Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/181/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815208986
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3815208986.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., so sídlom Bratislava,
Vajnorská 100/A, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného JUDr. T. X., PhD., advokátkou, so sídlom U.,
J. XX, proti povinnému: Y. K., bytom X., F. XXX/XXX, štátny občan Slovenskej republiky, o vymoženie
1.278,43 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 18. júna 2015, č. k. 16Er/1952/2015-22, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie podľa § 104 ods. 1 prvá veta
O.s.p. a s poukazom na § 103, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2 a § 251 ods. 4 O.s.p. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 30.03.2015 domáha vykonania
exekúcie proti povinnému na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO

ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s.,
IČO: 35 862 882, sp. zn. IBC0410265 zo dňa 13.05.2011. Toto rozhodnutie malo nadobudnúť
právoplatnosť dňa 10.06.2011 a vykonateľnosť dňa 14.06.2011. Súdny exekútor JUDr. Ing. Ján Gasper,
PhD. dňa 22.05.2015 doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Z úradnej
činnosti mal súd prvého stupňa preukázané, že exekučné konanie vedené pod spisovou značkou
9Er/3669/2011 (EX 3357/2011) v prospech oprávneného: PRO CIVITAS s. r. o., Bratislava, Vajnorská

100/A,IČO:45869464protipovinnému:Y.K.,nar.XX.XX.XXXX,bolozastavenéuznesenímOkresného
súdu Prievidza č. k. 9Er/3669/2011- 41 zo dňa 07.01.2013 podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
po tom, ako Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er/3669/2011 - 18 zo dňa 23.12.2011 žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov tam uvedených zamietol a
toto uznesenie v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoE/61/2012 -
39 zo dňa 28.09.2012 nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2012. Poukázal na skutočnosť, že exekučné

konanie vedené pod spis. zn. 9Er/3669/2011 sa viedlo na podklade toho istého exekučného titulu
ako toto exekučné konanie a vo vzťahu k tým istým účastníkom konania, pričom zhodný je aj
vymáhaný nárok oprávneného, resp. časť nároku oprávneného voči povinnému. Dôvodil, že prekážka
právoplatne rozhodnutej veci - rei iudicatae, ktorá vyplýva z ustanovenia § 159 ods. 3 O.s.p., patrí medzi
neodstrániteľné podmienky konania v zmysle § 103 a § 104 ods. 1 O.s.p. a bráni tomu, aby vec, o
ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, bola opäť prejednaná. Rovnakou vecou je uplatnenie toho istého

nároku alebo stavu, o ktorom bolo už právoplatne rozhodnuté, pokiaľ je súčasne daná totožnosť osôb
a totožnosť predmetu konania. Ide o procesné vyjadrenie ústavnoprávnej zásady ne bis in idem, teda
nie dvakrát o tej istej veci. Keďže v tomto exekučnom konaní je podkladom pre vymoženie pohľadávky
oprávneného proti povinnému ten istý rozhodcovský rozsudok, v súvislosti s ktorým už súd vo svojom
skoršom rozhodnutí konštatoval, že nie je spôsobilým exekučným titulom, súd prvého stupňa dospel k
záveru, že za týchto podmienok ide o prekážku rozhodnutej veci a toto exekučné konanie je potrebné

zastaviť podľa § 104 ods. 1 O.s.p.Proti uvedenému uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie
oprávnený, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a/, d/, f/, e/ O.s.p. a § 221 ods. 1 písm. d/, f/
a h/ O.s.p. Uviedol, že v tejto fáze konania príslušný exekučný súd rozhoduje výlučne o podanom

návrhu na vydanie poverenia, pričom exekučný súd môže rozhodnúť len dvoma spôsobmi, a to tak,
že súdnemu exekútorovi udelí poverenie, alebo žiadosť o udelenie poverenia zamietne. Poukázal na
to, že vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nie je rozhodnutím o veci samej, a preto nezakladá
námietku právoplatne rozhodnutej veci. Namietal, že exekučné konanie nemá vo svojom predmete vec,
o ktorej by sa mohlo právoplatne rozhodnúť a predstavuje len vykonávacie konanie, ktorého obsahom

je nútený výkon už právoplatne rozhodnutej veci. V exekučnom konaní sa nerozhoduje o merite veci, o
ktorom by sa rozhodovalo, ale predstavuje len proces. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zákonodarca
v Exekučnom poriadku úmyselne neuvádza prekážku rozhodnutej veci ako vadu konania, ktorá by
bránila ďalšiemu postupu. Uviedol, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá veta a druhá veta Exekučného
poriadku je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. V tomto štádiu konania súd nie

je oprávnený rozhodovať o zastavení konania, a to už vôbec nie pokiaľ sa nevysporiadal s otázkou o
udelení, resp. neudelení poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Pokiaľ súd nerozhodol
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, súd odňal oprávnenému
možnosť konať pred súdom. Tiež uviedol, že exekučný súd pri skúmaní žiadosti o udelenie poverenia
vykonával samostatne nové dokazovanie skutkového stavu a oprávnený nemal možnosť vyjadriť sa

k takto vykonávaným dôkazom. Exekučný súd uprel oprávnenému právo byť účastným na takomto
zisťovanískutkovéhostavu,čímzasiaholdojehoprávapodľačl.48odsek2ÚstavySlovenskejrepubliky.
VsúvislostisuvedenýmpoukázalnanálezÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikysp.zn.II.ÚS499/2012.
Zároveň citoval časť odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave č. k. 18CoE/633/2011 - 25
zo dňa 26.06.2012 a č. k. 18CoE/635/2011 - 36 zo dňa 30.11.2012. Zastával právny názor, že postupom

exekučného súdu bol porušený princíp rovnosti účastníkov konania, keďže bez toho, aby povinný urobil
akýkoľvek právny úkon, ho nezákonne zvýhodňuje len na základe jeho postavenia. Exekučný súd tak
nahrádza pasivitu povinného, svojím konaním a svojou vôľou bez toho, aby povinný urobil akýkoľvek
úkon. Poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 23/2013 a na nálezy
sp. zn. III. ÚS 153/07 a sp. zn. III. ÚS 171/06. Záverom poukázal na skutočnosť, že exekučný súd svojím

postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s
účinkami právoplatného rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa
v celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne aby napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu oprávneného podané nebolo.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd na poklade podaného odvolania vec preskúmal podľa § 212
ods.1O.s.p.beznariadeniapojednávaniaodvolaciehosúdupodľa§214ods.2O.s.p.adospelkzáveru,

že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdiť z týchto dôvodov:

Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že v predmetnej veci sa oprávnený návrhom,
doručeným súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi dňa 30.03.2015, domáhal vykonania

exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.278,43 Eur s príslušenstvom, a to na podklade
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU
zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s. zo dňa 13.05.2011, sp. zn.
IBC0410265, ktorý podľa vyznačenej doložky mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 10.06.2011 a
vykonateľnosť dňa 14.06.2011.

Z obsahu spisu zároveň vyplýva, že oprávnený sa na podklade vyššie uvedeného exekučného
titulu - rozhodcovského rozsudku STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zo dňa 13.05.2011, sp.
zn. IBC0410265, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 1.278,43 Eur
s príslušenstvom, a to na podklade návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 21.09.2011. V uvedenej

exekučnej veci Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er/3669/2011 - 18 zo dňa 23. decembra
2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44
ods. 2 Exekučného poriadku. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.11.2012 v spojení s
potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoE/61/2012 - 39 zo dňa 28. septembra2012. Okresný súd Prievidza následne uznesením č. k. 9Er/3669/2011 - 41 zo dňa 7. januára 2013
exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku zastavil, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.02.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4 ECdo 62/2013 zo

dňa 28. januára 2014 dovolanie oprávneného odmietol a povinnému náhradu trov dovolacieho konania
nepriznal.

V zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa Exekučného poriadku sa
použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje

sa však vždy uznesením.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Odvolací súd konštatuje, že zmyslom existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci je to, aby súd
nekonal a nerozhodoval o veci, o ktorej už prv právoplatne rozhodol súd, prípadne iný orgán, ktorého
rozhodnutím je civilný súd viazaný. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci sa zaraďuje do kategórie
neodstrániteľných vád konania, existencia ktorých má za následok zastavenie konania bez ďalšieho

(iné rozhodnutie súdu v prípade existencie prekážky rozhodnutej veci neprichádza do úvahy). V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať na ustanovenie § 103 O.s.p., podľa ktorého
kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky konania, za ktorých môže konať
vo veci (podmienky konania). V ustanovení § 104 ods. 1 O.s.p. je ďalej zakotvené, že ak ide o taký
nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Z citovaných ustanovení

O.s.p. teda vyplýva, že podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať, súd skúma z úradnej
povinnosti a kedykoľvek za konania.

Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky k porušeniu procesnej podmienky
prekážky rei iudicatae dôjde vtedy, ak sú kumulatívne splnené tri podmienky:

1. začne sa opätovne konať, hoci už bolo vo veci právoplatne rozhodnuté;
2. začne sa opätovne konať medzi tými istými účastníkmi;
3. a o tej istej veci.

Z ustanovenia § 251 ods. 4 O.s.p. je nutné vyvodiť, že pre exekučné konanie platia procesné podmienky,

ktoré sú v podstate totožné s podmienkami sporového (nachádzacieho) konania. Na to nadväzujú aj
dôsledky existencie nedostatku podmienok konania. Ak pôjde o neodstrániteľnú podmienku exekučného
konania, súd je povinný exekučné konanie zastaviť, a to práve vzhľadom na ustanovenia § 103 a §
104 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. Keďže Exekučný poriadok neobsahuje žiadne špeciálne
ustanovenie, ktoré by upravovalo prekážku rozhodnutej veci, je potrebné aj na exekučné konanie

aplikovať ustanovenie § 159 ods. 3 O.s.p., ktoré výslovne zakotvuje, že len čo sa o veci právoplatne
rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Pre posúdenie rozsahu tohto striktného zákazu je nevyhnutné
posúdiť, čo sa rozumie rozhodnutím vo veci samej v exekučnom konaní.

Vecou samou sa rozumie nárok uplatňovaný iniciátorom súdneho (ale aj exekučného) konania, ktorý je

predmetom konania, spolu s príslušenstvom tohto nároku. V exekučnom konaní je predmetom konania
žiadosť oprávneného o tzv. nútený výkon rozhodnutia (exekučného titulu), a to v prípade, ak povinný
dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu z tohto rozhodnutia. Uznesenie, ktorým sa v exekučnom
konaní rozhodlo o neprípustnosti exekúcie ako celku, bez špecifikácie jej časti, či určitých spôsobov
vykonania exekúcie, je rozhodnutím súdu vo veci samej.

Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že v predmetnej veci bolo už v minulosti medzi
tými istými účastníkmi vedené exekučné konanie pre vymoženie rovnakého nároku oprávneného,
uplatneného návrhom na vykonanie exekúcie a vyplývajúceho z toho istého exekučného titulu. Vtomto predchádzajúcom exekučnom konaní Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 9Er/3669/2011 -
18 zo dňa 23. decembra 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pretože dospel k záveru, že neplatná rozhodcovská

doložka nemôže byť základom právomoci rozhodcovského súdu. Ak si rozhodca svoju právomoc z takto
uzavretejdoložkyodvodil,naktoromzákladenáslednevydalexekučnýtitul,nemožnotakétorozhodnutie
považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred podaním
návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom by bol
rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla vedená exekúcia. Toto uznesenie nadobudlo

právoplatnosť dňa 14.11.2012 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k.
19CoE/61/2012 - 39 zo dňa 28. septembra 2012. Následne Okresný súd Prievidza uznesením č. k.
9Er/3669/2011 - 41 zo dňa 7. januára 2013 exekučné konanie podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku
právoplatne zastavil.

Podľa názoru odvolacieho súdu rozpor exekučného titulu so zákonom a dôvody pre ktoré došlo v

exekučnej veci pod sp. zn. 9Er/3669/2011 k právoplatnému zamietnutiu žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nemôžu byť nijako konvalidované, či reparované.
Nevyhnutným následkom rozhodnutia súdu o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia bolo potom zastavenie exekučného konania. Skutkové okolnosti vedúce k záveru o
nespôsobilosti predloženého rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu zostali nezmenené a

uvedené právoplatné uznesenie je pre súd, ako aj pre účastníkov konania, záväzný. Predmetné
uznesenie Okresného súdu Prievidza č. k. 9Er/3669/2011 - 18 zo dňa 23. decembra 2011 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19CoE/61/2012 - 39 zo dňa 28. septembra 2012 tak pre toto
exekučné konanie, ktoré sa začalo medzi totožnými účastníkmi, na podklade totožného exekučného
titulu a pre vymoženie rovnakej pohľadávky oprávneného, predstavuje prekážku veci rozhodnutej.

Pokiaľ v totožnej, už právoplatne rozhodnutej veci, podal oprávnený opätovne návrh na vykonanie
exekúcie, v takomto začatom exekučnom konaní nemožno pokračovať a je potrebné ho zastaviť pre
existenciu neodstrániteľnej vady podmienok konania, ako to správne konštatoval aj súd prvého stupňa
v preskúmavanom rozhodnutí.

Odvolací súd zároveň v postupe prvostupňového súdu nezistil neprípustné nahradzovanie procesnej
pasivity povinného, pričom oprávnenému bola možnosť vyjadriť sa k zistenému skutkovému stavu a
právnymzáveromexekučnéhosúdureálneposkytnutávodvolacomkonaní,ktorýnapokontútomožnosť
aj využil.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .