Rozsudok – Rodina a mládež ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, July 15, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 2T/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314010725
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Fitt

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2015:1314010725.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, pred samosudcom JUDr. Romanom Fittom na hlavnom

pojednávaní konanom dňa 15.07.2015 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný P. D., nar. XX.XX.XXXX/XXXX Q. H., trvale bytom U., W. X, adresa na doručovanie U., R.
X, na slobode

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona o rodine vyplýva povinnosť prispievať na výživu detí a

výška tejto povinnosti mu bola určená rozsudkom Okresného súdu Pezinok pod sp. zn. 12P 46/2010
zo dňa 28.06.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.09.2011, ktorým bol zaviazaný prispievať na
výživu svojho syna K. W., nar. XX.XX.XXXX, celkovou sumou 130 € mesačne a rozsudkom Okresného
súdu Bratislava III pod sp. zn. 38P 172/2013 zo dňa 29.10.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
06.05.2014, ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu syna celkovou sumou 250 €, mesačne od
01.10.2013 k rukám matky J. W. vždy do 15 - teho dňa v mesiaci, túto povinnosť si menovaný riadne
neplnil v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval od mesiaca január 2013 až do

mesiaca júl 2015 vrátane, tak zostal dlžný na výživnom J. W. za uvedené obdobie sumu v celkovej výške
6.660 €

napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Pezinok, sp. zn. 2T 278/2012 zo dňa
26.11.2012 uznaný za vinného a odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1
Tr. zákona, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.01.2013

teda

- najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si neplní úmyselne svoju zákonnú povinnosť vyživovať
iného, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený

č í m s p á c h a l

- prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona

Za to sa
o d s u d z u j ePodľa § 207 ods. 3 Tr. zákona s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zákona a § 37 písm. m) k trestu
odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona sa obžalovaný pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu
pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovede z prípravného konania
obžalovaného P. D., výsluchom svedkyne J. W. ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi
zadokumentovanými v spisovom materiály i celým spisovým materiálom na vec sa vzťahujúcim.

Vzhľadom ku skutočnosti, že obžalovaný P. D.Š. sa na hlavné pojednávanie nedostavil, pričom písomne
prehlásil, aby sa súdne pojednávanie konalo bez jeho prítomnosti, súd podľa § 252 ods. 3 Tr. poriadku
vykonal hlavné pojednávanie bez prítomnosti obžalovaného na základe jeho písomnej žiadosti.

Následne súd podľa § 258 ods. 4 Tr. poriadku prečítal výpoveď obžalovaného P. D. z prípravného
konania, kde obžalovaný po riadnom procesnom poučení vypovedal, že si je plne vedomý svojej
vyživovacej povinnosti ako aj dlžného výživného na svojho syna K. W.. Výživné neplatí z toho dôvodu,
lebo nemá finančné prostriedky, keďže je dlhodobo nezamestnaný. Nepoberá žiadne dávky v hmotnej
núdzi. Zarába iba brigádnicky, čo mu vystačí iba na stravu. Brigádnicky pracuje u kamaráta v rozvozovni

jedál, pričom tento mu dáva akurát tak na jedlo a cigarety. Syna nevidel už 6 rokov, nie je s ním v žiadnom
kontakte, tak isto ani s jeho matkou. Synovi neposiela žiadne vecné ani finančné dary.

Svedkyňa J. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný výživné od januára 2013 až
doposiaľ neplatí, pričom v tomto rozhodnom období z výživného zaplatil iba 10 € a to v mesiaci

marec 2014. Žiadne iné výživné od obžalovaného neobdržala, dokonca je jej dlžný na výživnom ešte z
predchádzajúceho obdobia. Zároveň uviedla, že obžalovaný nejaví záujem o syna, nestretáva sa s ním,
nekupuje mu žiadne dary a ani mu nedáva žiadne finančné prostriedky pri sviatkoch ani pri akejkoľvek
inej príležitosti.

Okrem takto vykonaného dokazovania súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály, z ktorých ako dôležité pre posúdenie a rozhodnutie
vo veci vyhodnotil najmä: výpočet výživného, rozsudok Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 38P
172/2013, rozsudok Krajského súdu Bratislava, pod číslom 10Cop 598/2013, rozsudok Okresného súdu
v Pezinku, sp. zn. 12P 46/2010, trestný rozkaz Okresného súdu v Pezinku pod sp. zn. 2T 278/2012,

potvrdenie o návšteve školy maloletého, rodný list maloletého, správy zo sociálnej poisťovne a úradu
práce sociálnych vecí a rodiny, správu zo sociálnej poisťovne, a v neposlednom rade aj register trestov
obžalovaného a tak isto aj aktualizovaný odpis z registra trestov obžalovaného.

Z vyššie citovaných listinných dôkazov vyplýva skutočnosť, že obžalovaný bol dlžný na výživnom do

júla 2014 sumu 3670 €, pričom súd poukazuje na tú skutočnosť, že prečin zanedbania povinnej výživy
je takzvaný trváci trestný čin, čo znamená, že priebeh dlžného výživného narastá až do momentu
rozhodnutia súdu v predmetnej veci.

Podľa rozsudku Okresného súdu Bratislava III, pod sp. zn. 38P 172/2013 zo dňa 29.10.2013 v spojení

s uznesením Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11Cop 598/2013 - 60 zo dňa 15.04.2014 je zrejmé,
že súd zvýšil vyživovaciu povinnosť obžalovaného na maloletého K. W., nar. XX.XX.XXXX zo sumy
130 € mesačne na sumu 250 € mesačne počnúc dňom 01.10.2013, pričom túto sumu je obžalovaný
povinnýzasielaťkrukámmatkymaloletéhovždydo15-tehodňavmesiacivopred.Rozsudoknadobudol
právoplatnosť dňom 06.05.2014 a vykonateľnosť dňa 16.05.2014 v časti určenia výživného.

Na základe rozsudku Okresného súdu Pezinok, pod sp. zn. 12P 46/2010 zo dňa 28.06.2011 bola
zvýšená vyživovacia povinnosť obžalovaného na maloletého K. W. zo sumy 33,19 € na sumu 130 €
mesačne počnúc dňom 01.02.2010, ktorú obžalovaný bol zaviazaný zasielať k rukám matky vždy do 15
- teho mesiaca vopred. Zároveň súd týmto rozsudkom zaviazal obžalovaného za obdobie od 01.02.2010

do 30.06.2011 zaplatiť zročné výživné v sume 1.645,77 €, ktoré mal splácať v 50 € mesačných splátkach,spolusbežnýmvýživnýmpočnúcdňom01.07.2011krukámmatkypodnásledkomstratyvýhodysplátok,
predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 23.09.2011 a vykonateľnosť dňa 07.09.2011.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Pezinok, pod sp. zn. 2T 278/2012 zo dňa 26.11.2012 vyplýva, že
obžalovaný bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b)
Tr. zákona k trestu povinnej práce vo výške 300 hodín, pričom zároveň bolo obžalovanému uložené aj
obmedzenie podľa § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona a to zaplatiť do jedného roka zameškané výživné
k rukám matky maloletého vo výške 2.644,23 € a súčasne riadne plniť zákonnú vyživovaciu povinnosť

voči maloletému.

Z potvrdenia súkromnej Strednej školy ochrany osôb a majetku vyplýva, že K. W., nar. XX.XX.XXXX v
školskom roku 2013/2014 bol žiak druhej triedy odbornej školy.

Z rodného listu maloletého K. W. vyplýva, že je narodený dňa 03.09.1996, pričom otcom maloletého je

P. D., nar. XX.XX.XXXX.

Zo správy sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný bol ako osoba vedený v evidencii sociálnej
poisťovni ako platiteľ poistného na základe priloženého výpisu, avšak nie je poberateľom dávky v
nezamestnanosti.

Podľa správy úradu práce sociálnych vecí a rodiny obžalovaný tohto času nie je vedený ako uchádzač
o zamestnanie. V evidencii bol od 31.05.2010 do 30.11.2010, kedy bol vyradený pre nespoluprácu.

Z odpisu registra trestov obžalovaného vyplýva, že tento bol doposiaľ viackrát súdne trestaný a to v

roku 2012 Okresným súdom Bratislava II, pod sp. zn. 5T 119/2012 zo dňa 01.10.2012, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 20.10.2012, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
a) Tr. zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov,
so skúšobnou dobou v trvaní 2 a pol roka. Následne bol obžalovaný odsúdený aj už vyššie zmieneným
trestným rozkazom Okresného súdu v Pezinku, sp. zn. 2T 278/2012 zo dňa 26.11.2012 rovnako pre

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zákona a to k trestu povinnej
práce vo výmere 300 hodín.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd po zvážení dokazovania jednotlivo i vo vzájomných
súvislostiach na základe svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu, tak ako predpokladá ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. poriadku dospel k záveru, že vina
obžalovaného zo žalovaného skutku je jednoznačne preukázaná.

Obžalovaný spáchanie skutku priznáva, tvrdí že svoju vyživovaciu povinnosť neplnil z dôvodu, že je bez
finančných prostriedkov, keďže je dlhodobo nezamestnaný.

Obžalovaný je usvedčovaný aj výpoveďou matky maloletého, svedkyňou J. W., ale aj nazhromaždenými
listinnými dôkazmi zadokumentovanými v spisovom materiály.

Samotná skutočnosť, že obžalovaný tvrdí, že výživné neplatí z dôvodu, že je bez finančných

prostriedkov, keďže je dlhodobo nezamestnaný, ho v jeho prípade nezbavuje trestnej zodpovednosti,
keďže zarába podľa vlastného vyjadrenia brigádnickou činnosťou, navyše nie je ani vedený ako
uchádzač o zamestnanie a v období roku 2010 bol ako uchádzač o zamestnanie vyradený pre
nespoluprácu.

Na základe vyššie citovaných výpovedí je úplne evidentné, že obžalovaný ako trestno - právne
zodpovedný subjekt tým, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní svoju
zákonnú vyživovaciu povinnosť, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacov za taký čin
odsúdený po objektívnej stránke spáchal prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods.
3 písm. c) Tr. zákona.

Zo subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného vyhodil ako konanie v priamom úmysle v zmysle §
15 písm. a) Tr. zákona, pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedený v Trestnom zákone porušiť resp.
ohroziť záujem, ktorý tento zákon chráni.Pri úvahe o druhu a výške trestu pre obžalovaného súd vychádzal z okolností za akých bol skutok
spáchaný, s prihliadnutím na samotnú osobu obžalovaného a možnosťami jeho nápravy a taktiež aj

samozrejme sa zaoberal aj existenciou poľahčujúcich resp. priťažujúcich okolností, tak ako má na mysli
ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, pričom súd zistil, že s poukazom na § 38 ods. 4 Tr. zákona prevažujú
u obžalovaného priťažujúce okolnosti, ktoré sú taxatívne vymedzené v § 37 písm. m) Tr. zákona a to, že
už bol obžalovaný pre rovnaký druh trestnej činnosti odsúdený, preto súd zvýšil spodnú hranicu trestnej
sadzby u obžalovaného o jednu tretinu, a v takto upravenej sadzbe uložil obžalovanému trest odňatia

slobody v trvaní 20 mesiacov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia s poukazom na ustanovenie § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona, keďže obžalovaný v
posledných 10 rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Podľa názoru súdu trest, ktorý bol uložený obžalovanému je adekvátny k okolnostiam predmetnej veci
a splní svoj účel tak ako má na mysli ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na Krajský súd
v Bratislave cestou Okresného súdu Bratislava III.