Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 30, 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/248/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110223101
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5110223101.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

V. J., G.. XX.XX.XXXX, K. V. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. U. A., právne zastúpený JUDr. Ivou Pavlíkovou,
advokátkou so sídlom J. Milca 11, 010 01 Žilina, proti odporkyni: P. A., G.. XX.XX.XXXX, K. L. XXX/X,
XXX XX P., Š. U. A., o zaplatenie 3.858,30 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.858,30 eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne zo sumy 3.858,30 eur od 27.07.2010 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh v časti o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.858,30 eur od 01.07.2010
do 26.07.2010 z a m i e t a .

Odporkyňa je p o v i n n á nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 346,50 eur titulom náhrady
súdnych poplatkov a v sume 706,36 eur titulom náhrady trov právneho zastúpenia k rukám právnej
zástupkyne navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 19.07.2010 doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 04.08.2010
domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporkyňu zaplatiť mu sumu 3.858,30 eur spolu s úrokmi

z omeškania vo výške 9 % od 01.07.2010 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Návrh na začatie konania navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že odporkyňa uzavrela dňa 17.05.2004
s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 04 (ďalej len
„PSS“) zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na základe ktorej jej bol poskytnutý PSS
mimoriadny medziúver a stavebný úver č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX vo výške 200.000,- Sk s
príslušným úrokom. On ako kolega z práce na žiadosť odporkyne a doporučenie PSS pristúpil k záväzku
ako spoludlžník odporkyne. PSS si zabezpečila splácanie úveru odporkyňou a ním ako spoludlžníkom

v Notárskej zápisnici G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX zo dňa 19.05.2004 vyhlásením povinných osôb
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa ust. § 274 písm. e) O.s.p. s exekúciou podľa ust. § 41
ods. 2 Exekučného poriadku tak, že v prípade neplnenia záväzkov zo stavebného úveru povinnými
osobami sa stane notárska zápisnica vykonateľným titulom pre vykonanie exekúcie. Toto vyhlásenie
sa podľa notárskej zápisnice dotýka i prípadu, ak by zo strany PSS došlo k odstúpeniu od zmluvy
a ak by po písomnej výzve sporiteľne povinným osobám - dlžníkom nedošlo v stanovenej lehote k
predčasnému jednorazovému splateniu celého zostatku dlhu. PSS si ďalej zabezpečila splácanie úveru

odporkyne ručiteľským záväzkom p. L. O., G.. XX.XX.XXXX, K. C. - U. XX, XXX XX C.. Z dôvodu,
že odporkyňa prestala úver PSS splácať a nezaplatila zameškané mesačné splátky ani v poskytnutej
dodatočnej lehote, PSS listom zo dňa 08.06.2010 odstúpila od uvedených zmlúv s dlžníkmi a zároveň
od neho požadovala okamžité vrátenie poskytnutých úverových prostriedkov vo výške 3.858,30 eur. Zobavy o svoj majetok dlh voči PSS dňa 18.06.2010 zaplatil na určené č. účtu PSS vo výške 3.858,30
eur. Vystupoval tak v opísanom úverovom vzťahu ako spoludlžník s stal sa podľa ust. § 511 ods. 1
Občianskeho zákonníka solidárnym dlžníkom PSS spolu s odporkyňou a má proti odporkyni, za ktorú

plnil, tzv. regresný postih podľa podielov. Je toho názoru, že od začiatku neexistoval právny dôvod na
vznik jeho spoločného záväzku s odporkyňou. S touto ho viazali čisto kolegiálne vzťahy z pracoviska.
Stavebné sporenie patrilo od začiatku odporkyni, ona bola jedinou majiteľkou a jediným disponentom
účtu, na ktorý jej poskytla PSS medziúver a stavebný úver, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX v Slovenskej
sporiteľni. Mimoriadny medziúver a stavebný úver bol poskytnutý výlučne odporkyni, ktorá hotovosť

použila výlučne sama na svoje bytové potreby. Nemal tak s úverom ani jeho použitím nič spoločné.
Podpísal zmluvy o úvere ako spoludlžník na požiadanie odporkyne z titulu kolegiálneho vzťahu v snahe
jej pomôcť. Uvedený postup mu doporučila PSS. Po zaplatení dlhu PSS sa snažil spojiť s odporkyňou
prostredníctvom právnej zástupkyne, kde jej oznámil, že zaplatil predčasne úver a vyzval ju na vrátenie
peňazí. Odporkyňa výzvu jeho právnej zástupkyne neprevzala. Je tak toho názoru, že sa stal v danom
prípade spoludlžníkom odporkyne bez právneho dôvodu. V prípade, že pôjde z jeho strany o plnenie bez

právneho dôvodu, zaplatením dlhu za odporkyňu na jej strane vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa
ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré mu je povinná vydať.
Súd návrhu v plnom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 33Ro/119/2010-25 zo dňa
14.09.2010. Keďže odporkyňa v zákonnej lehote podala proti platobnému rozkazu na súde dňa
08.11.2010 odpor, došlo ex lege podľa ust. § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu.

Odporkyňa v podanom odpore namietala, že notárska zápisnica G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX zo dňa
19.05.2004 je neplatná, ust. § 274 O.s.p. je zrušené. So spoludlžníkom - navrhovateľom nemá žiadny
právny záväzok. Nie je tak dôvod na plnenie. Zabezpečenie PSS na základe notárskej zápisnice zo
dňa 19.05.2004 je neplatné, takže nebol dôvod platiť PSS. Problém spôsobila PSS, tak musí znášať aj
dôsledky. Keďže nemá s PSS nijaký právny vzťah, žiadala odporu vyhovieť a platobný rozkaz zamietnuť.

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne k podanému odporu vyjadril podaním zo dňa
23.08.2011, v ktorom uviedol, že s tvrdeniami odporkyne nesúhlasí v plnom rozsahu. Nie je pravdou,
že by odporkyňa nemala s PSS žiaden právny vzťah. Tento založila s PSS zmluvou o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17.05.2004 a na jej základe jej bol poskytnutý mimoriadny
medziúver vo výške 200.000,- Sk. Výplata medziúveru zo strany PSS sa uskutočnila prevodom na účet

odporkyne. Tieto skutočnosti odporkyňa ani nerozporuje. V snahe pomôcť odporkyni spravujúc sa zlým
poučením zo strany PSS sa stal spoludlžníkom odporkyne, hoci poskytnutými finančnými prostriedkami
nikdy nedisponoval. V notárskej zápisnici sa odporkyňa ako dlžník a on ako spoludlžník zaviazali, že pre
prípadné neplnenie záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere
je možné vykonať exekúciu podľa uvedenej notárskej zápisnice. Odporkyňa neuviedla žiadne dôvody

neplatnosti notárskej zápisnice. Táto obsahuje všetky zákonné náležitosti a najmä vyhlásenie jeho a
odporkyne, že uznávajú záväzok zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. K výkonu
rozhodnutiaaexekúcienapokonvzmyslenotárskejzápisnicenedošlo,leboakospoludlžníkzaplatilPSS
dobrovoľne za odporkyňu požičané finančné prostriedky, ktoré táto minula výlučne na svoje potreby.
Právny záväzok medzi ním a odporkyňou vznikol splatením úveru za odporkyňu.

Súd vec prejednal a vo veci po prvý krát rozhodol na pojednávaní dňa 14.02.2012, ktoré sa konalo podľa
ust. § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporkyne.
Navrhovateľ prostredníctvom svojej právnej zástupkyne zotrval na pojednávaní na podanom návrhu v
plnom rozsahu. K skutkovej stránke, ako aj k právnej argumentácii prostredníctvom právnej zástupkyne
ďalej doplnil, že je pravdou, že uzatvoril takúto dohodu, ale myslí si, že jednoducho bol uvedený PSS

do omylu zrejme tým, že ho maklérka PSS prizvala z dôvodu, že odporkyňa podľa svojho príjmu,
ktorý v tom čase dosahovala, by nebola dostala tento stavebný úver. Preto maklérka PSS navrhla, aby
nevystupoval ako ručiteľ, pretože on tam za týmto účelom ako ručiteľ v podstate prišiel, ale urobili z
neho spoludlžníka. Samozrejme tieto okolnosti nepoznal, nevedel o nich, nechal sa vtiahnuť do tejto
situácie. Žiada a uplatňuje si teda nárok ako bezdôvodné obohatenie a žiada, aby súd ako predbežnú

otázku posúdil, či bezdôvodné obohatenie vzniklo z dôvodu neplatnosti zmluvy v tejto časti, kde sa
stal spoludlžníkom, prípadne ide o plnenie bez právneho dôvodu alebo z iného dôvodu. Z hľadiska
omeškania odporkyne, počiatok jej omeškania odvodzoval na tom skutkovom základe, že jej listom
zo dňa 28.06.2010 jeho právna zástupkyňa oznámila, že zaplatil predmetný dlh. Rovnako tento list
koncipovala ako pokus o zmier, pričom list odosielala dňa 29.06.2010, a teda má za to, že najneskôr

dňom 01.07.2010 už mohla mať tento list v rukách odporkyňa alebo jej najneskôr týmto dňom bolo
doručené oznámenie o doporučenej zásielke.
Súd tak rozsudkom vyhláseným na pojednávaní dňa 14.02.2012 návrhu navrhovateľa vyhovel v časti o
zaplatenie sumy 1.929,15 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.929,15 eurod 27.07.2010 do zaplatenia, pričom vo zvyšku návrh zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že
vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu právo.
Svoje rozhodnutie súd odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že

medzi SPP ako veriteľom na jednej strane a účastníkmi ako dlžníkmi na druhej strane vznikol záväzkový
vzťah, a to na základe uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
12.05.2004 podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. a podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka,
pričom povinnosťou SPP ako veriteľa bolo na požiadanie dlžníkov poskytnúť mimoriadny medziúver
v dojednanej výške 200.000,- Sk a povinnosťou účastníkov ako solidárne zaviazaných dlžníkov

bolo riadne a včas splácať veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky podľa platobných podmienok
dohodnutých v zmluve, ako bolo vyššie uvedené.
Súd ďalej považoval námietku navrhovateľa, že bol pri uzatváraní predmetnej zmluvy uvedený PSS
do omylu, za neopodstatnenú a účelovo vznesenú. V tomto kontexte súd poukázal na výpoveď
navrhovateľa, z ktorej je zrejmé, že si bol ešte pred uzavretím zmluvy vedomý rozdielu medzi záväzkom
spoludlžníka a záväzkom ručiteľa. Sám uviedol, že nakoľko odporkyňa nespĺňala podmienky na

poskytnutie úveru, z toho dôvodu pristúpil na návrh, aby nevystupoval v zmluve ako ručiteľ, ale ako
spoludlžník. Nakoľko už odporkyni viackrát predtým ručil a táto si všetky svoje povinnosti riadne plnila,
s týmto vyjadril súhlas. To samé potvrdzuje aj skutočnosť, že 7 dní po uzavretí zmluvy navrhovateľ
v notárskej zápisnici uznal svoj dlžnícky záväzok voči PSS a opätovne sa zaviazal ho plniť spoločne
s odporkyňou. Táto ich povinnosť bola aj výslovne vyjadrená v samotnej zmluve, že navrhovateľ sa

zaväzuje k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne s odporkyňou, čo potvrdil svojim podpisom pri tomto
texte zmluvy. Čo sa týka účelovosti tejto námietky navrhovateľa, súd poukázal tiež na to, že navrhovateľ
sa vo vzťahu k PSS vôbec nebránil takouto argumentáciou a ňou požadovaný dlh vo výške 3.858,30 eur
na základe výzvy zo dňa 08.06.2010 dobrovoľne splnil. Napokon súd poukázal na to, že v zmluve ako
ručiteľ jednoznačne vystupuje iná osoba, a to L. O., ktorej záväzok voči veriteľovi bol v zmluve upravený

diametrálne odlišne od záväzku navrhovateľa. Teda navrhovateľ si aj s poukazom na túto okolnosť musel
byť pri podpise zmluvy nepochybne vedomý svojho odlišného postavenia voči veriteľovi - PSS ako je
postavenie ručiteľa. S poukazom na uvedené skutkové zistenia, ako aj z nich vyvodené závery, súd
považoval za nadbytočné vykonať navrhovateľom navrhovaný dôkaz výsluchom navrhovanej svedkyne
C. M., ktorá mala súdu objasniť a vysvetliť, aké praktiky má PSS, ak urobila z navrhovateľa, ktorý prišiel

ručiť za záväzok odporkyne, spoludlžníka.
Čo sa týka námietky odporkyne, že s PSS nebola v žiadnom právnom vzťahu, túto námietku súd
považoval za absolútne scestnú. Z predloženej zmluvy bolo zrejmé, že odporkyňa s PSS uzavrela nielen
zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ale musela uzavrieť tiež zmluvu o stavebnom
sporení. Námietku odporkyne na skutočnosť, že ust. § 274 O.s.p. je zrušené a zrejme táto skutočnosť

by mala byť podľa nej dôvodom neplatnosti predmetnej notárskej zápisnice, považoval súd rovnako za
neopodstatnenú. Súd na margo poukázal, že v čase spísania notárskej zápisnice ust. § 274 písm. e)
O.s.p. umožňovalo aplikáciu ust. § 251 až 271 O.s.p. i na výkon notárskych zápisníc, ktoré obsahujú
právny záväzok a v ktorých sú vyznačené oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas
plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Súd považoval však za

rozhodné, že otázka platnosti právnych úkonov účastníkov, zachytených v obsahu predmetnej notárskej
zápisnice, je vo vzťahu ich povinnosti z predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere voči veriteľovi, t. j. PSS úplne irelevantná.
V ďalšom súd považoval medzi účastníkmi za nesporné (a vyplynulo to napokon aj nepriamo z výzvy
PSS zo dňa 08.06.2010), že PSS svoju povinnosť veriteľa splnila a poskytla mimoriadny medziúver

v dohodnutej výške, a to na účet uvedený v zmluve, t. j. účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý bol
nepochybne (ako je to aj v zmluve výslovne uvedené) vedený na odporkyňu ako majiteľa účtu. Z tohto
dôvodu súd považoval za nadbytočné vykonať navrhovateľom navrhovaný dôkaz vyžiadaním si správy
od PSS, či účet, na ktorý plnila, bol účtom odporkyne.
Za podstatnú otázku v prejednávanej veci považoval súd otázku vzájomného vzťahu medzi účastníkmi

konania ako účastníkov predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. V kontexte
so skutkovým vymedzením žalovaného nároku, ako ho navrhovateľ uviedol v návrhu a počas konania,
súd považoval za potrebné zdôrazniť, že regresné nároky jedného solidárne zaviazaného dlžníka
voči ostatným solidárne zaviazaným dlžníkom nemajú charakter nárokov na vydanie bezdôvodného
obohatenia, či už podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (keďže solidárny dlžník je voči

veriteľovi podľa ust. § 511 ods. 1 zaviazaný na celé plnenie, teda z jeho strany nejde o plnenie bez
právneho dôvodu, ani z neplatného právneho úkonu, rovnako ani z dôvodu, ktorý odpadol) alebo ust.
§ 454 Občianskeho zákonníka (keďže pri ust. § 454 musí byť splnená podmienka, že ten kto plnil za
iného, sám nemal povinnosť voči veriteľovi plniť, avšak solidárny dlžník takúto povinnosť na plnenievoči veriteľovi podľa ust. § 511 ods. 1 má v rozsahu celého plnenia, ak ho o to veriteľ požiada). Súd
ďalej vychádzal z toho, že v prejednávanom prípade výška podielov účastníkov ako solidárnych dlžníkov
(spoludlžníkov) nebola ustanovená ani právnym predpisom, ani rozhodnutím súdu. Medzi účastníkmi ani

nedošlo k dohode o výške podielov účastníkov na predmetnom dlhu. Súd potom vychádzal za aplikácie
ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka z toho, že výška podielov oboch účastníkov na predmetnom
dlhu bola rovnaká.
Súd mal teda nepochybne preukázané, že PSS ako veriteľ za podmienok stanovených zmluvou
dôvodne odstúpil od zmluvy (v zmysle ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka s účinkami ex nunc,

teda od momentu odstúpenia), pričom mu vzniklo právo požadovať od dlžníkov bezodkladné vrátenie
poskytnutého mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru (resp. jeho zostatku) vo výške 3.858,30
Sk (odporkyňa voči tejto výške nevzniesla žiadne konkrétne námietky, preto ju považoval súd za
nespornú). Ďalej súd považoval za preukázané, že navrhovateľ na výzvu PSS plnil PSS spoločný
záväzok účastníkov v celom rozsahu, avšak nebolo preukázané, že by odporkyňu požiadal, aby dlh
podľa podielu na ňu pripadajúceho splnila alebo ho v tomto rozsahu dlhu zbavila inak. Navrhovateľovi

tak vzniklo podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka právo následného regresu voči odporkyni,
a to v rozsahu jej podielu na dlhu, teda polovice dlhu, t. j. sumy 1.929,15 eur (3.858,30 eur / 2). Súd
tak návrhu v časti o zaplatenie istiny vyhovel v rozsahu o zaplatenie sumy 1.929,15 eur a vo zvyšku
návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Súd s poukazom na vyššie uvedené dôvody rozhodnutia a
skutkové vymedzenie žalovaného nároku tak v ďalšom považoval za nadbytočné vykonať dokazovanie

výsluchom odporkyne, ktorej výpoveď mala podľa návrhu navrhovateľa na vykonanie tohto dôkazu súdu
objasniť otázku, prečo PSS na základe zmluvy jej poskytnuté peňažné prostriedky minula pre svoju
potrebu a prečo ich PSS nesplatila.
Splatnosť záväzku odporkyne súd posudzoval podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Keďže
čas plnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom alebo určený

v rozhodnutí, bola odporkyňa povinná splniť svoj dlh v lehote 7 dní od doručenia výzvy právnej
zástupkyne navrhovateľa zo dňa 28.06.2010 (teda nie hneď dňom nasledujúcim po doručení výzvy,
keďže navrhovateľ poskytol odporkyni dlhšiu lehotu na plnenie). Súd s poukazom na to, že výzvu si
odporkyňa neprevzala v odbernej lehote, túto výzvu považoval za odporkyni doručenú, resp. dôjdenú
do jej dispozičnej sféry, dňom, kedy uplynula odberná lehota, t. j. dňom 19.07.2010. Odporkyňa tak

bola povinná plniť navrhovateľovi do 7 dní od doručenia výzvy, t. j. do 26.07.2010. Nasledujúcim
dňom, t. j. dňa 27.07.2010 sa tak odporkyňa so zaplatením sumy 1.929,15 eur dostala do omeškania.
Navrhovateľovi tak vzniklo právo požadovať od odporkyne úroky z omeškania vo výške stanovenej
zákonom, teda podľa vyššie uvedených ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3
ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. V čase prvého dňa omeškania odporkyne bola základná

úroková sadzba ECB vo výške 1 %. Navrhovateľovi tak vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 9 % zo sumy 1.929,15 eur od 27.07.2010 do zaplatenia, pričom súd návrhu v časti o zaplatenie
príslušenstva žalovanej pohľadávky (úrokov z omeškania) v tomto rozsahu vyhovel a v ostatnej časti
návrh navrhovateľa zamietol.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže úspech oboch účastníkov

v konaní bol zásadne rovnaký, tak, že žiaden z účastníkov na ich náhradu nemá právo.
Proti rozsudku podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne navrhovateľ v zákonom stanovenej
lehote odvolanie datované dňa 04.04.2012. V odvolaní uviedol, že on uplatňoval svoj žalobný návrh
titulom tej skutočnosti, že sa stal spoludlžníkom spolu s odporkyňou vo veci stavebného sporenia voči
PSS, kedy uzatvoril spoludlžnícku zmluvu na mimoriadny medziúver a stavebný úver č. XXXXXXXXXX

a č. XXXXXXXXXX vo výške 200.000,- Sk, ktorého poberateľkou bola výlučne odporkyňa a následkom
odstúpenia od zmluvy zo strany PSS zo dňa 08.06.2010 bol vyzvaný na úhradu celého zostatku dlhu,
a to vo výške 3.858,30 eur s tým, že tento dlh dňa 18.06.2010 v plnej výške aj uhradil. Keďže bol s
odporkyňou spoludlžník, žiadal od nej uhradiť ním uhradenú sumu, opierajúc sa o ust. § 511 a ust.
§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní, najmä listinnými

dôkazmi, a to zmluvou o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a zmluvou o stavebnom úvere č.
XXXXXXXXXX vrátane všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení a notárskej zápisnice
č. G. XXX/XXXX, ako aj odstúpením od zmluvy zo dňa 08.06.2010 a príkazom na úhradu zo dňa
18.06.2010 dospel k zisteniu skutkového stavu veci a právnemu posúdeniu veci tak, že priznal len jednu
polovicu uplatneného nároku s odôvodnením, že nemohol priznať navrhovateľovi viac ako požadoval,

ani nemohol priznať niečo iné než požadoval, resp. priznať síce požadované plnenie, avšak z iného
skutkového základu, ako bol navrhovateľom vymedzený poukazujúc na ust. § 79 ods. 1 a § 120 ods.
1 O.s.p. Podľa názoru súdu uplatňované regresné nároky jedného zo solidárne zaviazaných dlžníkov
voči druhému solidárne zaviazanému dlžníkovi nemajú charakter vydania bezdôvodného obohateniapodľa ust. § 451 ods. 2, ani ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Preto vychádzajúc z aplikácie ust.
§ 511 Občianskeho zákonníka priznal navrhovateľovi len žalovanú istinu v polovici vychádzajúc z
rovnosti podielov oboch účastníkov konania na dlhu voči veriteľovi. Prvostupňový súd odmietol vypočuť

odporkyňu a túto opätovne predvolať ako účastníka konania na návrh navrhovateľa a tento dôkaz
nevykonal. Preto navrhovateľ podal odvolanie z dôvodov uvedených v ust. § 205 ods. 2 písm. b) s
poukazom na ustanovenie § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p., ako aj z dôvodu uvedeného v ust. § 205 ods. 2
písm.c),d),e)af)O.s.p.,nakoľkosúdnedostatočnezistilskutkovýstavveci,keďženevykonalnavrhnutý
dôkaz(výsluchodporkyne),nazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovýmzisteniam,

takto zistený skutkový stav veci neobstojí a zároveň rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Prvostupňový súd zároveň odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom,
keď odmietol vykonať navrhovaný dôkaz bez riadneho odôvodnenia tohto odmietnutia, vzhľadom na
okolnosti prípadu a posudzovanú vec. V danom konaní bolo nesporné, že navrhovateľ a odporkyňa
sa stali spoludlžníkmi voči PSS a že následkom tejto skutočnosti, keďže odporkyňa ako prijímateľka
poskytnutého mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru neplnila svoje povinnosti uvedené v

zmluvách č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, PSS ako veriteľ odstúpila od zmluvy listom zo dňa
08.06.2010 a vyzvala navrhovateľa na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 3.858,30 eur s príslušenstvom,
ktorú následne 18.06.2010 aj uhradil. Obrana odporkyne spočívala len v tom, že sa písomne vyjadrila,
že sa necíti byť zaviazaná z tohto úveru pre údajnú neplatnosť notárskej zápisnice. Teda odporkyňa
nezodpovedalaotázku,čijealeboniejespôsobilánavýzvuveriteľasvojdlhzaplatiť,resp.čitakútovýzvu

veriteľa vôbec obdržala a v akej výške. Navrhovateľ v ďalšom uviedol, že je zrejmé, že s odporkyňou boli
spoludlžníkmi v zmysle uzatvorených zmlúv o stavebnom úvere a mimoriadnom medziúvere. Preukázal,
že výlučnou prijímateľkou poskytnutých peňažných prostriedkov bola odporkyňa (aj priamo v zmluvách
bol uvedený výlučne účet v prospech odporkyne). Voči nemu však bol uplatnený vyšší nárok ako ten, čo
zodpovedal jeho podielu, t.j. 1/2. Žiadal teda, aby odporkyňa splnila svoj podiel dlhu, t. j. 1/2 titulom ust. §

511 Občianskeho zákonníka. Zároveň sa však domáhal vydania bezdôvodného obohatenia odporkyňou,
nakoľko výlučne odporkyňa prevzala finančné prostriedky a teda sa obohatila na jeho úkor v tom smere,
že hoci ona bola výlučnou poberateľkou celého plnenia poskytnutého veriteľom PSS 1. stavebnou
sporiteľňou, z tohto poskytnutého plnenia nevrátila svoj spoludlžnícky diel a zároveň zavinila, že jemu
samotnému vznikla povinnosť vrátiť peňažné prostriedky veriteľovi, ktoré sám neprevzal. Je nesporné,

že v konaní bolo potrebné vypočuť odporkyňu, nielen k okolnostiam uzatvorenia spomenutých zmlúv, ale
aj k okolnosti, aká dohoda medzi ňou a navrhovateľom bola ohľadne úhrady vyššie uvedených úverov, v
prípade neplnenia si povinností odporkyňou. V tomto smere však prvostupňový súd žiadne dokazovanie
nevykonal.Jenesporné,žeplnenímzostranyPSSsaodporkyňaobohatilanajehoúkor,nakoľkohocibol
zaviazaný, žiadne finančné prostriedky neobdržal. Podľa jeho názoru v danom prípade nešlo zo strany

súdu o prekročenie jeho návrhu, keď mu nepriznal celú istinu, nakoľko z označených dôkazov neodvodil
taký skutkový stav, že by mu mohol priznať uplatnený nárok. Navrhovateľ mal za to, že v zmysle zásady
iura novit curia súd musí v súlade s ust. § 120 ods. 1 druhá a tretia veta O.s.p. v nadväznosti na ust.
§ 132 O.s.p. vykonať dôkazy tak, aby mohol tieto hodnotiť jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, a
teda pri ich hodnotení prihliadnuť na všetko, čo vyšlo za konania najavo, a to vrátane toho, čo uviedli

účastníci. Z takejto dikcie zákona teda nevyplýva súdu pasívna povinnosť uspokojiť sa len s tvrdením
účastníkov, ale vyhodnotiť všetky predložené dôkazy a zároveň dôkazy, ktoré mu chýbajú k správnemu
vyhodnoteniu, resp. ustáleniu právneho názoru, vykonať či už na návrh ale aj bez návrhu účastníka
konania. Na základe vyššie uvedeného navrhovateľ navrhoval rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a
vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie.

Odporkyňa sa k (náhradne podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p.) doručenému odvolaniu navrhovateľa písomne
v súdom určenej lehote nevyjadrila.
Oodvolanínavrhovateľavočirozsudkuprvostupňovéhosúduzodňa14.02.2012KrajskýsúdvŽilineako
odvolací súd rozhodol (§ 10 ods. 1 O.s.p.) uznesením č. k. 5Co/229/2012-107 zo dňa 30.07.2012 tak, že
rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu

na ďalšie konanie. Ďalej odvolací súd vo výroku uznesenia uviedol, že v odvolaním nenapadnutej časti
zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil s poukazom
naust.§221ods.1písm.f),h)O.s.p.atým,žeajodvolacísúdmalnespornepreukázané,ženavrhovateľ
a odporkyňa sa stali spoludlžníkmi voči PSS a že následkom tejto skutočnosti, keďže odporkyňa ako
prijímateľka poskytnutého mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru neplnila svoje povinnosti

uvedené v zmluvách č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX, PSS ako veriteľ odstúpila od zmluvy zo dňa
08.06.2010 a vyzvala navrhovateľa na úhradu celej dlžnej sumy vo výške 3.858,30 eur s príslušenstvom,
ktorú sumu následne navrhovateľ dňa 18.06.2010 uhradil. Uvedenú skutočnosť odporkyňa nepoprela.
Obrana odporkyne, ktorú uviedla len v podanom odpore, spočívala v tom, že sa písomne vyjadrila v tomzmysle, že sa necíti byť zaviazanou z toho úveru pre údajnú neplatnosť notárskej zápisnice. Navrhovateľ
preukázal, že výlučnou prijímateľkou poskytnutých peňažných prostriedkov bola odporkyňa, keď priamo
v zmluvách je uvedený výlučne účet v prospech odporkyne. Prvostupňový súd správne uviedol, že

podľa ust. § 511 ods. 3 prvá veta Občianskeho zákonníka, ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh
sám splnil, má voči spoludlžníkovi právo následného rozvrhového postihu (regresu). Uvedené právo
vznikne dlžníkovi v tom prípade, ak splnil viac, než predstavuje jeho podiel na celom dlhu. Právo postihu
spočíva v tejto pasívnej solidarite v tom, že dlžník, ktorý veriteľovi splnil celú pohľadávku, teda viac
ako by na neho podľa vnútorného pomeru prislúchalo, môže od spoludlžníka žiadať, aby mu uhradil to,

čo podľa tohto pomeru na neho pripadá. Právo postihu prislúcha každému solidárnemu dlžníkovi. Toto
právo nie je závislé od toho, či dlžník plnil dobrovoľne alebo na základe núteného výkonu rozhodnutia.
Rozsah rozvrhového regresu dlžníka, ktorý splnil celý dlh, je voči spoludlžníkovi daný jeho podielom
na celom dlhu. V tomto smere odvolací súd s prvostupňovým súdom súhlasil. Navrhovateľ žiadal,
aby odporkyňa splnila svoj podiel dlhu, t. j. 1/2 titulom ust. § 511 Občianskeho zákonníka, zároveň
sa domáhal aj vydania bezdôvodného obohatenia odporkyňou, nakoľko tvrdil, že finančné prostriedky

z úverov prevzala výlučne ona, a teda sa obohatila na jeho úkor, keďže bola výlučnou poberateľkou
celého plnenia poskytnutého PSS a z tohto poskytnutého plnenia nevrátila svoj spoludlžnícky diel a
zároveň zavinila, že jemu samotnému vznikla povinnosť vrátiť finančné prostriedky veriteľovi, ktoré sám
neprevzal. V ďalšom odvolací súd uviedol, že pochybil prvostupňový súd, keď nevypočul odporkyňu k
okolnostiam uzatvorenia dotknutých zmlúv ani k okolnosti, aká dohoda bola medzi ňou a navrhovateľom

ohľadom úhrady uvedených úverov bola v prípade neplnenia si povinnosti odporkyňou. Odvolací súd
tak uzavrel, že povinnosťou prvostupňového súdu bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere,
odporkyňu vypočuť na vyššie uvádzané okolnosti, pretože iba takýmto komplexne zisteným skutkovým
stavom bude možné vo veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť.
V kontexte s výrokovou časťou rozhodnutia odvolacieho súdu si súd dovolí poznamenať, že vychádzajúc

z obsahu odvolania navrhovateľa zo dňa 04.04.2012 voči rozsudku zo dňa 14.02.2012, v ktorom
navrhovateľ výslovne uviedol, že podáva odvolanie voči všetkým trom výrokom napadnutého rozsudku
prvostupňového súdu (rozumej tým proti rozsudku v celom jeho rozsahu), ako aj z prvej vety
výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorej časti svojho rozhodnutia odvolací súd rozsudok
prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti (t. j. v celom jeho rozsahu) zrušil, mal za to, že

rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 30.07.2012 bol zrušený rozsudok prvostupňového súdu zo dňa
14.02.2012 v celom jeho rozsahu a druhá veta výrokovej časti rozhodnutia odvolacieho súdu je tak v
zásade nadbytočná. Nebola totiž žiadna časť rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 14.02.2012, ktorá
by nebola odvolaním navrhovateľa zo dňa 04.04.2012 napadnutá. Tento záver potvrdzuje aj samotné
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, v ktorom odvolací súd na str. 6 uviedol, že „Krajský súd ako

súd odvolací ... bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2, 4 O.s.p. a podľa ust.
§ 156 ods. 3 O.s.p. vyhlásil rozhodnutie, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. §
221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Okresný súd Žilina, ako prvostupňový súd (ďalej len „súd“) tak vec opätovne prejednal na pojednávaní
dňa 30.01.2015, a to v neprítomnosti odporkyne podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p., keďže táto bola

na pojednávanie riadne a včas predvolaná v súlade s ust. § 115 ods. 2 O.s.p., pričom o odročenie
pojednávania nepožiadala a svoju neprítomnosť na pojednávaní ani neospravedlnila.
Odporkyňa súdu dňa 27.01.2015 len doručila svoje písomné stanovisko k prejednávanej veci, v ktorom
uviedla,žeúversPSSuzatvorilaona,aleručiteľbolpriateľaspolupracovníkp.DušanZáň(navrhovateľ).
Z týchto peňazí mal podiel aj on. V ďalšom odporkyňa namietala, že vykonateľnosť podľa zápisnice

podľa ust. § 274 písm. e) O.s.p. bola protiprávna, pretože ust. § 274 O.s.p. bolo zrušené. Navrhovateľa
nenútila, aby to zaplatil, lebo podľa ust. § 551 Občianskeho zákonníka podpísala zrážky zo mzdy , ktoré
si mohla PSS uplatniť, nakoľko pracovala. V súčasnosti je však v ťažkej sociálnej situácii a namieta
súčasne nemožnosť plnenia podľa ust. § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak je
plnenienemožné,povinnosťdlžníkazanikne.Napokonodporkyňanamietalapremlčaniepodľaust.§101

Občianskeho zákonníka, pričom svoju námietku bližšie nešpecifikovala. Na záver odporkyňa uviedla, že
sa vzdáva práva zúčastniť sa verejného procesu na súde.
Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní zotrvala na návrhu v plnom rozsahu a žiadala tomuto
vyhovieť. Súčasne odkázala na všetky svoje predošlé ústne aj písomné podania.
Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že z peňažných prostriedkov, ktoré boli zo strany PSS poskytnuté

ako úver odporkyni, nikdy žiadne peniaze neobdržal.
Súd tak pri svojom rozhodovaní vychádzal z dôkazov vykonaných ešte v pôvodnom konaní (rozumej
v časti konania pred vyhlásením rozsudku zo dňa 14.02.2012), ako aj zo zhodných skutkových tvrdení
účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.), pričom tak vychádzal z nasledovného skutkového stavu.Dňa 12.05.2004 uzavrela PSS ako veriteľ s odporkyňou ako dlžníkom a navrhovateľom ako
spoludlžníkom (ďalej len dlžník) zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, predmetom
ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č. XXXXXXXXXX vo výške 200.000,- Sk

(6.638,78 eur), pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení, na základe ktorej
bol mimoriadny medziúver poskytnutý a súčasne pri dodržaní všetkých zmluvných podmienok ako
aj Všeobecných podmienok pre zmluvy o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na
stavebný úver pod č. XXXXXXXXXX vo výške cca 100.000,- Sk. Presná výška stavebného úveru sa
mala rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom

sporení. Dlžník bol povinný v súlade so zmluvou, ako aj v súlade so zmluvou o stavebnom sporení
a Všeobecnými podmienkami pre zmluvy o stavebnom sporení poukazovať pravidelne mesačne na
účet zmluvy o stavebnom sporení vklad vo výške 1.400,- Sk. Výška úrokovej sadzby všetkých vkladov
poukázaných na zmluvu o stavebnom sporení bola dohodnutá na 2 % ku dňu uzavretia zmluvy o
stavebnom sporení. Dlžník sa zároveň zaviazal splatiť poskytnutý medziúver vrátane úroku vo výške
7,79 %. Dlžník bol oprávnený kedykoľvek splatiť mimoriadny medziúver, ktorý bol úplne alebo čiastočne

vyplatený. Do nasporenia 50 % cieľovej sumy sa tak dlžník zaviazal vkladať na účet zmluvy o stavebnom
sporení pravidelné mesačné vklady minimálne vo výške 1.400,- Sk. Do pridelenia cieľovej sumy
zmluvy o stavebnom sporení sa dlžník zaviazal splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými
mesačnými splátkami vo výške 1.299,- Sk so splatnosťou do 15. dňa v mesiaci. Stavebný úver sa dlžník
zaviazal uhradiť v plnej výške vrátane úrokov vo výške 4,7 % pravidelnými mesačnými splátkami vo

výške 1.400,- Sk so splatnosťou prvého každý mesiac a s povinnosťou úhrady veriteľovi do 15. dňa
každého mesiaca. Výplata úveru mala byť uskutočnená prevodom na účet odporkyne č. XXXXXXXXXX/
XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni, a. s. Veriteľ bol oprávnený v prípade omeškania dlžníka s viac
ako dvoma splátkami alebo jednou splátkou po dobu dlhšiu ako 3 mesiace požadovať zaplatenie celého
zostatku dlhu pred dohodnutou dobou splatnosti. Ďalej bol oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať

okamžité splatenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru vrátane príslušenstva, ak nastane
niektorázoskutočnostíuvedenýchvčl.XIXVšeobecnýchpodmienok,akoajvprípade,akdlžníknesplnil
aleboporušilpovinnostivymedzenézmluvoualebozabezpečovacímizmluvami.Napokonboloprávnený
od zmluvy odstúpiť a požadovať bezodkladné vrátenie mimoriadneho medziúveru a stavebného úveru v
prípade, že dlžník bude v omeškaní s dvomi pravidelnými mesačnými vkladmi na zmluvu o stavebnom

sporení po dobu dlhšiu ako dva mesiace. Podľa čl. VII. bod 5 a 6 zmluvy odstúpením od zmluvy nezaniká
záväzok dlžníka, prípadne ručiteľa splatiť pohľadávku veriteľa vrátane jej príslušenstva a ani právo
veriteľa požadovať zmluvne dohodnuté úroky až do splatenia celej pohľadávky. V závere zmluvy sa
zaviazal navrhovateľ ako spoludlžník k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom
(odporkyňou), čo potvrdil svojim podpisom. Súčasťou zmluvy bolo aj ručiteľské prehlásenie L. O., že

na seba berie voči veriteľovi povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak ju neuspokojí dlžník, čo potvrdila na
zmluve svojim podpisom.
Dňa 19.05.2004 (teda 7 dní po uzavretí zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa
12.05.2004) odporkyňa ako stavebný sporiteľ - dlžník a osoba povinná a navrhovateľ ako spoludlžník -
ďalší dlžník a osoba povinná vo forme notárskej zápisnice č. G. XXX/XXXX, G. XXXXX/XXXX spísanej

JUDr. Danou Tabačkovou, notárom, vyhlásili, že splatia pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o
mimoriadnommedziúvereč.XXXXXXXXXXastavebnomúvereč.XXXXXXXXXXzodňa12.05.2004,že
do nasporenia 50 % cieľovej sumy sa zaväzujú vkladať na účet zmluvy o stavebnom sporení pravidelné
mesačné vklady minimálne vo výške 1.400,- Sk, do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom
sporení splácať úroky z mimoriadneho medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.299,-

Sk so splatnosťou prvého každý mesiac s povinnosťou úhrady veriteľovi do 15. dňa mesiaca, po
transformácii mimoriadneho medziúveru a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení
uhrádzať stavebný úver vrátane úrokov vo výške 4,7 % na základe písomného oznámenia PSS ako
osoby oprávnenej pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1.400,- Sk splatnými najneskôr do 15.
dňa každého mesiaca až do splatenia stavebného úveru. Ďalej účastníci ako osoby povinné vyhlásili,

že svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2004 v plnom rozsahu čo do základu i čo do výšky uznávajú
a že, ak dôjde zo strany oprávnenej osoby k plneniu na základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere
č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2004 súhlasia, aby v prípade
neplnenia ich záväzkov vyplývajúcich z uvedenej zmluvy za podmienok v nej uvedených sa táto notárska

zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia podľa ust. § 274 písm. e) O.s.p., resp. pre
exekúciu podľa ust. § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. na všetok ich majetok, ihneď po porušení
ich povinností vyplývajúcich zo zmluvy, ako aj v tom prípade, ak by došlo zo strany oprávnenej osoby
k odstúpeniu od zmluvy a ak by po písomnej výzve oprávnenej osoby povinným osobám nedošlo vstanovenej lehote k predčasnému jednorazovému splateniu celého zostatku dlhu. Účastníci notársku
zápisnicu po prečítaní pred notárom na znak súhlasu s jej obsahom schválili a vlastnoručne podpísali.
Súd vzhľadom k obsahu stanoviska odporkyne zo dňa 27.01.2015 považoval za medzi účastníkmi

nesporné skutkové tvrdenie navrhovateľa o tom, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy o mimoriadnom
medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2004 mali obaja
účastníci vôľu, ktorá však v zmluve prejavená nebola, aby navrhovateľ v predmetnom úverovom
vzťahu vystupoval ako ručiteľ (vyplýva z časti stanoviska odporkyne zo dňa 27.01.2015, v ktorom táto
uviedla: „úver s Prvou stavebnou sporiteľňou a. s. Bratislava som uzatvorila ja, ale ručiteľ bol priateľ a

spolupracovník pán Dušan Záň“.
Súd považoval za medzi účastníkmi nesporné, že PSS ako veriteľ poskytol dojednaný mimoriadny
medziúver, a to poukázaním na bankový účet č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v Slovenskej sporiteľni,
a. s. na meno odporkyne.
Listom označeným ako odstúpenie od zmluvy zo dňa 08.06.2010 oznámila PSS odporkyni, že ho
niekoľkokrát písomne upozornili, že finančné prostriedky, ktoré mu boli poskytnuté na základe zmluvy o

mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2004
je povinný splácať riadne a včas, pričom každá splátka je splatná prvého každý mesiac a musí byť
uhradená veriteľovi do 15. dňa mesiaca. Na základe uvedeného mu tak oznamuje, že nakoľko zročné
splátky neuhradil, a to ani v poskytnutej dodatočnej lehote, zostáva v omeškaní na účte stavebného
sporenia s viac ako dvomi vkladmi po dobu dlhšiu ako dva mesiace. Týmto v súlade s ust. čl. VI. a

VII. zmluvy odstupuje od zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2004 a zároveň požaduje okamžité vrátenie poskytnutých úverových
prostriedkov, pričom dlžná suma je ku dňu 08.06.2010 vo výške 3.858,30 eur (116.235,15 Sk), ktorú
žiada uhradiť na č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Napokon PSS upozornila navrhovateľa, že v prípade ak
do 7 dní od doručenia listu neuhradí dlžnú sumu, pristúpi k jej vymáhaniu. Uvedený list bol súčasne

zaslaný na vedomie L. O..
Z prevodného príkazu navrhovateľa v Slovenskej sporiteľni, a. s. zo dňa 18.06.2010 vyplýva, že
z účtu príkazcu č. XXXXXXXXXXX/XXXX bola poukázaná suma 3.858,30 eur na účet príjemcu č.
XXXXXXXXXX/XXXX.
Právna zástupkyňa navrhovateľa listom zo dňa 28.06.2010 označeným ako oznámenie o zaplatení

dlhu, výzva na úhradu 3.858,30 eur, pokus o zmier oznámila v zastúpení navrhovateľa odporkyni,
že tento dňa 18.06.2010 zaplatil Slovenskej sporiteľni, a. s. na jej výzvu sumu 3.858,30 eur z titulu
spoludlžníctva podľa zmluvy o mimoriadnom medziúvere č. XXXXXXXXXX a stavebnom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 12.05.2004, ktorú čerpala úver na jej bytové potreby a ktorý úver prestala
splácať. Zároveň ju vyzvala na zaplatenie sumy 3.858,30 eur v lehote 7 dní od doručenia výzvy na

účet navrhovateľa č. XXXXXXXXXXX/XXXX. Z pripojenej obálky listovej zásielky právnej zástupkyne
navrhovateľa adresovanej odporkyni vyplýva, že odporkyňa si listovú zásielku v odbernej lehote
neprevzala, pričom táto bola poštovým doručovateľom dňa 19.07.2010 právnej zástupkyni navrhovateľa
zaslaná späť.
Z vykonaného dokazovania nevyšlo najavo, že by odporkyňa navrhovateľovi plnila čo i len čiastočne ním

uplatnený nárok, preto súd vychádzal z tvrdenia navrhovateľa, že odporkyňa mu do dňa rozhodnutia
súdu žalovanú sumu nezaplatila.
Podľa ust. § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona č. 165/2003 Z. z.
účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2007, zmluva o stavebnom úvere musí obsahovať a) identifikačné
údaje o stavebnej sporiteľni a o stavebnom sporiteľovi najmenej v rozsahu údajov ustanovenom

osobitnými predpismi, [3c) § 3a zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení zákona č. 500/2001
Z.z., § 3 ods. 4 písm. a) prvý a druhý bod zákona č. 118/1996 Z.z. o ochrane vkladov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 492/2001 Z.z.] b) úrokové sadzby stavebných úverov,
c) podmienky poskytnutia a splácania stavebného úveru, d) spôsob zabezpečenia pohľadávok zo
stavebného úveru, e) podmienky, za ktorých možno vykonať prevod práv a povinností zo zmluvy o

stavebnom úvere, f) podmienky, za ktorých možno odstúpiť od zmluvy o stavebnom úvere.
Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 310/1992 Zb. o stavebnom sporení v znení zákona č. 165/2003 Z. z.
účinnom od 01.01.2004 do 31.12.2007, zmluvy o stavebnom sporení a zmluvy o stavebnom úvere môžu
obsahovať aj ďalšie náležitosti dohodnuté medzi stavebnou sporiteľňou a stavebným sporiteľom.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“),

právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d) zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení účinnom do
31.01.2013, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo
zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí ( § 476), zmluvy o úvere ( § 497), zmluvy o kontrolnej činnosti

( § 591), zasielateľskej zmluvy ( § 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku ( § 638), zmluvy o
tichom spoločenstve ( § 673), zmluvy o otvorení akreditívu ( § 682), zmluvy o inkase ( § 692), zmluvy o
bankovom uložení veci ( § 700), zmluvy o bežnom účte ( § 708) a zmluvy o vkladovom účte ( § 716).
Podľa ust. § 293 Obchodného zákonníka, ak je na to isté plnenie spoločne zaviazaných niekoľko osôb,
pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne a nerozdielne. Veriteľ môže požadovať

plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným spoločným dlžníkom je povinný prijať.
Podľa ust. § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade
s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto
dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo zmeniť bez súhlasu druhej strany.
Podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a
povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej

porušením zmluvy, ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa
§ 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán
alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) v znení
zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa ust. § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo

rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť,
od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho
posledný deň.
Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,

bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
Podľa ust. § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to
vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť

ostatných zanikne.
Podľa ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu nie je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú
podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké. Dlžník, proti ktorému bol uplatnený
nárok vyšší, než zodpovedá jeho podielu, je povinný bez zbytočného odkladu upovedomiť o tom

ostatných dlžníkov a dať im príležitosť, aby uplatnili svoje námietky proti pohľadávke. Môže od nich
požadovať, aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo aby ho v tomto rozsahu dlhu inak
zbavili.
Podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak dlžník v rozsahu uplatneného nároku dlh sám splnil, je oprávnený požadovať náhradu od ostatných

podľa ich podielov. Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel
rovnakým dielom na všetkých ostatných.
Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992,
ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plneníúroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak

čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník
povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak
sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.
Podľa ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení nariadenia vlády SR č. 586/2008 Z. z. účinnom do 31.01.2013, výška
úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky (§ 17 ods. 1 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa ust. § 10c nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení nariadenia vlády SR č. 20/2013 Z. z. účinnom od 01.02.2013, ak
záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov
účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa ust. § 274 písm. e) O.s.p. v znení zákona č. 519/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992 do 31.08.2005,
ustanovenia § 251 až 271 sa použijú i na výkon notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a

v ktorých sú vyznačené oprávnená a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná
osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Čo sa týka právneho posúdenia veci, súd na základe vyššie uvedeného zisteného skutkového stavu
dospel k záveru, že medzi PSS ako veriteľom na jednej strane a účastníkmi ako dlžníkmi na druhej
strane vznikol záväzkový vzťah, a to na základe uzavretej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere zo dňa 12.05.2004 podľa cit. ust. § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. a podľa cit.
ust. § 497 Obchodného zákonníka, pričom povinnosťou PSS ako veriteľa bolo na požiadanie dlžníkov
poskytnúť mimoriadny medziúver v dojednanej výške 200.000,- Sk a povinnosťou účastníkov ako
solidárne zaviazaných dlžníkov bolo riadne a včas splácať veriteľom poskytnuté peňažné prostriedky
podľa platobných podmienok dohodnutých v zmluve, ako bolo vyššie uvedené.

Súd pokiaľ ide o námietku navrhovateľa, že bol pri uzatváraní predmetnej zmluvy uvedený PSS do
omylu, považoval túto námietku aj naďalej za neopodstatnenú a účelovo vznesenú. Ohľadom tejto
námietky súd zotrváva aj naďalej na svojom posúdení uvedenom v rozsudku zo dňa 14.02.2012.
Opätovne poukazuje na výpoveď navrhovateľa, z ktorej je zrejmé, že si bol ešte pred uzavretím zmluvy
vedomýrozdielumedzizáväzkomspoludlžníkaazáväzkomručiteľa.Sámuviedol,ženakoľkoodporkyňa

nespĺňala podmienky na poskytnutie úveru, z toho dôvodu pristúpil na návrh, aby nevystupoval v zmluve
ako ručiteľ, ale ako spoludlžník. Nakoľko už odporkyni viackrát predtým ručil a táto si všetky svoje
povinnosti riadne plnila, s týmto vyjadril súhlas. To samé potvrdzuje aj skutočnosť, že 7 dní po uzavretí
zmluvy navrhovateľ v notárskej zápisnici uznal svoj dlžnícky záväzok voči PSS a opätovne sa zaviazal
ho plniť spoločne s odporkyňou. Táto ich povinnosť bola aj výslovne vyjadrená v samotnej zmluve,

že navrhovateľ sa zaväzuje k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne s odporkyňou, čo potvrdil svojim
podpisom pri tomto texte zmluvy. Čo sa týka účelovosti tejto námietky navrhovateľa, súd poukazuje tiež
na to, že navrhovateľ sa vo vzťahu k PSS vôbec nebránil takouto argumentáciou a ňou požadovaný dlh
vo výške 3.858,30 eur na základe výzvy zo dňa 08.06.2010 dobrovoľne splnil. Napokon súd poukazuje
na to, že v zmluve ako ručiteľ jednoznačne vystupuje iná osoba, a to L. O., ktorej záväzok voči

veriteľovi je v zmluve upravený diametrálne odlišne od záväzku navrhovateľa. Teda navrhovateľ si
aj s poukazom na túto okolnosť musel byť pri podpise zmluvy nepochybne vedomí svojho odlišného
postavenia voči veriteľovi - PSS ako je postavenie ručiteľa. Na týchto záveroch súdu nemôže nič zmeniť
ani skutkové zistenie súdu vyplývajúce zo zhodných tvrdení účastníkov, že navrhovateľ mal vystupovať
v predmetnom právnom vzťahu podľa vzájomnej dohody účastníkov ako ručiteľ, keďže v dotknutom

právnom úkone - zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.05.2004 takúto
vôľu účastníci vo vzťahu k druhej zmluvnej strane neprejavili. Súčasne, ako už bolo vyššie uvedené,
z vykonaných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ mal vedomosť pred podpisom zmluvy, že v zmluvnom
vzťahunebudevystupovaťakoručiteľ,aleakospoludlžníkspolusodporkyňou.Účastníkovtakzaväzoval
vo vzťahu k veriteľovi - PSS práve prejav ich vôle (§ 34 Občianskeho zákonníka), ktorý bol v zmluve

vyjadrený dostatočne určito. S poukazom na uvedené, súd aj naďalej považoval za nadbytočné vykonať
navrhovateľom navrhovaný dôkaz výsluchom navrhovanej svedkyne C. M., ktorá mala súdu objasniť
a vysvetliť, aké praktiky má PSS, ak urobila z navrhovateľa, ktorý prišiel ručiť za záväzok odporkyne,
spoludlžníka.Rovnako,pokiaľideonámietkuodporkyne,žesPSSnebolavžiadnomprávnomvzťahu,tútonámietkuaj
naďalejsúdpovažovalzaabsolútnescestnúanedôvodnú.Zpredloženejzmluvyjezrejmé,žeodporkyňa
s PSS uzavrela nielen zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, ale musela uzavrieť tiež

zmluvu o stavebnom sporení. Poukaz odporkyne na skutočnosť, že ust. § 274 O.s.p. je zrušené a zrejme
táto skutočnosť by mala byť podľa nej dôvodom neplatnosti predmetnej notárskej zápisnice, považoval
súd rovnako aj naďalej za neopodstatnenú. Súd len na margo poukazuje, že v čase spísania notárskej
zápisnice ust. § 274 písm. e) O.s.p. umožňovalo aplikáciu ust. § 251 až 271 O.s.p. i na výkon notárskych
zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých sú vyznačené oprávnená a povinná osoba, právny

dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
Súd považoval súčasne za rozhodné, že otázka platnosti právnych úkonov účastníkov, zachytených v
obsahu predmetnej notárskej zápisnice, je vo vzťahu ich povinnosti z predmetnej zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere voči veriteľovi, t. j. PSS úplne irelevantná. Napokon dôvodnosť tejto
svojej námietky odporkyňa vyvrátila vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 27.01.2015, v ktorom
potvrdila, že predmetnú zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.05.2004

uzavrela ako dlžník.
Ako už bolo vyššie konštatované, súd považoval medzi účastníkmi za nesporné (a vyplýva to napokon
aj nepriamo z výzvy PSS zo dňa 08.06.2010), že PSS svoju povinnosť veriteľa splnila a poskytla
mimoriadny medziúver v dohodnutej výške, a to na účet uvedený v zmluve, t. j. účet č. XXXXXXXXXX/
XXXX, ktorý bol nepochyne (ako je to aj v zmluve výslovne uvedené) vedený na odporkyňu ako majiteľa

účtu. Z tohto dôvodu súd aj naďalej považoval za nadbytočné vykonať navrhovateľom navrhovaný dôkaz
vyžiadaním si správy od PSS, či účet, na ktorý plnila, bol účtom odporkyne.
Súd za podstatnú otázku v prejednávanej veci považoval otázku vzájomného vzťahu medzi účastníkmi
konania ako účastníkov predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere.
V kontexte problematiky spoločných záväzkov je potrebné poukázať na to, že v rámci solidarity dlžníkov

vznikajú dvojaké záväzkovo-právne vzťahy.
V prvom rade ide o záväzkovo-právny vzťah viacerých dlžníkov na jednej strane voči veriteľovi na
druhej strane (tzv. vonkajší vzťah). V kontexte zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom
úvere zo dňa 12.05.2004 podľa cit. ust. § 7 ods. 3 zákona č. 310/1992 Zb. a podľa cit. ust. § 497
Obchodného zákonníka je tento právny vzťah upravený v ust. § 293 Obchodného zákonníka. Ust. §

293 Obchodného zákonníka tak konštruuje vyvrátiteľnú právnu domnienku, že ak je na to isté plnenie
spoločne zaviazaných niekoľko osôb, pri pochybnostiach sa predpokladá, že sú zaviazané spoločne
a nerozdielne. Veriteľ tak môže požadovať plnenie od ktorejkoľvek z nich, ale plnenie ponúknuté iným
spoločným dlžníkom je povinný prijať. V danom prípade, sa účastníci ako dlžníci priamo v zmluve o
mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.05.2004 solidárne (spoločne a nerozdielne)

zaviazali na plnenie veriteľovi - PSS.
V druhom rade ide o vzájomný záväzkovo-právny vzťah medzi dlžníkmi (tzv. vnútorný vzťah). Úprava
vzájomných vzťahov medzi solidárnymi dlžníkmi je od uspokojenia veriteľa separovaná a dispozitívne
ju upravuje vzhľadom k absencii tejto úpravy priamo v Obchodnom zákonníku ust. 511 ods. 2 a 3
Občianskeho zákonníka.

Ak teda dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných vo vzťahu k veriteľovi zanikne. Z pasívnej solidarity
vyplýva súčasne regresný vzťah, t.j. vzťah medzi dlžníkom, ktorý splnil celý záväzok, a ostatnými
dlžníkmi. Dlžník, ktorého veriteľ vyzval na splnenie dlhu, môže ostatných dlžníkov požiadať, aby dlh
podľa podielov na nich pripadajúcich splnili alebo ho v tomto rozsahu dlhu zbavili inak (tzv. predbežný
regres podľa ust. § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom v takom prípade je dlžník povinný bez

zbytočnéhoodkladuupovedomiťostatnýchdlžníkovadaťimpríležitosť,abyuplatnilisvojenámietkyproti
pohľadávke (napr. námietku premlčania, kompenzačnú námietku a pod.), alebo dlh sám splní v rozsahu
uplatneného nároku, čím mu vznikne právo dodatočne požadovať náhradu od ostatných spoludlžníkov
podľa ich podielov (tzv. následný regres podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Pri následnom
regrese však môžu ostatní spoludlžníci vzniesť svoje námietky, ktoré mali proti pohľadávke veriteľa,

priamo proti dlžníkovi, ktorý plnil dlh vo väčšom rozsahu, než na neho pripadal. Napokon ust. § 511 ods.
2 Občianskeho zákonníka stanovuje vzájomnú výšku podielov na dlhu medzi spoludlžníkmi tak, že ak
nie je právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú
podiely na dlhu všetkých dlžníkov vo vzájomnom pomere rovnaké.
V kontexte so žalovaným nárokom súd opätovne zdôrazňuje, že regresné nároky jedného solidárne

zaviazaného dlžníka voči ostatným solidárne zaviazaným dlžníkom nemajú charakter nárokov na
vydanie bezdôvodného obohatenia, či už podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (keďže
solidárny dlžník je voči veriteľovi podľa ust. § 511 ods. 1 zaviazaný na celé plnenie, teda z jeho strany
nejde o plnenie bez právneho dôvodu, ani z neplatného právneho úkonu, rovnako ani z dôvodu, ktorýodpadol) alebo ust. § 454 Občianskeho zákonníka (keďže pri ust. § 454 musí byť splnená podmienka, že
ten kto plnil za iného, sám nemal povinnosť voči veriteľovi plniť, avšak solidárny dlžník takúto povinnosť
na plnenie voči veriteľovi podľa ust. § 511 ods. 1 má v rozsahu celého plnenia, ak ho o to veriteľ požiada).

Rovnako súd považuje za potrebné reagovať na právnu argumentáciu navrhovateľa produkovanú v
podanom odvolaní proti rozsudku zo dňa 14.02.2012, že žalovaný nárok v rozsahu jeho jednej polovice
je potrebné právne posúdiť ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže odporkyňa sa
obohatila na úkor navrhovateľa tým, že nakoľko hoci tento bol zaviazaný na plnenie veriteľovi, neobdržal
žiadne finančné prostriedky, keďže odporkyňa obdržané plnenie veriteľa - PSS použila pre vlastnú

potrebu. Súd poukazuje v tomto kontexte na obsah zmluvných dojednaní zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.05.2004, v zmysle ktorých (čl. I. bod 2 zmluvy) poskytnutý
mimoriadny medziúver bol účelovo viazaný. Dlžník tak mohol použiť poskytnutý úver len na účely podľa
ust. § 11 ods. 1 zákona č. 310/1992 Zb., čomu aj korešpondovalo znenie dotknutého ustanovenia
predmetnej zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.05.2004. Ako sám
navrhovateľ vo výpovedi účastníka konania na pojednávaní dňa 14.02.2012 uviedol, domnieval sa, že

obdržané peňažné prostriedky z úveru boli odporkyňou použité na účel rekonštrukcie bytu, čo zrejme
musela aj v zmysle zmluvy odporkyňa dokladovať. Za daných skutkových okolností nemohol súd dospieť
k právnemu záveru, že tým, že odporkyňa obdržala v súlade so zmluvou o mimoriadnom medziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 12.05.2004 od veriteľa peňažné plnenie zodpovedajúce stavebnému
medziúveru vo výške 200.000,- Sk, a toto plnenie použila na zmluvne a súčasne zákonom stanovený

účel, došlo na jej strane k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa. Nešlo totiž nepochybne na
strane odporkyne o majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Rovnako nešlo zo strany odporkyne o
majetkový prospech získaný na úkor navrhovateľa, keďže tento vo vzťahu k odporkyni neposkytol žiadne

plnenieaakoužbolovyššieuvedenéjehoplnenieveriteľovi-PSSboloplnením,naktorésazmluvneako
solidárnydlžníkspolusodporkyňouzaviazal.Nadrámecskutkovejaprávnejargumentácienavrhovateľa
súd súčasne poukazuje na to, že navrhovateľ nikdy netvrdil, že s odporkyňou boli dohodnutí, že mu
odporkyňa z plnenia od veriteľa - PSS vyplatí sumu rovnajúcu sa polovici tohto plnenia. Sám navrhovateľ
vo svojej výpovedi ako účastníka konania na pojednávaní dňa 14.02.2012 uviedol, že k uzavretiu zmluvy

bol prizvaný ako ručiteľ, avšak z dôvodu, že odporkyňa nespĺňala podmienky na poskytnutie úveru,
pristúpil na to, že sa zaviazal v zmluve ako spoludlžník odporkyne, nakoľko jej už pred tým viac krát
ručil a táto si svoje záväzky riadne plnila. Z uvedenej výpovede navrhovateľa tak možno s určitosťou
vyvodiť, že neexistovala medzi účastníkmi ani žiadna dohoda o tom, že by mal z peňažných prostriedkov
poskytnutých zo strany veriteľa - PSS odporkyni následne od odporkyne obdržať sumu zodpovedajúcu

ich jednej polovici. Teda medzi účastníkmi nejestvoval ani zmluvný základ, na základe ktorého by
navrhovateľovi vznikla voči odporkyni pohľadávka na zaplatenie peňažnej sumy zodpovedajúcej polovici
poskytnutého stavebného medziúveru.
Vprejednávanejvecitakuplatnenýnárokzostranynavrhovateľabolopotrebnéjednoznačneposúdiťako
právny nárok, ktorý mal navrhovateľovi vzniknúť podľa ust. cit. ust. § 513 ods. 3 Občianskeho zákonníka,

a to tým, že sám uspokojil pohľadávku veriteľa v plnom rozsahu (následný regres).
Podstatou prejednávaného prípadu tak bolo zistenie výšky podielov účastníkov ako solidárnych dlžníkov
(spoludlžníkov) na dlhu voči veriteľovi - PSS vyplývajúceho z uzavretej zmluvy o mimoriadnom
medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.05.2004, t. j. zistenie výšky podielov účastníkov na
predmetnom dlhu v rámci ich vnútorného vzťahu. Ak vychádzal pri svojom rozhodnutí zo dňa 14.02.2012

z toho, že v medzi účastníkmi nedošlo k dohode o výške ich podielov na predmetnom dlhu, ani
výška ich podielov nebola ustanovená či už právnym predpisom, alebo rozhodnutím súdu, a preto
uzavrel, že výška podielov oboch účastníkov na predmetnom dlhu bola rovnaká, súd musel v ďalšom
konaní po rozhodnutí odvolacieho súdu zohľadniac obsah písomného stanoviska odporkyne zo dňa
27.01.2015 vo vzájomnej súvislosti s obsahom výpovede navrhovateľa ako účastníka konania, ako aj s

jeho produkovanými skutkovými tvrdeniami, tieto svoje závery uvedené v rozsudku zo dňa 14.02.2012
prehodnotiť. Ako bolo vyššie uvedené, z produkovaných skutkových tvrdení účastníkov, ktoré boli
zhodné, vyplynulo, že účasť navrhovateľa v zmluvnom vzťahu s veriteľom - PSS mala vo svojej
podstate zabezpečovať pohľadávku veriteľa. V danom prípade však ale k vyjadreniu tejto vzájomnej
dohody medzi účastníkmi vo vzťahu voči veriteľovi v uzavretej zmluve o mimoriadnom medziúvere a

stavebnom úvere zo dňa 12.05.2004 nedošlo a nemožno tak hovoriť vo vzťahu k veriteľovi o ručiteľskom
záväzku navrhovateľa podľa ust. § 303 Obchodného zákonníka. Uvedenú dohodu účastníkov, ktorej
korešponduje aj samotná skutková okolnosť, že navrhovateľ z poskytnutého úveru zo strany PSS na
základe zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 12.05.2004 neobdržal žiadnepeňažné prostriedky (odporkyňa totiž nijakým spôsobom nepreukázala svoje skutkové tvrdenie, že
navrhovateľ mal z obdržaných peňažných prostriedkov svoj podiel, neuviedla ani len jeho výšku, a
teda v konaní neuniesla v rovine tohto svojho skutkového tvrdenia dôkazné bremeno, § 120 ods. 1

O.s.p.), nemožno ponechať v rámci vnútorného vzťahu medzi účastníkmi bez povšimnutia a je jej
potrebné priznať právny význam. Vychádzajúc teda z toho, že spoludlžníctvo navrhovateľa vo vzťahu k
veriteľovi - PSS nahradilo formálno-právne iný spôsob zabezpečenia väčšej vymožiteľnosti veriteľovej
pohľadávky, ako mali v úmysle účastníci, konkrétne ručenie a súčasne z toho, že medzi účastníkmi v
rovine ich vnútorného vzájomného vzťahu existovala konkludentná dohoda o participovaní navrhovateľa

na dlžníckom záväzku odporkyne voči veriteľovi z hľadiska jeho obsahu, ako by išlo o ručiteľský záväzok
navrhovateľa vo vzťahu k veriteľovi, možno tejto dohode účastníkov pripísať ten právny význam, že
v rámci vnútorného vzťahu a s tým spojeného postihového práva navrhovateľa sa mala na plnení vo
vzťahu k veriteľovi - PSS podieľať výlučne len odporkyňa, t. j. ako by postihové právo navrhovateľa podľa
cit.ust.§511ods.3Občianskehozákonníkamaloformuprávaveriteľaodporkyne,ktorénanavrhovateľa
(v pozícii akoby ručiteľa) prešlo v rozsahu plnenia záväzku veriteľovi - PSS v celom rozsahu tohto plnenia

(teda akoby podľa ust. § 308 Obchodného zákonníka). Uvedené tak prakticky znamená, že v rámci
vnútorného vzťahu medzi účastníkmi, veľkosť podielu odporkyne na predmetnom dlhu bola 100 % a a
navrhovateľa 0 %.
Ako už bolo uvedené v rozsudku zo dňa 14.02.2012, súd mal nepochybne preukázané, že PSS ako
veriteľ za podmienok stanovených zmluvou dôvodne odstúpil od zmluvy (v zmysle ust. § 349 ods. 1

Obchodného zákonníka s účinkami ex nunc, teda od momentu odstúpenia), pričom jej vzniklo právo
požadovať od dlžníkov bezodkladné vrátenie poskytnutého mimoriadneho medziúveru a stavebného
úveru (resp. jeho zostatku) v nespornej výške 3.858,30 Sk (odporkyňa voči tejto výške nevzniesla
žiadne konkrétne námietky, preto ju považoval súd za nespornú). Ďalej súd považoval za preukázané,
že navrhovateľ na výzvu PSS plnil PSS spoločný záväzok účastníkov v celom rozsahu, avšak nebolo

preukázané, že by odporkyňu požiadal, aby dlh podľa podielu na ňu pripadajúceho splnila alebo ho
v tomto rozsahu dlhu zbavila inak. Navrhovateľovi tak vzniklo podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho
zákonníka právo následného regresu voči odporkyni, a to v rozsahu jej podielu na dlhu, teda v sume
3.858,30 eur zodpovedajúcej navrhovateľovmu plneniu veriteľovi - PSS.
Z dôvodu vyššie formulovaných záverov, súd považoval v ďalšom za nadbytočné po oboznámení

s písomným stanoviskom odporkyne zo dňa 27.01.2015 vykonať dokazovanie jej výsluchom ako
účastníkom konania v smere naznačenom odvolacím súdom.
Ak v ďalšom odporkyňa namietala, že došlo k zániku jej záväzku v zmysle ust. § 575 ods. 1 Občianskeho
zákonníka z dôvodu jej ťaživej sociálnej situácie, súd považoval túto námietku odporkyne za nedôvodnú.
Následná nemožnosť plnenia (t. j. po vzniku záväzku) podľa ust. § 575 Občianskeho zákonníka môže

mať charakter objektívnej nemožnosti, t. j. plnenie je nemožné aj pre kohokoľvek iného ako je osoba
dlžníka, alebo charakter subjektívnej nemožnosti, t. j. nemožnosti výlučne z dôvodov na strane dlžníka,
ktorá spôsobuje zánik záväzku len vo výnimočných prípadoch (napr. trvalo zhoršený zdravotný stav
dlžníka brániaci mu splniť záväzok čisto osobnej povahy). Prípadná insolvencia dlžníka však nemôže
spôsobiť zánik záväzku na peňažné plnenie z dôvodu nemožnosti tohto plnenia. Navyše odporkyňa

nijakým spôsobom nepreukázala ňou tvrdenú ťažkú sociálnu situáciu.
Napokon pokiaľ ide o námietku odporkyne spočívajúcu v namietaní premlčania navrhovateľovho práva,
súd ani túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Ako už súd uviedol, navrhovateľ si v konaní uplatnil
voči odporkyni peňažný nárok vyplývajúci mu z práva podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
Právo následného postihu podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka vzniká plniacemu solidárne

zaviazanému dlžníkovi voči druhému neplniacemu solidárne zaviazanému dlžníkovi v momente, kedy
plniaci solidárny dlžník plnil veriteľovi. Nárok vyplývajúci z tohto práva je tak možné prvý raz uplatniť
na súde nasledujúceho dňa. Právo podľa ust. § 511 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa tak premlčuje
v trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá začína plynúť odo
dňa nasledujúceho po tom, ako došlo k plneniu jedného solidárneho dlžníka veriteľovi ä§ 122 ods.

1 Občianskeho zákonníka). V súvislostiach prejednávanej veci súd poukazuje na to, že k plneniu
navrhovateľa veriteľovi - PSS v rozsahu žalovanej sumy 3.858,30 eur došlo dňa 18.06.2010, pričom
navrhovateľ si žalovaný nárok uplatnil na súde návrhom na začatie konania dňa 04.08.2010. Teda od
vzniku práva navrhovateľa neuplynula do podania návrhu na súde (do uplatnenia práva na súde) doba
v dĺžke ani nie dvoch mesiacov. Zjavne tak navrhovateľ uplatnil svoje právo na súde včas a nedošlo k

jeho premlčaniu.
Na základe vyššie uvedených úvah a skutkových a právnych záverov súd návrhu v časti o zaplatenie
istiny 3.858,30 eur ako dôvodnému vyhovel a zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi túto sumu.Splatnosť záväzku odporkyne súd posudzoval podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka. Keďže
čas plnenia nebol medzi účastníkmi dohodnutý, ani ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, bola odporkyňa povinná splniť svoj dlh v lehote 7 dní od doručenia výzvy právnej

zástupkyne navrhovateľa zo dňa 28.06.2010 (teda nie hneď dňom nasledujúcim po doručení výzvy,
keďže navrhovateľ poskytol odporkyni dlhšiu lehotu na plnenie). Súd s poukazom na to, že výzvu si
odporkyňa neprevzala v odbernej lehote, túto výzvu považoval za odporkyni doručenú, resp. dôjdenú
do jej dispozičnej sféry, dňom, kedy uplynula odberná lehota, t. j. dňom 19.07.2010. Odporkyňa tak bola
povinnáplniťnavrhovateľovido7dníoddoručeniavýzvy,t.j.do26.07.2010.Nasledujúcimdňom,t.j.dňa

27.07.2010 sa tak odporkyňa so zaplatením sumy 3.858,30 eur dostala do omeškania. Navrhovateľovi
tak vzniklo právo požadovať od odporkyne úroky z omeškania vo výške stanovenej zákonom, teda podľa
vyššie cit. ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. účinného v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi účastníkmi (§ 10c nariadenia Vlády
SR č. 87/1995 Z. z.). V čase prvého dňa omeškania odporkyne bola základná úroková sadzba ECB vo
výške 1 % (o čom má súd vedomosť zo svojej činnosti, § 121 O.s.p.). Navrhovateľovi tak vzniklo právo

požadovať od odporkyne zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.858,30 eur od
27.07.2010 do zaplatenia, pričom súd návrhu v časti o zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky
(úrokov z omeškania) v tomto rozsahu vyhovel a v ostatnom rozsahu návrh navrhovateľa v časti o
zaplatenie úrokov z omeškania zamietol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške
plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná
náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho
zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd
munáhradutrovkonanianepriznáavtakomprípadesúdniejeviazanýrozhodnutímoprisúdenínáhrady
trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 3 O.s.p., v spojení s ust. § 149 ods. 1 O.s.p. a ust.
§ 151 ods. 1 O.s.p. Vzhľadom na to, že súd žalobnému návrhu navrhovateľa v časti vyhovel a v časti
tento zamietol, bol úspech navrhovateľa len čiastočný. Nakoľko mal však navrhovateľ neúspech len v

pomerne nepatrnej časti (úrokov z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.858,30 eur za obdobie od
01.07.2010 do 26.07.2010), priznal mu súd plnú náhradu trov konania voči odporkyni.
Navrhovateľ si v písomných podaniach svojich právnych zástupcov riadne a včas (v lehote podľa ust.
§ 151 ods. 1 veta druhá O.s.p.) uplatnil a vyčíslil trovy konania, a to titulom náhrady trov právneho
zastúpenia za úkony právnej služby v sume 893,82 eur (1. v návrhu na začatie konania podanom ešte

prostredníctvom JUDr. Ivety Mikulovej, advokátky, ktorá navrhovateľa zastupovala v konaní do času, keď
právne zastúpenie navrhvateľa prevzala JUDr. Iva Pavlíková, advokát, a to v sume 296,60 eur za dva
úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia JUDr. Mikulovou vrátane prvej porady s klientom
a za písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - návrh na začatie konania; 2. v podaní zo dňa
02.02.2015, a to v sume 893,82 eur za 5 úkonov právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia JUDr.

Pavlíkovou vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - odvolanie
proti rozsudku zo dňa 14.02.2012, účasť na pojednávaní dňa 19.03.2013, účasť na pojednávaní dňa
27.06.2014 a účasť na pojednávaní dňa 30.01.2015) a titulom náhrady zaplatených súdnych poplatkov
v sume 231,- eur (podanie zo dňa 03.02.2015).
Súd preskúmal navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu trov konania a priznal mu:

a) titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania vo výške 231,- eur a
náhrady zaplateného súdneho poplatku za odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej - rozsudku zo dňa
14.02.2012 vo výške 115,50 eur (aj keď navrhovateľ v návrhu na začatie konania nevyšíslil výšku tohto
súdneho poplatku v rámci uplatnenia nároku na náhradu trov konania v časti náhrady súdneho poplatkuzapodanienávrhunazačatiekonaniaavpodanízodňa02.02.2015vyčísliltrovykonaniavčastisúdnych
poplatkov len do sumy 231,- eur, súd mu náhradu trov konania v tejto časti priznal v skutočne zaplatenej
sume s poukazom na ust. § 151 ods. 2 O.s.p., keďže nešlo o trovy právneho zastúpenia a z obsahu

spisu vynaloženie týchto trov konania navrhovateľom vyplýva), t. j. celkovo titulom náhrady zaplatených
súdnych poplatkov v sume 346,50 eur a
b) titulom náhrady trov právneho zastúpenia sumu 706,36 eur, a to v nasledovnom rozsahu:
1. za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia JUDr. Mukulovou vrátane prvej porady s
klientom podľa plnomocenstva zo dňa 28.06.2010: odmena v sume 141,09 eur podľa ust. § 9 ods. 1, §

10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „Vyhláška“)
v znení účinnom do 30.06.2013 v spojení s ust. § 20c Vyhlášky v platnom znení + paušálna náhrada
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 7,21 eur podľa ust. § 16
ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky, spolu tak za tento úkon právnej služby trovy právneho
zastúpenia v sume 148,30 eur;
2. za úkon právnej služby prevzatie a príprava zastúpenia JUDr. Mukulovou vrátane prvej porady s

klientom podľa plnomocenstva zo dňa 28.06.2010: odmena v sume 141,09 eur podľa ust. § 9 ods. 1, §
10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. b) Vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013 v spojení s ust.
§ 20c Vyhlášky v platnom znení + paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a
miestne prepravné v sume 7,21 eur podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky, spolu
tak za tento úkon právnej služby trovy právneho zastúpenia v sume 148,30 eur;

3. za úkon právnej služby podanie na súd vo veci samej - odvolanie zo dňa 04.04.2012 proti rozsudku
č. k. 6C/248/2010-78 zo dňa 14.02.2012 JUDr. Pavlíkovou: odmena v uplatnenej (viazaný vyčíslením
podľa ust. § 153 ods. 2 v spojení s ust. § 151 ods. 2 O.s.p.) sume 141,07 eur podľa ust. § 9 ods. 1, §
10 ods. 1 v spojení s ust. § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky v znení účinnom do 30.06.2013 v spojení s ust.
§ 20c Vyhlášky v platnom znení + paušálna náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a

miestne prepravné v sume 7,63 eur podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení s ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky + 20
% DPH v sume 29,74 eur podľa ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky, spolu tak za tento úkon právnej služby trovy
právneho zastúpenia v sume 178,44 eur;
4. za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 27.06.2014 JUDr. Pavlíkovou: odmena v sume
35,27 eur podľa ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. d) a ods. 4 veta druhá

Vyhlášky (keďže pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci) + paušálna náhrada výdavkov na
miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 8,04 eur podľa ust. § 16 ods. 3 v spojení
s ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky + 20 % DPH v sume 8,66 eur podľa ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky, spolu tak za
tento úkon právnej služby trovy právneho zastúpenia v sume 51,97 eur;
5. za úkon právnej služby účasť na pojednávaní dňa 30.01.2015 JUDr. Pavlíkovou: odmena v uplatnenej

(viazaný vyčíslením podľa ust. § 153 ods. 2 v spojení s ust. § 151 ods. 2 O.s.p.) sume 141,07 eur podľa
ust. § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky + paušálna náhrada výdavkov
na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné v sume 8,39 eur podľa ust. § 16 ods. 3 v
spojení s ust. § 1 ods. 3 Vyhlášky + 20 % DPH v sume 29,89 eur podľa ust. § 18 ods. 3 Vyhlášky, spolu
tak za tento úkon právnej služby trovy právneho zastúpenia v sume 179,35 eur.

Vo zvyšom rozsahu uplatnený nárok na náhradu trov konania navrhovateľovi nepriznal. Súd nepriznal
navrhovateľovi náhradu trov konania za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia JUDr.
Pavlíkovou zo dňa 03.01.2012, nakoľko vynaloženie trov navrhovateľom na tento úkon právnej služby
súd nepovažoval za účelné (§ 142 ods. 1 O.s.p.), keďže súd nemal preukázaný akýkoľvek objektívny
dôvod u navrhovateľa odôvodňujúci zmenu jeho právneho zastúpenia (napr. ukončenie výkonu

advokácie pôvodným právnym zástupcom, prípadne dlhodobá práceneschopnosť pôvodného právneho
zástupcu brániaca mu v riadnom zastupovaní navrhovateľa). Pokiaľ sa rozhodol navrhovateľ v priebehu
konania, že chce byť zastúpený iným advokátom, nemožno toto jeho rozhodnutie z hľadiska vynaloženia
trovkonaniapovažovaťzaúčelnébezpreukázaniaakejkoľvekobjektívnejokolnostiprezmenuprávneho
zastúpenia. Trovy vzniknuté navrhovateľovi z dôvodu zmeny v jeho právnom zastúpení tak súd nemohol

daťodporkyninahradiť.Súdrovnakonepriznalnavrhovateľoviodmenuzaúkonprávnejslužby-účasťna
pojednávanídňa19.03.2013,nakoľkootomtonárokunavrhovateľaužsúdrozhodolpodľaust.§147ods.
1 O.s.p. na návrh navrhovateľa zo dňa 19.03.2013 uznesením č. k. 6C/248/2010-153 zo dňa 08.04.2013
v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/462/2013-191 zo dňa 29.11.2013. Napokon
súd za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 27.06.2014 priznal navrhovateľovi náhradu

trov právneho zastúpenia len vo vyššie uvedenom rozsahu, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez
prejednania veci, teda súd rozhodol v tejto časti o navrhovateľom uplatnom nároku podľa ust. § 13a
ods. 4 veta druhá Vyhlášky.Na základe uvedeného súd zaviazal odporkyňu nahradiť navrhovateľovi trovy konania celkovo v sume
1.052,86 € (v sume 346,50 eur titulom náhrady zaplateného súdneho poplatku za podanie návrhu na
začatie konania a zaplateného súdneho poplatku za odvolanie a v sume 706,36 eur titulom náhrady trov

právneho zastúpenia), a to podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p. k rukám právnej zástupkyne navrhovateľa,
pričom podľa ust. § 151 ods. 8 O.s.p. vo výroku tohto rozsudku vyjadril osobitne trovy právneho
zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhradu navrhovateľovi priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom

prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.