Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/391/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613203323
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4613203323.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľa: CD Consulting s. r. o. so sídlom Nagano Office Center,
K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha 3, Česká republika, IČO: 264 29 705, zast. Fridrich Paľko,
s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti odporkyni: B. O., bytom X.
XXXX/XX, K., o zaplatenie sumy 1.999 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu
Okresného súdu Topoľčany zo dňa 27. januára 2014 č. k. 6C/325/2013-39, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie prerušil do skončenia konania vedeného pred
Súdnym dvorom EÚ pod C-558/13 o prejudiciálnej otázke predloženej Krajským súdom v Prešove v
konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/156/2013. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 109 ods. 2 písm.
c) OSP a zistil, že Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 6Co/156/2013 zo dňa 16. 10. 2013 predložil

podľa č. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 115, 2008 "ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm.
b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku: či sa má čl. 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl.
4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle,
že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá

vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej
fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej
podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla a konanie do skončenia konania o tejto prejudiciálnej
otázke prerušil. Keďže v konaní vedenom pred Súdnym dvorom EÚ pod C-558/13 sa rieši prejudiciálna
otázka predložená Krajským súdom v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/156/2013,

ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu aj v tomto konaní, súd prvého stupňa konanie prerušil do
skončenia konania vedeného pred Súdnym dvorom EÚ pod C-558/13.

Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, zdôrazňujúc, že uznesenie
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 6Co/156/2013 o položení prejudiciálnej otázky a o prerušení
konania nie je právoplatné, a to vzhľadom na to, že voči nemu bolo podané odvolanie. Z tejto skutočnosti

podľa neho vyplýval fakt, že formulovaná prejudiciálna otázka nebola právoplatne predložená Súdnemu
dvoru Európskej únie, a teda nebol založený žiadny dôvod na prerušenie konania. Okrem toho
zastal názor, že v prejednávanej veci je možné riadne pokračovať, bez prerušenia konania, pretože
formulovaná prejudiciálna otázka nie je pre vec významná. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove, z ktorého je zrejmé, aké právne predpisy je potrebné na vec aplikovať a akým
spôsobom ich vykladať. Následne citoval uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10C/79/2013

zo dňa 05. 09. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci. Naviac namietal, že súdom
označené konanie o prejudiciálnej otázke nerieši otázku, ktorá by mala význam pre toto súdne konanie,a preto nebol podľa neho ani daný dôvod na prerušenie tohto súdneho konania. Čo sa týkalo merita
prerušenia konania Krajským súdom v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/156/2013 uviedol, že krajský
súd predložil Súdnemu dvoru hypotetickú otázku a naviac nerešpektoval platné procesné predpisy

uplatniteľné na konanie vo veci samej a nerešpektoval skutočnosť, že aj prvostupňový aj odvolací súd
má aplikovať predovšetkým jednoznačný procesný rámec určený navrhovateľom, ktorým je Nariadenie
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, Úradný vestník L 199, 31. 07. 2007, s. 1-22. Tvrdil,
že prejudiciálna otázka je vykonštruovaná a zavádzajúca Súdny dvor, nakoľko nerešpektuje prednosť

nariadenia o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu a položil svojím uznesením hypotetickú otázku,
tzn. otázku ktorá smeruje na rozpor vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá nie je primárne použiteľná vo veci
samej so sekundárnym právom EÚ. Okrem toho zdôraznil, že možnosti ex offo skúmania skutkového
a ďalšieho právneho základu je nariadením o európskom konaní s nízkou hodnotou sporu v zásade
vylúčené a podľa siedmeho bodu preambuly musí zaručiť rovnaké podmienky pre veriteľov a dlžníkov v
celej Európskej únii. Z týchto dôvodov mal za to, že v zásade len súd rozhodujúci na poslednom stupni

má výlučné právo posúdiť, či je predloženie prejudiciálnej otázky potrebné pre rozhodnutie veci samej.
V spojitosti s napadnutým rozhodnutím a osobitne v spojitosti s položenou prejudiciálnou otázkou bolo
nutné zdôrazniť, že označené medzinárodné zmluvy majú prednosť pred právom EÚ a to podľa čl. 351
Zmluvy o EÚ. Nebolo preto možné podľa neho položiť prejudiciálnu otázku tak, že bude pomerovaná
z hľadiska rozporu vnútroštátna právna úprava obsahovo zhodná s medzinárodnou právnou úpravou s

úpravou sekundárneho práva EÚ. S poukazom na uvedené argumenty žiadal, aby odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

K odvolaniu navrhovateľa písomné vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa podľa § 212 ods. 1 OSP bez prejednania na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa § 214
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého
stupňa je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.

Z obsahu podaného návrhu navrhovateľa a z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 05. 04. 2013
podal na Okresnom súde Topoľčany návrh na uplatnenie pohľadávky vo výške istiny 1.999 eur s
príslušenstvom v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.

Podľa § 111 ods. 1 OSP, ak je konanie prerušené, nevykonávajú sa pojednávania a neplynú lehoty podľa

tohto zákona. Ak sa v konaní pokračuje, začínajú lehoty plynúť znova.

Podľa § 111 ods. 2 OSP, ak je konanie prerušené podľa § 109, súd urobí všetky potrebné opatrenia,
aby sa odstránili prekážky, ktoré spôsobili prerušenie alebo pre ktoré prerušenie trvá. Len čo odpadne
prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, pokračuje súd v konaní i bez návrhu.

Ak v priebehu konania vznikne prekážka odôvodňujúca prerušenie konania, súd preruší konanie
uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Podľa § 109 ods. 2 OSP súd môže sporové konanie
prerušiť podľa úvahy, pokiaľ neurobí iné vhodné opatrenia. Podľa § 109 ods. 2 písm. c) OSP súd
môže konanie prerušiť aj v prípade, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši predbežná otázka, ktorá

môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Toto ustanovenie
upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, čo znamená prerušenie konania, ktoré nie je pre konanie
nevyhnutné. Predmetné ustanovenie sa týka procesných situácií, v ktorých súd môže konanie prerušiť,
no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené
len ako procesná možnosť tohto súdu, nie však jeho povinnosť. Súd má najskôr zvážiť možnosť iných

vhodných opatrení, pričom rozhodujúcim hľadiskom je hospodárnosť konania, s
prihliadnutím na ktorú prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako pravidlo.Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c) OSP sa musí vykladať a uplatňovať v súlade s Ústavou
Slovenskej republiky (čl. 152 ods. 4). Zo žiadneho ustanovenia Ústavy Slovenskej republiky nemožno
vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Všeobecný súd sa pri
uplatňovaní procesného postupu podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP preto musí spravovať aj
požiadavkou, ktorá je zakotvená v tomto článku Ústavy Slovenskej republiky a ktorá ukladá povinnosť
prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým
vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp.

zn. I. ÚS. 21/2000 z 20. septembra 2000).

Prerušenie sporového konania podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c) OSP súdom je odôvodnené v
konaniach,vktorýchjekonanieprerušenépreto,lebovýsledokinéhozačatéhokonaniamôžerelevantne
ovplyvniť výsledok iného konania, toho, v ktorom bolo konanie prerušené. Tento záver sa uplatní najmä v
prípade, ak toto konanie vecne (skutkovo) súvisí s týmto konaním, resp. môže významne ovplyvniť

jeho výsledok, keď je vhodné vyčkať na výsledok tohto ďalšieho konania tak, aby sa súd vlastným
predbežným posúdením otázok, ktoré sa riešia v inom konaní, nedostal do rozporu s právoplatným
rozhodnutím súdu.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa napadnutým uznesením prerušil konanie do skončenia konania

vedeného pred Súdnym dvorom EÚ pod C-558/13 o prejudiciálnej otázke predloženej Krajským súdom
v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 6Co/156/2013.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že v danom prípade prebieha pred Súdnym dvorom EÚ pod C-558/13
konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu v predmetnom konaní.

V predmetnom konaní rovnako ako v konaní vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn.
6Co/156/2013 sa navrhovateľ domáha uplatnenia pohľadávky v zmysle článku 4 ods. 1 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu, na základe indosovanej zmenky, ktorá slúžila ako zabezpečenie spotrebiteľskej
zmluvy a Krajský súd v Prešove uznesením pod sp. zn. 6Co/156/2013 zo dňa 16. 10. 2013 predložil

podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. V. EÚ C 115, 2008 "ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm.
b) Zmluvy o Európskej únii Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálnu otázku: či sa má čl. 6 ods. 1
smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a čl.
4 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov
a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru, vykladať v tom zmysle,

že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá
vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o právach z indosovanej zmenky, neumožňuje v zásade v žiadnej
fáze konania ex offo preskúmať zmluvu a kauzu právneho vzťahu a prípadnú nekalú povahu zmluvnej
podmienky a tiež prípadné porušenie zákona upravujúceho dôsledky neuvedenia RPMN v zmluve o
spotrebiteľskom úvere, z ktorej zmenka vznikla. Z uvedeného vyplýva, že postup súdu prvého stupňa

bol správny, keď prerušil konanie, pretože v danom prípade je vhodné vyčkať na výsledok konania
prebiehajúceho pred Súdnym dvorom EÚ, aby sa tak súd vlastným predbežným posúdením otázok,
ktoré sa riešia v tomto konaní, nedostal do rozporu s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ. S poukazom
na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.