Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 18, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5615205371
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5615205371.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a

členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci navrhovateľa: CETELEM
SLOVENSKO, a.s., so sídlom Panenská 7, Bratislava, IČO 35 787 783, zastúpený spoločnosťou
Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, proti odporkyni:
S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXX/X, X. S., v konaní o zaplatenie sumy 1.214,34 Eur s
príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k.
8C/207/2015-28 zo dňa 19. augusta 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Odporkyni sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím okresný súd návrh v celom rozsahu zamietol a odporkyni náhradu trov
konania nepriznal.
Bola preukázaná existencia dvoch zmluvných vzťahov, uzatvorených 07.02.2013. Obidve písomné
zmluvy sa nachádzajú na jednej listine. Prvou z nich je zmluva o spotrebiteľskom viazanom úvere, druhá
je zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere. Ani jedna zmluva neobsahuje všetky dojednania
vyžadované v §-e 9 ods. 2 písm. a) až k), r), y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o

spotrebiteľskom úvere (vychádzajúc z výšky dojednaných mesačných splátok 14,24 eur možno ustáliť,
že ide o úverový prípad č. 42715033380001) neobsahuje dojednanie podľa písmena k) tohto zákona
(výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov) ani dojednanie podľa jeho písm. h) (opis
tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo služby,
ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, alebo ak ide o
zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere). Úver je preto potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o
spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z tohto zmluvného vzťahu žalovaná

spotrebiteľka (z obsahu zmluvy nevyplýva a netvrdil to ani navrhovateľ, že úver jej poskytol za účelom
výkonu jej povolania alebo podnikania) mala potom vrátiť čerpanú istinu 116,10 eur, v skutočnosti podľa
prehľadu splátok vrátila 144,62 eur, teda o 28,50 eur viac. Navrhovateľovi z tohto zmluvného vzťahu
teda nedlhuje nič. Predmetom zmluvy o revolvingovom úvere (úverový prípad č. 42715033381100) bolo
poskytnutie úveru vymedzeného úverovým rámcom 5.000 eur a aktuálnym úverovým rámcom 600 eur,
z ktorého odporkyňa v čase od 09.09.2013 do 19.09.2013 vyčerpala 890 eur a uhradila 45 eur. Aj v
tejto časti je úver bezúročný a bez poplatkov pre absenciu dohody podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona

o spotrebiteľských úveroch. Navrhovateľ nepreukázal ani dodržanie postupu podľa § 53 ods. 9 OZ,
preto mu súd mohol priznať len dlh existujúci v čase vyhlásenia rozsudku. Neposkytol žiadne relevantné
tvrdenia a skutočnosti umožňujúce určenie správnej výšky dlhu v čase vyhlásenia tohto rozsudku (kedy,
v akej výške odporkyňa úver čerpala, kedy a akú čiastku vrátila). Právo na poistné plnenie 32,48 eurnavrhovateľ nepreukázal, keďže ani netvrdil, že do rámcových poistných zmlúv, ktoré má uzatvorené
s poisťovňou Cardif Slovakia, a.s., spadá aj poistenie žalovaného revolvingového úveru a pod ktorú
konkrétne z nich. V konaní úspešná odporkyňa si náhradu trov konania neuplatnila.

Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Poukázal na to, že predmetom Zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie úveru formou povoleného prečerpania, a
teda nemohol vôľu odporkyne predpokladať ani ovplyvniť, preto v zmluve nebolo možné uviesť výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Ďalej poukázal na to, že dodržal postup podľa

ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Mal za to, že v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť
žalovaného nároku a v priebehu konania riadne označil a založil do súdneho spisu všetky relevantné
dôkazy. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Odporkyňa sa k podanému odvolaniu nevydarila.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcomzust.§212ods.1O.s.p.abeznariadeniapojednávaniapodľa§214ods.2O.s.p.vspojení
s ust. § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Zodôvodneniarozhodnutiavyplývavzťahmedziskutkovýmizisteniamiaúvahamiprihodnotenídôkazov

na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Okresný súd neporušil právo účastníkov
konania na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná
skutočnosť alebo okolnosť, naopak okresný súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj
náležite vyhodnotil.

Z ustáleného skutkového stavu okresným súdom vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporkyňou
bol uzavretý spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia zákoa o spotrebiteľskom
úvere (zákon č. 129/2010 Z.z., ďalej iba „ZoSÚ“) a ustanovenia o ochrane spotrebiteľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

Pre spotrebiteľský úver sa v ZoSÚ z hľadiska formálnych náležitostí vyžaduje písomná forma zmluvy
a obsahové náležitosti zmluvy sú vymedzené v § 9 ods. 2 ZoSÚ. Vyššie citované ustanovenie § 11

ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Ide vlastne
o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že zákon nedodržanie iba
niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje neplatnosťou, robí z týchto
náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy. Predpísaná písomná forma
musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným obsahovým náležitostiam zmluvy.

Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi účastníkmi niektorú z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ
neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu ZoSÚ. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust. § 54

ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom úvere
v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 ZoSÚ, kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho
zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.

Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom nerovnom
postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku
kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu
dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza

spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právnehoštátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany tej
osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný skutkový
stav.

Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý ZoSÚ a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej
úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ
účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri
nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej

úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa
preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa
vystavuje nerovnému postaveniu.

Odvolací súd dospel k rovnakému záveru ako súd prvého stupňa o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

oboch úverových prípadov. V úverom prípade č. 42715033380001 neobsahuje ani len adekvátny opis
tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje a cenu tovaru alebo služby,
ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, alebo ak ide
o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere (§ 9 ods. 2 písm. h/ ZoSÚ). Absencia tohto údaju sama o
sebe spôsobuje to, že úver je bez poplatkov a bez úrokov.

Ďalej medzi ustanovenia, ktoré ak nie sú dodržané je úver bez poplatkov a bez úrokov, patrí uvedenie
výšky a počtu termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Nato, aby bol
považovaný spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ
stačí, že chýba jeden z údajov vymedzených v tomto ustanovení.

Účelom náležitosti ustanovenej v § 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ je, aby spotrebiteľ vedel rozlíšiť, aká
časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v
danej situácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou
naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Pri úverovom
prípade č. 42715033381100 nie je možné akceptovať odvolaciu námietku navrhovateľa, že v prípade

revolvingového úveru nie je možné takto rozložiť splátku, keďže pri uzatváraní zmluvy nie je zrejmá
jej výška. Daná špecifikácia mala byť vyjadrená aspoň pomerným spôsobom (napr. percentuálne).
Keďže v zmluve nie je náležite určené, v akej časti má byť započítaná splátka na istinu, v akej časti na
úrok z istiny, alebo poplatku, spotrebiteľ by nemal vedomosť, v akej časti má zaplatenú istinu (v akej
časti ju veriteľ započítal na zaplatenie istiny) a v akej časti ostatné poplatky. Práve i z tohto dôvodu

zákonodarca uvedené označil ako podstatnú náležitosť spotrebiteľskej zmluvy o úvere, bez ktorého
uvedenia sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov. Keďže uvedené údaje zmluva uzatvorená
medzi účastníkmi, ako správne konštatoval okresný súd, neobsahuje, nemožno potom konštatovať
splnenie písomnej formy zmluvy vo vzťahu k tejto podstatnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Preto poskytnutý úver navrhovateľom odporkyni je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

Odvolací súd sa stotožnil s názorom okresného súdu, že navrhovateľ nepreukázal hodnoverným
spôsobom, že (pri každej jednotlivej úverovej zmluve) dodržal svoju notifikačnú povinnosť v zmysle ust. §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa
má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov

od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15
dní na uplatnenie tohto práva.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p..
V odvolacom konaní bola úspešná odporkyňa, ktorá si však náhradu trov odvolacieho konania postupom

podľa § 151 ods. 1 O.s.p. neuplatnila, resp. jej ani žiadne trovy nevznikli, preto rozhodol krajský súd tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.