Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, February 8, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/562/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115235647
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 02. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115235647.1

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa:
J. V., nar. X.X.XXXX, bytom O. XXXX/XX, G., občan SR, právne zastúpený LEGAL POINT s.r.o.,
Nemocničná 979, Považská Bystrica, IČO: 47 253 495 proti odporcovi: Komunálna poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 393,24
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 393,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9 % ročne zo sumy 393,24 eur od 23.5.2012 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.11.2012 domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti
zaplatiť 393,24 eur na tom skutkovom základe, že navrhovateľ bol účastníkom škodovej udalosti dňa
16.11.2011namiesteLetná,Žilina,ktorúzavinilvodičQ.X.idúcipredvozidlomnavrhovateľa,keďprešiel
cez kamene, ktoré následkom odrazu a vplyvom rýchlosti odskočili od jeho zadného kolesa do čelného
skla navrhovateľa, čím ho poškodili, a to vozidlo Toyota Avensis, EČV:. ZA XXXCV. Vozidlo bolo poistené
zo zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla č. poistnej zmluvy 6809727279/107053253.

Z titulu tejto škodovej udalosti navrhovateľ nechal opraviť čelné sklo na poškodenom vozidle a za
opravu čelného skla mu bola dňa 22.11.2011 vystavená faktúra č. 201100520 na sumu 393,24 eur,
keďže sa jedná o škodovú udalosť, ktorá je krytá povinným zmluvným poistením. Odporca listom zo dňa
2.12.2011 oznámil, že v danej veci neboli splnené podmienky na poskytnutie poistného plnenia, keď
bez akýchkoľvek pochybností nebolo preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového
vozidla Toyota, EČV: ZA XXXDM.

Rozsudkom č.k. 17C/50/2013-144 zo dňa 26.6.2013 Okresný súd Žilina (v poradí prvý) návrh
navrhovateľa zamietol. Rozsudkom č.k. 6Co 446/2013-174 zo dňa 23.10.2013 Krajský súd v Žiline ako
súd odvolací rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Ústavný súd SR vo svojom náleze č.k. III.ÚS 276/2014-29 zo dňa 09.06.2015 uvedené rozhodnutie

odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal pritom aj na stanovisko
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 5/2014 zo dňa 3. júna 2014 týkajúce sa
totožnej právnej problematiky ako je tomu v súdenej veci.

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací opätovne preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a
z dôvodov uvedených v odvolaní a uznesením č.k. 6Co 446/2013-202 zo dňa 28.8.2015 rozsudok

okresného súdu vo veci samej i v závislom výroku o trovách konania zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
Vo svojom odôvodnení odvolací súd poukázal na stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššiehosúdu SR sp. zn. Cpj 5/2014 zo dňa 03. júna 2014, z ktorého vyplýva: "Aj škoda spôsobená na čelnom
skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového
vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto

škodu sa podľa § 428 vety prvej Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť.“ Nakoľko prvostupňový súd
doposiaľ nevykonal dokazovanie v súdenej veci vo vzťahu k výške nároku uplatneného žalobou (keď
práve pri konštatovaní absencie zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu a neunesení dôkazného
bremena navrhovateľky čo do vzniku škody a preukázania zodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu
návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol), je potrebné, aby doplnil dokazovanie v tomto smere.

Po doplnenom dokazovaní sa okresný súd opätovne vysporiada s otázkou nároku navrhovateľa
uplatneného žalobou voči odporcovi v tomto konaní, s prihliadnutím na ustanovenia zákona č. 381/2001
Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení.

V zmysle intencií odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu), preto súd v ďalšom konaní vec opätovne prejednal, prihliadal pritom na dosiaľ vykonané
dôkazy výsluchom účastníkov konania, svedka a v neprítomnosti odporcu, ktorý písomným podaním
zo dňa 8.2.2016 (č.l. 220 spisu) ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu plnenia iných
neodkladných pracovných povinností súhlasil, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Navrhovateľ v priebehu ďalšieho konania zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení.
Pridržiaval sa doposiaľ vykonaných dôkazov.
Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 16.11.2011 (čl. 7) súd zistil, že v zázname sú uvádzané
skutočnosti a to označenie držiteľov a vodičov motorového vozidla (A) Toyota Rav 4, EČV: ZA 406 DM a

vozidla (B) Toyota Avensis, EČV: ZA XXX CV a podpis zúčastnených s uvedením prasknuté čelné sklo.

Na tlačive „uplatnenie nároku na náhradu škody“ zo dňa 22.11.2011 (čl. 8) súd zistil, že poškodený
uviedol dátum a miesto škody 16.11.2011 Letná - Žilina s popisom, že počas jazdy pred ním idúcemu
vozidlu odskočili kamene od zadných kolies do jeho čelného skla, ktoré poškodili; vznik škody nebol

šetrený políciou a za vinníka bol označený vodič poisteného motorového vozidla EČV: ZA XXX DM.

V konaní nebolo sporné, že pre motorové vozidlo Toyota Rav 4, EČV: ZA XXX DM bolo uzavreté
u odporcu poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistnou
zmluvou č. 6809727279/1070503253.

Svedok V. G. (manžel navrhovateľa) ku skutočnosti nehodového deja uviedol, že v Budatíne sa zaradil
za vozidlo, ktoré išlo pred ním a asi po 20 až 50 m prišiel náraz, rozbilo mu čelné sklo a nešlo za ním
žiadne auto a následne začal na vozidlo blikať, a keď zastavilo, spísali záznam o dopravnej nehode a
rozišli sa. Poznajú sa, sú kolegovia v práci, v protismere nešli žiadne vozidlá.

Svedok Q. X. - vodič poisteného motorového vozidla uviedol, že vozidlo má v dobrom technickom stave,
v danej oblasti išiel päťdesiatkou. K nehodovému deju uviedol, že boli sami na ceste, pred motorovým
vozidlom išiel do 10 m a odbočoval na hlavnú cestu, kde bol posypový materiál - štrk vedľa cesty, išlo
o zimné obdobie. Či odskočila skalka od jeho motorového vozidla vidieť nemohol, lebo od výroby sú

na jeho motorovom vozidle čierne sklá a nepostrehol ani moment poškodenia za ním idúceho vozidla.
Zastavil až potom, keď začal blinkať na neho vodič za ním idúceho vozidla. Záznam spisoval p. V..

Odporca v priebehu ďalšieho konania svojim písomným podaním zo dňa 8.2.2016 uviedol, že žalovanú
sumu nerozporuje, žiadal aby navrhovateľ predložil doklad o zaplatení servisu.

Faktúrou č. 201100520 zo dňa 22.11.2011 dodávateľ Autosklo Žilina, s.r.o. vyúčtoval navrhovateľovi ako
odberateľovi čelné sklo Toyota Avensis spolu s montážou vo výške 393,24 eur, ktorú navrhovateľ uhradil
príjmovým pokladničným dokladom dňa 22.11.2011 (čl. 6,15).

Podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby

poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Podľa § 4 ods. 4 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol

poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2 a ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný

prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola
škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Súd v konaní postupoval podľa § 132 O.s.p., podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to
každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko,
čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.

Z vykonaného dokazovanie bolo nepochybne preukázané, že poškodenie čelného skla vozidla
navrhovateľa zn. Toyota Avensis, EČV: ZA 175 CV bolo spôsobené kamienkom vymršteným kolesami
vozidla zn. Toyota Rav 4, EČV: ZA 406 DM, ktoré je poistené u odporcu a ktoré v čase škodovej
udalosti riadil vodič Q. X., ktorý v konaní ani nespochybnil, že škodu spôsobil. Zodpovednosť za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov upravená v § 427 a nasl. je osobitným druhom

občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na
vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. Zodpovednosť za škodu podľa § 427
spočíva v tom, že ide o zodpovednosť za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky dopravného
prostriedku a medzi osobitnou povahou prevádzky a medzi spôsobenou škodou musí byť príčinná
súvislosť. Preto každý prevádzkovateľ je zo zákona poistený pre prípad vzniku svojej zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (zák. č. 381/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov).
Je potrebné rozlišovať škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (§ 427) a škodu spôsobenú v
okolnosti, ktorá má pôvod v prevádzke (§ 428). Prevádzateľ sa však podľa druhej vety § 428 môže zbaviť
zodpovednosti za škodu, ktorá síce bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla
(§ 427 Občianskeho zákonníka), avšak bola spôsobená vonkajšími okolnosťami, ktoré nemajú pôvod v

prevádzke, ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno
od neho požadovať. Súd sa zaoberal tým, či sa jedná o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré
majú pôvod v prevádzke motorového vozidla, nakoľko v takom prípade sa svojej zodpovednosti nemôže
prevádzkovateľ zbaviť.

V ďalšom konaní súd nevidel žiadny racionálny dôvod pre odklon od uvedeného stanoviska
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Cpj 5/2014 zo dňa 03. júna 2014 a preto
postupoval pri meritórnom rozhodnutí v súlade s nim. V danom prípade škody spôsobenej kameňom
vymrštením spod kolesa idúceho motorového vozidla ide o škodu spôsobenú okolnosťou, ktorá má
pôvod v prevádzke motorového vozidla a samotné odskočenie kameňa spod kolies predmetného

motorového vozidla bolo spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu poisteného u odporcu
EVČ: ZA XXX DM, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového vozidla, t.j. bez
rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu. Okolnosťou nemajúcou pôvod v prevádzke
motorového vozidla je taký predmet alebo skutočnosť, ktorých danosť nemá súvis s prevádzkou, avšak
je v príčinnej súvislosti so škodou spôsobenou prevádzkou motorového vozidla, no prevádzka nie je

sama spôsobilá takúto škodu spôsobiť bez toho, aby s týmto predmetom alebo skutočnosťou prišla
do stretu. Teda bez pohybu motorového vozidla, t.j rotácie kolies motorového vozidla, by však nedošlo
k odskočeniu kameňa a z toho dôvodu sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového
vozidla. Predpokladom vzniku osobitnej zodpovednosti sú škodová udalosť vyplývajúca z osobitnejpovahy prevádzky dopravného prostriedku, škoda a príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a
škodou. V konaní boli všetky predpoklady tohto druhu osobitnej zodpovednosti zo strany navrhovateľa
preukázané, teda základom bola existencia okolnosti spočívajúcej v osobitnej povahe prevádzky

vozidla, v dôsledku ktorej došlo ku škode a škoda vznikla na čelnom skle poškodeného motorového
vozidla navrhovateľa odskočením kamienkov spod kolies škodcu a škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla,
predstavuje sumu 393,24 eur. Túto škodu treba považovať za ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného navrhovateľa a ktorá je objektívne vyjadriteľná v peniazoch ako všeobecným
ekvivalentom. Jej výšku mal súd za nesporne preukázanú z dokladu predloženého navrhovateľom,

t.j. vynaložených finančných prostriedkov za výmenu čelného skla, ktoré bolo poškodené škodovou
udalosťou dňa 16.11.2011 a navrhovateľ sumu 393,24 eur uhradil dňa 22.11.2011. Pokiaľ ide o splnenie
tretej podmienky, teda existencie príčinnej súvislosti, túto mal súd preukázanú zo záznamu o škodovej
udalosti, keď obaja účastníci škodovej udalosti výslovne zhodne konštatovali, že ku škode došlo
odskočením kamienkov spod kolies vozidla poisteného u odporcu, a preto o existencii príčinnej súvislosti
súd nemal pochybnosti. Na základe uvedeného, keďže v ďalšom konaní odporca ani nerozporoval výšku

škody súd návrhu v časti istiny vyhovel.

Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri

plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po

31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (účinnosť do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania je
o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Navrhovateľ popri istine uplatnil i úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 23.5.2012,
ktorých výška úroku z omeškania nie je v rozpore s Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. Nárok
na úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu vzniká bez ohľadu na to, čo spôsobilo omeškanie.
Základným predpokladom vzniku nároku na úroky z omeškania je teda existencia omeškania s plnením

peňažného dlhu a základným predpokladom takéhoto omeškania je existencia pohľadávka, t.j. práva
na peňažné plnenie a jej zročnosť. Súd je toho názoru, že odporca sa dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu uplynutím poskytnutej lehoty 10 dní po doručení výzvy zo dňa 26.4.2012 ( tj. 7.5.2012),
pričom navrhovateľ uplatnil nárok na zákonný úrok až odo dňa 23.5.2012, preto súd aj v tejto časti
považoval návrh navrhovateľa v časti uplatneného úroku z omeškania za dôvodný a s poukazom na

vyššie uvedené zákonné ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením §
3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. návrhu navrhovateľa vyhovel.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 393,24 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 23.5.2012 do zaplatenia tak, ako vyplýva z výrokovej časti

tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia s poukazom na ustanovenie §
151 ods. 1 a 3 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje na návrh spravidla v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. V zložitých prípadoch, najmä z dôvodov väčšieho počtu účastníkov konania
alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní, súd môže rozhodnúť, že o trovách konania

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).