby, avšak s predložením takých listinných dôkazov, ktoré sú spôsobilé objektívne
mať za následok stratu dobrej viery oprávneného držiteľa, t. j., aj keby bolo v konaní preukázané, že
žalobcovia v rade 1/ až 4/ slovne upozorňovali žalovanú v rade 1/, že ich matka v minulosti mala 1-ičný
podiel v sporných nehnuteľnostiach, by nebolo spôsobilé mať za následok stratu dobrej viery žalovanej
v rade 1/.

Z uvedených dôvodov súd považoval držbu žalovanej v rade 1/ v rokoch 1982 až 1992 za nerušenú.

Súd mal ďalej vykonaným dokazovaním, najmä výsluchom znalca a prečítaním znaleckého posudku
(ktorého závery sú podrobne rozobraté na iných miestach tohto rozsudku) preukázané, že žalovaná v

rade 1/ nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti - stavbe stojacej na parcele N. XXX - E. B. F. I. T.
O. XXX W. podľa § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka spracovaním pôvodného domu č. s. 602
(skoršie označenie 1079).

Ust. § 135b ods. 1 Občianskeho zákonníka, upravuje inštitút spracovania veci, ktorý predstavuje

samostatný právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva. Rozumejú sa ním prípady, kedy sa z jednej
veci vytvorí iná vec, ktorá je od pôvodnej veci odlišná, či už vzhľadom alebo svojimi funkciami. K
spracovaniu môže dôjsť spojením veci, zabudovaním jednej veci do druhej veci, riedením, zatavením
alebo zmiešaním. Takouto cudzou vecou je spravidla samostatná hnuteľná vec. Občiansky zákonník
však nevylučuje, aby predmetom spracovania bola aj nehnuteľnosť a to konkrétne stavba (obdobne §

34 ods. 1 Zákona o katastrí nehnuteľností). Prakticky význam to má len vtedy, ak sa rekonštrukciou
stavby vykonajú také zmeny základných stavebných prvkov, že vznikne nová stavba (obdobne R
4/2006). Nadobudnutie vlastníctva „k spracovanej stavbe“ je možné len potiaľ, pokiaľ pôvodná stavba
zanikne, pričom za zánik stavby treba považovať takú deštrukciu pôvodnej stavby, po ktorej prestalo byť
poznateľné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia (obdobne R 29/1999). Takýmto spôsobom

je možno nadobudnúť vlastnícke právo spracovaním časti cudzej veci, príp. stavby, napr. krov a
podkrovie prerobením na kancelárske priestory. K vzniku vlastníckeho práva tu dochádza zo zákona (ex
lege), pričom vlastník novej veci je povinný uhradiť vlastníkovi spracovanej veci cenu toho, o čo sa jeho
majetokzmenšil.Vtomtoprípadeideoosobitnýdruhnárokunanáhraduškody(ujmy),naktorýnemožnopodrobne použiť ust. § 458 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka bezdôvodného obohatenia. A naproti
tomu okamih, v ktorom sa rozostavaná stavba stáva vecou v zmysle práva (obdobne rozsudok NS SR
3Cdo 201/96) predstavuje ten kvalitatívny stav, v ktorom je stavba dobudovaná minimálne do takého

štádia, od ktorého počínajúce všetky ďalšie stavebné práce smerujúce len na dokončenie takto druhovo
individuálne už nezameniteľne určenej veci. Takýmto minimálnym okamihom je rovnako stav, kedy je
už jednoznačne individualizované a nepochybne známe aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného
podlažia.Lenodtohtookamihu,vktoromsaužvytvoriliivlastníckeprávakstavbesú,pretaktovytvorenú
oblasť vlastníckych vzťahov celkovo právne bezvýznamné ďalšie práce, priamo, či nepriamo smerujúce

na dokončenie už existujúcej veci, bez ohľadu na to, že náklady na ne potrebné, často i niekoľkonásobne
prevyšujú čiastky už vynaložené, podobne ako časovú cenu nedokončenej stavby.

Žalovaná v rade 1/ v rozmedzí rokov 1983 až 2000 v rozhodujúcom rozsahu vymenila a prestavala
podstatnú časť pôvodných stavených konštrukcií a vybavenia domu. Znaleckým dokazovaním bolo
preukázané, že nedošlo k úplnej demolácií pôvodnej stavby č. s. 602. Z pôvodných konštrukcií domu

č. s. XXX zachovali sa základy, kamenné murivo a klenbový strop pivnice domu a časť kamenných
základov a drevených zrubových stenových konštrukcií západnej steny domu v úrovni 1. NP, medzi
priestorom podstienku a obytnou izbou a kuchyňou. Znalec bez akýchkoľvek pochybností vychádzajúc
z vykonaných odborných zistení konštatoval, že pôvodný dispozičný stav dobu bol zmenený do takej
miery, že v prvom nadzemnom podlaží došlo odstránením jednej vnútornej steny k zmene spôsobu

užívania časti stavby - dispozične bola zlúčená pôvodná chodbička a pôvodná komora domu, ktoré
sa v súčasnom stave po prestavbe využívajú ako obytná kuchyňa. Povalový priestor pôvodnej stavby
(priestor bez využitia) sa po úplnej prestavbe strechy a doplnení konštrukcií v súčasnom stave využíva
v celej ploche ako obytné podkrovie s dvoma izbami. Ako je zrejmé zo záverov znaleckého posudku (č.
l. 446 spisu) podrobne rozvedený na iných miestach v tomto rozsudku, percentuálny objemový podiel

nových konštrukcií tak prvkov dlhodobej životnosti ako i prvkov krátkodobej životnosti obytného domu
je väčší než percentuálny objemový podiel starých konštrukcií domu.

Žalovaná v rade 1/ tak dobromyseľne (závery súdu o dobromyseľnosti žalovanej v rade 1/ sú rozobraté
nainýchmiestachtohtorozsudku,naktorésúdvpodrobnostiachodkazuje)spracovalacudziuvecpočas

obdobia rokov 1983 až 2000 a tak nadobudla k stavbe vlastnícke právo v zmysle cit. ust. § 135b ods. 1
Občianskeho zákonníka spracovaním. K titulu nadobudnutia vlastníckeho práva k stavbe je nutné dodať,
že súd vylúčil jej vydržanie z dôvodu, že (ako je zrejmé z obsahu znaleckého posudku, na ktorý súd v
podrobnostiach odkazuje) počiatok spracovania stavby siaha do roku 1983, pričom k deštrukcii stavby
do stavu, keď prestalo byť poznateľné pôvodné dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia došlo

už v období pred rokom 1992 (t. j. pred uplynutím vydržacej doby). Podľa citovaného rozhodnutia NS SR
3Cdo 201/96, pritom za okamih vzniku vlastníckeho práva k stavbe možno považovať ten kvalitatívny
stav, v ktorom je stavba dobudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého počínajúce všetky ďalšie
stavebné práce smerujú len k dokončeniu takto druhovo individuálne už nezameniteľne určenej veci,
minimálnym okamihom je teda stav, kedy je jednoznačne individualizované a nepochybne známe aspoň

dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Z uvedeného je zrejmé, že ešte pred uplynutím
vydržacej lehoty, vznikla vec v zmysle práva (hoci stavba tak, ako je zreteľná dnes, bola dokončená až
v roku 2000) a tak k nej žalovaná v rade 1/ nadobudla vlastnícke právo podľa § 135b ods. 1, nie ust.
§ 134 Občianskeho zákonníka.

Pre úplnosť je nutné vysporiadať sa s námietkami voči obsahu znaleckého posudku. Účastníci konania
obsah, ani závery znaleckého posudku nenamietali s výnimkou žalobkyne v rade 1/. Žalobkyňa v rade 1/
namietala percentuálny odhad znalca o podiele starých a nových konštrukcií v základoch a podmurovke
rodinného domu. Ďalej namietala, že nie všetky rekonštrukčné práce, ktoré vykonala žalovaná v rade
1/ na rodinnom dome bolo nevyhnutné vykonať a preto by mal znalec posudzovať i účelnosť ňou

učinených rekonštrukčných prác a v závislosti na účelnosti prehodnotiť i percentuálny podiel nových a
starých konštrukcií. Vo vzťahu k námietke druhej v poradí, je nutné dodať, že z hľadiska citovaného
ustanovenia§135b ods.1Občianskehozákonníkapreposúdenieotázkykoho„podiel“nanehnuteľnosti
je väčší, nie je právne významné, či tie, ktoré zmeny na stavbe bolo potrebné uskutočniť, resp. či by
sa pôvodná stavba zachovala po dnes (t. j. nezrútila sa) i bez ich uskutočnenia, ako tvrdí žalobkyňa

v rade 1/. Uvedená námietka žalobkyne v rade 1/ tak nemá žiadnu právnu relevanciu. V poradí prvú
námietku žalobkyne v rade 1/ o nesprávnom percentuálnom vyjadrení podielu pôvodných a nových
súčastí konštrukcií na podmurovke a základoch súd rovnako vyhodnotil za nedôvodnú. Z obsahu
znaleckého posudku, na ktorý súd v podrobnostiach odkazuje (č. l. 426 a nasl.), súd zistil, že záveryznalcavychádzajúzkonkrétnychodbornýchzisteníznalca,jehoodbornýchúvahaichposúdenímznalec
dospel k logickým záverom.

Na záver pre úplnosť považuje súd za potrebné vysporiadať sa s námietkou žalobcov voči postupu
znalca, ktorý (mimo iné) vypracoval znalecký posudok i v súčinnosti so žalovanou v rade 1/, ktorej
dcéraposkytlaprepotrebyvypracovaniaznaleckéhoposudkuznalcovifotografiespornejstavby.Vtomto
smere považuje súd za potrebné zdôrazniť, že počin žalovanej v rade 1/, resp. jej rodinného príslušníka,
ktorý predložil znalcovi dostupnú fotodokumentáciu spornej nehnuteľnosti je v súlade s ust. § 127 ods.

3 O. s. p., ktoré doslovne predvída povinnosť účastníkov konania poskytnúť znalcovi súčinnosť, či už
poskytnutím potrebného vysvetlenia, predložením predmetov atď..

O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého vzniklo
žalovaným v rade 1/ až 16/ právo na náhradu trov konania. Nakoľko súd žalobu žalobcov v rade 1/ až
4/ zamietol, boli žalovaní v rade 1/ až 16/ v konaní úspešní. Žalovaným v rade 3/ až 16/ súd náhradu

trov konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu v konaní v zmysle ust. § 151 O. s. p. neuplatnili a ani
z obsahu spisového materiálu súd nemal preukázaný vznik trov konania žalovaných v rade 3/ až 16/.
Súd zaviazal žalobcov v rade 1/ až 4/ „len“ na náhradu trov konania a to spoločne a nerozdielne vo
vzťahu k žalovaným v rade 1/ až 2/, trovy konania ktorých pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku
za odvolanie a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia boli žalovanými v rade 1/ a 2/ v

podaní doručenom súdu 06. 12. 2010 vyúčtované nasledovne: a) odporkyne v rade 1/ Š. W.: 1. príprava
a prevzatie zastúpenia 10. 05. 2001 287,14 €, 2. vyjadrenie k návrhu 16. 05. 2001 287,14 €, 3. režijný
paušál 2 x 3,32 €, spolu 580,92 €, 4. účasť na pojednávaní 22. 03. 2005 229,71 € + DPH 19 % 43,64
€, 5. odvolanie proti rozsudku 01. 07. 2005 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 6. účasť na pojednávaní
na KS dňa 28. 03. 2007 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 7. účasť na pojednávaní na OS dňa 06. 12.

2007 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 8. účasť na pojednávaní na OS dňa 03. 06. 2008 229,71 € + DPH
19 % 43,64 €, 9. odvolanie proti uzneseniu 03. 10. 2008 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 10. účasť na
pojednávaní na OS dňa 04. 09. 2009 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 11. účasť na pojednávaní na OS
dňa 07. 04. 2010 229,71 € + 19 % DPH 43,64 €, 12. účasť na pojednávaní na OS dňa 14. 05. 2010
229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 13. účasť na pojednávaní na OS dňa 03. 12. 2010 143,57 € + DPH 19

% 27,28 €, 14. režijný paušál 1 x 2,49 € + 1 x 4,98 € + 2 x 2,96 € + 2 x 3,15 € + 1 x 3,48 € + 3 x 3,61
€ = 34,- € + DPH 19 % 6,46 €, spolu 2.244,96 € + DPH 19 % spolu 426,50 €, spolu s DPH 2.671,46 €,
trovy právneho zastupovania odporkyne v 1. rade predstavujú sumu 3.252,38 €, b) odporcu v 2. rade
Františka Nekoranca, 15. príprava a prevzatie zastúpenia 04. 03. 2002 287,14 €, 16. vyjadrenie k návrhu
05. 03. 2002 287,14 €, 17. režijný paušál 2 x 3,32 €, spolu 580,92 €, 18. účasť na pojednávaní 22.

03. 2005 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 19. účasť na pojednávaní na KS dňa 28. 03. 2007 229,71 € +
DPH 19 % 43,64 €, 20. účasť na pojednávaní na OS dňa 06. 12. 2007 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €,
21. účasť na pojednávaní na OS dňa 03. 06. 2008 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 22. odvolanie proti
uzneseniu 03. 10. 2008 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 23. účasť na pojednávaní na OS dňa 04. 09.
2009 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 24. účasť na pojednávaní na OS dňa 07. 04. 2010 229,71 € + DPH

19 % 43,64 €, 25. účasť na pojednávaní na OS dňa 14. 05. 2010 229,71 € + DPH 19 % 43,64 €, 26.
účasť na pojednávaní na OS dňa 03. 12. 2010 143,57 € + DPH 19 % 27,28 €, 27. režijný paušál 1 x
2,49 € + 1 x 4,98 € + 2 x 2,95 € + 2 x 3,15 € + 1 x 3,48 € + 3 x 3,61 € = 29,- € + DPH 19 % 5,51 €,
spolu 2.010,25 € + DPH 19 % spolu 381,91 €, spolu s DPH 2.392,16 €, trovy právneho zastupovania
odporcu v 2. rade predstavujú sumu 2.973,08 €, strata času 4 polhodiny x 9,86 € = 39,44 € + 19 % DPH

7,49 €, hotové výdavky: súdny poplatok za odvolanie 33,19 €.

Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia žalovaným v rade 1/ a 2/ v súlade s ustanoveniami §
13, ods. 1, 16 ods. 1, písm. a, c, § 17 ods. 2, 18 písm. a, Vyhl. č. 240/1990 Zb. (za úkony právnej
pomoci za účinnosti uvedenej vyhlášky, t. j. do 31. 03. 2002), podľa § 10 ods. 1, 13 ods. 3, 14 ods.

1, písm. c, d, 14 ods. 4, 16 ods. 3, 4, 18 ods. 3 Vyhl. č. 605/2004 Z. z. v súlade s vyššie citovaným
vyúčtovaním trov právneho zastúpenia v podaní doručenom súdu 06. 12. 2010, vychádzajúc z hodnoty
veci - nehnuteľnosti, určenia ktorých do dedičstva sa domáhali žalobcovia v rade 1/ až 4/, vo výške
13.277,- € (400.000,- Sk), vychádzajúc so žalovanými v rade 1/, 2/ predloženého potvrdenia „o trhovej
hodnote“domuzodňa01.12.2010stýmrozdielom,žeoprotivyúčtovaniusúdpriúkonocha/1.,2.;b/15.,

16. poskytnutých za účinnosti Vyhlášky č. 240/1990 Zb. vychádzal súd z hodnoty úkonu (po znížení o 20
%) á 66,38 € a nie žalovanými v rade 1/ a 2/ vyúčtovanej hodnoty á 287,14 €, nemajúcej oporu vo Vyhl.
č. 240/1990 Zb. Ďalej súd oproti vyúčtovaniu krátil hodnotu vyúčtovaných úkonov a/10.; b/23. na sumu
229,71 € : 4 = 57,43 €, nakoľko pojednávanie dňa 04. 09. 2009 bolo súdom odročené bez prejednaniaveci a preto v súlade s ust. § 14 ods. 4 Vyhl. č. 655/2004 Z. z. patrí advokátovi za účasť na pojednávaní
odmena len v 1-ine hodnoty úkonu. Žalovaní v rade 1/ a 2/ si ďalej vo vyúčtovaní uplatnili duplicitne
náhradu režijného paušálu za úkony právnej služby učinené advokátom v mene žalovaných v rade 1/ a

2/.Duplicitnéuplatňovanienáhradyrežijnéhopaušáluprispoločnýchúkonovprizastupovanídvochosôb
nemá oporu vo Vyhl. č. 655/2004 Z. z. a preto súd priznal žalovaným v rade 1/ a 2/ za každý spoločný
úkon len 1 režijný paušál (náhrada trov právneho zastúpenia pozostávajúcich z režijného paušálu tak
predstavuje: 40,64 € + 6,46 € DPH). V súlade s ust. § 149 ods. 1 O. s. p. uložil súd žalobcom v rade 1/ až
4/ spoločne a nerozdielne nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaných

v rade 1/, 2/ tak, ako je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. (sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí
do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už

prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie
konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu,

nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier)
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa

osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia.