Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 13, 2016

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/258/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314211592
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2314211592.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS, a. s., so sídlom
Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom, Na
vŕšku 12, Bratislava, proti odporkyniam: 1/ I. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XXX a 2/ C. G., nar.
XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX, D., o zaplatenie 1.170 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 15. decembra 2014, č.k. 35C/168/2014-30, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporkyniam 1/ a 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa návrh navrhovateľa zamietol a odporkyniam 1/
a 2/ nepriznal náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3
a 4, § 53 ods. 1 a 4, § 54 ods. 1 a 2, § 100 ods. 1, § 101 ods. 1, § 103 Občianskeho zákonníka, ako
aj ust. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď na základe vykonaného dokazovania
mal súd za preukázané, že medzi navrhovateľom a odporkyňou 1/ došlo k uzavretiu zmluvy o úvere,

na základe ktorej bol odporkyni 1/ poskytnutý úver vo výške 1.000 eur, ktorý sa odporkyňa zaviazala
vrátiť spolu s poplatkom za správu úveru vo výške 690 eur v 13 splátkach vo výške 130 eur. Poplatok za
správu úveru zahŕňal ako odplatu, tak aj dohodnutý úrok vo výške 20% z istiny za celú dobu splácania.
Súd dospel k záveru, že medzi navrhovateľom a odporkyňou bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri
uzatváraní a plnení zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti
a na strane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu

svojej podnikateľskej činnosti. Na zabezpečenie záväzku zo zhora uvedenej zmluvy o úvere uzatvoril
navrhovateľ s odporkyňou 2/ Dohodu o ručení podľa § 303 a nasl. Obchodného zákonníka, v ktorej
odporkyňa 2/ vyhlásila, že si je vedomá všetkých právnych dôsledkov súvisiacich s Dohodou o ručení
a zároveň potvrdila, že obsah a rozsah záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy o úvere jej je známy, vrátane
práv a povinností, ktoré z tohto ručenia vyplývajú. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na jej formu, ktorú uzatvára spotrebiteľ a dodávateľ. Charakter spotrebiteľskej zmluvy môžu
mať nielen zmluvy uzatvárané podľa Občianskeho zákonníka alebo aj podľa Obchodného zákonníka a

podľa osobitných predpisov. Z hľadiska ochrany spotrebiteľa je potrebné venovať osobitnú pozornosť
zmluvám, pri ktorých spotrebiteľ nemohol ovplyvniť jej obsah. Súd má v prípade spotrebiteľských zmlúv
povinnosť ex offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle § 54
Občianskeho zákonníka.V danom prípade súd mal za to, že tak ako zmluva o splátkovom úvere, ako aj Dohoda o ručení,
sú spotrebiteľskými zmluvami, kde má súd povinnosť ex offo skúmať, či takáto zmluva neobsahuje
neprijateľné obchodné podmienky v zmysle § 54 Občianskeho zákonníka.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, sú neprijateľné, a preto sú neplatné. Vychádza
sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého
sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v
súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a

táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. Predmetnú zmluvu teda súd považoval za spotrebiteľskú
zmluvu, na ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Aj keď predmetná zmluva
je zmluvou, ktorá vykazuje známky absolútneho obchodu a je potrebné ju posúdiť podľa Obchodného
zákonníka, je zároveň zmluvou spotrebiteľskou, a potom normy obchodného práva sú použiteľné len
vtedy, ak neodporujú úprave spotrebiteľských vzťahov podľa Občianskeho zákonníka a vykonávacích

predpisov, ktoré ustanovenia majú prednosť pred aplikáciou Obchodného zákonníka. Pri posúdení
obsahu úverovej zmluvy súd zistil, že v zmluve nebola jasne a určite vymedzená sadzba úroku,
od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky. Na prvej strane zmluvy bola výška úroku vyjadrená
percentuálne - 20% z istiny za celú dobu splácania úveru, pričom celá suma budúcich úrokov bola
zahrnutá v čiastke 690 eur, ktorá bola označená ako celkový poplatok za správu úveru. Takýmto

postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. a ust. § 4 ods. 2 písm. i) zákona
č. 258/2001 Z.z., podľa ktorých zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a
iných poplatkov. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné,
ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke
a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo.

Pokiaľ pod poplatky nie je možné zahrnúť úrok a s ohľadom na to, že úroky sú splatné so splatnosťou
jednotlivej splátky, úroky možno požadovať do zaplatenia a to aj predčasného, je úplne vylúčené, aby
suma celkových úrokov bola pojatá do poplatku za úver. Z výpovede odporkyne súd zistil, že mala k
dispozícii splátkový kalendár, z ktorého vyplývali termíny splátok úveru a aj jeho konečná splatnosť,
súd však nemal za preukázané, že by mala k dispozícii jasnú a určitú informáciu o tom, z čoho splátky

pozostávali. Nakoľko v zmluve o úvere nebola splnená náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm. i) zákona č.
258/2001 Z.z., súd považoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Odporkyňa 1/ na základe uzavretej
zmluvy navrhovateľovi zaplatila sumu 520 eur, pričom posledná bola uhradená suma vo výške 130
eur dňa 12.01.2010. Navrhovateľ vyzval odporkyňu 2/ ako ručiteľku na zaplatenie celého dlhu vrátane
zmluvne pokuty najneskôr do 14.04.2010. Vo vzťahu k odporkyni 1/ dlh zosplatnil dňa 11.05.2010. V

danom prípade navrhovateľ súdu neobjasnil, prečo vyzval ručiteľa na plnenie celého dlhu pred jeho
mimoriadnym zosplatnením vo vzťahu k odporkyni 1/. V zmysle citovaného ust. § 5b zákona č. 250/2007
súdmusíprihliadaťnapremlčaniezúradnejpovinnosti,tedavspotrebiteľskýchvzťahochajbeznámietky
odporcu. Podstatou premlčania je to, že ak sa právo v zákonom stanovenej dobe neuplatní na súde,
nemôže už byť veriteľovi po jej uplynutí priznané. V dôsledku premlčania právo nezaniká, trvá ďalej, ale

do značnej miery sa oslabuje zmenšením možnosti jeho úspešného uplatnenia.

V zmysle vyššie uvedeného súd posudzoval predmetnú spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovení
Občianskeho zákonníka, keďže ustanovenia Občianskeho zákonníka by boli pre odporkyne ako pre
spotrebiteľky výhodnejšie. Pri aplikácii všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho

zákonníka a nie štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah súd vychádzal z toho, že pri
spotrebiteľských zmluvách majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka. Napriek existencii dualistického systému záväzkového práva v našom právnom poriadku,
súd nevidí dôvod posudzovať premlčanie v spotrebiteľskej, a teda typickej občianskoprávnej veci podľa

právnej úpravy, ktorá reguluje vzťahy v zásade medzi podnikateľmi. Najmä s prihliadnutím na to, že
Občiansky zákonník takúto úpravu má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Premlčacia trojročná lehota
na uplatnenie práva začala navrhovateľovi plynúť dňom 12.05.2010 a uplynula 12.05.2013. Navrhovateľ
uplatnil svoje právo na súde až 09.05.2014. Uplynutím trojročnej premlčacej lehoty dňom 12.05.2013sa právo navrhovateľa premlčalo a rovnako sa premlčali aj úroky z omeškania. Premlčania práva
nedochádza k zániku nároku, ale subjektívne právo veriteľa prestáva byť súdne vynútiteľné a táto
účinnosť sa prejaví nielen vo vzťahu k pohľadávke, ale aj jej príslušenstvu, ktoré predstavujú úroky z

omeškania. Pokiaľ ide o ručiteľský záväzok, záväzkový právny vzťah z ručenia môže existovať iba popri
hlavnom (základnom) záväzkovom právnom vzťahu (veriteľ - dlžník), a preto má povahu vedľajšieho
právneho vzťahu (ide teda o akcesorický právny vzťah). Ručiteľský záväzok sa viaže na pohľadávku a
nie na osobu dlžníka. Ručiteľský záväzok zaniká až zánikom pohľadávky, ktorá ním bola zabezpečená.
Ručiteľ(však)máprávouplatniťprotiveriteľovinámietky,ktorémáprotiveriteľoviajdlžník.Ideonámietky

smerujúce voči pohľadávke (napríklad, že právo veriteľa je premlčané), ako to je aj v danom prípade.
Premlčanie nároku vo vzťahu k dlžníkovi sa týka aj ručiteľa a súd naň pri spotrebiteľských zmluvách
prihliada ex offo, a preto návrh v celom rozsahu zamietol. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odporkyniam ako v plnom rozsahu úspešným účastníčkam vzniklo
právo na náhradu trov konania. Nakoľko však odporkyniam žiadne trovy doposiaľ nevznikli, súd im ich
náhradu nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol
napadnutý rozsudok zmeniť a jeho návrhu vyhovieť a priznať mu náhradu trov konania. Mal za to, že
názor súdu o potrebe výlučnej aplikácie Občianskeho zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch
je neudržateľný a neobstojí, nakoľko je v rozpore s praxou súdu vyššieho stupňa a tiež v rozpore s

názorom Najvyššieho súdu ČR. V tejto súvislosti poukázal na názor vyslovený v rozhodnutí Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/28/2014, na základe ktorého je potrebné dospieť k záveru, že aj
napriek povahe zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako zmluvy, ktorá má spotrebiteľský charakter, nestráca
zmluva o spotrebiteľskom úvere povahu obchodno-právneho vzťahu (absolútneho obchodu) a pri jej
posudzovaníjenevyhnutnéprihliadaťnaustanoveniaObchodnéhozákonníka.Malzato,žeustanovenia

zákonov (či už Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka) týkajúce sa inštitútu premlčania
nemajú povahu ustanovení smerujúcich k ochrane práv spotrebiteľa, a to z dôvodu, že premlčanie nikdy
nemôže byť podmienkou v spotrebiteľskej zmluve, nakoľko sa jedná o objektívnu právnu skutočnosť
(plynutie času) a nestavia spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia oproti dodávateľovi, keďže tak
pre dodávateľa, ako aj pre spotrebiteľa, či už v rámci režimu Občianskeho zákonníka, alebo v prípade

režimu Obchodného zákonníka, platí rovnaká premlčacia doba.

KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolací(§10ods.1O.s.p)pozistení,žeodvolaniepodalavčasoprávnená
osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O.s.p.), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2

O.s.p.) zverejnením termínu vyhlásenia rozhodnutia na úradnej tabuli súdu podľa § 156 ods. 3 O.s.p.,
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 35C/168/2014 je zaplatenie 1.170
eur s príslušenstvom.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bol návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnutý a v závislom výroku o náhrade trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Uvedený odvolací dôvod je daný, ak súd prvého stupňa
posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce
správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého spisového materiálu dospel k záveru,
že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na vyhlásenie rozsudku a na základe
vykonaných dôkazov, dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvého
stupňa obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom v podrobnostiach na ne odkazuje (§
219 ods. 2 O.s.p.).Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný. Odvolací súd nezistil, aby prvostupňový súd porušil zásady vyplývajúce
z ust. § 132 v súvislosti s hodnotením dôkazov. Skutkové zistenia správne subsumoval pod aplikované

právne predpisy a daný právny vzťah správne posúdil ako nárok navrhovateľa na zaplatenie žalovanej
istiny titulom uzatvorenej zmluvy o úvere v zmysle § 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch
a ustanovení Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na

právnuformu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Ustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V predmetnej veci záväzok žalovanej 1/ vznikol zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá podľa ust. §

497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka
absolútnym obchodom, ktorý sa bez ohľadu na charakter účastníkov riadi ustanoveniami Tretej časti
Obchodného zákonníka. Napriek povahe výlučného obchodného záväzku je však zmluva o úvere s
ohľadom na skutočnosť, že žalovaná 1/ ako jedna zo strán tejto zmluvy nebola podnikateľom, taktiež
vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola navrhovateľom vopred pripravená, je zmluvou spotrebiteľskou

v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto je potrebné aplikovať spotrebiteľské právo a v
rámci neho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona na ochranu spotrebiteľa.

Spotrebiteľské zmluvy predstavujú rovnorodý druh občianskoprávnych zmlúv (príp. aj obchodných
zmlúv, ktoré majú charakter absolútneho obchodu), v ktorých druhým účastníkom zmluvy je spotrebiteľ;

osobitosť spotrebiteľských zmlúv vyplýva zo zvýšeného záujmu spoločnosti ochraňovať slabšieho
účastníka zmluvného vzťahu - spotrebiteľa, ktorý vstupuje do zmluvných vzťahov s poskytovateľmi
rôznych plnení a služieb. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje
do zmluvného vzťahu s dodávateľom za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ,
pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Zmyslom zavedenia

osobitnej úpravy spotrebiteľských zmlúv do právnej úpravy je zvýšená ochrana slabšieho účastníka
záväzkových vzťahov, ktoré vznikajú pri poskytovaní služieb. Na to, aby zmluva bola označená za
„spotrebiteľskú“ musí byť splnená podmienka, že ide o zmluvu, ktorá sa uzatvára za rovnakých
zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené
dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah; k zmluvným podmienkam dodávateľa môže

spotrebiteľ pristúpiť alebo nie - spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva bez
ohľadu na to, či je upravená Občianskym zákonníkom, Obchodným zákonníkom alebo iným osobitným
zákonom.

Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané.

Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená,
že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom
premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv,
jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu
donucujúcemu zákroku zo strany súdov.

Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa
voči odporkyniam, rozhodol vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, keď tento správne rozhodol v zmysle ust. § 142 ods.
1 O.s.p. i o trovách konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust.
§ 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešným odporkyniam náhradu trov odvolacieho konania
nepriznal, pretože tieto na jej priznanie návrh nepodali (§ 151 ods. 1 O.s.p.).

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.