Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/253/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814204780
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3814204780.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej, sudcu Mgr.

Ivana Kubínyiho a sudkyne JUDr. Gabriely Janákovej v právnej veci navrhovateľa N. C. A., s.r.o., so
sídlom v K., O. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti odporcom: v 1. rade O. K., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom O., M. R.
Z. XX/X, v 2. rade E. K., nar. X.XX.XXXX, t.č. bytom O., M. R. Z. XX/X, v 3. rade M. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom O., L. XXX/XX, o zaplatenie 4.126.46 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 1. decembra 2014, č.k. 5C/93/2014-110, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí zvyšku návrhu a vo výroku

o trovách konania potvrdzuje.

Odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd napadnutým rozhodnutím čiastočne vyhovel návrhu a odporcov zaviazal k zaplateniu istiny
3.502,86 eur s príslušným úrokom z omeškania. Samostatným výrokom návrh vo zvyšku zamietol.
Navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu vo veci. Rozhodol tak o návrhu
navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia istiny 4.126,46 eur s príslušným úrokom z omeškania,
a to titulom dlhu z úveru poskytnutého odporcom 1/ a 2/ právnym predchodcom navrhovateľa a

zabezpečeného ručením odporcu 3/. Vo vyhovujúcej časti priznal okresný súd navrhovateľovi sumu
nezaplatených splátok úveru, ktoré boli nepremlčané. Zvyšnú časť predstavujúcu premlčané splátky
okresný súd zamietol práve z dôvodu premlčania, pričom otázku premlčania uplatneného práva posúdil
podľa ust. § 100 a násl. Občianskeho zákonníka (OZ), teda v podstatnej okolnosti ako právo, ktoré
sa premlčí v trojročnej premlčacej lehote. Napriek povahe úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu
nepovažoval za dôvodné použitie ustanovení Obchodného zákonníka so stanovenou štvorročnou
premlčacou lehotou, pretože posudzovaný úverový vzťah považoval za spotrebiteľský na základe ust.

§ 52 a násl OZ a Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, z čoho dovodil nutnosť posúdenia
premlčania podľa Občianskeho zákonníka.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc z pomeru úspechu účastníkov
vo veci.

Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, a to v časti čo do zamietavého výroku a súvisiaceho

výroku o trovách. Navrhovateľ žiadal rozhodnutie v napadnutom rozsahu zmeniť a návrhu v celom
rozsahu vyhovieť, pretože mal za to, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil. Nesprávne právne
posúdenie videl navrhovateľ v tom, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
uvedené v § 52 až 54 OZ na zmluvu o úvere nevťahovali, pretože ust. § 52 OZ vymenovalo zmluvné typymajúce povahu spotrebiteľských zmlúv a zmluva o úvere tam uvedená nebola. Úverová zmluva uzavretá
do 31.12.2007, teda aj tá, z ktorej nároky sú uplatnené v tomto konaní, sa spravuje výlučne Obchodným
zákonníkom a použitie Občianskeho zákonníka je vylúčené aj vzhľadom na prechodné ustanovenie

§ 879j OZ. Posúdenie premlčania tak v danom prípade neprichádza do úvahy podľa Občianskeho
zákonníka, ale podľa § 397 Obchodného zákonníka, podľa ktorého je premlčacia doba štvorročná a v
posudzovanom prípade tak pred podaním návrhu neuplynula. Na podporu svojej argumentácie citoval
viaceré rozhodnutia iných krajských súdov. Navrhovateľ žiadal priznať náhradu trov prvostupňového i
odvolacieho konania.

Odporcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu
je potrebné v napadnutej časti potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p., pretože je v tomto výroku vecne
správny. Rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého možno

o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle
ustanovenia § 205 ods. 2 O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ až f/
citovaného zákonného ustanovenia.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., ktorý uplatňuje navrhovateľ, je podľa súdnej
praxe daný v prípade mylnej aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie
právnej normy, ktorú na skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Preskúmaním veci odvolací súd nezistil opodstatnenosť citovaného dôvodu na odvolanie. Navrhovateľ

v konaní zotrvával na stanovisku, že vzťah medzi účastníkmi je vzťahom obchodnoprávnym, a
preto sa naň majú primerane vzťahovať ustanovenia Obchodného zákonníka, vrátane právnej úpravy
premlčania.

Zo spisu jednoznačne vyplýva, že predmetný úverový vzťah vznikol dňa 18.02.2005, teda za účinnosti

zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 1 tohto zákona v znení ku dňu uzavretia
zmluvy na účely tohto zákona sa rozumela spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo
používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb. Spotrebiteľskou zmluvou sa podľa tohto
zákona (§ 23a) rozumela zmluva uzavretá podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,

a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Súčasne citované
ustanovenie v ods. 2 stanovilo, že na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60
Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu. Nie sú pochybnosti o tom, že
zmluva, z ktorej uplatňuje navrhovateľ nárok v tomto konaní je zmluvou spotrebiteľskou a že predmet
plnenia nebol použitý na podnikanie. Podnikateľmi neboli ani odporcovia. Rovnako je jednoznačne

zrejmé, že pôvodný veriteľ bol podnikateľom a predmet konania sa týka jeho podnikateľskej činnosti.
Právnym nástupníctvom sa povaha predmetnej právnej veci ako spotrebiteľskej nemohla zmeniť. Súdna
prax považuje spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom na vzťah medzi podnikateľom a nepodnikateľom a so
zreteľom na nepodnikateľský účel zmluvy, za typické občianskoprávne vzťahy. Úver je síce absolútnym
obchodom a na úver dopadá tretia časť obchodného zákonníka bez ohľadu na povahu účastníkov

úverovej zmluvy, avšak predmetná vec sa týka spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je regulovaná osobitnou
právnou úpravou (zákon č. 634/1992 Z.z. a ustanoveniami Občianskeho zákonníka). Ide o vzťah
medzi obchodníkom a spotrebiteľom, ktorý prijíma úver na spotrebu, a teda o typicky občianskoprávny
vzťah. Úverovanie spotrebiteľov patrí medzi najfrekventovanejšie občianskoprávne vzťahy a v prípade
duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu

o občianskych právach a nie podnikateľské právo (rozsudok NS SR vo veci sp.zn. 5M Cdo 20/2009).

Uvedené závery a názory akceptoval aj Ústavný súd SR vo svojom uznesení zo dňa 19. júna 2013,
č.k. IÚS 402/2013-10. Jedná sa tak o rozhodnutie vyššej súdnej inštancie, než tie, na ktoré poukazuje
navrhovateľ vo svojom odvolaní, a preto je v súlade s princípom právnej istoty v zmysle článku 1 ods. 1

Ústavy SR pri rozhodovaní súdov nižších stupňov takéto rozhodnutie rešpektovať.

Použitie Občianskeho zákonníka aj na posúdenie otázky premlčania práv zo spotrebiteľskej zmluvy
uzavretej pred 1.1.2008 tak bolo správne.Vzhľadom na uvedenú neopodstatnenosť odvolacích dôvodov krajský súd rozsudok okresného súdu v
napadnutej zamietavej časti potvrdil ako vecne správny. Ako vecne správny potvrdil krajský súd aj výrok

o trovách prvostupňového konania, pretože okresný súd správne zistil mieru úspechu účastníkov a na
toto zistenie správne aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p. keď náhradu trov priznal navrhovateľovi v pomere
zodpovedajúcom jeho úspechu vo veci..

V odvolacom konaní úspešným odporcom (§ 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p.)

náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože ju nežiadali.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .