Decision was made at the court Krajský súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Yvetta Dzugasová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/772/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812206323
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Yvetta Dzugasová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5812206323.3
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o.,
so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika,
za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11
Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/65/2012-45 zo dňa 13. mája 2014, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/65/2012-45 zo dňa 13. mája 2014 z
r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol (výrok I.). Návrh
žalobcu na prerušenie konania zo dňa 07.05.2014 okresný súd zamietol (výrok II.). Odporcovi náhradu
trov konania nepriznal (výrok III.).
Z dôvodov tohto rozhodnutia vyplýva, že okresný súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. konal
a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa, ktorí mali
doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané. V rámci dokazovania sa súd oboznámil
s obsahom listín založených v spise, ako aj obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Námestovo
sp. zn. 5Er/733/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a právny stav:
Z obsahu exekučného spisu Okresného súdu Námestovo sp. zn. 5Er/733/2010 vyplýva, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade platobného rozkazu
Okresného súdu Námestovo č. k. 4Ro/283/2009 zo dňa 07.09.2009, právoplatného dňa 08.10.2009,
vykonateľného dňa 08.10.2009 bola táto žiadosť okresnému súdu doručená dňa 29.09.2010. V tom
čase účinné ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku určovalo povinnosť súdu rozhodnúť o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia jeho
žiadosti.Vdanomprípadesúdrozhodoložiadostisúdnehoexekútoravzákonomurčenejlehote,pretože
písomne poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie dňa 01.10.2010, a nie ako tvrdil žalobca.
Súd tak v uvedenej veci nemal preukázané, že by zo strany okresného súdu v dotknutom exekučnom
konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu tak, ako tvrdil navrhovateľ. S poukazom na ustanovenia
Zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov súd konštatoval, že nebolo preukázané splnenie prvej napodstatnejšej podmienky
pre založenie zodpovednosti odporcu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, a preto
už ani nebolo potrebné zaoberať sa skúmaním ďalších dvoch podmienok (vznik škody a príčinná
súvislosťmedzinesprávnymúradnýmpostupomavznikomškody).Vnadväznostinauvedenésúdnávrh
navrhovateľa vo veci samej zamietol.
Podaním zo dňa 07.05.2014 navrhovateľ žiadal prerušiť konanie do právoplatného rozhodnutia
Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa svojho tvrdenia podal z dôvodu objektívneho
porušenia svojich práv na zákonného sudcu a nestranný súd. K tomuto procesnému návrhunavrhovateľa súd uviedol, že neboli splnené zákonné podmienky na prerušenie konania podľa § 109
ods. 1 písm. b) O.s.p. a neboli splnené podmienky na prerušenie konania ani podľa § 109 ods. 2 písm.
c) O.s.p. Podľa názoru súdu otázka zákonného sudcu nie je svojim charakterom takou predbežnou
otázkou, ako to majú na mysli uvedené ustanovenia, teda otázkou od ktorej závisí rozhodnutie v merite
veci. Okrem toho v danom prípade dôvody zaujatosti zákonného sudcu navrhovateľ predostrel už v
žalobnomnávrhu,pričompredpísanýmpostupompodľa§14anasledujúceO.s.p.bolatátojehovýhrada
už vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania
tejto veci (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 07.03.2013 sp. zn. 6NcC/286/2013-26). Súd preto
nevidel dôvod na prerušenie konania, a tak predmetný procesný návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.
O trovach konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý bol v konaní úspešný, ich
nepriznal, keďže tieto si nevyčíslil.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý sa domáhal jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.
Odvolateľpoukázalnakoncepciuspravodlivéhosúdnehokonaniazahŕňajúcehoprávonakontradiktórne
konanie, v rámci ktorého musia mať strany možnosť oboznámiť sa so všetkými predloženými
dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim, s cieľom ovplyvniť súdne rozhodnutie. Navrhovateľ
navyše nebol poučený zo strany súdu v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p., súd mu neoznámil, že hodlá
vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej a v dôsledku toho tento účastník nemal priestor navrhnúť alebo
predložiť ďalšie dôkazy. Odvolateľ tiež namietal, že pred vynesením rozhodnutia nebol
oboznámený ani s listinnými dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu sa
nemal možnosť vyjadriť a navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci podľa navrhovateľa
nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Navyše, v situácii, kedy bolo potrebné vo veci
vykonať dokazovanie navrhnutým dôkazom - listinami založenými v exekučnom spise, mal súd umožniť
navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým aj právnym otázkam nastoleným samotným
súdom. Pokiaľ vnútroštátny súd dospel (podľa odvolateľa na základe dokazovania, ktorého
obsah, rozsah si bez akéhokoľvek dôvodu určil sám) k záveru, že existuje okolnosť brániaca vydať pre
navrhovateľa pozitívne rozhodnutie, musí vo všeobecnosti o tom informovať účastníkov konania v spore
a umožniť im, aby sa k tomu vyjadrili. Upozornil, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie
je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či išlo o listiny založené v exekučnom spise.
Zároveň navrhovateľ poukázal na svoje podanie (obsiahnuté v texte žaloby), ktorým upovedomil
súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie
a rozhodnutie, je potrebné z konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených
skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu, nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v
očiach verejnosti nemožno tohto sudcu považovať za nestranného. Uvedené rozhodnutie
krajského súdu bolo podľa odvolateľa vydané v rozpore s ustálenou judikatúrou v iných krajských
súdoch v skutkovo a právne totožných veciach. Zároveň je v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu
SR, Európskeho súdu pre ľudské práva v oblasti zachovávania práva na nestranný súd. Navrhovateľ
zdôraznil, že podal ústavnú sťažnosť vo veci porušenia jeho práva na nestranný sú, ktorej výsledkom
bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Navyše, konečné (meritórne) rozhodnutie vo veci súdom
vylúčeným sudcom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v rovnakom rozhodnutí
rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa ust. § 109
ods. 2 písm. c) O.s.p., proti ktorému legálne pripustil odvolanie. Rozhodnutie okresného súdu vo veci
samej je tak predčasné. Navrhovateľ tiež tvrdil, že v danej veci nebolo možné rozhodnúť bez nariadenia
pojednávania. Okrem toho ak žalovaný nereagoval na výzvu súdu a nepredložil písomné vyjadrenie k
žalobe, mal okresný súd vo veci samej rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 153b O.s.p..
Odporca zostal v odvolacom konaní nečinný.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O.s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O.s.p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O.s.p., bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v napadnutom
rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1 a 2 písm. b) O.s.p.) a rozsudok okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie
z nasledovných dôvodov:Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto skúmať zákonnosť rozhodnutia so zreteľom na hmotné právo, ale tiež
zákonnosť konania, z ktorého napadnuté rozhodnutie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je však odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania,
tak aj jeho dôvodmi. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje
nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 212 ods. 2 O.s.p.
vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len
vo vzťahu k rozsahu podaného odvolania, pričom dôvodmi podaného odvolania je súd viazaný vždy.
Na vady konania pred súdom prvého stupňa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci. To znamená, že pokiaľ sa v konaní pred súdom prvého stupňa
síce vyskytli vady, ktoré však nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd
na tieto vady neprihliadne.
Vzhľadom na to, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri
posudzovaní danej veci sa krajský súd zaoberal námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a
procesnýmpostupomprvostupňovéhosúdu,ktorýpredchádzalvydaniunapadnutéhorozhodnutiaztoho
hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
V posudzovanej veci podal navrhovateľ návrh na začatie konania vo veci náhrady škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom súdu v exekučnom konaní v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. V podanej žalobe navrhovateľ
poukázal na dôvody, pre ktoré by mali byť vylúčení všetci sudcovia z prejednávania a rozhodovania veci
a rozhodnuté podľa § 12 O.s.p. o prikázaní veci. Od podania žaloby na Okresný súd Námestovo bola
zákonným sudcom JUDr. Monika Kurjaková. Dňa 14.01.2013 zákonná sudkyňa JUDr. Monika Kurjaková
oznámila skutočnosti odôvodňujúce vylúčenie sudcu (§ 15 ods. 1 O.s.p.) a nadväzne sa vo veci vyjadrili
aj ostatní sudcovia Okresného súdu Námestovo. Predsedníčka okresného súdu postupom podľa §
16 O.s.p. predložila spis na rozhodnutie o vylúčení/nevylúčení sudcov Okresného súdu Námestovo z
prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci, keďže všetci sudcovia vo svojich vyjadreniach poukázali
na skutočnosť, že predmetom konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktoré mali byť spôsobené
postupom súdu, na ktorom vykonávajú funkciu sudcu, a táto skutočnosť môže objektívne vyvolať
pochybnosti o ich nezaujatosti.
Krajský súd v Žiline, ako súd nadriadený, uznesením sp. zn. 6NcC/286/2013 zo dňa 07.03.2013
rozhodol, že sudkyňa Okresného súdu Námestovo JUDr. Monika Kurjaková nie je vylúčená z
prejednávania a rozhodovania veci aktuálne vedenej na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn.
3C/65/2012.
Dodatkomč.2kRozvrhupráceOkresnéhosúduNámestovonarok2014(Spr.15/14)zodňa08.01.2014,
ktorý nadobudol účinnosť dňom 13.01.2014 bola vec sp. zn. 3C/65/2012 pridelená sudcovi tamojšieho
súdu JUDr. Milanovi Antalovi.
Sudca okresného súdu JUDr. Milan Antal následne vo veci samej rozhodol na pojednávaní dňa
13.05.2014, pričom k otázke navrhovateľom vznesenej námietky zaujatosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Žiline č. k. 6NcC/286/2013 a konštatoval, že otázka zákonného sudcu už bola
vyriešená nadriadeným súdom, ktorý zákonného sudcu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania
veci. Uznesením rozhodol, že pojednávanie bude vykonané v neprítomnosti navrhovateľa a jeho
právneho zástupcu v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. a samostatným uznesením zamietol
návrh navrhovateľa na prerušenie konania zo dňa 07.05.2014, keďže o otázke zákonného sudcu bolo
rozhodnuté nadriadeným súdom.
Nezodpovedá stavu veci tvrdenie z napadnutého rozhodnutia, že o otázke zákonného sudcu rozhodoval
nadriadený súd. Z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6NcC/286/2013 zo dňa 07.03.2013 vyplýva,
že nadriadený súd rozhodoval o vylúčení zákonného sudcu v čase, kedy zákonným sudcom bola JUDr.
Monika Kurjaková.
Pokiaľ navrhovateľ podaním zo dňa 07.05.2014 navrhol pojednávanie odročiť z dôvodu vyriešenia
otázky nestrannosti súdu a sudcu, táto okolnosť nemohla zostať bez vyjadrenia zákonného sudcu, a bez
náležitého vyhodnotenia zo strany nadriadeného súdu, ktorý je zo zákona povolaný podľa § 16 O.s.p.
rozhodnúť.Integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd) je garancia toho, aby vo veci rozhodoval nezávislý a nestranný sudca. Ústavná
úprava práva na spravodlivý proces (čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky) zároveň na druhej strane
zahrňuje aj právo na to, aby právna vec účastníka nebola odňatá zákonnému sudcovi, ktorý bol určený
podľa zákonných pravidiel príslušnosti súdov (čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky). V zásade platí, že
v určitej právnej veci by mal rozhodovať nezávislý a nestranný sudca vecne a miestne príslušného
súdu, určený rozvrhom práce príslušného súdu a tento tzv. zákonný sudca by sa už v ďalšom priebehu
konania nemal meniť. Výnimku z ústavnej zásady nezmeniteľnosti zákonného sudcu predstavuje
inštitút vylúčenia sudcu z rozhodovania, ktorý zákonom predpokladaným postupom a zo zákonom
predpokladaných dôvodov pripúšťa, aby zákonný sudca bol vylúčený z ďalšieho rozhodovania. Zámer,
ktorý tu umožňuje prelomiť ústavnú zásadu nezmeniteľnosti zákonného sudcu, spočíva v možnosti
zmariť hroziace riziko, že by vo veci mohol rozhodovať zaujatý a nie nestranný sudca.
Nestranný súd poskytuje všetkým účastníkom konania rovnaké príležitosti na uplatnenie všetkých práv,
ktoré im zaručuje právny poriadok. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na
návrh účastníka súdneho konania (§ 15a O.s.p.), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného
sudcu (§ 15 O.s.p.). Obsahom práva na prerokovanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť
súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania
a rozhodovania veci, obsahom tohto práva je však povinnosť súdu zaoberať sa každou námietkou
zaujatosti, resp. vlastným zistením o vylúčení podľa § 14 ods. 1 a 2 O.s.p.
V posudzovanej veci zákonný sudca JUDr. Milan Antal nepodal vyjadrenie k vznesenej námietke
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, ktorú vzniesol navrhovateľ samostatným podaním zo dňa
07.05.2014, a ktorými skutočnosťami sa prvostupňový súd nijako nezaoberal postupom podľa § 14 a
nasl. O.s.p.
Za popísanej procesnej situácie je nepochybné, že o otázke vylúčenia, resp. nevylúčenia aktuálneho
zákonného sudcu JUDr. Milana Antala, nebolo rozhodnuté, a teda (v širšom ponímaní) je objektívna
pochybnosť o rozhodovaní veci vylúčeným sudcom. Jedná sa o nedôslednosť v postupe okresného
súdu, na ktorú odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 212 ods. 3 O.s.p.), a ktorá vzhľadom
na svoje dôsledky vedie k zrušeniu napadnutého rozhodnutia bez posúdenia jeho (bezprostredných)
vecných záverov. Na predmetnom konštatovaní nič nemení skutočnosť, že navrhovateľ v odvolaní
predpokladá vydanie rozhodnutia nadriadeného súdu o nevylúčení zákonného sudcu.
Pre úplnosť krajský súd zdôrazňuje, že navrhovateľ v žiadosti o zrušenie pojednávania zo dňa
07.05.2014 namietal okolnosť konania vylúčeného sudcu v súdenej veci. Vzhľadom na obsah tohto
podania a skutočnosť, že v priebehu konania došlo zákonným spôsobom (Rozvrhom práce Okresného
súdu Námestovo na rok 2014) k zmene zákonného sudcu, bude potrebné vyzvať navrhovateľa, aby
sa jednoznačne vyjadril, či vo vzťahu k aktuálne konajúcemu zákonnému sudcovi podal/nepodáva
námietku zaujatosti v zmysle § 15a O.s.p.. Po doplňujúcom vyjadrení navrhovateľa, v závislosti od jeho
obsahu, bude možné, aby o otázke zákonného sudcu rozhodoval nadriadený súd podľa § 16 O.s.p., ak
bude namietaná zaujatosť konajúceho sudcu. K prejednaniu veci môže okresný súd pristúpiť až vtedy,
keď bude o otázke zákonného sudcu rozhodnuté nadriadeným súdom, resp. keď zo strany účastníkov
konania nebude spochybnená nezaujatosť konajúceho sudcu a ani sudca sa subjektívne necíti zaujatý.
Odvolacia námietka navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia je dôvodná.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je totiž nepreskúmateľné, rozporné a zmätočné. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že navrhovateľ sa návrhom domáhal zaplatenia čiastky 125,00 Eur ako náhrady
majetkovej škody predstavujúcej účelne vynaložené náklady na správu a vymáhanie jeho pohľadávky a
čiastky 617,74 Eur ako náhrady nemajetkovej ujmy, ktoré mu mali byť spôsobené nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Námestovo v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 5Er/733/2010
(súdnym exekútorom pod číslom EX 363/2010) tým, že o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté po uplynutí zákonom stanovenej lehoty 15 dní.
Z obsahu žalobného návrhu ale vyplýva, že navrhovateľ domáha sa náhrady majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy na tom skutkovom základe, že v pozícií oprávneného v exekučnom konaní navrhol
písomným podaním, a to postupom podľa ustanovenia § 38 Exekučného poriadku, zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. 500200024 dlžníkom P. E., nar. XX.XX.XXXX..
Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo EX
7652/2011. Z obsahu pripojeného exekučného spisu 5Er/733/2010 (z ktorého vychádzal pri svojomrozhodovaní okresný súd) vyplýva, že v uvedenej veci bol oprávneným subjekt Okresné stavebné bytové
družstvo Dolný Kubín a povinným subjektom bol T. A., nar. XX.XX.XXXX. Súdnym exekútorom bola
JUDr. Stanislava Kolesárová, ktorá podanie návrhu na vykonanie exekúcie zaevidovala pod číslom EX
363/2010.
V nadväznosti na uvedené závery okresného súdu, ktorý konštatoval, že v dotknutej exekučnej veci
postupom exekučného súdu v súvislosti so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia nedošlo
k nesprávemu úradnému postupu sú zmätočné a teda nepreskúmateľné. Exekučné konanie vedené na
Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 5Er/733/2010 s prejednávanou vecou nesúvisí a navrhovateľ
sa nedomáha svojich nárokov v súvislosti s týmto konaním.
Za vadu podraditeľnú pod ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. (odňatie účastníkovi možnosť konať pred
súdom) považuje judikačná prax Ústavného súdu SR (napríklad II. ÚS 6/2003, III. ÚS 119/2003) aj také
rozhodnutie všeobecného súdu, ktoré v odôvodňujúcej časti nedáva dostatočné a zrozumiteľné dôvody,
naktorýchjezaložené,t.j.nezodpovedákritériámuvedenýmvust.§157ods.2O.s.p..Súčasťouobsahu
základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a zároveň aj práva podľa čl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (publikovaného v Zbierke zákonov
pod č. 209/1993 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany. Požiadavka riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia, v zmysle ust. §
157ods.2O.s.p.savzťahujenakaždývýrokrozhodnutia,ktorévsúdenejvecinezodpovedáuvedenému
zákonnému ustanoveniu.
Tým, že uvedené princípy neboli súdom prvého stupňa rešpektované, došlo jeho postupom k odňatiu
možnosti účastníkov konať pred súdom, t.j. procesným postupom súdu sa im ako účastníkom
znemožnila realizácia ich procesných práv, ktorým Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom
ochrany ich práv a právom chránených záujmov. V dôsledku toho odvolací súd rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 O.s.p.), v ktorom dôjde k
odstráneniu vytknutých pochybení v nadväznosti na vyššie formulované závery odvolacieho súdu.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224
ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.