Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, December 1, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/42/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211319
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8114211319.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Jozefa

Škraba a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o., so sídlom Politických
vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČ: 264 29 705, zastúpený Fridrich
Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: Š. F., L. Y. J., N..
H. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,
Šafárikovo námestie 7, Bratislava, IČO: 42 362 962, zastúpený JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom
advokátskej kancelárie v Bratislave, Ul. Dobrovičova 13, Bratislava, o zaplatenie 695,37 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 10C/165/2014-35 zo

dňa 24.10.2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na účet jeho právneho zástupcu trovy odvolacieho
konania vo výške 59,84 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu, náhradu trov konania účastníkom

nepriznal a náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi takisto nepriznal. V dôvodoch rozsudku
uviedol, že žalobca uplatnil pohľadávku podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Žiadal, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie zmenkovej sumy 695,37 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne zo sumy 695,37 eur od 21.9.2010 do zaplatenia, ďalej 6 %-ný ročný úrok zo zmenkovej sumy
695,37 eur od 29.10.2010 a napokon zmenkovú odmenu vo výške 1/3-iny % zmenkovej sumy 2,32 eur.
V návrhu uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný

dňa 30.3.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote
4 rokov od vystavenia“. Do textu zmenky bol pojatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri
predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu 695,37 eur spolu s 0,25% denným úrokom od
21.10.2010. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil
zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ doteraz nezaplatil na zmenkovú sumu nič. Keďže zmenková
suma je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou
listinou.

Ďalej v dôvodoch rozsudku uviedol, že postupuje v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
ES 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu a v tejto
súvislosti citoval článok 2 ods. 1, článok 3 ods. 1, článok 5 ods. 1 až 4, článok 7 ods. 1, 2 3 nariadenias tým, že v zmysle článku 5 ods. 1 nariadil vo veci pojednávanie, keďže považoval za potrebné
v súvislosti s posudzovaním vyplňovacieho práva zmenky, ktoré posúdil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskom právnom vzťahu, keďže tento nepochybne vznikol medzi pôvodným

veriteľom obchodnou spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o. a žalovaným.

Dňa 30.3.2010 bola uzavretá písomná úverová zmluva, ktorou veriteľ - Pohotovosť, s.r.o. poskytol úver
vo výške 350,- eur žalovanému ako fyzickej osobe. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť vo výške 516,- eur,
12-timi mesačnými splátkami po 129,- eur počnúc 7.0.2011. V zmluve nie je uvedený úrok, je uvedený

len poplatok vo výške 166,- eur, ktorý nie je konkretizovaný a v zmluve nie je uvedené ani RPMN,
ani priemerná hodnota RPMN. Žalovaný dňa 30.3.2010 vystavil vlastnú zmenku, obsahom ktorej je
jeho záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti Pohotovosť, s.r.o. sumu 695,37
eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 21.9.2010. Predmetná zmenka bola žalovaným vystavená ako
vistazmenka a bola opatrená doložkami „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od
vystavenia“, pričom za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Z rubovej

strany zmenky vyplýva, že spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. indosovala zmenku na rad žalobcu. Listina má
znaky vzorového tlačiva, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné
údaje vystaviteľa, jeho podpis. Zmenková suma vyjadrená číslom aj slovami a dátum začiatku úročenia
zmenkového úroku sú v listine uvedené odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.
Vpravo hore je číslo zhodné s číslom úverovej zmluvy. K vyplneniu zmenky došlo na základe bodu

14 všeobecných úverových podmienok pôvodného veriteľa, ktorý obsahuje dohodu o vyplnení zmenky.
Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí časť štyroch
po sebe idúcich splátok, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo
jej časť. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi,

ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na
zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

Ďalej súd citoval ustanovenie § 52 ods. 1, 4, ustanovenie § 53 ods. 1 až 3, ods. 5, ďalej ustanovenie §
54 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úverovú zmluvu, na zabezpečenie ktorej bola vystavená predmetná

zmenka bolo treba posúdiť podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase uzavretia zmluvy. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú uvedené v § 4 ods. 2
citovaného zákona a medzi nimi pod písm. g) je konečná splatnosť spotrebiteľského úveru, pod písm. h)

ročná úroková sadzba, pod písm. i) výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a pod
písm. j) ročná percentuálna miera nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona pri nesplnení podmienok podľa ods. 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho

začal čerpať alebo dodaný tovar alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa ods. 2 písm. a), b), d) až j), k), l) poskytnutý úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Súd prijal záver, že spotrebiteľovi sa musí poskytnúť ochrana pred neprijateľnými
podmienkami aj v prípade, ak sa uplatňuje právo zo zmenky. Stále je totiž treba aplikovať čl. 6
ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS a chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

Vychádzajúc z tohto princípu preto pri kolízii zmenkového práva so spotrebiteľskými právami žalovaného
musí mať prednosť ochrana práv spotrebiteľa. Dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom na § 53 ods. 1 OZ. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom
úvere totiž nemá obligatórne náležitosti, ktoré sú uvedené v zákone č. 258/2001 Z.z., čo spôsobuje, že
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ má vrátiť len sumu poskytnutého

úveru. Zmenka však túto skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok 0,25
% denne, čo je ročne 91,25 %. Nepochybne takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých
mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ). Dohoda o vyplňovacom
práve zmenky bola uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda formulári, ktorý spracoval
právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Nepochybne teda táto podmienka

nebola individuálne dojednaná a spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov
v neprospech spotrebiteľa, práve pre nezohľadnenie práv spotrebiteľa a umožnenie vymáhať plnenia,
ktoré sú v rozpore so zákonom (či už pre spomínanú neplatnosť dohody o zmenkovom úroku alebo pre
dôsledok chýbajúcich obligatórnych náležitostí zmluvy). Uvedená zmluvná podmienka je teda neplatnás poukazom na § 53 ods. 5 OZ. Ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná
je aj samotná zmenka. Tento záver možno prijať aj vzhľadom na právny záver vyslovený v rozsudku
Najvyššieho súdu SR 4Obo 161/2007. Najvyšší súd v danom prípade mal za to, že z neplatnej úverovej

zmluvy nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky a neplatnosť úverovej zmluvy
vyvodil z nerovnosti podmienok účastníkov zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za
spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a
zásadám poctivého obchodného styku. Dohodu o vyplňacom práve blankozmenky, a tým aj samotnú
zmenku možno považovať za neplatnú aj pre obchádzanie zákona. V danom prípade vystavením

zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy a aplikácii
Zákona o spotrebiteľských úveroch dôsledkom čoho je, že žalovaný by veriteľovi mal vrátiť len sumu
poskytnutého úveru pre nedodržanie obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Takýto
postup žalobcu nemôže požívať právnu ochranu, a keďže žalobca si uplatnil právo výslovne zo zmenky a
tú súd považoval za neplatnú, jeho žalobu zamietol. Ako ďalší dôvod zamietnutia žaloby súd uviedol, že
k vystaveniu zmenky došlo v rozpore so zákonom, konkrétne § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.. Podľa

citovaného ustanovenia v súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje
plniť dlh zmenkou alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich
nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase
vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva
(vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške

maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplatenú veriteľom v
rozporespredchádzajúcouvetouveriteľnesmieprijaťajepovinnýjudlžníkovikedykoľveknapožiadanie
vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práva zo
zmenky.

Vyššie citované ustanovenie platí od 1.1.2008, teda platilo aj v čase vystavenia tejto zmenky. Podľa
neho pri zabezpečovacej zmenke zmenková suma v čase vyplnenia zmenky nesmie presiahnuť
aktuálnu výšku nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny
poskytnutého úveru. Úver bol vo výške 350,- eur a z neho 30 % predstavuje 105,- eur, pričom toto nebolo
dodržané. Zmenka je preto v rozpore so zákonom a s poukazom na § 39 OZ je absolútne neplatným

právnym úkonom.

Výrok o trovách konania bol odôvodnený ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.. Podľa zásady úspechu
konaní nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ten si však nárok v zmysle § 151 ods. 1
O.s.p. neuplatnil.

Súd nepriznal náhradu trov konania ani vedľajšiemu účastníkovi, pričom dospel k záveru, že prevzatie a
príprava zastúpenia nie je účelným úkonom právnej služby v konaniach, kde hromadne vstupuje vedľajší
účastník do konania, pričom v týchto konaniach reálne nie je vykonávané oboznamovanie právneho
zástupcu s prípadom zo strany vedľajšieho účastníka, nakoľko tento bez znalosti a vedomosti o spise

len zasiela súdu formulárové oznámenie o vstupe do konania. Taktiež súd nepriznal odmenu za úkon
právnej služby, a to vyjadrenie k návrhu, nakoľko sa opäť jedná o formulárové podanie, ktoré neobsahuje
ani jednu individuálnu informáciu o prejednávanom prípade a všetky skutočnosti, ktoré sú uvedené v
tomto vyjadrení, sú všeobecné a sa týkajú v podstate všetkých prípadov spoločnosti CD Consulting,
s.r.o.. Súd poukázal na to, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľského práva, kde je súd ex offo

povinný prihliadať na všetky skutočnosti v konaní tak, aby bola zabezpečená ochrana práv spotrebiteľa,
a preto nepovažoval tento úkon právnej služby za účelný. Z týchto dôvodov súd nepriznal vedľajšiemu
účastníkovi právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca a navrhol tento zmeniť a jeho návrhu vyhovieť.

Odvolaniepodalzdôvodu,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. a že rozhodnutie súdu
prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Prvostupňový súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa úverovou zmluvou,

všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, exekučným spisom a ďalšími listinami, pričom žalobca,
a podľa dostupných informácií ani žalovaný, dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či
ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa § 120 O.s.p. dokazovanie v sporovom konaní je ovládané
prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi avykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch
platnúzmenku,ktoroukeďžetátospĺňavšetkyformálneamateriálnenáležitostipredpokladanézákonom
č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu

zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Proti forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych
námietok nebolo, a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov
nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. in fine síce súdu umožňuje, aby
v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup
je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie

vo veci a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba
vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania. V danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej
zmenky. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky.
Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaný
mohol na základe článku 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky proti zmenke, ak tak však

neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej nariadením. Prvostupňový súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal
z podľa neho nesporných skutočností. Za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. uzatvoril zmluvu o úvere, ďalej, že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je
zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľa. Uvedené, údajne

nespornéskutočnosti,všaknebolitvrdenímanijednéhozúčastníkovkonania.Súdtietoúdajnenesporné
fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Takéto skutočnosti jednoznačne nemožno
považovať za nesporné. Žalovaný a ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto
neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Ak súd na týchto
údajne nesporných skutočnostiach založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je

postihnuté vadou, ktorá má za následok jeho nesprávnosť. Prvostupňový súd dospel k rozhodnutiu na
základeaplikácienesprávnychprávnychpredpisov,akoajnesprávnejinterpretáciepríslušnýchprávnych
predpisov a práva Európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju robili neplatnou, teda
ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom neakcesorickej povahy. Nie je

možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa
aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke, upravených v zákone č. 191/1950 Zb. vôbec nezaoberal a
ignoroval predmet sporu. Zdôraznil ďalej, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. Prvostupňový súd ignoroval ustanovenie § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, a to v tom
zmysle, že je síce prípustné za určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi,

avšak námietka musí byť vznesená zo strany žalovaného, a predovšetkým žalovaný v tejto situácii nesie
dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie je prípustné, aby túto úlohu a iniciatívu na seba
prevzal súd a suploval aktivitu žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 25Cdo/1839/2000, v zmysle ktorého zmenkový záväzok je celkom samostatný a oddelený
od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku. Zmenka je v právnej teórii obvykle definovaná

ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí
vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky
v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú sumu. Žalobca poukázal na podporu svojich tvrdení na
doterajšie rozhodnutia okresných súdov v skutkovo a právne obdobných veciach žalobcu, v ktorých
okresné súdy priznali nárok žalobcovi v plnom rozsahu, a to konkrétne na rozsudok Okresného súdu

v Lučenci sp.zn. 13C/88/2013, rozsudok Okresného súdu Revúca sp.zn. 3C/8153/2013, rozsudok
Okresného súdu Martin sp.zn. 8C/198/2013, ďalej rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 5Co/16/2010.
Pokiaľ súd uvádzal to, že dohoda o vyplnení zmenky je v rozpore s ustanovením § 39 OZ, na
základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech podnikateľa zmenku, a preto aj z tohto dôvodu návrh
zamietol a zároveň súd uviedol, že zmluva o úvere je absolútne neplatná, tu žalobca zdôraznil, že

súd zovšeobecňuje svoje tvrdenia. Žalobca je majiteľom zmenky na základe indosamentu a nie je
účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom
neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č.
191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Záväzky zo zmenky, aj

keď vznikli z konkrétnych zmluvných záväzkov sú záväzkami samostatnými. Nie je preto možné súhlasiť
s názorom súdu prvého stupňa, že sú závislé na úverovom vzťahu. Ak je návrhom uplatnený nárok zo
zmenky, nie je možné bez ďalšieho v takomto konaní rozhodovať o záväzkoch zo zmluvy, ani keď je
nepochybné, že s danou zmenkou súvisia.Na odvolanie žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Vedľajší účastník vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a
priznať mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 59,84 eur, a to za jeden úkon právnej služby, a to
vyjadrenie na odvolanie žalobcu. Ďalej v dôvodoch poukázal na to, že terajší majiteľ zmenky - žalobca
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu žalovaného. Žalobca si bol vedomý, že nadobúda
zmenku od spoločnosti, ktorá poskytuje pôžičky a úvery spotrebiteľom a zároveň, že tento pôvodný

majiteľ zmenky nemôže zmenku uplatniť, keďže by tým porušil zákon a súd by mu jeho zmenkový nárok
uplatnený v tomto konaní nikdy nepriznal. Záver o tom, že žalobca konal vedome na škodu žalovaného
odôvodňujú nasledovné skutočnosti:
1. V hornom rámčeku zmenky je číslo zmluvy, čo zakladá minimálne pochybnosti o dobrej viere
nadobúdateľa zmenky pri jej rubopisovaní, keďže si musel byť vedomý, že k tejto zmenke patrí aj
spotrebiteľská zmluva.

2. Samotný pôvodný zmenkový veriteľ, na ktorého rad sa malo plniť, je subjektom poskytujúcim úvery a
pôžičky s celoslovenskou pôsobnosťou a hlavne známy svojimi spotrebiteľskými aktivitami.
Bez ohľadu na to, že žalobca konal na škodu žalovaného pri nadobúdaní zmenky, a teda sú prípustné
kauzálne námietky, vedľajší účastník uviedol, že súd by nemal postupovať príliš formalisticky a mal
by rozlišovať situáciu, kedy zmenka vznikla zo vzťahu spotrebiteľského alebo obchodnoprávneho, a v

prípade spotrebiteľov nemožno odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Podľa vedľajšieho
účastníka je potrebné odmietnuť úvahy žalobcu ohľadom výhradnej aplikácie zákona č. 191/1950 Zb.
o zmenkách a šekoch na daný vzťah, keďže ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom na to,
vedľajší účastník trval na tom, že súd sa má zaoberať kauzálnymi vzťahmi pôvodného zmenkového
veriteľa a žalovaného. Na tieto kauzálne vzťahy sa aplikovala legislatíva platná a účinná v čase

vystavenia zmenky, a to konkrétne § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.
V súvislosti s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou
alebo šekom. Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je
maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške

maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak je v rozpore s uvedeným zmenka
aj tak prijatá, či už vyplnená veriteľom, veriteľ ju nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek
na požiadanie vydať. Citované znenie ustanovenia § 4 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Ďalej vedľajší účastník
poukázal na to, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá obligatórne náležitosti uvedené

v § 4 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, čo spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, a teda spotrebiteľ by mal vrátiť len sumu poskytnutého úveru. Zmenka však túto
skutočnosť nezohľadňuje a dokonca umožňuje vymáhať zmenkový úrok 0,25 % denne, čo je 91,25 %
ročne. Takýto zmenkový úrok je v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť.
Dohoda o vyplňovacom práve zmenky bola uvedená vo všeobecných úverových podmienkach, teda

formulári, ktorý spracoval právny predchodca žalobcu a žalovaný nemal možnosť ich ovplyvniť. Táto
podmienka teda nebola individuálne dojednaná, a preto je neplatná s poukazom na § 53 ods. 5 OZ. Ak je
neplatná dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky, neplatná je aj samotná zmenka. V tejto súvislosti
poukázal na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora č. C 419/2011. V tomto konaní, napriek tomu, že
boli uplatnené práva zo zmenky, skúmal súd aj postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Dôležitý je aj list

Európskej komisie z 25.4.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný Slovenskej republike s upozornením na
nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej únie a výslovne sa v liste spomína v tejto súvislosti aj
obchodná spoločnosť Pohotovosť, s.r.o.. Poukazuje sa na jej praktiky, ktorými sa vymáhajú nezákonné
pohľadávky založené na nekalých podmienkach a konkrétne sú spomenuté aj blankozmenky. Dohodu
o vyplňovacom práve blankozmenky, a tým aj samotnú zmenku, možno považovať za neplatnú aj

pre obchádzanie zákona. V danom prípade vystavením zmenky sa právny predchodca žalobcu snažil
vyhnúť posudzovaniu platnosti úverovej zmluvy. Vedľajší účastník zároveň vyslovil pochybnosti o výške
zmenkovej sumy vpísanej do zmenky samotnej, keďže podľa jeho názoru nespĺňa zákonné podmienky
podľa § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, teda výška je v rozpore so
zákonom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti uviedol, že súd prvého stupňa vec správne posúdil

v súlade so zákonom, keď po vykonanom dokazovaní vyhodnotil zmenku uplatnenú v tomto konaní ako
uplatnenú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v medziach, ktorých sa
odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav a vyvodil na základe neho aj správny právny záver.
Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti
uvedených dôvodov považuje za potrebné uviesť nasledovné:

Závery súdu prvého stupňa sú v podstate zhodné so spoločným stanoviskom občianskoprávneho a

obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR prijatého 20.10.2015. V zmysle tohto, ak žalobca ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý žalobca použil, že:
1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností v prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou, či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ;

2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť, či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k
prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie.
Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve

aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Aj v prípade, že nie sú
podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na
strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený úrok zo
zmenky ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy
súdu takýto exces dosahuje.

K odvolacím námietkam odvolací súd poznamenáva, že v danom prípade bol návrh uplatnený podľa
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V návrhu boli z hľadiska hmotného práva uplatnené práva zo
zmenky podľa zmenkového a šekového zákona č. 191/1950 Zb.. Žalovaným bol spotrebiteľ, čo vyplýva

z úverovej zmluvy nachádzajúcej sa v pripojenom spise Okresného súdu Prešov sp.zn. 73Er/864/2012.
Podľa tejto zmluvy o úvere žalovaný túto uzavrel s veriteľom Pohotovosť, s.r.o. dňa 30.3.2010 s tým,
že veriteľ poskytol dlžníkovi úver vo výške 350,- eur a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu
zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 166,- eur, t.j. celkove mal zaplatiť sumu 516,- eur. V úverovej
zmluve sa síce uvádza, že táto je uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka a že

sa poskytuje na výkon povolania, avšak zo žiadnych okolností nevyplýva, že by o takýto úver išlo.
Číslo tejto zmluvy je XXXXXXXX a toto isté číslo je uvedené aj na zmenke, z ktorej práva žalobca
uplatňuje. Je treba zdôrazniť, že na zmluve o úvere je uvedené rodné číslo dlžníka, nie identifikačné číslo
podnikateľa. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že išlo o spotrebiteľský úver. Z pohľadu procesného
práva je relevantným, že na prebiehajúce konanie sa aplikuje nariadenie, ktoré je právnym predpisom

Európskej únie s priamym účinkom. Cieľom nariadenia je zjednodušenie, urýchlenie cezhraničných
konaní vo veciach s nízkou hodnotou sporu, zníženie nákladov a zaručenie rovnakých podmienok pre
veriteľovadlžníkov.Pripostupepodľanariadeniajesúdpovinnýrešpektovaťprávonaspravodlivýsúdny
proces a zásadu kontradiktórneho konania, a to najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania
a o spôsobe a rozsahu dokazovania, ktoré je nevyhnutné pre vydanie rozhodnutia. Uplatňuje sa v

občianskych a obchodných veciach v cezhraničných prípadoch bez ohľadu na povahu súdu, ak celková
hodnota nároku bez navýšenia o úroky, náklady a výdavky nepresahuje sumu 2.000,- eur v čase
doručenia žalobného formulára na súd. Nariadenie nevylučuje z vecnej pôsobnosti spotrebiteľské spory,
v ktorých spotrebiteľ môže byť účastníkom na strane žalobcu alebo žalovaného. Konanie je v zásade
písomné, ide o tzv. formulárové konanie, podstatou ktorého je komunikácia žalobcu a žalovaného so

súdom prostredníctvom vzorových tlačív. Z článku 19 Nariadenia vyplýva, že pokiaľ toto neustanovuje
inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského
štátu, v ktorom sa konanie vedie. Vo vzťahu k aplikácii Nariadenia tak možno konštatovať, že toto
nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky
procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalostí

určitých okolností súdu z jeho činnosti a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, či ochrany dobrých
mravov. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie
aktivity žalovaného v konaní, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také skutočnosti, ktoré ho povedú k
záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne, čo vyplýva priamo z článku 4 bode 4 Nariadenia.Z procesného hľadiska teda k návrhu môže súd pristupovať s rovnakou mierou ingerencie ako k
akémukoľvek inému návrhu uplatnenému v konaní pred súdom riadiac sa len osobitnými pravidlami
týkajúcimi sa určitej časovej náročnosti v zmysle už uložených lehôt podľa Nariadenia. Súd môže konať

aj formou nariadeného pojednávania, nemusí to byť vždy len na základe návrhu účastníka, ale aj keď to
sám považuje za potrebné. Nariadenie je tak len alternatívnym nástrojom pri rešpektovaní procesných
pravidiel príslušného členského štátu. Nariadenie je procesný prostriedok, ktorý konanie urýchľuje,
ale nebráni postupovať s rešpektovaním vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa vykonaním potrebného
dokazovania. Úvaha týkajúca sa prieskumu uplatneného nároku s oporou v doloženej zmenke nemôže

byť ovplyvnená povahou použitého procesného nástroja. Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti
úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo nie je nariadením nijako vylúčená.

Súd správne posudzoval vyplnenie zmenky v súlade s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení od 1.1.2008 do 31.12.2010.

Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností
každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení súdu. Je povinnosťou súdu
zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne cez prizmu dobrých
mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ich účastník

konania vyslovene namieta, musí však na ňu prihliadnuť aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd
sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu
v zjavnej nerovnováhe. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo-právnu doktrínu, že
zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o

spotrebiteľa. Vzhľadom na abstraktnosť cenného papiera žalovaný, pokiaľ je spotrebiteľom, mal by
túto skutočnosť namietať. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí, že na základe skutočností vyplývajúcich
zo žalobného návrhu na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom
právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Ako judikoval aj Ústavný súd ČR v náleze sp.zn. Pl.ÚS 16/12,
súčasné napätie spojené so zmenkami je spôsobené ich nevhodným používaním (zneužívaním) najmä

voči subjektom, po ktorých nemožno znalosť špecifickej a značne rigidnej zmenkovej úpravy spravodlivo
požadovať. Aj Ústavný súd ČR v náleze sp.zn. IV.ÚS 457/10 sa nestotožnil so záverom všeobecného
súdu, že nie je možné po indosácii zmenky vznášať kauzálne námietky, ak nie sú splnené podmienky
§ 17 Zákona o zmenkách a šekoch. Konštatoval, že v prípade spotrebiteľov nie je možné prehliadať
ich špecifické záujmy a postavenie. Označil za výkladovú svojvôľu, ak súd zobral za základ pre svoje

rozhodnutie záver, že v prípade nesplnenia dispozície § 17 Zákona o zmenkách a šekoch, nie je
možnékukauzálnymnámietkamprihliadať.Nemeckájudikatúradokoncavkonkrétnomprípadeoznačila
odvolaniesažalobcuna§17Zákonaozmenkáchašekochzazneužitiepráva.AktuálneÚstavnýsúdČR
vo svojom rozhodnutí sp.zn. I.ÚS 290/15 vychádzajúc z obsahovo totožnej zmenkovej právnej úpravy
ako v Slovenskej republike konštatoval, že všeobecné súdy sú aj pri rešpektovaní špecifickej, prísne

formálnej povahe inštitútu zmenky a jej historickým koreňom povinné vždy prihliadať aj k okolnostiam
konkrétnejveci.Prisvojejrozhodovacejčinnostimusiahľadaťtakéinterpretačnéaaplikačnévýchodiská,
ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v neprospech
niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Je potrebné tiež akcentovať v už citovanom náleze sp.zn.
IV.ÚS 457/10 pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší, než dovolenie dané právom a pokiaľ právna

norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané ho zakazuje, takéto konanie v
skutočnosti nie je výkonom práva ale protiprávnym úkonom. Výkonu v právach, ktoré je jeho zneužitím,
súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s ústavou chránenými právami.
Tiež pokiaľ ide o zmenkový úrok, pre prípad, že v konaní nebudú žalovaným vznesené kauzálne
námietky, nepôjde o zmenku tzv. spotrebiteľskú, ani nebude inak zo skutkového stavu zjavné, že zo

strany žalobcu ide o zneužitie práva, je možné samotnou aktivitu súdu prieskumom ex offo podľa
okolností prípadu posúdiť nárok na úrok vo výške 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne ako nárok uplatnený
v rozpore s dobrými mravmi. Súd má právo a povinnosť vyhodnotiť, v akej miere je dohodnutý úrok
primeraný.

Pokiaľ ide o dohodu o vyplňovacom práve zakomponovanú vo všeobecných podmienkach poskytnutia
úveru, tu odvolací súd považuje za nutné zdôrazniť, že obchodné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách majú slúžiť hlavne na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v neprehľadnej,zložito formulovanej a malými písmenami písanej forme dodávateľ ukryl dojednania, o ktorých
predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú. Pokiaľ takto, aj napriek tomu, dodávateľ
postupuje, nepočína si v právnom vzťahu poctivo a takémuto konaniu nemožno priznať právnu ochranu.

Zmluvná sloboda spotrebiteľa pri určovaní, ktoré dojednanie bude uvedené v zmluve, a ktoré vo
všeobecných podmienkach je len zdanlivá, lebo obe listiny vo formulárovej podobe pripravuje dodávateľ
a s ohľadom na nepomer vo vyjednávacej sile dodávateľa a spotrebiteľa je na prvý pohľad zrejmé, že
sa spotrebiteľ len ťažko môže domôcť zmeny predom pripravených zmluvných dojednaní. Dohodu o
vyplňovacom práve by bolo možné akceptovať, len ak by bola slabšia strana s takouto dohodou a jej

významom oboznámená, a ak sa preukáže, že význam doložky musela poznať. Ak totiž spotrebiteľ
nemá žiadnu možnosť v procese uzatvárania takejto dohody sa podieľať určitým spôsobom na tvorbe
jej obsahu, lebo celá zmluvná situácia je postavená kategoricky na závere, že je tu pre spotrebiteľa len
jediná možnosť, a to celkom a bezvýhradne akceptovať návrh na uzavretie takejto dohody, potom treba
maťzato,žebolinaplnenépodmienkynaochranuspotrebiteľa.Vskutočnostibytotižišloopodnikateľom
predom nastavené kritéria voči spotrebiteľovi, a to bez akejkoľvek možnosti spotrebiteľa spolupodieľať

sa na obsahu dojednania takejto dohody, a čo do dôsledkov by teda išlo o stav obdobný, ktorý sa rovná
neprípustným formulárovým zmluvám. Súd v takejto situácii preto musí starostlivo posudzovať, či takáto
dohoda o vyplňovacom práve zmenky nie je neplatná pre konanie priečiace sa dobrým mravom.

Pokiaľ žalobca v odvolacích námietkach namieta niektoré procesné pochybenia súdu prvého stupňa,

odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že podľa § 212 ods. 3 O.s.p., na vady konania pred súdom prvého
stupňa prihliada len, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V danom prípade o takéto
procesné pochybenia zo strany súdu prvého stupňa nešlo.

Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne

správny potvrdil.

V odvolacom konaní žalovaný náhradu trov neuplatnil, preto mu táto nemohla byť priznaná.

Vedľajšíúčastníknáhradutrovodvolaciehokonaniauplatnil,atozajedenúkonprávnejslužbyvyjadrenie

na odvolanie žalobcu. Išlo o trovy právneho zastúpenia, ktoré boli vypočítané v súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb s tým, že pri
tarifnej hodnote 695,37 eur je tarifná odmena 51,45 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur, spolu 59,84 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.