Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Andrea Galdunová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 45P/134/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213215704
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Andrea Galdunová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2015:7213215704.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Andreou Galdunovou v právnej veci navrhovateľa V.. V. T., N..

XX.XX.XXXX, A. Š. XX, K.-Š. zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Göblom, advokátom, so sídlom
Jantárova 30, Košice proti odporkyni H. T., T.. H., N.. X.X.XXXX, A. Š. XX, K.J.-Š., zastúpenej JUDr.
Viktóriou Birošovou, advokátkou, so sídlom Rázusova 1, Košice, za účasti mal. T. T., N.. XX.X.XXXX,
V.. C. T., N.. XX.X.XXXX P. V.. N. T., N.. XX.X.XXXX, zastúpených Úradom práce, soc. vecí a rodiny
Košice II, v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému
dieťaťu na čas po rozvode takto

r o z h o d o l :

Matka je povinná prispievať na výživu mal. T. v období od 31.5.2014 do 31.8.2014 sumou 70,- eur

mesačne, v období od 1.9.2014 do budúcna sumou 90,- eur mesačne a na výživu mal. C. v období od
31.5.2014 do budúcna sumou 50,- eur mesačne vždy do 15.-dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Dlžné výživné za obdobie od 31.5.2014 do 30.9.2015 na mal. C. súd neurčuje a na mal. T. spolu v
sume 260,- eur povoľuje matke splácať v pravidelných splátkach po 10,- eur mesačne popri bežnom
výživnom počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia pod následkom straty

výhody splátok.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.7.2013 domáhal, aby súd rozviedol jeho
manželstvo s odporkyňou a na čas po rozvode zveril maloleté dieťa do jeho osobnej starostlivosti a
matku zaviazal platiť výživné vo výške 300,- eur na mal. deti mesačne. Svoj návrh odôvodnil tým že
odporkyňa dňa 24.5.2013 dala výstup zo zamestnania a 26.5.2013 ráno odletela do zahraničia a doteraz

sa nezdržiava na svojom trvalom pobyte a nestará sa o svoje tri maloleté deti.

Odporkyňa sa k návrhu na rozvod manželstva písomne nevyjadrila, na pojednávaní súhlasila s návrhom
na rozvod manželstva a so zverením mal. detí do osobnej starostlivosti otca, nesúhlasila však s výškou
výživného 100,- eur na každé z detí.

Kolízny opatrovník odporučil v prípade rozvodu mal. deti zveriť do osobnej starostlivosti otca a zo strany

matky určiť výživné vo výške 100,- eur na každé maloleté dieťa.

Okresný súd Košice II rozhodol rozsudkom č.k. 45P/134/2013-47 zo dňa 29.4.2014 nasledovne:Manželstvo navrhovateľa V.. V. T. uzatvorené s odporkyňou H. T., T.. H. dňa X.X.XXXX zapísané v Knihe
manželstiev Matričného obvodu K.-Š., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom
X rozvádza.

Maloleté deti T. N.. XX.X.XXXX, C. N.. XX.X.XXXX P. N. N.. XX.X.XXXX pre čas po rozvode zveruje do
osobnej starostlivosti otca. Obaja rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.
Matka je povinná prispievať na výživu mal. T. sumou 70,- eur mesačne, mal. C. sumou 50,- eur mesačne
a mal. N. sumou 30,- eur mesačne vždy do 10.-dňa v mesiaci vopred k rukám otca počnúc dňom
právoplatnosti tohto rozsudku.

Zároveň súd rozhodol o náhrade trov konania.

Proti rozsudku, konkrétne proti jeho výroku o určení vyživovacej povinnosti, podala v zákonnej lehote
odvolanie matka maloletých detí podľa § 205 ods. 2 písm.c/ a d/ O.s.p. s konštatovaním, že súd
prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovala, že pri určovaní

konkrétnej výšky výživného je táto ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, ako aj na
strane povinného, pričom sa určuje individuálne v každom jednotlivom prípade. Odôvodnené potreby
dieťaťa na jednej strane sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými
pomermi povinného na druhej strane. V prípadoch, kedy sú reálne možnosti, schopnosti a majetkové
pomery povinného obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa. Na strane povinného

je predmetom skúmania tak skúmanie výšky jeho faktických príjmov, ktoré dosahuje v čase súdneho
konania, ako aj skúmanie finančných nárokov na zabezpečenie uspokojenia jeho potrieb. Jedným
z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne súd vezme do úvahy, je preto aj zistenie a
vyčíslenie pravidelných mesačných nákladov povinného. Uviedla, že v žiadnom prípade nespochybňuje
prioritu výživného na maloleté deti, ale je toho presvedčenia, že uspokojenie aspoň jej elementárnych

životných potrieb a úhrada takto vzniknutých nákladov na ich zabezpečenie by mala byť rešpektovaná
a zohľadnená aj pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti, čo súd prvého stupňa nezohľadnil.
Zdôraznila, že vzhľadom na úhrnnú výšku výživného na maloleté deti, ktoré je povinná platiť v
rozsahu 150 eur a ktoré úplne prekryje výšku jej mesačného príjmu nezohľadňujúc jej ostatné
výdavky, je nútená si na úradu nevyhnutných životných nákladov požičiavať a byť odkázaná na

pomoc príbuzných. Vyjadrila názor, že konajúci súd po zistení, že jej príjem pozostáva z dávky v
nezamestnanosti 200,73 eur mesačne mal bližšie skúmať jej finančnú situáciu a následne v napadnutom
rozhodnutí podrobnejšie zdôvodniť záver o tom, že určená výška vyživovacej povinnosti zodpovedá
jej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Z dôvodu absencie takéhoto odôvodnenia nie
je z neho zrejmé, akými úvahami sa konajúci súd riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia a súdom

uvedené skutočnosti v odôvodnení iba kopírujú obsah výpovedí účastníkov konania, pričom vlastné
rozhodnutie a odôvodnenie napadnutého rozsudku iba stručne uvádza, čo konkrétne bolo podkladom
pre toto jeho rozhodnutie. Zdôraznila, že určené výživné nezodpovedá jej zárobkovým schopnostiam
a možnostiam ani majetkovým pomerom. Vytkla konajúcemu súdu aj skutočnosť, že neskúmal, na
základe akého dôvodu skončila pracovný pomer s posledným zamestnávateľom, ale najmä to, či išlo

o dôležitý dôvod a v tejto súvislosti uviedla, že konajúci súd sa dôvodom skončenia jej pracovného
pomeru pred odchodom do zahraničia vôbec nezaoberal napriek tomu, že tak mal urobiť v súlade s
rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných veciach. Konštatovala, že pracovný pomer skončila pod
vplyvom správania sa jej bývalého manžela, ktorý ju fyzicky aj psychicky týral. Vyjadrila zásadný nesúlad
s konštatovaním súdu, že sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania. Navrhla

odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a určiť výživné na čas po rozvode pre mal. C. P. T. po 30
€ mesačne a zaviazať ju prispievať ho ich otcovi od právoplatnosti rozsudku vždy do 18. dňa v mesiaci
dopredu.

Otec maloletých detí navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť v plnom rozsahu a uplatnil

si aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 65,04 € bez DPH. Odvolanie matky detí označil za
neopodstatnené a nesprávne a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa
ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm.c/ zákona č. 601/2003

Z.z. o životnom minime. Vyjadril názor, že z výživného navrhovaného matkou v rozsahu 60 € by
nedokázal zabezpečiť ani najnevyhnutnejšie potreby maloletých detí, pretože on musí zo svojho príjmu
zabezpečovať chod domácnosti, starostlivosť o maloleté deti a všetky súvisiace výdavky, preto mu našetrenie nič neostáva. Upozornil na skutočnosť, že stav nezamestnanosti si zapríčinila matka detí sama
tým, že ju zamestnávateľ vyhodil z práce pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 8CoP/285/2014-68 zo dňa 28.11.2014 zrušil rozsudok v
napadnutom výroku o určení výživného od matky pre mal. deti T. - T. N.. XX.X.XXXX P. C. N..
XX.X.XXXX a v rozsahu zrušenia vrátil vec na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa krajský súd uložil
vykonať dokazovanie na zistenie dôvodu skončenia pracovného pomeru matkou u jej posledného

zamestnávateľa a tento náležite so zreteľom na predmet konania vyhodnotiť a posúdiť v nadväznosti
na jej možnosti, schopnosti prispievať na výživu mal. detí, rovnako zistiť jej majetkové pomery a tiež sa
vysporiadať s novými skutočnosťami uvádzanými otcom vo vyjadrení k odvolaniu, že s matkou skončil
pracovný pomer jej zamestnávateľ pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny a že táto eventuélne v
súčasnosti pracuje v zahraničí.

Po vrátení veci prvostupňový súd doplnil dokazovanie doplňujúcim výsluchom účastníkov konania a
oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav veci:

Navrhovateľ v podaní doručenom súdu 31.12.2014 poukázal na to, že medzičasom došlo k zásadným

zmenám v živote mal. detí - novým skutočnostiam, keďže najstaršia dcéra T. nastúpila od 1.9.2014
na strednú školu, čím došlo k zvýšeniu nákladov minimálne pokiaľ ide o cestovné, školné a učebné
pomôcky. Navrhol vyžiadať si zo Š. z úradu, ktorý plní funkciu našej sociálnej poisťovne, potvrdenie
o registrácii matky ako zamestnanca, o odvodoch za ňu a iných dôležitých skutočnostiach, ako aj
potvrdenie o priemernom príjmy zamestnanca v Národnom hospodárstve za rok 2014. Rovnako navrhol

vyžiadať potvrdenie od bývalého zamestnávateľa matky V. V. X, K.-Š. o spôsobe ukončenia pracovného
pomeru. Poukázal na to, že sa príkladne stará o mal. deti, zabezpečuje im všetky potreby, pričom
poukázal na to, že obligátorným zákonným hľadiskom pri určovaní výšky výživného je osobný výkon
starostlivosti, ktorý Zákon o rodine pochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Otec
navrhol, aby bola odporkyňa zaviazaná prispievať pre mal. T. sumou 100,- eur mesačne a mal. C. 70,-

eur mesačne na ich výživu.

V písomnom podaní doručenom súdu 18.2.2015 odporkyňa uviedla, že je dlhodobo nezamestnaná,
od 18.3.2014 je vedená v evidencii Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice ako uchádzač o

zamestnanie. Jej príjmom bola dávka v hmotnej núdzi v období 6 mesiacov počnúc dňom 18.3.2014 v
sume 6,69 eur na deň, v súčasnosti nemá žiaden príjem. Poprela tvrdenia navrhovateľa, žeby pracovala
vo Š., aj keď potvrdila, že sa dlhodobo zdržiava vo Š.M., kde sa pokúša si nájsť prácu. Vo Š. má
priateľov, známych, ktorí jej pomáhajú s hľadaním práce, podporujú ju, keďže je bez príjmu, pričom
s nákladmi na cestovanie do Š.Č. jej vypomáha jej matka, ako jej známy vo M.. Poukázala na to,

že sa snaží nájsť si prácu aj na Slovensku, o čom svedčí skutočnosť, že je evidovaná v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ďalej uviedla, že s navrhovateľom
sú bezpodielovými spoluvlastníci nehnuteľnosti záhrady a domu v K.-Š., kde žije navrhovateľ spolu s
mal. deťmi a babkou odporkyne, ktorá je spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti v podiele o jednej polovice.
Tieto nehnuteľnosti sú predmetom vyporiadania BSM a odporkyňa ich neužíva. Vo vzťahu k ukončeniu

pracovného pomeru v V. N. V. X, K. uviedla, že došlo k ukončeniu dohodou a dôvodom podľa jej tvrdenia
bola skutočnosť, že bola dlhodobo psychicky a fyzicky týraná zo strany odporcu, a preto sa rozhodla
ukončiť svoj pracovný pomer a odísť zo Slovenska, aby sa psychicky zregenerovala u svojho otca v P..
Navrhla určiť vyživovaciu povinnosť na každú z dcér (T. P. C.) vo výške po 30,- eur na jedno dieťa.

Z porovnania priemerných zárobkov vo vybraných ekonomikách v roku 2013 na internetovej stránke
Finweb.sk súd zistil, že priemerná hrubá mzda na Slovensku bola uvádzaná vo výške 835,- eur, vo
M. 5.968,- eur, vo M. A. 3.488,- eur a čistá mzda na Slovensku 645,- eur, vo M. 4.946,- eur a vo M.
A. 2.649,- eur. Z internetovej stránky čas.sk vyplýva, že priemerná hrubá mzda v období zisťovanom

týmto denníkom na Slovensku činila 786,- eur a vo M. 5.244,- eur, vo M. A. 3.425,- eur. Na stránke
openiazoch.sk sa nachádzali údaje o priemernej hrubej mzde vo M. v období 2005 až 2012 vo výške
71.386 až 86.920 CHF.Z listiny označenej ako výpoveď dohodou, ktorú doručovala H. T. V. Š., V. X, K.-Š. vyplýva, že odporkyňa
týmto listom žiadala zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru dohodou k 24.5.2013, pričom

zamestnávateľ vyjadril súhlas s rozviazaním pracovnej zmluvy k uvedenému dátumu. Dňa 21.5.2013
došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru medzi zamestnávateľom V. Š., V.E. X, K.-Š.
a zamestnankyňou H. T. ku dňu 24.5.2013, kde ako dôvod skončenia pracovného pomeru bola žiadosť
zo strany zamestnanca.

Z potvrdenia o návšteve školy zo dňa 18.12.2014 vyplýva, že T. T. bola v šk. roku 2014/2015 žiačkou
1. triede B. D. Š., K. XX, K..

Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.2.2015 vyplýva, že odporkyňa je vedená
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 18.3.2014 a evidencii trvá.

Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 2.4.2014 vyplýva, že odporkyni bol priznaný nárok na dávku v
nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 13,3818 eur od 18.3.2014 na obdobie
6 mesiacov.

Z výpisu z LV č. XXX K. Ú. Š., Y. K.-Š., Y. K. J. vyplýva, že nehnuteľnosť parcelné číslo XXX P. XXX, ako
aj dom súpisné číslo XXX N. W. XXX sú v bezpodielovom spoluvlastníctve účastníkov konania s tým,
že veľkosť ich podielu je 1 a podiel o veľkosti jednej polovice vlastní tretia osoba.

V písomnom podaní doručenom súdu 16.4.2015 odporkyňa uviedla, že vo Š. býva u T. E.., pričom
pripojila čestné vyhlásenie T.A. E.. zo dňa 1.4.2015. T. E.. v tomto čestnom prehlásení potvrdil, že
poskytuje v D. odporkyni ubytovanie, stravu, cesty do Š. a späť a zároveň potvrdil, že jej požičal 3.000,-
CHF.
Odporkyňa ďalej tvrdila, že jej potreby, ako aj cesty do Š. a späť hradí T. E.. a ďalšie potreby hradí

odporkyňa z požičaných finančných prostriedkov od svojej matky a T. E.. Pripojila aj čestné prehlásenie
svojej matky D. H.. zo dňa 9.4.2015, v ktorom uvedená potvrdila, že poskytuje finančné prostriedky od
50,- do 150,- eur odporkyni počas pobytu na Slovensku a zároveň aj ubytovanie podľa potreby.

Na pojednávaní navrhovateľ doložil do spisu čestné prehlásenie pani F. B.. - priateľky otca odporkyne,
ktorá v uvedenom čestnom vyhlásení zo dňa 8.5.2011 potvrdila, že odporkyňa pracovala v mesiaci máj
2012 v P., kde poberala týždenný plat vo výške 260,- GBP a po mesiaci bez udania dôvodu opustila toto
pracovné miesto a odišla za svojim priateľom do Š..

Odporkyňa vo svojej doplňujúcej výpovedi na pojednávaní konanom dňa 25.6.2015 vo vzťahu k
ukončeniu pracovného pomeru na Slovensku v materskej škôlke poukázala na listiny, ktoré sú doložené
do spisu a potvrdila, že pracovný pomer ukončila z vlastnej vôle z dôvodu psychického týrania zo strany
bývalého manžela. Poukázala na to, že dokonca došlo aj k fyzickému násiliu, a preto sa rozhodla ukončiť

zamestnanie a odísť do P.. Potvrdila, že v P. jeden mesiac pracovala tak, ako je to v čestnom prehlásení
predloženou zo strany navrhovateľa, avšak uviedla, že je tam chybný údaj, nejednalo sa o prácu v máji
2012, ale v máji 2013, kedy chodili spolu s uvedenou pani, ktorá spísala čestné prehlásenie upratovať.
Potvrdila, že túto prácu prestala vykonávať a odišla do Š., avšak jej dôvodom bolo to, aby bola bližšie
k deťom a aby ich mohla navštevovať, keďže P. je veľmi ďaleko, pričom vo Š.J. mala tiež v úmysle si

hľadať prácu.
Na doplňujúce otázky, či nemala možnosť odísť bývať nie mimo územia SR, ale na Slovensku resp.
k svojej matke, odporkyňa uviedla, že je pravdou, že mohla bývať u svojej matky, avšak do P. odišla z
toho dôvodu, že tam mala záujem pracovať. Ďalej uviedla, že vo Š. je od júna 2013, nepracuje tam, aj
keď mala záujem si nájsť prácu, ale nepodarilo sa jej to, pretože je potrebné, aby sa naučila nemecký

jazyk, ktorý ona neovláda, ovláda iba angličtinu a rovnako je problém získať pracovné povolenie.
Na doplňujúcu otázku z akého dôvodu, keď vo Š. zistila uvedené prekážky vo vzťahu k získaniu
zamestnania sa nevrátila do P., kde mohla pracovať alebo na Slovensko, kde mohla bývať u svojej
matky a hľadať si prácu, odporkyňa uviedla, že do P. sa nechcela vrátiť naspäť a na Slovensku sanaďalej snaží si prácu nájsť, vo Š. ostáva, pretože tam má priateľa, s ktorým žije v spoločnej domácnosti,
priateľ je zamestnaný, jeho hrubý príjem činí X.XXX,- E., pričom sa jedná o osobu, ktorá poskytla čestné
prehlásenie doložené do spisu. Tento priateľ hradí všetky náklady na bývanie, stravu, hygienu, ako

aj ďalšie. Poprela, žeby bola na dovolenkách v E., V. P. C., ako na to otec poukazoval a rovnako
poprela,žebykukončeniupracovnéhopomeruvmaterskejškôlkedošlovdôsledkutoho,žebysineplnila
svoje pracovné povinnosti. Odporkyňa ďalej uviedla, že pokiaľ sa zdržiava na Slovensku, kde prichádza
približne na jeden týždeň v mesiaci, snaží sa deťom variť, tráviť s nimi čas, učiť sa s nimi a podobne.
Pokiaľ doposiaľ uhrádzala výživné, bolo to jednak z dávok, ktoré poberala, ako aj z pôžičky poskytnutej

od priateľa. Potvrdila, že bola na dovolenke na K., ktorej zúčastnila spolu so svojim otcom, ktorý uhrádzal
aj náklady súvisiace s jej osobou.

V prílohe písomného podania doručeného súdu 1.7.2015 odporkyňa na preukázanie svojho tvrdenia, že
voči nej zo strany navrhovateľa došlo k fyzickému násiliu predložila potvrdenie Okresného riaditeľstva

PZ v Košiciach o vykonaní oznámenia zo dňa 22.4.2013 ohľadne fyzického napadnutia manželom dňa
21.4.2013, potvrdenie Okresného riaditeľstva PZ v Košiciach, odbor poriadkovej polície, o vykonaní
oznámenia zo dňa 21.5.2014 a prílohu lekárskej správy zo dňa 21.5.2014.
Na preukázanie svojho tvrdenia, že si hľadá na Slovensku zamestnanie, predložila v prílohe emailovú
korešpondenciu z ktorej vyplýva, že prostredníctvom internetovej stránky profesia.sk sa zaujímala o

ponuky zamestnania a zasielala životopisy.

Kolízny opatrovník v správe doručenej súdu 6.7.2015 uviedol, že spisovú dokumentáciu mal. detí eviduje
od roku 2013 v súvislosti s predmetným konaním, a ďalej v správe uviedol, že matka H. T. N.. X.X.XXXX

žije aktuálne vo Š.J. so svojím priateľom. Z jej vyjadrenia zo dňa 25.6.2015 a pojednávaní vyplynulo, že
je nezamestnaná, evidovaná na Úrade práce, soc. vecí a rodiny Košice. T.č. si hľadá zamestnanie vo Š.,
aj na Slovensku. Matka v súčasnosti na výživu mal. detí prispieva sumou 150,- eur mesačne. Otec V..
V. T., N.. XX.XX.XXXX, A. Š. XX, K. je zamestnaný ako učiteľ druhého stupňa na D. V. X M. K. s čistým
mesačným príjmom vo výške 790-800,- eur mesačne. V súčasnosti už nevykonáva činnosť poslanca v

V. Č. K.-Š. a nie je už aktívnym hráčom futbalu od septembra 2014 z dôvodu zranenia chrbtice. P. T. sú
z tunajšieho úradu vyplácané PnD vo výške 70,56 eur mesačne. Mal. T. navštevuje 1. ročník B. D. Š., K.
XX, K.. Aktívne sa venuje volejbalu, kde otec uhrádza poplatok v výške 15,.- eur mesačne, je zdravá. V
mesiaci 02/2015 absolvovala lyžiarsky výcvik, za ktorý otec v 01/2015 uhradil poplatok 135,- eur. Mal.
C. navštevuje 6. ročník na D. V. M. K., aktívne sa venuje basketbalu, za čo otec uhrádza mesačný

poplatok vo výške 25,- eur mesačne. Otec za školu v prírode uhradil 135,- eur v mesiaci 06/2015. Mal.
N. navštevuje 3. ročník D. V. M. K., venuje sa futbalu, za čo otec mesačne uhrádza 10,- eur. Mol. N.
rovnako ako sestra C. absolvoval v mesiaci jún 2015 školu v prírode, za čo otec uhradil poplatok vo výške
135,- eur. Otec v súvislosti s krúžkovou činnosťou mal. detí poukázal na zvýšené výdaje v súvislosti
s pravidelnými turnajmi a súťažami detí a to konkrétne výdaje na ubytovanie, cestovné a stravu. Mal.

deti sú zdravé. Mal. T. bol približne pred rokom zavedený fixný zubný strojček, za ktorý otec zaplatil
jednorázovo poplatok vo výške 500,- eur. Otec na tunajšom úrade uviedol, že v súvislosti s určením
výživného na mal. T. P. C. bude žiadať súd, aby rozhodol o výške výživného v sume 100,- eur na mal.
T. a 70,- eur na mal. C.. Otec žiada výživné v tejto výške s poukázaním na potreby mal. detí. Matka
navrhuje určiť výživné vo výške 30,- eur na každé mal. dieťa, poukazuje na to, že v súčasnosti nemá

príjem. S mal. deťmi bol dňa 1.7.2015 vykonaný pohovor bez prítomnosti rodičov. Mal. deti uviedli, že v
lete odchádzajú s otcom na dovolenku do Chorvátska, na ktorú sa veľmi tešia. S mamkou majú dobrý
vzťah, mamka pravidelne každý mesiac prichádza na Slovensko, kde sa zdrží približne týždeň, niekedy
aj dva. Mal. T. uviedla, že v tomto čase trávi s mamkou čas napr. tak, že spolu idú na kávu. Minulý týždeň
mamka vzala mal. N. do kina. Mal. C. uviedla, že ju niekedy mamka vezme na zmrzlinu. Z vyjadrenia

detí vyplynulo, že ich matka sa v čase svojich návštev na Slovensku zdržuje v ich spoločnej domácnosti
a v tom čase sa pripravuje s mal. N. do školy. Deti taktiež uviedli, že v čase keď je ich mamka vo M., sú
spolu v pravidelnom kontakte prostredníctvom aplikácie Skype, pričom niekedy sú iniciátorom hovoru
oni a niekedy mamka. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, ako aj poukázaním na zmenu pomerov
na strane mal. T., ktorá v šk. roku 2014/2015 nastúpila na strednú školu, odporúčame určiť výživné na

mal. T. P. V.. C. primerane majetkovým a príjmovým možnostiam a schopnostiam matky, predovšetkým
však odôvodneným potrebám mal. detí.Navrhovateľ v písomnom podaní doručenom súdu 10.7.2015 poukázal na to, že už nie je poslancom
miestneho zastupiteľstva V. Č. Š., keďže po komunálnych voľbách 15.11.2014 sa ukončila jeho činnosť
v samospráve, o čom predložil dôkaz. Zároveň uviedol, že športová činnosť je ukončená tak isto,

pretože otec mal 7.9.2014 úraz, konkrétne sa týkal chrbtice a v súčasnosti rehabilituje. Zároveň
navrhovateľ uviedol, že upúšťa od svojho návrhu zabezpečiť dôkaz - správu Národného inšpektorátu
práce v Košiciach, vo vzťahu k prípadnej nelegálnej práci odporkyne vo Š., keďže NIP nemôže v tejto
otázke poskytnúť súčinnosť - konal by nad rámec svojich kompetencii.

Podľa ust. § 24 ods. 1,2,3 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou
súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa.

Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda
musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 Zákona o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich

zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Tak, ako to vyplýva z vyššie uvedených skutočností potom, ako nadobudol rozsudok Okresného súdu
Košice II č.k. 45P/134/2013 - 47 zo dňa 29.4.2014 právoplatnosť vo vzťahu k výroku o rozvode

manželstva, zvereniu mal. detí T., C. P. N. do starostlivosti otca pre čas po rozvode, ako aj vo vzťahu
k určeniu vyživovacej povinnosti na mal. N. zo strany matky vo výške 30,- eur mesačne, pričom vo
zvyšku (výroku o určení výživného od matky pre mal. deti T. P. C.) bol rozsudok zrušený a vec vrátená
prvostupňovému súdu, predmetom tohto konania ostalo určenie výživného od matky na T. P. C. v období
od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva t.j. odo dňa 31.5.2014 do budúcna.

Súd v súlade s pokynmi Krajského súdu v Košiciach v zrušujúcom uznesení doplnil dokazovanie tak, ako
tojevyššieuvedenéadospelkzáveru,ževyživovaciapovinnosťzostranymatky namal.C.jeprimeraná
vo výške, ako bola určená aj v pôvodnom rozhodnutí t.j. vo výške 50,- eur mesačne počnúc dňom
31.5.2014 do budúcna a vo vzťahu k mal. T. rovnako považoval pôvodne stanovenú čiastku vo výške
70,- eur mesačne za primeranú v období od 31.5.2014 do 31.8.2014. Dňa 1.9.2014 došlo k podstatnej

zmene pomerov na strane mal. T., keďže došlo k zvýšeniu jej odôvodnených potrieb v súvislosti s jej
nástupom na strednú školu, preto súd bol toho názoru, že odo dňa 1.9.2014 je potrebné zvýšiť výživné
na sumu 90,- eur mesačne.
Vovzťahuknámietkamuvádzanýmzostranymatkyvodvolanívočiprvémurozhodnutiusúdu,naktorých
zotrvala aj v priebehu ďalšieho konania, súd poukazuje na tú skutočnosť, že vyživovacia povinnosť

má prednosť pred inými výdavkami povinného rodiča a každý z rodičov je povinný správať sa tak, aby
mohol zabezpečovať vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k svojim mal. deťom. Pokiaľ dôjde u rodiča k
takému správaniu, ktoré možno považovať za také, že v jeho dôsledku došlo k zníženiu jeho príjmov,
je nevyhnutné vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti z výšky jeho príjmov, aké by boli, pokiaľby v dôsledku takéhoto správania sa rodiča nedošlo k zníženiu jeho príjmov. V tomto konkrétnom
prípade za takéto správanie možno považovať ukončeniu pracovného pomeru v materskej škôlke zo
strany matky, keďže súd nepovažoval za jediné možné a vhodné riešenie ukončiť pracovný pomer

a odísť do zahraničia, nakoľko matka mala možnosť ostať na Slovensku bývať u svojej matky a byť
naďalej zamestnaná u svojho zamestnávateľa, aby tak nedošlo k ukončeniu pracovného pomeru a strate
trvalého príjmu plynúceho z pracovného pomeru. Rovnako súd musel zohľadniť tú skutočnosť, že matka
mala možnosť pokiaľ sa už rozhodla odísť do zahraničia, zdržiavať sa vo M. A., kde mala bývanie
zabezpečené u svojho otca, a taktiež mala možnosť tam pracovať, z ktorej práce jej plynuli príjmy a

opakovane sa sama svojvoľne rozhodla odísť z P. a prestať vykonávať túto prácu tak, ako to vyplynulo z
vyššie uvedených dôkazov (čestného prehlásenia, aj výpovede samotnej odporkyne). V neposlednom
rade súd poukazuje na tú skutočnosť, že matka síce prezentuje svoj záujem nájsť si prácu vo Š., ale
sama uvádza, že nájsť si tam prácu je veľmi obtiažne, a preto ak má takéto zistenia, nie je na mieste,
aby ostávala tak dlho vo Š., kde nemá možnosť si zabezpečiť žiaden príjem, je odkázaná na pomoc
iných osôb. Neuviedla žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by sa nemohla vrátiť napr. do M. A., kde mohla

pracovať, uviedla iba, že sa tam vrátiť nechce.
V neposlednom rade súd poukazuje aj na to, že deti majú právo na rovnakú životnú úroveň, ako má
rodič, pričom je všeobecne známe, že životná úroveň vo Š. je oveľa vyššia ako na Slovensku. Matka
tam žije v spoločnej domácnosti so svojim priateľom, ktorý zabezpečuje všetky jej potreby, pomáha jej
s financovaním jej pobytu vo Š., ako aj jej ciest na Slovensko (tento priateľ je zamestnaný v trvalom

pracovnom pomere s pravidelným príjmom), a preto je súd jednoznačne toho názoru, že aj mal. deti,
o ktorých vyživovacej povinnosti súd koná, majú nárok na zabezpečenie rovnakej životnej úrovne, akú
má zabezpečenú matka. Pokiaľ túto životnú úroveň matka zabezpečujú tretie osoby, je potrebné, aby
matka vynaložila úsilie (napr. aj prostredníctvom týchto tretích osôb), aby aj mal. deti mali zabezpečené
všetky svoje potreby na rovnakej úrovni.

Pre úplnosť súd dodáva, že pokiaľ mala matka snahu poukazovať na aktuálne zárobky otca vo
vzťahu k jeho doplnkovým zárobkom plynúcim napr. z výkonu športovej činnosti, súd jednoznačne
vyjadruje stanovisko, že aj keď je potrebné komplexne skúmať majetkové a zárobkové pomery všetkých
účastníkov, t.j. vrátane otca, ktorému boli mal. deti zverené do osobnej starostlivosti, takéto jeho
doplnkové príjmy a prípadné zmeny pri ich dosahovaní, aj s poukazom na tú skutočnosť, že sa nejedná

o vysoké čiastky, nie sú spôsobilé výrazným spôsobom ovplyvniť rozhodnutie súdu o výške vyživovacej
povinnosti zo strany matky, keďže súd v prvom rade poukazuje na tú skutočnosť, že otec zabezpečuje
osobnú starostlivosť o mal. deti a takýmto spôsobom prispieva na ich výživu, pričom je pozitívne, že sa
snaží popri svojom pravidelnom príjme, získať aj ďalšie prostriedky, aby zabezpečil deťom čo najvyšší
štandard a pokryl ich odôvodnené potreby. V dôsledku takéhoto otcovho zvýšeného úsilia nie je možné

znížiť výšku vyživovacej povinnosti zo strany matky, kde v prvom rade súd zohľadňuje jej možnosti a
schopnosti spolu s posúdením odôvodnených potrieb maloletých detí.

Súd zároveň rozhodol o dlžnom výživnom pričom u mal. C. nevzniklo žiadne dlžné výživné, keďže

medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že matka v relevantnom období uhrádza pravidelne výživné
na mal. C. v sume 50,- eur vo výške, aká bola určená aj v tomto rozhodnutí. U mal. T. došlo k vzniku
dlžného výživného v období od 1.9.2014 doposiaľ, ako rozdiel medzi matkou uhrádzaným výživným
70,- eur a novourčeným výživným 90,- eur t.j. 20,- eur mesačne spolu v sume 260,- eur (za obdobie od
31.5.2014 do 30.9.2015), ktoré dlžné výživné súd povolil matke splácať v pravidelných splátkach po 10,-

eur mesačne popri bežnom výživnom pod následkom straty výhody splátok počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku až do úplného zaplatenia.

Otrováchkonania(celéhokonaniaorozvodemanželstvaaúpravuprávapovinnostíprečasporozvode)

súd rozhodol v súlade s ust. § 144 O.s.p., v zmysle ktorého, účastníci nemajú právo na náhradu trov
konania o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však
môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery
účastníkov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2
O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na
súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.