Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 14, 2016

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/48/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114206021
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2016:3114206021.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci navrhovateľa V. B., nar.
XX.X.XXXX, občana SR, bytom Z., L. č. X, práv. zast. U.. Lenkou Rolníkovou, advokátkou so sídlom v
Trenčíne, Dolný Šianec č. 1 proti odporkyni P. V., nar. X.XX.XXXX, občianke SR, bytom U. N. č.XX, N.-
X., zast. JUDr. L. U., nar. XX.XX.XXXX, občanom SR, bytom Z., X. č. X o určenie splatnosti dlhu takto

r o z h o d o l :

Návrh s a z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 14.3.2014 domáhal, aby súd určil, že dlh odporkyne voči
navrhovateľovi vo výške 16.596,96€ je splatný na 60-ty deň od právoplatnosti rozsudku a náhrady
trov konania. Uviedol, že s odporkyňou žili ako druh a družka. Rozhodli sa kúpiť do podielového
spoluvlastníctva ( každý v 1-ici) byt a uzavreli Zmluvu o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. B.7/1.2./
L so spol. MONOLIT Slovakia, s. r.o., predmetom ktorej bol byt v novostavbe o výmere 43,65m2 na X.
ulici v Z.. Do tohto zmluvného vzťahu vstúpili po vyplatení pôvodnej oprávnenej U. V. v sume 355.000,-
Sk z titulu prevodu práv a povinností z budúcej kúpnej zmluvy na sporové strany a spol. MONOLIT
zaplatili 1.295.000,-Sk, spolu teda bola vyplatená kúpna cena 1.650.000,-Sk. Navrhovateľ poskytol
na kúpu bytu sumu 500.000,-Sk v hotovosti ( 16.596,96€), z toho 400.000,-Sk pochádzalo z dohody
o vyporiadaní BSM a 100.000,-Sk z úveru v Prvej stavebnej sporiteľni, a.s. ktorý bol vyplatený na
účet odporkyne. Svedkom odovzdania peňazí bola U. V.. Odporkyňa nemala na kúpu bytu dostatok
finančných prostriedkov a podmienkou poskytnutia úveru bolo, aby nadobúdaná nehnuteľnosť bola v
jej výlučnom vlastníctve a preto navrhovateľ odstúpil od zmluvného vzťahu so spol. MONOLIT, s.r.o.
Dodatkom č. 1 k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy dňa 5.8.2008 s tým, že odporkyňa bude
výlučnou vlastníčkou tohto bytu. Vzájomné finančné nároky s odporkyňou si vyporiada tak, že táto si
sumu 500.000,-Sk ponechá ako pôžičku a vráti ich vtedy, ak bude môcť. Po nadobudnutí bytiu č.XX na
X. poschodí bytového domu súp.č. XXXX do výlučného vlastníctva odporkyne kúpnou zmluvou zo dňa
30.9.2008 došlo medzi nimi k nezhodám, čo viedlo k ukončeniu ich vzťahu. Navrhovateľ sa domáhal
pôžičky vo februári 2013, lebo sa mu narodili dve deti a chcel si riešiť svoju bytovú situáciu. Odporkyňa
ho vysmiala, že o pôžičke sa s ním baviť nebude a peniaze nevrátila, napriek výzve.

Odporkyňa žiadala návrh zamietnuť. Poprela, že by s navrhovateľom uzavreli dohodu ohľadom pôžičky.
Žiadnych 400.000,-Sk od navrhovateľa neprevzala. Je pravdou, že spolu žili ako druh a družka a mali
záujem kúpiť predmetný byt, avšak tento bol financovaný z úveru, ktorý vybavila odporkyňa v sume
1.400.000,-Sk, z ktorého jej bolo vyplatených 1.379.000,-Sk po odpočítaní manipulačného poplatku a
na vyrovnanie ceny jej poskytli peniaze jej rodičia. Počas spolužitia s odporcom mali otvorený účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX na jej meno, avšak dispozičné právo k nemu mali obaja účastníci. Navrhovateľ

mal uzatvorenú s Prvou stavebnou sporiteľňou preklenovaciu Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a
stavebnom úvere č. XX XXXXX X XX na sumu 100.000,-Sk, a peniaze prišli na jej účet; dňa 8.8.2008 v
sume 80.000,-Sk a dňa 27.4.2009 v sume 20.000,-Sk avšak nie je jej známe, ako navrhovateľ s týmito
peniazmi naložil, pretože mal na tento účet prístup a vyberal z neho peniaze. Odporkyňa uviedla, že
po prvý krát si navrhovateľ uplatnil právo na vrátenie údajnej pôžičky dňa 28.12.2009 pri jeho odchode
zo spoločnej domácnosti a preto vzniesla námietku premlčania dlhu. Odporkyňa poukázala na to, že
peniaze nedlhuje ona navrhovateľovi, ale on dlhuje jej, pretože za neho vyplatila dlhy v nebankovkách
a pôžičku od jeho matky v celkovej sume 261.855,-Sk.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil Zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy
zo dňa 1.8.2008 s prílohou, Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve z 24.8.2007 a Dodatok č. 1 z 5.8.2008, kúpnu
zmluvu zo dňa 30.9.2008, Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 23.7.2008,
dohodu o vyporiadaní BSM navrhovateľa zo dňa 1.8.2008, výpis z LV č. XXXX v k.ú. Z., pokus
o mimosúdne vyrovnanie z 5.3.2013, vyjadrenie odporkyne k návrhu zo dňa 14.4.2015, doklady o
výberoch z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX, čestné prehlásenie rodičov odporkyne z 11.5.2015, výbery z
účtu navrhovateľom zo dňa 11.8.2008 a 4.11.2008, zmluvu o stavebnom sporení odporkyne, Zmluvu
o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere odporkyne zo dňa 29.5.2008, výpisu z LV č. XXXX,
zmluvu o budúcej kúpne zmluve s U. V. s Y. zo dňa 1.8.2008, návrh na vklad vlastníckeho práva, faktúry,
vyjadrenie U. V. a zistil nasledovný skutkový stav veci :

Predmetom konania je určenie splatnosti dlhu z pôžičky 500.000,-Sk, ktorú mali na základe ústnej
dohody v roku 2008 uzatvoriť navrhovateľ s odporkyňou, s tým, že peniaze sa použijú na kúpu bytu
a tieto mu mala odporkyňa vrátiť vtedy, keď bude môcť. Navrhovateľ tvrdil, že sumu 400.000,-
Sk mal v hotovosti, na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s
bývalou manželkou a 100.000,-Sk bola pôžička zo stavebnej sporiteľne, ktoré prišla na účet odporkyne.
Odporkyňa poprela prevzatie sumy 400.000,-Sk. Uviedla, že suma 100.000,-Sk jej bola skutočne
pripísaná na účet, avšak k tomuto mal dispozičné právo aj navrhovateľ, ktorý z neho čerpal a odporkyňa
nevie, na čo peniaze z tejto pôžičky použil. Odporkyňa poprela, že by si od navrhovateľa požičala sumu
500.000,-Sk.

Zmluvou o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. B.7./1.2./L -24.8.2007 zo dňa 24.8.2007 sa budúci
predávajúci, MONOLIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny č.10, IČO: 34 125 388
s budúcou kupujúcou U. V., nar. X.XX.XXXX, bytom M., F. XXX/X dohodli na uzavretí kúpnej zmluvy
v lehote a za podmienok dojednaných v tejto zmluve, ktorej obsahom bola povinnosť budúceho
predávajúceho previesť na budúcu kupujúcu nehnuteľnosť : X. izb. byt na X.. podlaží o výmere 43,65m2
na X. ulici, postavený na parc.č. XXXX/XXX v k.ú. Z. s príslušenstvom za kúpnu cenu 1.295.000,-Sk,
splatnú v 3 splátkach a to : v sume 388.500,-Sk splatnú do 7 pracovných dní od podpisu zmluvy, sumu
647.500,-Sk splatnú najneskôr do 28.2.2008 a sumu 259.000,-Sk splatnú najneskôr do 30.9.2008.

Dodatkom č. 1 k Zmluve o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy č. B.7./1.2./L -24.8.2007 zo dňa 1.8.2008
sa budúci predávajúci, MONOLIT Slovakia, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Nám. sv. Anny č.10, IČO: 34
125 388 s budúcou kupujúcou U. V. dohodli na ukončení zmluvného vzťahu o uzavretí budúcej kúpnej
zmluvy a v zmysle bodu 4.10 zmluvy sa ďalej pokračovalo s náhradníkom. Náhradníkmi boli na základe
Zmluvy B.X./X.X./L -X.X.XXXX zo dňa 1.8.2008 ako budúci kupujúci toho istého bytu a za tých istých
podmienok ( kúpna cena 1.295.000,-Sk navrhovateľ s odporkyňou ; s tým, že kúpna cena 1.036.000,-Sk
už bola zaplatená a doplatok 259.000,-Sk sa mal uhradiť do 30.9.2008. Navrhovateľ Dodatkom č.1 z o
dňa 5.8.2008 od zmluvy odstúpil, v zmluvnom vzťahu pokračovala už iba odporkyňa, ktorá nadobudla
byt č. XX v bytovom dome súp.č. XXXX vo vchode č. 9B na X. ulici v Z. spolu s podielom na spoločných
a častiach a zariadeniach domu a podiele na pozemku parc.č. XXXX/XXX -zastavané plochy a nádvoria
o výmere XXXmX v podiele XXXX/XXXXXX-in za kúpnu cenu 1.295.000,-Sk, zapísané na LV č. XXXX
v k.ú. Z. dňa 30.9.2008 na základe kúpnej zmluvy.

Z predložených faktúr vyplýva, že faktúry za byt č. XXXXXXXXX v sume 388.500,-Sk zo dňa 30.8.2007
zaplatila U. V., rovnako ako faktúru č. XXXXXXXXX na sumu 647.500,-Sk na meno U. V. ( I. a II. splátka
za byt) a faktúru č. XXXXXXXXX vystavenú na odporkyňu ( III. splátka za byt) zaplatila odporkyňa, ktorá
poskytla finančné vyrovnanie I. a II. splátky U. V..

Z dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, uzavretej medzi navrhovateľom a U. B. dňa
1.8.2008 vyplýva, že navrhovateľ v tento deň prevzal od bývalej manželky sumu 400.000,-Sk.

Z čestného prehlásenia odporkyne vyplýva, že jej rodičia U. U. a Z. U., bytom Z., B. č. XXXX/XX darovali
odporkyni v máji 2008 sumu 300.000,-Sk na kúpu nového bytu č. XX na X. ulici č. XXXX/XB v Z..

Zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. XXXXXXX X XX uzavretej medzi Prvou
stavebnou sporiteľňou, a.s. so sídlom v Bratislave a odporkyňou dňa 29.5.2008 vyplýva, že predmetom
zmluvy bol poskytnutie mimoriadneho medziúveru na sumu 1.400.000,-Sk. Z výpisu z LV č. XXXX v
k.ú. Z., vyplýva, že predmetný úver bol zabezpečený zriadením záložného práva pod V XXXX/XX na
nehnuteľnosti vo vlastníctve rodičov odporkyne a to bytu č. X s podielom č. XX/XXXX na spoločných
častiach a zariadeniach domu súp.č. XXXX a pozemku parc.č. XXXX/XX, XXXX/XX v prospech P.
stavebnej sporiteľne, a.s. na základe záložnej zmluvy zo dňa zo dňa 9.6.2008.

Účastníci vypovedali zhodne, že na účet odporkyne č. XXXXXXXXXX/XXXX prišla v roku 2008 hotovosť
pre navrhovateľa z Prvej stavebnej sporiteľne, a.s. vo výške 100.000,-Sk, zo zmluvy o úvere zo dňa
23.7.2008, pričom k tomuto účtu mal dispozičné právo aj navrhovateľ a vyberal si z neho peniaze.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Podľa § 564 Občianskeho zákonníka ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí ho na návrh
veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V sporovom konaní sa uplatňuje tzv. prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť tvrdenia a
dôkaznú povinnosť. V zmysle ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p., v sporovom konaní je to navrhovateľ , kto je
povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a uplatňuje svoj nárok. Dôkazné bremeno postihuje
vždy toho, kto niečo tvrdí. Odporkyňa ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, že
právo alebo nárok nevznikol, prípadne zanikol alebo sa zmenil. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre
bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obidve strany. Neunesenie dôkazného bremena má potom
v konaní za následok procesný neúspech toho účastníka sporu, ktorý nedokázal preukázať ním tvrdené
skutočnosti.

Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka, jedným z pojmových znakov
zmluvy pôžičke je i prenechanie vecí dlžníkovi, teda okrem dohody zmluvných strán o prenechaní
vecí sa vyžaduje aj reálne odovzdanie vecí (peňazí) dlžníkovi. V prejednávanej veci navrhovateľ
tvrdí, že odporkyni požičal v roku 2008 sumu 500.000,- Sk, na kúpu bytu, ktoré mu odporkyňa
nevrátila. Odporkyňa v konaní skutočnosť, že s navrhovateľom uzavrela zmluvu o pôžičke,
ako aj skutočnosť, žeby od neho prevzala predmetné finančné prostriedky, popiera. Z dokazovania
vyplynulo, že navrhovateľ neosvedčil existenciu právneho vzťahu zmluvy o pôžičke predložením jej
písomného vyhotovenia, ale snažil sa ho preukázať svojou výpoveďou ako aj svedectvom U. V. ( mala
dosvedčiť odovzdanie peňazí) a poukazom na nedostatok finančných prostriedkov odporkyne na
kúpu nového bytu, pretože k uzavretiu zmluvy malo dôjsť ústne. Rovnako tak i samotné odovzdanie
peňazí navrhovateľom malo byť preukázané listinným dokladom; dohodou o vyporiadaní BSM, z ktorej
vyplýva, že mal disponovať sumou 400.000,-Sk od bývalej manželky a ďalšími súvisiacimi okolnosťami
podloženými písomne, ako bol prevod sumy 100.000,-Sk z pôžičky, poskytnutej navrhovateľovi od
stavebnej sporiteľne, priamo na účet odporkyne.

V konaní však nebol produkovaný ani jeden priamy dôkaz, že k odovzdaniu peňazí odporkyni titulom
pôžičky v sume 400.000,-Sk a 100.000,-Sk došlo. V konaní bolo iba preukázané, že navrhovateľovi
mala byť titulom vyporiadania BSM suma 400.000,-Sk vyplatená. Bolo tiež preukázané, že na účet
č. XXXXXXXXXXX/XXXX, ku ktorému mali dispozičné právo obaja účastníci konania, prišla suma
100.000,-Sk z úveru, ktorý si zobral zo stavebnej sporiteľne navrhovateľ. Odovzdanie peňazí v
sume 500.000,-Sk mala potvrdiť navrhovateľom navrhnutá svedkyňa U. V., avšak táto vo svojom
písomnom vyjadrení uviedla len to, že pri právnych úkonoch týkajúcich sa kúpy bytu boli prítomní obaja
účastníci. Koľko peňazí, a ktorý z účastníkov jej peniaze odovzdal, ani odkiaľ tieto pochádzali ju vôbec
nezaujímalo. To, čo bolo zmluvne dohodnuté, jej bolo vyplatené a o to, či mal navrhovateľ nejaké peniaze
sa svedkyňa vôbec nezaujímala, pretože išlo o súkromnú vec účastníkov.

Súd dodáva, že možno dôvodne očakávať, že i priemerne racionálne uvažujúci človek si pri poskytnutí
pôžičky, ktorá sa neuskutočňuje bezhotovostným prevodom na účet v banke, ale odovzdaním hotovosti,
nechá túto skutočnosť od dlžníka písomne potvrdiť, resp. tak činí minimálne za prítomnosti viacerých
svedkov, práve pre prípad, aby dlžník poskytnutie pôžičky nemohol neskôr poprieť, či spochybniť. Také
konanie, ako opísal navrhovateľ , teda odovzdanie finančnej hotovosti odporkyni v sume 400.000,-
Sk bez písomného potvrdenia a bez prítomnosti svedkov, vykazuje znaky značnej neopatrnosti a
javí sa ako nepravdepodobné. Je to však navrhovateľ ktorý znáša dôkazné bremeno ohľadom
tvrdených skutočností, a ktorý teda musí jednoznačne a bez pochybností preukázať, že došlo k
vzniku tvrdeného právneho vzťahu, a následne i k odovzdaniu peňazí odporkyni. Ak by aj tvrdenia
navrhovateľa o poskytnutí pôžičky odporkyni v sume 400.000,-Sk boli pravdivé a navrhovateľ by
sa vlastnou neopatrnosťou (a teda vlastnou vinou) dostal do dôkaznej núdze (a nevedel by svoje
tvrdenia vierohodne preukázať), nemal by v konaní úspech, pretože dôsledkom neunesenia dôkazného
bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom dôkazné bremeno
spočívalo. Rovnako je potrebné poukázať na skutočnosť, že odporkyňa nemôže objektívne preukázať
„neposkytnutie“ pôžičky (neexistujúce skutočnosti sa v zásade preukazovať nedajú). Mohla teda súdu
len predložiť dôkaz, ktorý by vylučoval, že mohlo dôjsť k poskytnutiu pôžičky tak, ako tvrdí navrhovateľ ,
napríklad tým, že preukázala, že v rozhodnom čase jeho peniaze nepotrebovala. Navrhovateľ sa snažil
preukázať existenciu pôžičky tým, že odporkyňa na kúpu bytu ( v cene 1.650.000,-Sk) nemala dostatok
finančných prostriedkov, resp. peniaze z úveru dostala oneskorene a preto byt bol vyplácaný aj z jeho
peňazí. Avšak takáto cena bytu však nebola zmluvne dohodnutá, nebola ani zaplatená a ide o účelové
tvrdenia navrhovateľa, ktoré neboli preukázané žiadnym listinným dôkazom. Zo zmluvy o budúcej
zmluve uzavretej medzi spol. MONOLIT Slovakia, s.r.o. a U. V. jednoznačne vyplýva dohodnutá cena
bytu vrátane príslušenstva a pozemku na sumu 1.295.000,-Sk, túto kúpnu cenu mala U. V. zaplatiť v
3 splátkach a rovnaká kúpna cena bola v zmluve o budúcej zmluve uvedená aj pre účastníkov. Po
odstúpení U. V. z tohto zmluvného vzťahu sa jej malo vrátiť len to, čo na základe zmluvného vzťahu
už spol. MONOLIT Slovakia, s.r.o. poskytla, teda splátky za byt, ktoré zaplatila a zostatok kúpnej
ceny spol. MONOLIT Slovakia, s .r.o. do úplného splatenia bytu platila odporkyňa. Z kúpnej zmluvy
zo dňa 30.9.2008 uzavretej medzi odporkyňou a spol. MONOILIT Slovakia, s.r.o. vyplýva, že kúpna
cena všetkých prevádzaných nehnuteľností bytu č. XX na X.poschodí obyt. domu súp.č. XXXX na X.
ulici, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vrátane podielu na pozemku
XXXX/XXXXXX-in zapísané v LV č. XXXX v k.ú. Z. na základe tejto zmluvy je iba 1.295.000,-Sk. Marta
Bešinová potvrdila, že jej bolo zaplatené len to, čo bolo zmluvne dojednané.

V konaní neboli preukázané zákonné predpoklady vzniku zmluvy o pôžičke uvedené v § 657
Občianskeho zákonníka, teda že došlo k uzavretiu zmluvy a aj k reálnemu odovzdaniu peňazí, teda
nebola preukázaná hypotéza, že odporkyňa je povinná navrhovateľovi vrátiť peniaze z pôžičky. Ani
sumu 100.000,-Sk, ktorá prišla na účet odporkyne, z ktorého čerpal aj navrhovateľ nemožno bez
ďalšieho považovať za pôžičku medzi účastníkmi. Treba v tejto súvislosti poukázať na tú skutočnosť,
že navrhovateľ uskutočnil po poskytnutí pôžičky zo stavebnej sporiteľne z tohto účtu č. XXXXXXXXXX
značné výbery v hotovosti (dňa 11.8.2008 sumu 53.000,-Sk, dňa 4.11.2008 sumu 40.000,-Sk) a ďalšie
výbery, a teda nie je preukázaný ani účel, že tieto peniaze boli určené ako pôžička pre odporkyňu ani
ich reálne odovzdanie. Keďže existencia zmluvného vzťahu, od ktorého navrhovateľ odvíjal svoj nárok
nebola preukázaná, súd nemohol rozhodnúť ani o uložení povinnosti odporkyne učiť jeho splatnosť.
Za podstatnú skutočnosť, pre ktorú súd nemohol návrhu vyhovieť bola aj dôvodne vznesená námietka
premlčania údajného dlhu z pôžičky, lebo odporkyňa tvrdila, že navrhovateľ požadoval od nej tieto
peniaze už v čase, keď sa ich vzťah skončil a navrhovateľ sa sťahoval sa zo spoločnej domácnosti,
teda dňa 28.12.2009. Táto výpoveď sa súdu javí ako vierohodnejšia, než tvrdenie navrhovateľa, že sa

vrátenia pôžičky začal domáhať až v roku 2013, keď sa mu narodili deti a dovtedy mu peniaze nechýbali.
Z týchto dôvodov mal súd za to, že odporkyňa by bola povinná vrátiť pôžičku prvého dňa potom, ako
ju o to veriteľ požiadal, teda 29.12.2009 a od 30.12.2009 začala plynúť všeobecná 3-ročná premlčacia
doba , počas ktorej mohol navrhovateľ uplatniť svoj nárok pred súdom. Premlčacia doba uplynula dňa
30.12.2012 a žaloba bola podaná na súd dňa 14.3.2014, čiže po uplynutí premlčacej doby. Ak by sa aj
navrhovateľovi podarilo preukázať existenciu pôžičky, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania by
súd uplatnené právo nemohol priznať. Zmluvné dojednanie o tom, že nedošlo k dohode o splatnosti
dlhu taktiež preukazuje navrhovateľ. Z týchto dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods.1 O.s.p. tak, že odporkyni , ktorá mala v
konaní plný úspech súd náhradu trov konania nepriznal, lebo si ich neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.