Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 31, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/455/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213215704
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7213215704.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek

senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté
deti T. T. nar. XX.X.XXXX, C. nar. XX.X.XXXX a N. nar. XX.X.XXXX zastúpené kolízny opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov V.. V. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho
na M. ul. č. XX v K. - Šaci zastúpeného advokátom Q.. Q. Göblom so sídlom na Q. ul. č. XX v K. a
H. T. rod. H. nar. X.X.XXXX bývajúcej na M. ul. č. XX v K. - M. zastúpenej advokátkou JUDr. Viktóriou
Birošovou so sídlom na T. ul. č. X v K. v konaní o rozvod manželstva o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 1.10.2015

č.k. 45P/134/2013-183 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že matka je povinná prispievať na výživu mal. T. T. nar. XX.X.XXXX v období od
XX.X.XXXX do XX.X.XXXX 100 eur mesačne, v období od 1.9.2014 do budúcna 120 eur mesačne a
na výživu mal. C. T. nar. XX.X.XXXX v období od 31.5.2014 do budúcna 80 eur mesačne vždy do 15.
dňa v mesiaci dopredu otcovi maloletých detí.

Dlžné výživné 480 eur za obdobie od 31.5.2014 do 1.10.2015 pre mal. C. povoľuje matke splácať

v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod
následkom straty výhod splátok. Dlžné výživné 740 eur za obdobie od 31.5.2014 do 31.8.2014 a od
1.9.2014 do 1.10.2015 pre mal. T. povoľuje matke splácať v mesačných splátkach po 60 eur spolu s
bežným výživným od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom straty výhod splátok.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal matku prispievať na výživu mal. T. 70 eur mesačne
v období od 31.5.2014 do 31.8.2014 a od 1.9.2014 do budúcna 90 eur mesačne a na výživu mal. C.

50 eur mesačne v období od 31.5.2014 do budúcna, ktoré je povinná zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci
dopredu otcovi mal. detí. Dlžné výživné 260 eur za obdobie od 31.5.2014 do 30.9.2015 povolil matke
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10 eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti
napadnutého rozsudku až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhod splátok. Dlžné výživné
na mal. C. neurčil a o trovách účastníkov rozhodol tak, že žiaden z nich nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd zmenil

napadnutý rozsudok tak, že ju zaviaže prispievať na výživu mal. T. 30 eur mesačne od 31.5.2014 do
budúcna a na výživu mal. C. 30 eur mesačne do budúcna , ktoré je povinná zaplatiť vždy do 15. dňa v
mesiaci dopredu otcovi mal. detí eventuálne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Žiadala, aby jej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania 138,39eur. Uviedla, že podľa jej názoru konajúci súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne
posúdil v dôsledku čoho podala proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa odvolanie. Vyslovila presvedčenie,
že konajúci súd nedostatočne zistil jej majetkové pomery, schopnosti a možnosti a riadne sa s ním v

zmysle zákona nevysporiadal. Konštatovala, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je zmätočné a
nepreskúmateľné, pretože z neho nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel konajúci súd k
záveru,žeodôvodnenépotrebymal.T.sa nástupomnastrednúškoluzvýšili.Vytklasúduprvéhostupňa,
že pri určovaní výživného zohľadnil priemernú dosahovanú mesačnú mzdu vo M. a M. A. a porovnal ju
s priemernou mzdou na Slovensku. Dodala, že podľa jej názoru životná úroveň v krajinách , ktorých žila

a žije nemôže byť kritériom pre určenie výživného. Poukázala na to, že prácu si hľadá tak na Slovensku
ako aj vo M., s čím sa konajúci súd nevysporiadal. Zdôraznila, že súčasťou obsahu zákonného práva
na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na riadne, jasné, výstižné a zákonné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia. V závere uviedla, že podľa jej názoru ňou navrhované výživné zodpovedá jej
schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť alebo zmeniť tak, že
odvolací súd určí výživné vo väčšom rozsahu. Tvrdenia matky označil za účelové. Konštatoval, že
matka pravidelne opúšťala spoločnú domácnosť, preto podal návrh na rozvod. Poukázal na to, že
opakovane dobrovoľne ukončila pracovný pomer. Zdôraznil, že matka maloletých pravdepodobne
pracuje v zahraničí nelegálne, pretože sa s tým zdôverila deťom a „šepká si o tom celá rodina“. V tejto

súvislosti konštatoval, že nie je možné, aby si v priebehu dvoch rokov nenašla v zahraničí prácu.

Podľa ust. § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného
ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 citovaného
ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej

miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Podľa ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy
výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho
výsledku ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo
podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods.
3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav (§ 120 ods. 1 O.s.p.), posúdil
ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ako nepochybne vyplýva z odôvodnenia rozsudku,
ale nesprávne vyhodnotil schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky. Odvolací súd dôkladným

posúdením zisteného skutkového stavu, ako aj všetkých relevantných skutočností dospel k záveru, že
matka dobrovoľne a opakovane ukončila pracovný pomer, prvý krát v materskej škole a naposledy vo
Veľkej Británii, kde pracovala len jeden mesiac a jej príjem predstavoval približne 1300 eur mesačne.
Zdôrazňuje, že v tejto súvislosti neobstojí tvrdenie matky, že z Veľkej Británie odišla do M. z dôvodu, aby
bola bližšie k maloletým deťom, nakoľko je rozdiel vzdialeností medzi M. A. a B. republikou a M. a B.

republikou zanedbateľný v porovnaní s záujmom maloletých detí, aby ich výživa bola riadne a zákonne
zabezpečená, obzvlášť v prípade, ak sa matka dobrovoľne vzdá stáleho mesačného príjmu a následne
žiada určiť zákonné minimálne výživné. Poukazuje na to, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov a súd pri skúmaní ich schopností, možností a majetkových pomerov neberie do úvahy výdavky,ktoré nie sú nevyhnutné. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti možnosti a majetkové pomery povinného. Na tieto skutočnosti prihliada aj vtedy,
ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového

prospechu. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a
nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity.
Odvolací súd dospel k záveru, že určené výživné pre mal C. 80 eur mesačne a pre mal. T. 100 eur
mesačne za obdobie od 31.5.2014 do 31.8 2014 a 120 eur mesačne od 1.9.2014 do budúcna zodpovedá
potencionálnym schopnostiam ,možnostiam a majetkovým pomerom matky, ktoré by mala, keby sa

dobrovoľne nevzdala pracovného pomeru vo M. A. a zároveň zodpovedá jej súčasnej životnej úrovni,
ktorú jej v plnej miere zabezpečuje jej priateľ. Na zdôraznenie správnosti dodáva, že priateľ matky
nemá vyživovaciu povinnosť k mal. deťom T., rovnako tak nemá zákonnú vyživovaciu povinnosť k matke
maloletých detí, preto jeho plnenie, ktorým mesačne zabezpečuje potreby matky možno vyhodnotiť ako
istý druh jej príjmu nakoľko sama nemusí zabezpečovať žiadne vlastné potreby, v dôsledku čoho sú jej
potreby zabezpečené stabilnejšie a vo väčšom rozsahu, ako odôvodnené potreby mal. detí, ku ktorým

má zákonnú vyživovaciu povinnosť. K odvolacím námietkam matky ohľadom zvýšenia odôvodnených
potrieb maloletej T. v dôsledku nástupu na strednú školu dodáva, že už samotná zmena stupňa
vzdelávania má za následok bez ďalšieho zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, ktorého potreby sa
vekom menia a rastú vo vzájomnej súvislosti s mentálnym a fyzickým dospievaním. Poukazuje na to, že
z ustálenej súdnej praxe nepochybne vyplýva, že potreby dieťaťa, ktoré je na prahu dospelosti, sú vyššie

ako ustálené potreby dospelého človeka - rodiča, v dôsledku sústavnej prípravy na budúce povolanie
a upevnenia a stabilizácie budúceho začlenenia do spoločnosti. Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil
rozsudok tak, že matku zaviazal prispievať na výživu mal. C. od 31.5.2014 do budúcna 80 eur mesačne
a na výživu mal. T. v období od 31.5.2014 do 31.8.2015 100 eur mesačne a od 1.9.2014 do budúcna
120 eur mesačne.

Vzhľadom nato, že odvolací súd zmenil určené výživné, rozhodol súčasne o dlžnom výživnom. Medzi
účastníkmi nebolo sporné, že matka do rozhodnutia súdu prvého stupňa prispievala na výživu mal. T.
70 eur mesačne a mal. C. 50 eur mesačne. Matka v rozhodnom období od 31.5.2014 do 1.10.2015 ( do

rozhodnutia súdu prvého stupňa) prispievala na výživu mal. C. 50 eur mesačne, v dôsledku čoho jej v
tomto období vzniklo dlžné výživné 480 eur (16 mesiacov x 80 =1280 eur - 16 mesiacov x 50 eur = 800
rozdiel 1280 - 800 = 480 eur). Na mal. T. v rozhodnom období prispievala od 31.5.2014 do 1.10.2015
prispievala 70 eur v dôsledku čoho jej za rozhodné obdobie vzniklo dlžné výživné 740 eur ( v období
od 31.5.2014 do 31.8.2014 3 mesiace x 100 eur = 300 eur - 3 mesiace x 70 210eur, rozdiel 300- 210

= 90 eur , v období od 1.9.2014 do 1.10.2015 13 mesiacov x 120 eur =1560 eur - 13 mesiacov x 70
eur = 910 eur rozdiel 1560 - 910 = 650 eur, všetko spolu 650 + 90 = 740 eur). Dlžné výživné pre mal.
C. jej povolil splácať po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhod splátok.
Dlžné výživné pre mal. T. jej povolil splácať po 60 eur mesačne spolu s bežným výživným pod hrozbou
straty výhod splátok. Pri rozhodovaní o splátkach dlžného výživného prihliadol odvolací súd na výšku

dlžného výživné ako aj záujem maloletých detí, preto o splátkach rozhodol tak, aby celková suma, ktorú
matkamesačnezaplatíotcovimaloletýchdetízodpovedalajejschopnostiam,možnostiamamajetkovým
pomerom a zároveň bolo dlžné výživné zaplatené v čo najkratšom čase tak, aby nebol ohrozený záujem
maloletých detí, v tomto prípade do jedného roka od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. s poukazom na ust. §
224 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých môže začať aj
bez návrhu, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.