Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 17, 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9C/299/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214988
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Jánošová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6115214988.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica sudkyňou JUDr. Jarmilou Jánošovou v právnej veci navrhovateľky M..

T. Y., P.. XX. XX. XXXX, Y. D. XX, Y. Y., zastúpenej advokátkou JUDr. Korneliou Múkerovou, ČSA 25,
Banská Bystrica, proti odporcovi M.. G. Y., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. D. XX, Y. Y., X.. Č.. Y. E. XXX, o
určenie zmeny skôr uloženej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že skôr uložená povinnosť rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
14C/169/92-20 zo dňa 15. 09. 1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 10. 1992, vypratať byt
odporcom nachádzajúci sa v Y. Y., P. S. D. XX, Č. Y. XX, 3-izbový s kuchyňou a príslušenstvom, zapísaný
v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, kat. úz. H., obec Y. Y., nie je viazaná na pridelenie náhradného

bytu a odporca je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vypratať v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Súd u r č u j e , že odporcovi bytová náhrada nepatrí.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 99,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 264,27 Eur, všetko na účet právnej

zástupkyne navrhovateľky v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa svojím návrhom došlým tunajšiemu súdu dňa 15. 07. 2015 domáhala určenia, že skôr
uložená povinnosť odporcovi rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica v konaní číslo 14C/169/92 -
20 zo dňa 15. 09. 1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21. 10. 1992, vypratať byt nachádzajúci sa
v Y.T. Y., P. S. D. Č..XX, Č. Y. XX, nie je viazaná na pridelenie náhradného bytu a odporca je povinný sa
z bytu vysťahovať a byt vypratať v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Tiež sa domáhala
určenia, že odporcovi bytová náhrada nepatrí.

Odporca žiadal návrh zamietnuť.

Súdvykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľky,písomnýmvyjadrenímodporcu,spisom14C/169/92
tunajšieho súdu, 7C/34/07 tunajšieho súdu, výpisom z LV č. XXXX kat. úz. Y. Y. ohľadom predmetného
bytu a výpisom z LV č. XXX U.. Ú.. E. ohľadom rodinného domu odporcu, správou Mestského úradu
Banská Bystrica, Obvodného úradu Pravenec, spisom OO PZ Banská Bystrica - východ Č.: A.-XXX/OV-
Y.-XXXX, svedeckou výpoveďou N. Y. a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom 14C/169/92 tunajšieho súdu, ktorý nadobudol právoplatnosť 21. 10. 1992 bolo zrušené
právo spoločného nájmu k bytu účastníkov konania nachádzajúceho sa v Y. Y., P. S. D. XX, Č. Y. XX
s tým, že výlučnou nájomkyňou tohto bytu sa stala navrhovateľka. Súd uložil povinnosť odporcovi saz bytu vysťahovať v lehote 15 dní od právoplatného a vykonateľného pridelenia náhradného bytu. Z
odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súd vyhovel návrhu navrhovateľky v zmysle § 705 ods. 1 a 3
Občianskeho zákonníka účinného od 01. 01. 1992, keď predtým došlo k rozvodu manželstva účastníkov.

O práve na bytovú náhradu súd rozhodol podľa § 712 ods. 6 citovaného zákona.

Z listu vlastníctva č. XXXX U.. Ú.. H., A. Y. Y., bolo zistené, že predmetný byt nadobudla navrhovateľka
do vlastníctva na základe kúpnej zmluvy J. XXXX/XX zo dňa 28. 10. 1998.

V konaní 7C/34/2007 tunajšieho súdu návrhom podaným dňa 21. 02. 2007 sa domáhala navrhovateľka
určenia zmeny uloženej povinnosti vyplývajúcej jej z rozsudku tunajšieho súdu 14C/169/92 v rovnakom
znení ako v tomto konaní.
Alternatívne sa domáhala určenia, že uložená povinnosť rozsudkom okresného súdu v konaní
14C/169/92 nie je viazaná na pridelenie náhradného bytu, ale na pridelenie náhradného bývania. V tejto
časti vzala návrh späť a súd konanie zastavil.

Svoj návrh navrhovateľka odôvodnila zmenou pomerov na strane odporcu, ktorý nadobudol dedením
rodinný dom v katastrálnom území E., kde sa zdržiava každý víkend. Odporca argumentoval tým, že
v byte napriek dedičskému konaniu býva jeho 84-ročná matka, ktorá má v dome právo doživotného
bývania.
Súd návrh zamietol z dôvodu, že aj keď mal preukázané, že odporca nadobudol titulom dedenia rodinný

dom, v ktorom sa cez víkendy zdržiava, vzhľadom k tomu, že sa stará o svoju 84-ročnú matku, ktorá
v dome býva, keď toto nepovažoval za vyriešenie jeho bytovej situácie, ani za zmenu pomerov. Tiež
poukázal na tú skutočnosť, že odporca pracuje v Y. Y., kde má aj ďalšie väzby a aktivity.

Navrhovateľka poukázala na zmenu pomerov, ktorá nastala od rozhodnutia súdu 7C/34/2007 tunajšieho

súdu, keď v súčasnej dobe je odporca dôchodcom. Jeho matka zomrela. V dome, ktorého je vlastníkom,
býva celoročne. Do tohto domu sa fakticky aj odsťahoval. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe
videla v tom, že mieni byt predať. Byt je však nepredajný, pokiaľ existuje povinnosť navrhovateľky vo
vzťahuktomutobytu.Tiežmázáujemnatom,abyodporcovibolozrušenétrvalébydliskonatejtoadrese,
s čím on nesúhlasí.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Z jeho strany nedošlo ku zmene pomerov, na základe ktorých by mal
zmeniť svoje trvalé bydlisko. Navrhovateľka ho nezákonne deložovala v auguste 2014 a odhlásila z
trvalého bydliska, čo napadol cez matriku Mestského úradu v Banskej Bystrici. Následne nahlásil vec
na políciu, o čom sa viedlo konanie evidované pod číslom OO PZ Y. Y. - J. Č.: A.-XXX/OV-Y.-XX.

Ďalej uviedol, že v roku 2008 mu zomrela matka a následne odišiel od polície. Začal svojpomocne
opravovať rodičovský dom v E. XXX, kde však nemá prechodné ani trvalé bydlisko. V tomto dome sa
niekedy zdržiava podľa potreby, ale nie trvalo. Navrhovateľka mu postupne vyhadzovala z bytu veci.
Ďalej uviedol, že v roku 1993 sa im narodila dcéra N. a predpokladal, že po jej narodení všetci zostanú
žiť v jednej domácnosti na ulici D. XX J. Y. Y., čo sa zmenilo.

Vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že nikdy nedal žiaden súhlas navrhovateľke na odkúpenie bytu
od Mesta Banská Bystrica. V novembri 1997 odkúpil garáž, ktorú mal v prenájme od Mesta Banská
Bystrica. O tom, že navrhovateľka odkúpila byt, sa dozvedel až v roku 2000. Z bytu sa nevysťahoval,
ale navrhovateľka vymenila v auguste 2014 zámku na byte. Tiež poukázal na tú skutočnosť, že v byte
sa nachádza nová obývacia stena, ktorú kúpil v roku 2011 a starú obývačku vzal do E.. V prípade, ak

navrhovateľka chce predať byt, podľa jeho názoru nebude mať problém mu kúpiť malý byt v zmysle
rozhodnutia 14C/169/92. Z uvedených dôvodov s návrhom navrhovateľky nesúhlasil.

Na pojednávaní uviedol, že rekonštrukciu domu v E. ukončil vlani. Býva v ňom sám, resp. zdržiava sa
tam, keď nie je u priateľov. Spolužitie s navrhovateľkou ukončil v roku 2003. Od navrhovateľky chce len,

aby mu umožnila chodiť do bytu a stretávať s rodinou. V súčasnej dobe pracuje pre realitnú kanceláriu
so sídlom v Novom Meste nad Váhom s celoslovenskou pôsobnosťou. Chcel by v prípade, keď chodieva
do Banskej Bystrice, mať možnosť niekde prespať alebo byť s deťmi.

Svedkyňa N. Y., dcéra účastníkov, uviedla, že rodičia žili v Y. Y. niekedy do roku 2008. Otec následne

odišiel rekonštruovať dom do E.. Chodieval ich navštevovať asi 1-krát za mesiac. Osobné veci v byte
už nemá viac rokov. V byte bývajú spolu s matkou a bratom. Otec má priateľku, ktorá za ním chodí.
Nebývajú spoločne. V súčasnej dobe chodieva do Y. Y. cca raz za 2 mesiace. Párkrát jej povedal, že
rieši v Y.. Y. aj nejaké iné veci než súkromné.Súd skúmal, či vo vzťahu ku konaniu 7C/34/2007 tunajšieho súdu sa nejedná o prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 159 ods. 3 OSP.

Vzhľadom k tvrdeniu navrhovateľky, že došlo ku zmene pomerov od rozhodnutia súdu v konaní
7C/34/2007, keď si odporca trvale vyriešil svoju bytovú potrebu, zomrela jeho matka, v súčasnej dobe
nevykonáva prácu v Y. Y. a je dôchodca), nejedná sa z hľadiska znenia ustanovenia § 159 ods. 3 OSP
o prekážku veci rozhodnutej, keďže došlo ku zmene skutkového stavu, od ktorého si navrhovateľka
odvodzuje svoj nárok.

Súd v zmysle § 80 písm. c) OSP súd skúmal, či je daný naliehavý právny záujem na takejto určovacej
žalobe.

Súdna prax sa už v minulosti vysporiadala s možnosťou domáhať sa zmeny pôvodného rozhodnutia
vo vzťahu k uloženej povinnosti zabezpečiť bytovú náhradu ako podmienky pre vypratanie bytu, napr. v

rozhodnutí NS SR uverejneného pod číslom R 45/2000, podľa ktorého súd môže v zmysle § 80 písm.
c) OSP určiť, že skôr uložená povinnosť na vypratanie bytu nie je viazaná na zabezpečenie bytovej
náhrady, ak neskôr došlo (po rozhodnutí, ktorým bolo vypratanie bytu na zabezpečenie bytovej náhrady
viazané) k zmene pomerov, takže výkon tohto práva vypratávaním (trvania na zabezpečení bytovej
náhrady ako na podmienke vypratania) by bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 O. z.).

Súd poznamenáva, že súdna prax zaujala stanovisko, že súd uskutočňujúci výkon rozhodnutia
vyprataním bytu, nemôže brať zreteľ na zmenu pomerov, ku ktorej došlo od vydania vykonávaného
rozhodnutia a ktorá by mala rozhodujúci vplyv na priznanie bytovej náhrady. Takéto okolnosti môže
oprávnený uplatňovať len v konaní, v ktorom sa bude návrhom domáhať vydania nového rozhodnutia

súdu, ktorým by bolo určené, že povinnosť vypratať byt, viazanú pôvodne na bytovú náhradu, je povinný
splniť bez ohľadu na túto podmienku (porovnaj R 25/80).

V zmysle ustanovenia § 80 písm. c) OSP žalobou na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právny vzťah ale bo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý

právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je tu daný aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi navrhovateľom a odporcom, ktorý je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý
nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť, pričom nie je dôležité, ako táto neistota vznikla.
Súd mal za to, že navrhovateľkou tvrdené skutočnosti svedčia o jej naliehavom právnom záujme
na takejto žalobe. Rozhodnutie súdu môže zmeniť jej právne postavenie vo vzťahu k odporcovi,

keďže takýmto určením by vznikla odporcovi povinnosť vypratať byt bez toho, aby mu bola povinná
navrhovateľka zabezpečiť náhradný byt, a teda môže ďalej s týmto bytom disponovať v plnom rozsahu
jej vlastníckych oprávnení. Vyhovením návrhu by sa zmenila lehota k vyprataniu bytu v zmysle § 160
ods. 3 OSP na lehotu v zmysle § 160 ods. 1 OSP. Do rozhodnutia súdu je potom navrhovateľka v právnej
neistote o uvedených skutočnostiach.

Ďalej sa súd zaoberal, či návrh navrhovateľky je dôvodný.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľka je vedená ako výlučná vlastníčka predmetného bytu. V
čase rozhodnutia súdu v konaní 14C/169/92 súd rozhodoval o zrušení práva spoločného nájmu bytu

účastníkov s tým, že určil, že navrhovateľka sa stala jeho výlučnou nájomníčkou.

Súd poznamenáva, že ani v čase rozhodovania súdu v konaní 14C/169/92 ani v súčasnej dobe
zabezpečenienáhradnéhobytuneznamená,ževýlučnýnájomca,resp.vlastníkbytujepovinnýdruhému
z bývalých spoločných nájomcov (bývalému manželovi) kúpiť do vlastníctva náhradný byt, ako sa mylne

domnieva odporca.

Podľa ustanovenia § 712 ods. 6 O. z. účinného v dobe rozhodnutia súdu (zákon 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov v tej dobe ešte nebol ani prijatý), t. j. ku dňu 15. 09. 1992,
zabezpečenie náhradného bytu neznamenalo jeho kúpu.

Podľa § 712c ods. 1 O. z. v aktuálnom znení, ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný
vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.
Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.Ods. 2, ustanovenia osobitného zákona 5i) o zabezpečení bytovej náhrady a prístrešia platia primerane.
Ods. 3, nájomca, ktorý má byt vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od
doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej náhrady; ak nájomnú zmluvu bezdôvodne

neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že ten, kto má povinnosť byt vypratať, je povinný uzavrieť
zmluvu o bytovej náhrade v lehote 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o zabezpečení bytovej
náhrady a ak nájomnú zmluvu bezdôvodne neuzavrie, jeho nárok na bytovú náhradu zanikne.

Zabezpečenímbytovejnáhradynaúčelytohtozákonajepredloženiepísomnéhovyhláseniaosoby,ktorá
poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme
bytu s osobou, ktorá má byt vypratať (§ 5 ods. 4 zákona 189/1992 Zb).

Súd potom skúmal, či došlo k takej zmene pomerov, ktorá by mala za následok zmenu uloženej

povinnosti odporcovi vypratať byt bez zabezpečenia bytovej náhrady.

Súd konštatoval, že k takejto zmene pomerov došlo, keďže odporca ako výlučný vlastník domovej
nehnuteľnosti v obci E., A. E., má možnosť aj záujem túto nehnuteľnosť celoročne obývať, pričom nie
je v tomto smere podstatná otázka, či má v Y. Y. uvedený trvalý pobyt, alebo či tento trvalý pobyt nemá

evidovaný v obci E.. Evidencia pobytu má len evidenčný charakter, ako vyplýva z jej názvu.
Bolo preukázané, že nie je na adresu v Y. Y. viazaný ani z hľadiska výkonu svojej pracovnej povinnosti.
Súd nemohol prihliadať na občasnú návštevu Y. Y. z titulu spolupráce s realitnou kanceláriou so sídlom v
NovomMestenadVáhom,keďtakýtovýkonpráceprerealitnúkanceláriusceloslovenskoupôsobnosťou
nemôže byť viazaný na požiadavku odporcu zdržiavať sa v predmetnom byte z tohto dôvodu. Rovnako

ani dôvod návšteva detí a rodiny nemôže byť takým dôvodom, ktorý by trvale obmedzoval navrhovateľku
vo výkone jej vlastníckeho práva vo vzťahu k tomuto bytu. Súd mal za to, že by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, keby sa odporca domáhal zabezpečenia náhradného bytu za takejto situácie v súvislosti s
jeho povinnosťou vypratať predmetný byt, keď má bytovú otázku vyriešenú v nehnuteľnosti, ktorej je
vlastníkom a kde sa aj odsťahoval.

Čo sa týka návrhu v časti, v ktorej sa navrhovateľka domáhala od odporcu uloženia vypratania bytu,
jednalo sa o nárok vyplývajúci zo znenia ustanovenia § 126 O. z.

Podľa § 126 ods. 1 O. z., vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva

neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Vzhľadom k tomu, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou bytu a súd vyhovel aj návrhu v časti, v
ktorej je povinný sa odporca vysťahovať z tohto bytu bez nároku na zabezpečenie náhradného bytu,
nie je už dôvod, aby sa odporca v byte zdržiaval, prípadne mal tam uskladnené veci, ktoré sú v jeho

výlučnom vlastníctve.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnej navrhovateľke súd priznal
náhradu trov zaplateného súdneho poplatku v kolkoch vo výške 99,50 Eur a náhradu trov právneho
zastúpenia za úkony právnej pomoci príprava, prevzatie, podanie návrhu na súd a účasť na pojednávaní

dňa 22. 01. 2016 a 17. 02. 2016 v zmysle vyčíslenia právnej zástupkyne navrhovateľky z č. l. 61 spisu
(jeden úkon právnej pomoci 64,53 Eur, plus režijný paušál, plus DPH).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom
rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha

(ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis. Odvolanietreba predložiť v dvoch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona 233/1995 Z.z. a noviel - Exekučný
poriadok.