Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 14, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 8Cpr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1213229010
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Raul Pospíšil

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2015:1213229010.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Krajčovou v právnej

veci žalobcu: Š. Z., H.. XX.XX.XXXX, C. X, XXX XX C., zast.: JUDr. Barbora Roštárová, advokátka, so
sídlom Orechová 476, 900 23 Viničné proti žalovanému: SPP - Distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44/b, 825
11 Bratislava, IČO: 35 910 739, zast.: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava,
IČO: 36 862 711, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, takto

r o z h o d o l :

Určuje sa, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 10.04.2013 doručenou dňa 13.05.2013
je n e p l a t n é. Pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným stále trvá.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 334,61 do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II súdny poplatok vo výške 99,50
EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 12.09.2013 domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného
pomeru výpoveďou doručenou žalobcovi dňa 13.05.2013 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom
a žalovaným trvá.

V žalobe žalobca uviedol, že pracoval u žalovaného od 14.04.1972 najprv ako projektant, neskôr
ako prevádzkový technik, samostatný odborný prevádzkovo - technický pracovník a od roku 1990
ako hlavný majster III. na základe dodatkov k pracovnej zmluve. Od 01.04.2010 pracoval žalobca na
pozícii majster ťažkej údržby, pričom stručná charakteristika druhu práce bola zodpovedať za kontrolu
a včasné nahrávanie dokumentov do systému SAP ISU, PM, MM, zodpovednosť za kontrolu úplnosti
a správnosti prijatých faktúr, koordinovať výkon prvotných zásahov v pracovnej dobe, poskytovať

technickú podporu zamestnancom vo výkone poruchovej služby, zodpovednosť za kontrolu efektívnej
organizácie prác na jednotlivých strediskách. V rámci uvedeného druhu práce, túto konkretizuje v
procese odstraňovania úniku plynu interný predpis - Metodický pokyn M..Q..XX.XX.XX. Zodpovednosť
majstra ťažkej údržby je spomenutá v bode 4.7. a čiastkovo v bode 5 - zodpovednosť za správnu a
dostatočnú dokumentáciu realizovaných zemných prác a osoba zodpovedná za odstránenie poruchy.
Vo februári 2013 žalovaný vykonal kontrolu zákaziek na zemné práce fakturované v lokalite Bratislava -
Pezinok, a to za obdobie 2. polroka 2012. Výsledky kontroly sú zhrnuté v protokole manažérskej kontroly

zo dňa 02.04.2013 a v kontrole VKS zo dňa 28.03.2012. Týmito dokumentmi disponuje žalovaný. Podľa
výpovede doručenej dňa 13.05.2013 žalovaný na základe uvedenej kontroly zistil ku dňu 04.03.2013,
že žalobca závažne porušil pracovnú disciplínu, a to tak, že si dlhodobo (za druhý polrok 2012)
neplnil riadne a zodpovedne svoje pracovné povinnosti. Neplnenie povinností malo spočívať v tom,že žalobca "opakovane potvrdzoval všetky výkopové práce (vykonávané dodávateľom zemných prác)
s následkom možného vzniku škody zamestnávateľovi." Škoda žalovanému mohla vzniknúť tak, že v
rámci výkopových prác žalobca potvrdzoval triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4. Žalovaný sa domnieval, že

ťažená bola zemina č. 3, ktorej výkop bol lacnejší. Svoje tvrdenia opieral o štatistické zistenia v iných
regiónoch Slovenska. Dňa 10.04.2013 žalovaný doručil Odborovému zväzu SPP žiadosť o prerokovanie
výpovede pre žalobcu podľa § 63 ods. 1 písm. e) - výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny.
Žalobca sa pri vykonávaní svojej práce riadil okrem iného Rámcovou zmluvou č. XXX/XX/SPPD/CEZ
na realizáciu zemných prác a výkopových prác na plynovodoch prevádzkovaných SPP - distribúcia

a tiež pravidlami uvedenými v cenníku firmy ODIS s.r.o. (spoločnosť zaoberajúca sa spracovávaním
smerných orientačných cenníkov stavebných a montážnych prác a podporných databáz pre individuálny
výpočet cien). Žalobca si uvedené dokumenty naštudoval sám bez špeciálnych školení a inštruktáže,
či už v oblasti právnej alebo technickej. Žalovaný v skutočnosti chcel, aby žalobca zaradil a potvrdil
aká zemina z geologického hľadiska bola vykopaná pri výkopoch na odstránenie porúch a podľa toho
potvrdil,resp.nepotvrdilcenuvýkopu.Určovanietriedyťažiteľnostizeminynemalžalobcavnáplnipráce,

neabsolvoval žiadne školenie teoretické, či praktické ani nemal na takúto odbornú činnosť vzdelanie.
Metodický pokyn D.R.21.01.11, bod 5.3.2., ktorý bol vydaný, aby skoordinoval proces objednávania a
preberania výkopových prác, neuvádza, že v rámci druhu a náplne práce má majster ťažkej údržby
určovať triedu ťažiteľnosti zeminy. V prípade závažného porušenia pracovnej disciplíny žalovaný zrejme
vychádzal zo skutočnosti, že predmetné konanie žalobcu bolo zavinené. Žalobca si však nie je vedomý,

že by svojím konaním porušil pracovnú disciplínu. Počas celého pracovného pôsobenia u žalovaného
svoju prácu vykonával svedomite, podľa pokynov zamestnávateľa, nikdy nekonal ani nechcel konať
proti jeho oprávneným záujmom. Po celú dobu trvania pracovného pomeru mu nikdy nebolo vytknuté
porušenie pracovnej disciplíny ani iné porušenie, či nespokojnosť s vykonanou prácou. Vo výpovedi,
ktorá bola žalobcovi doručená dňa 13.05.2013, žalovaný uviedol možný vznik škody, ktorú mu mal

žalobca spôsobiť svojím konaním. Žalobcovi nebolo zrejmé, či nejaká škoda vznikla alebo nie. Mal
vedomosť, že v čase podania žaloby prebiehali rokovania medzi žalovaným a dodávateľom zemných
prác o tom, aká bola trieda vyťaženej zeminy. Žalobca v rámci výkonu svojej práce podliehal niekoľkým
kontrolným mechanizmom zo strany žalovaného. Jednak to bol špecialista údržby, ktorý správnosť
a úplnosť faktúr kontroloval pravidelne a táto činnosť je jeho hlavnou náplňou práce a ďalej to boli

manažérske kontroly. Žalobca ďalej uviedol, že výpoveď doručená dňa 13.05.2013 je neplatná aj z toho
dôvodu, že sám žalovaný vo výpovedi uviedol, že porušenie pracovnej disciplíny zistil dňa 04.03.2013.
Výpoveď podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce bola doručená žalobcovi dňa 13.05.2013, pričom
podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce môže zamestnávateľ uplatniť tento výpovedný dôvod iba
v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa o dôvode výpovede dozvedel. Uvedená lehota je prekluzívna,

po jej márnom uplynutí zamestnávateľ nemôže uplatniť tento výpovedný dôvod. Keďže žalobca prevzal
výpoveď dňa 13.05.2013, teda po uplynutí tejto lehoty, je výpoveď neplatná aj z tohto dôvodu.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 14.04.2014, v ktorom žiadal,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania. Vo vyjadrení

uviedol, že kontrolou 354 ks faktúr vrátane príloh vystavených zmluvnými dodávateľmi zemných prác
dňa 04.03.2013 zistil, že počas 2. polroka 2012 v 129 ks preberacích protokolov za výkopy, ktorými
žalobca potvrdil a prevzal výkopové práce v teréne realizované dodávateľom, spoločnosťou MARKO
GAS, s.r.o., bola uvádzaná, resp. potvrdená žalobcom v celom objeme výkopu trieda ťažiteľnosti zeminy
č. 4. Dodávateľ uskutočnil výkopové práce, v ktorých bola hornina už raz rozpojená, a to pri výkopoch

plynovodov. V tomto kontexte sa dá konštatovať, že nie je možné, aby dodávateľ pri výkopových prácach
za takýchto podmienok a v rozsahu realizovaného výkopu, ťažil výlučne zeminu pod triedou ťažiteľnosti
č. 4. Z toho dôvodu mal žalovaný za to, že týmto konaním sa žalobca dopustil porušenia pracovnej
disciplíny, pričom k porušeniu pracovnej disciplíny došlo opakovane a dlhodobo (od dňa 11.07.2012
do dňa 31.12.2012 pri všetkých výkopových prácach), a to ako vedúci zamestnanec s následkom

možného vzniku škody u žalovaného. Na základe štatistických zisťovaní bolo preukázané, že v priebehu
1. polroka 2012 žalobca potvrdzoval v lokalite Bratislava - Pezinok aj iné triedy ťažiteľnosti zeminy,
vo výraznej miere potvrdzoval triedu ťažiteľnosti zeminy č. 3. Aj po zohľadnení skutočnosti, že došlo
v období druhého polroka 2012 k zmene klimatických podmienok, nie je reálne a odôvodnené, aby
vo všetkých prípadoch druhého polroka a v celkovom objeme výkopov žalobca potvrdzoval len triedu

ťažiteľnosti zeminy č. 4. Na základe štatistických zisťovaní je preukázané, že v období 2. polroka 2012
sa v porovnateľných lokalitách a podmienkach v Košiciach potvrdzovala aj trieda ťažiteľnosti zeminy č.
3 a na tomto základe bolo aj preukázané, že sa v minulosti nevyskytol ani jeden prípad, v ktorom by
bola potvrdzovaná vo výkopových prácach za obdobie pol roka len trieda ťažiteľnosti č. 4, a to v celomobjeme. V druhom polroku 2012 v lokalite Bratislava - Pezinok bola potvrdzovaná iným zamestnancom
aj trieda ťažiteľnosti zeminy č. 3. Žalobca svojím vyššie uvedeným konaním neoprávnene navýšil cenu
výkopových prác, čím závažne porušil pracovnú disciplínu a žalobcovi spôsobil škodu vo výške 26.131,-

EUR. V zmysle Metodického pokynu žalobca mal povinnosť rozpoznať triedy ťažiteľnosti zeminy a
vyplýva to aj z dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 25.03.2010 s účinnosťou odo dňa
01.04.2010, s ktorou bol riadne oboznámený. Žalobca o tejto skutočnosti vedel od 01.04.2010, odkedy
určoval bez problémov triedu ťažiteľnosti zeminy, problém vznikol až v roku 2012. Navyše v zmysle
Metodického pokynu určenie triedy ťažiteľnosti zeminy nie je žiadna odborná činnosť. K argumentu

žalobcu, že k doručeniu výpovede došlo po uplynutí dvoch mesiacov odo dňa zistenia porušenia
pracovnej disciplíny, žalovaný uviedol, že dvojmesačná lehota v zmysle § 63 ods. 4 Zákonníka práce
sa považuje za prekluzívnu hmotnoprávnu lehotu. Keďže žalovaný zistil porušenie pracovnej disciplíny
dňa 04.03.2013, koniec prekluzívnej lehoty pripadá na deň 04.05.2013, čo bola sobota. Žalovaný sa
pokúsil žalobcovi doručiť výpoveď osobne v byte žalobcu prostredníctvom svojich zamestnancov, p.
D.Á., p. M. a p. A. dňa 26.04.2013 a prostredníctvom p. E., p. D. a p. M. dňa 03.05.2013, avšak

pokusy o doručenie výpovede do vlastných rúk v byte žalobcu neboli úspešné. Povinnosť doručiť
výpoveď žalobcovi bola splnená, pretože doručenie písomnosti žalobcom bolo zmarené jeho konaním
alebo opomenutím prevziať výpoveď. Okrem osobného doručenia sa žalovaný pokúsil žalobcovi doručiť
výpoveď aj prostredníctvom pošty. Dňa 24.04.2013 podal žalovaný na pošte výpoveď, podľa doručenky
žalobca zásielku obsahujúcu výpoveď neprevzal a z toho dôvodu po dvoch dňoch úložnej doby bola

zásielkadňa02.05.2013vrátenážalovanému.Výpoveďsapovažujezadoručenútým,žesažalovanému
vrátila dňa 02.05.2013, t.j. pred márnym uplynutím dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, ktorá uplynula
dňa 04.05.2013, resp. až 06.05.2013. Žalovaný mal za to, že fikcia doručenia výpovede bola naplnená
vrátením predmetnej zásielky žalovanému dňa 02.05.2013, t.j. pred uplynutím prekluzívnej lehoty a z
toho dôvodu považoval výpoveď danú žalobcovi za platnú.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, prednesmi právnych zástupcov účastníkov konania,
výsluchom svedkyne A. Z., oboznámením sa s pracovnou zmluvou uzavretou medzi účastníkmi konania
a jej dodatkami, dohodou o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 25.03.2010, Metodickým pokynom
M..Q..XX.XX.XX, žiadosťou o prerokovanie výpovede zo dňa 10.04.2013, odpoveďou na žiadosť o

prerokovanie výpovede zo dňa 22.04.2013, výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a
ďalšími listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, oboznámením sa s obsahom spisov tunajšieho
súdu, sp. zn. 11Cpr/5/2013, 51Cpr/6/2013, 52Cpr/6/2013 a zistil nasledujúci skutkový a právny stav:
Žalobca pracoval u žalovaného v pracovnom pomere založenom Pracovnou zmluvou v znení jej
neskorších dodatkov s termínom nástupu do práce od 10.04.1972 na dobu neurčitú, pôvodne vo funkcii

projektant. Na základe Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy zo dňa 25.03.2010 bol žalobca dňom
01.04.2010 zaradený na pracovnú pozíciu majster ťažkej údržby. Súčasťou dohody bola aj stručná
charakteristika druhu práce: zodpovedať za kontrolu a včasné nahrávanie dokumentov do systémov
SAP ISU, PM, MM, zodpovednosť za kontrolu úplnosti a správnosti prijatých faktúr, koordinovať
výkon prvotných zásahov v pracovnej dobe, poskytovať technickú podporu zamestnancom vo výkone

poruchovej služby, zodpovednosť za kontrolu efektívnej organizácie prác na jednotlivých strediskách.

Žalobcovi bola zo strany žalovaného daná výpoveď zo dňa 10.04.2013 podľa § 63 ods. 1 písm.
e) Zákonníka práce. Uvedené skončenie pracovného pomeru výpoveďou bolo odôvodnené tým, že
zamestnávateľ dňa 04.03.2013 na základe kontroly zákaziek na zemné práce fakturované v lokalite

Bratislava - Pezinok za 2. polrok 2012 zistil, že žalobca si v priebehu tohto polroka 2012 neplnil riadne a
zodpovedne svoje pracovné povinnosti, čím porušil pracovnú disciplínu. Porušenie pracovnej disciplíny
uvedenévovýpovedinajmäsohľadomnapracovnúpozíciužalobcuanato,žežalobcakonalopakovane
(potvrdzoval vo všetkých výkopových prácach v druhom polroku 2012) a dlhodobo (od 11.07.2012
do 32.12.2012) s následkom možného vzniku škody zamestnávateľovi, zamestnávateľ kvalifikoval ako

závažné porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ v rámci predmetnej kontroly skontroloval 354
faktúr vrátane príloh vystavených zmluvnými dodávateľmi zemných prác. Z toho bolo 129 faktúr, ktorých
prílohu tvorili preberacie protokoly za výkopy, ktorými žalobca potvrdil a prevzal výkopové práce v
teréne realizované dodávateľom MARKO GAS s.r.o. Výsledky predmetnej kontroly boli zaznamenané
v Protokole manažérskej kontroly - zemné práce v Bratislave zo dňa 02.04.2013 a v kontrole VKS zo

dňa 28.03.2013. Zamestnávateľ na základe kontroly zistil, že v 129 ks preberacích protokoloch za
výkopy žalobca uvádzal, resp. potvrdzoval v celom rozsahu objemu výkopu triedu ťažiteľnosti zeminy č.
4. Toto zistenie preukazuje, že v tomto období druhého polroka 2012 žalobca opakovane nepostupoval
riadneazodpovednepripotvrdzovanírozsahureálnevykonanýchprác,konkrétnepripotvrdzovanítriedyťažiteľnosti zeminy. Žalovaný ďalej v tejto výpovedi uvádza, že škoda mu mohla vzniknúť tak, že v rámci
výkopových prác žalobca potvrdzoval triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4. Žalovaný sa domnieva, že ťažená
bola zemina č. 3, ktorej výkop bol lacnejší.

Výpoveď bola žalobcovi doručovaná osobne v byte žalobcu v dňoch 26.04.2013 a 03.05.2013, avšak
neúspešne, lebo žalobca neotváral dvere. Žalovaný doručoval výpoveď aj prostredníctvom pošty, pričom
zásielkabolapodanánapoštedňa24.04.2013ažalovanémusavrátilaakonedoručenádňa02.05.2013.
Kópia výpovede doručenej dňa 02.05.2013 bola žalobcom prevzatá za účelom oboznámenia sa s textom

dňa 13.05.2013 (č.l. 109).

Žalovaný listom zo dňa 10.04.2013 požiadal predsedu podnikového výboru SPP - distribúcia a.s.
o prerokovanie výpovede v zmysle § 74 Zákonníka práce. Plynárenský odborový zväz vo svojej
odpovedi zo dňa 22.04.2013 uviedol, že s rozviazaním pracovného pomeru výpoveďou pre závažné
porušenie pracovnej disciplíny nesúhlasí. Zamestnávateľ mal ignorovať skutočnosť, že zamestnanci

(okrem žalobcu aj Q. Z. a E. K.) nemajú na rozoznávanie zeminy príslušné vzdelanie (tiež bolo otázkou,
či takáto činnosť bola v ich náplni práce). POZ bol toho názoru, že nevedeli a ani pri všetkej starostlivosti
nemohli vedieť, že nepostupujú riadne a zodpovedne. O svojom postupe nemali žiadne pochybnosti
aj z toho dôvodu, že v rámci firemnej hierarchie podliehali častej kontrole nadradených vedúcich
pracovníkov (špecialista údržby) a faktúry presahujúce 2.500,- EUR schvaľujú až traja nadriadení

zamestnanci. Nedošlo k zavinenému konaniu, a teda chýbal základný predpoklad porušenia pracovnej
disciplíny. Zavinenie bolo potrebné skúmať a dokázať, a to aj z toho dôvodu, že výpoveď podľa §
63 ods. 1 písm. e) je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru. POZ ďalej uviedol,
že z konania zamestnávateľa je možné usudzovať, že u dotknutých zamestnancov došlo k priamej
diskriminácii. Skutočnosti, na ktorých zamestnávateľ zakladal pochybenie zamestnancov vychádzali

z bližšie neidentifikovaných štatistických zistení, zmien klimatických podmienok a z domnienok,
ktoré nemusia odzrkadľovať realitu v danom období. Podľa POZ bolo pravdepodobné, že konanie
zamestnávateľa bolo účelové a takýmto neetickým spôsobom a vykonštruovanými obvineniami mal iný
cieľ ako chrániť záujmy zamestnávateľa.

V zmysle bodu 4.7. Metodického pokynu majster ťažkej údržby je pracovník zodpovedný za správnu a
dostatočnú dokumentáciu rozsahu realizovaných zemných prác.

V zmysle bodu 5.3.2. Metodického pokynu:
- osoba zodpovedná za odstránenie poruchy (t.j. majster, technik prevádzky) zhromažďuje, zapisuje a

potvrdzuje údaje (podklady) potrebné na odsúhlasenie súpisu vykonaných prác;
- za účelom zdokumentovania skutkového stavu zodpovedná osoba za odstránenie vyhotoví fotografie
zo staveniska s dôrazom na veľkosť a charakter výkopu, počet dopravných značiek, zábrany, paženie
výkopu, zaistenie potrubia, prítomnosť cudzích inžinierskych sietí a všetkých skutočností, ktoré mohli
mať vplyv na cenu prác.

V zmysle bodu 5.3.3. Metodického pokynu koordinátor údržby, resp. technik prevádzky je povinný
skontrolovať počet a správnosť fakturovaných položiek, celkovú fakturovanú sumu, kompletnosť a súlad
príloh s predloženou faktúrou a rámcovou zmluvou.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že po svojom 41-ročnom zamestnaní u žalovaného cíti krivdu, počas
trvania pracovného pomeru bol zamestnávateľom hodnotený vždy kladne a nikdy mu neboli vytýkané
nedostatky. Čo sa týka doručovania výpovede, od 23.04. čerpal dovolenku a nachádzal sa na Orave
v obci Húty aj so svojou rodinou a 01.05. odišli na 10-dňový pobyt do Španielska. Žiadosť o čerpanie
dovolenky podal elektronicky, čo bol u žalovaného zaužívaný postup. Do systému sa nevkladal údaj o

mieste pobytu počas dovolenky a po schválení nadriadeným čerpal dovolenku.

Právna zástupkyňa žalobcu sa vo svojom prednese vyjadrila k otázke doručovania, pričom uviedla,
že zamestnávateľ dňa 22.04.2013 schválil žalobcovi dovolenku, takže nemohlo dôjsť k fikcii doručenia
výpovede, keďže žalovaný si prekážku doručenia privodil sám schválením dovolenky a opačný výklad

by bol v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný sa v rámci doručovania výpovede pokúsil žalobcu odvolať
z dovolenky, čo však uskutočnil len jednoduchým vhodením listiny v obálke do schránky. Ďalej uviedla,
že určovanie ťažiteľnosti zeminy nebolo súčasťou náplne práce žalobcu ani jeho zodpovednosti. Ani
žalovaný pri spätnom skúmaní fyzicky neodkontroloval všetky výstupy, vychádzal len zo štatistickýchporovnávaní, inak boli tieto výkopy zakopané a pokryté asfaltom. Jedným z dôvodov, pre ktorý žalobca
napadol neplatnosť výpovede, bola aj neurčitosť jej obsahu, kedy žalovaný konkrétne nešpecifikoval,
pri ktorých výkopoch malo dôjsť k porušeniu pracovnej disciplíny, pričom žalobca ich mal na starosti za

rozhodné obdobie okolo 1.000. Keď si teda po dovolenke prevzal výpoveď, z jej obsahu nebolo zrejmé,
pri ktorých konkrétnych výkopoch žalovaný namietal postup žalobcu.

Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že výpoveď bola doručená pred uplynutím
prekluzívnej lehoty v zmysle § 38 ods. 4 ZP a predtým aj osobným doručením tak, ako je uvedené

v zázname o pokusoch o doručenie. Z porovnania ohodnotenia tried výkopovej zeminy za 1. polrok
2012 oproti 2. polroku 2012 vyplýva, že v 1. polroku 2012 bolo väčšinou použité ohodnotenie triedy 3
a v 2. polroku v tej istej lokalite 100%-ne ohodnotenie triedy 4, pričom išlo všetko o úseky, za ktoré
zodpovedal priamo žalobca. Právny zástupca predložil výpis z porovnateľnej lokality v Košiciach, z
ktorého vyplýval väčšinový výskyt ohodnotenia triedy č. 3 a záverečnú správu z opravy rozpočtov
zemných prác v Bratislave po tom, ako bol vykonaný audit všetkých zemných úprav v tejto lokalite

a napriek očakávanému zníženiu došlo k navýšeniu platieb, pričom záver správy konštatuje súhrn
neoprávnených plnení vo výške cca 273.500,- EUR. Žalobca za žalovaného podpisoval preberacie
protokoly, v ktorých bola uvedená trieda ťažiteľnosti. K namietanej neurčitosti výpovedného dôvodu
uviedol, že žalovaný ako porušenie pracovnej disciplíny označil všetky preberacie protokoly, ktoré
realizoval žalobca, čo bolo dostatočné určenie tak, ako to vyžaduje príslušné ustanovenie Zákonníka

práce. Zodpovednosť žalobcu vyplývala z metodického pokynu, konkrétne z článkov 5.3.2. a 5.3.3.

Žalovaný sa prostredníctvom písomného podania zo dňa 13.01.2015 vyjadril k doručovaniu výpovede
žalobcovi. Žalovaný uviedol, že v rovnakom čase, ako došlo k doručovaniu výpovede žalobcovi, došlo k
doručeniu výpovede aj ďalším dvom majstrom ťažkej údržby, a to Q. Z. a E. K. a jednému koordinátorovi

údržby, B. Z.. Žalovaný sa domnieval, že schválenie dovoleniek v prípade všetkých troch majstrov ťažkej
údržby vrátane žalobcu a jedného koordinátora údržby bolo účelové zo strany ich nadriadeného, P..
O. E., ktorý bol za tento úkon aj písomne upozornený. Dňa 22.04.2013 sa Plynárenský odborový zväz
vyjadril k žiadosti o prerokovanie výpovedí troch majstrov. V tento istý deň, t.j. 22.04.2013 schválil
nadriadený P.. O. E. všetkým trom majstrom ťažkej údržby vrátane žalobcu a jednému koordinátorovi

údržby ich dovolenky, a to žalobcovi odo dňa 23.04.2013, zvyšným zamestnancom odo dňa 24.04.2013.
Žalovanému bolo doručené vyjadrenie Plynárenského odborového zväzu až dňa 24.04.2013, t.j. v deň,
od kedy mali dovolenku, t.j. žalovaný im nemohol doručovať výpovede na pracovisku. Dovolenku mali
schválenú až do uplynutia lehoty na riadne doručenie výpovede. Žalovaný sa dozvedel o porušení
pracovnej disciplíny žalobcu dňa 04.03.2013 a koniec lehoty pripadol na deň 04.05.2013. Keďže

posledný deň lehoty pripadol na sobotu, posledný deň lehoty na doručovanie uplynul dňa 06.05.2013,
t.j. v pondelok. Žalovaný bol toho názoru, že všetci uvedení zamestnanci sa svojou neprítomnosťou na
pracovisku chceli vyhnúť osobnému doručeniu výpovedí a z ich strany išlo o účelové konanie. Žalovaný
sa snažil všetkých menovaných zamestnancov odvolať z dovolenky telefonicky, nakoľko každý z nich
mal pridelený služobný mobilný telefón, ktorý však nedvíhali, resp. mali ich vypnuté. Výzvy na nástup do

práce boli doručované aj osobne avšak bezúspešne. Žalovaný ich kontaktoval cez dispečing a jediný,
ktorému sa podarilo dovolať, bol žalobca, ktorý bol údajne v čase telefonátu na letisku. Žalovanému
bolo znemožnené doručovať osobne výpovede menovaným zamestnancom vrátane žalobcu, lebo na
dobu, počas ktorej bolo možné výpovede doručovať, bola týmto zamestnancom schválená dovolenka
ich nadriadeným, ktorý bol za toto upozornený.

Svedkyňa A. Z. vo svojej výpovedi uviedla, že je manželkou žalobcu. Dňa 23.04.2013 trávili dovolenku
v obci Húty na chate, do miesta bydliska sa vrátili 29.04. a 01.05. cestovali na už vopred uhradenú
dovolenku do Španielska. Príchod z chaty bol vo večerných hodinách a odchod do Španielska bol v
ranných hodinách. Manžel nastúpil následne dňa 13.05. do práce a od nasledujúceho dňa bol doma,

nakoľko dostal výpoveď z pracovného pomeru. V čase, kedy boli doma, t.j. 30.04., svedkyňa nemala
vedomosť o tom, že by mal manžel v schránke nejaké zásielky týkajúce sa pracovného pomeru ani
nič také nehovoril. Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedla, že nevie o tom, že by mal
manžel v čase pred odchodom do Španielska v schránke nejakú zásielku. Predloženú listinu - žiadosť
zamestnávateľa o nástup do práce svedkyňa nepoznala.

Súd sa ďalej oboznámil s obsahom výpovedí žalobcov a svedkov v konaniach tunajšieho súdu o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru iniciovaných zamestnancami žalovaného - majstrami ťažkej
údržby, E. K. (sp. zn. 51Cpr/6/2013) a Q. Z. (sp. zn. 52Cpr/6/2013) a koordinátorom údržby B. Z. (sp.zn. 11Cpr/5/2013), keďže výpovede mohli byť použité aj v tomto konaní bez potreby ich opätovného
výsluchu. Výpovede žalobcov a svedkov súd uvádza nasledovne:

Z obsahu výpovede B. Z. (žalobca v konaní so sp. zn. 11Cpr/2/2013) vyplýva, že u žalovaného pracoval
ako koordinátor pre lokalitu Bratislava. Túto pozíciu zastával od roku 2010. K ukončeniu pracovného
pomeru došlo rovnakým spôsobom a z rovnakého dôvodu ako u žalobcu. Náplňou jeho práce bolo
zakladanienazemnépráce,výpomocmajstrom,robilobjednávkynazemnépráce,externáfirmaspravila
prácu a táto aj vystavila faktúru. On faktúru skontroloval, či súhlasí so zmluvou. V roku 2011 absolvoval

školenie ODISU, pričom toto školenie považoval za nedostatočné. On vykonal kontrolu faktúr, v prípade,
ak faktúra presiahla sumu 2.500,- EUR, tieto boli kontrolované ďalšími zamestnancami, a to vedúcim
prevádzky a jeho nadriadeným kontrolórom. Teda faktúry vystavené na sumu vyššiu ako 2 500,- EUR
nemohol odsúhlasovať. Nikdy mu nebola žiadna faktúra vrátená ako nesprávna alebo neodsúhlasená.
Dodnes nevie, v ktorých faktúrach boli zistené nedostatky. Nevie, o ktoré faktúry sa konkrétne jednalo,
za ktoré dostal výpoveď. Vyjadril aj nesúhlas s výpoveďou, a to aj z toho dôvodu, že mal ešte ďalších

troch nadriadených zamestnancov a nikdy mu neboli vytýkané žiadne nedostatky. On ani majstri nemali
v pracovnej zmluve povinnosť zatrieďovať zeminy. Jemu boli len predkladané fotografie, výkop nevidel
a podľa fotografií sa nedala určiť trieda ťažiteľnosti zeminy. Nebol zaškoľovaný a nemá vedomosti
súvisiace so zatrieďovaním zeminy do tried. Pokiaľ zemina bola zle zatriedená, on už s tým nemohol nič
urobiť, nakoľko v tom čase už bol na zemine asfalt, lebo po 48 hodinách bolo potrebné zeminu zakryť.

Faktúra mu však prichádzala po mesiaci.

E. K. (žalobca v konaní so sp. zn. 51Cpr/6/2013) vo svojej výpovedi uviedol, že ako majster podpisoval
len preberací protokol, faktúru nepodpisoval, túto podpisoval tzv. koordinátor údržby, išlo o funkciu ktorá
vznikla v roku 2010 a nad ním boli ešte ďalší nadriadení pracovníci distribúcie a potom aj stredisko

prevádzky. Fungovalo to tak, že objednávky boli dané na sumu 2.000,- EUR. Ak bola suma vyššia,
musela sa urobiť nová objednávka, ktorú kontroloval priamo koordinátor. Nad koordinátorom potom
bol ešte špecialista na zemné práce, aj táto funkcia vznikla v roku 2010, ktorý v prípade nedostatkov
na faktúre mal tieto problémy riešiť. Okrem toho existovalo centrum kontrolingu, avšak zodpovednosť
nakoniec bola vždy len na majstrovi, ako to tvrdí žalovaný. V jeho skupine boli traja majstri, koordinátor

a vedúci. Všetci traja majstri a koordinátor boli prepustení a vedúci dal výpoveď. Majstri teda podpisovali
len protokol, ktorý slúžil ako podklad pre faktúru, ale faktúru nepodpisovali. Keď vyššie uvedených
zamestnancov prepustili, niektoré ich miesta boli zlúčené, čím žalovaný ušetril množstvo peňazí. Na
každom z prepustených zamestnancov ušetril minimálne 27 platov, ktoré by im v zmysle vtedy platnej
kolektívnej zmluvy boli náležali. Okrem toho mal vedomosť, že napr. zlúčili jeho miesto s miestom kolegu

dojednéhomiesta,naktoréprišielpracovaťmajsterzNitry.Pokiaľišloojehonáplňpráce,dalasarozdeliť
na prácu v teréne a kancelárske práce. Mal zabezpečovať bezporuchový chod plynových zariadení,
opravu, bezpečnosť prevádzky, zabezpečovať priamo odstraňovanie porúch a vykonával kancelársku
činnosť, čo spočívalo v nahrávaní údajov do systému SAP. Navyše vykonával aj výjazdy do terénu, mali
na starosti lokalitu Bratislavy a Záhorie a ďalší kolega mal na starosti lokalitu Pezinok a Bratislava. V roku

2012 bolo v Bratislave 220 výkopov, teda sa nedalo každý deň ísť fyzicky na všetky výkopy, preto chodili
tam, kde bolo potrebné okamžité riešenie situácie, napr. pri haváriách alebo keď bolo potrebné vytýčiť
trasu plynovodu a pod. Pokiaľ ide o výkopy, bolo im vytýkané, že ich robili veľké a neprimerané, ale on
výkopy robil tak, aby sa dodržala norma a aby bola zachovaná bezpečnosť pracovníkov, ktorí v týchto
výkopoch pracovali. V Preberacom protokole síce bola uvedená trieda ťažiteľnosti zeminy, ale mal za

to, že toto určuje dodávateľ, nakoľko on nemal žiadne geologické ani iné odborné znalosti, aby to mohol
určovať. Mal stredoškolské vzdelanie so zameraním strojníckym. Nikdy neabsolvoval žiadne školenie
ani kurz týkajúci sa zatrieďovania zeminy do tried. Triedu ťažiteľnosti zeminy vypísal do preberacieho
protokolu vždy dodávateľ, ktorý je na to odborník. Podľa neho toto bolo uvedené aj v rámcovej zmluve.
Je pravdou, že v roku 2011 vyšiel metodický pokyn, ale s tým ako a podľa čoho zatrieďovať zeminu

jeho ani ďalších zamestnancov nikto neoboznámil. Nikto ho nikdy z nadriadených neupozornil, že by
zatrieďoval zeminu do nesprávnej triedy, navyše, ak by mal toto kontrolovať, musel by byť pri výkopovej
práci od začiatku až do konca, denne by teda musel skontrolovať 4-5 výkopových jám podľa situácie, toto
sa fyzicky nedalo zvládnuť. Bolo len jedno stretnutie v marci 2013, kde im bolo oznámené, že zeminu
zle zatrieďovali a bol im oznámený počet zlých faktúr, avšak žiadne konkrétne miesto, teda ktorého

konkrétneho výkopu sa to malo týkať, im nebolo oznámené. Ak by žalovaný toto chcel zistiť, musel by
každý takýto výkop opätovne otvoriť. Žiaden doklad, ktorý by preukazoval tieto skutočnosti, žalovaným
predložený nebol. Vo vzťahu k žalovanému on spolu s ďalšími mal pripomienky, že nie je vyškolený nazatrieďovanie zeminy, bolo to v marci 2013 na stretnutí s p. D., bol tam aj p. E., išlo o technika, ktorý
bol prijatý na zemné práce, ktorý bol špecialista.

Q. Z. (žalobca v konaní so sp. zn. 52Cpr/6/2013) vo svojej výpovedi uviedol, že určovanie triedy
ťažiteľnosti zeminy nemal v náplni práce, neabsolvoval žiadne školenie ani nemá na takúto odbornú
činnosť vzdelanie. Metodický pokyn neuvádza, že v rámci druhu a náplne práce má majster ťažkej
údržby určovať triedu ťažiteľnosti zeminy. Nemohol nijako porušiť pracovnú disciplínu, a to zavineným
alebo nezavineným konaním a počas celej doby trvania pracovného pomeru bol hodnotený kladne.

Vo výpovedi sa uvádza možnosť vzniku škody, žalovaný doposiaľ nepredložil žiaden dôkaz v akej
výške a v akej príčinnej súvislosti škoda vznikla. Neprichádzal do styku s faktúrami, vyhotovoval ich iný
zamestnanec žalovaného. Uviedol, že jeho práca spočívala v podstate v administratíve, nezúčastňoval
sa každého výkopu, mal na to zástupcu. Metodický pokyn, podľa ktorého mal podľa žalovaného určovať
triedu ťažiteľnosti zeminy, bol schválený až v októbri 2011, hoci bol majstrom ťažkej údržby už od
1.4.2010. V Metodickom pokyne ale nikde nie je uvedené, že mal určovať triedu ťažiteľnosti zeminy.

V rámci popisu pracovného miesta nebola zmienka o povinnosti určovať triedu ťažiteľnosti zeminy.
Žalovaný až dodatočne predložil chybné faktúry, v čase doručenia výpovede nebolo zrejmé, o aké
faktúry, preberacie protokoly a miesta výkopov išlo.

Svedok P.. Q. S. v konaní so sp. zn. 51Cpr/6/2013 vo svojej výpovedi uviedol, že je zamestnancom

žalovaného, pričom v rokoch 2009 - 2013 bol riaditeľom sekcie údržby, a teda bol aj nadriadeným
žalobcu. Od 01.04.2010 došlo u žalovaného k organizačnej zmene, vznikli strediská ťažkej údržby,
pričom jedno z nich viedol žalobca. Predmetom ich činnosti bolo najmä odstraňovanie porúch plynu. Na
tomtocentreexistovalafunkciamajstraTUafunkciakoordinátora,pričomichkompetenciebolirozdielne.
Majster TU pri preberaní výkopových prác kontroloval rozhas výkopu a triedu zeminy, ostané kontroloval

koordinátor. V roku 2010 vyšlo usmernenie sekčného riaditeľa, v ktorom bol zahrnutý aj vzor protokolu
pri preberaní výkopových prác, v ktorom je uvedená aj trieda ťažiteľnosti zeminy. Zamestnanci boli o
tomto informovaní prostredníctvom nadriadeného a na poradách, pričom toto usmernenie bolo neskôr
preklopené aj do metodického pokynu. Na zatrieďovanie zeminy existuje STN, v ktorej je tabuľka o tom,
podľa čoho sa zatrieďuje zemina do tried. Tieto boli zaslané koordinátorom, ktorí mali s ich obsahom

oboznámiť majstrov. Spôsob rozlišovania triedy 3. a 4. je jednoznačný, trieda č. 3 bola rozpojiteľná
krompáčom a v triede č. 4 išlo o zeminu, na ktorej rozpojenie je potrebný klin a kladivo. Za tie roky nemali
spätnú väzbu, že by bol problém v zatrieďovaní zeminy. Pokiaľ ide o zaradenie povinnosti zatrieďovať
zeminu do tried, tieto boli do preberacích protokolov zaradené na základe usmernenia z októbra 2010,
pričom boli preklopené do metodického pokynu od januára 2011. Dodávateľ triedil zeminu a následne

ju majster potvrdil. Dovtedy sa triedy zeminy neurčovali majstrami TU. Pokiaľ ide o spor s dodávateľom
týkajúci sa neuhradených faktúr, ktoré žalovaný neuhradil z dôvodu, že bola pochybnosť o zatriedení
zeminy, s dodávateľom bola uzavretá mimosúdna dohoda.

Svedok P.. Z. D. (51Cpr/6/2013), ktorý bol v rozhodnom období zástupcom riaditeľa sekcie P.. Q. S., v

súčasnosti riaditeľ sekcie, vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že pri kontrole, ktorá bola vykonaná,
boli zistené viaceré pochybenia. Jednak sa týkali nesúladu so zmluvou, pričom išlo o väčšinu činností
patriacich do náplne práce koordinátora, ale zároveň bol zistený nesúlad zatrieďovania zeminy, ako
aj nesúlad v rozsahu realizovaných činností. Pokiaľ ide o náplň práce majstra TU, vyšlo usmernenie
sekčného riaditeľa, pri tomto usmernení vyšiel jeden aspekt ako problematický, a to zatrieďovanie

zeminy, na čo boli majstri upozornení, následne to bolo zahrnuté aj do tohto usmernenia a v roku 2011
sa do premietlo aj do riadiaceho aktu - Metodického pokynu. Majstri dostali informáciu vrátane tabuľky a
návodu na kategorizáciu, pričom to bolo podľa neho pomerne jednoduché. Pokiaľ ide o oboznamovanie
majstrov s usmernením, niekedy v apríli 2010 boli koordinátori informovaní prostredníctvom mailu
s požiadavkou zabezpečiť informáciu majstrom. Po vydaní usmernenia sekčným riaditeľom to bolo

povinnosťou nadriadených, a následne v roku 2011 vyšiel metodický pokyn, a tento e-mail dostali všetci
zamestnanci, pričom e-mail obsahuje upozornenie na vydanie riadiaceho aktu a povinnosť sa s ním
oboznámiť. Pokiaľ ide o činnosť zatrieďovania zeminy, išlo o novú činnosť, túto zaviedli v apríli 2010, do
tej doby riešili zemné práce majstri potrubných systémov, vtedy to žalovaný nemal kompetenčne delené,
ale keďže v tomto období zistili, že títo majstri nemajú prístup ku všetkým potrebným informáciám, došlo

k tejto špecializácii. Od apríla 2010 sa to teda stalo náplňou práce žalobcu. V súčasnosti je pozícia
žalobcu obsadená, došlo k zlúčeniu dvoch stredísk ťažkej údržby do jedného, teda pozícia žalobcu bola
zlúčená. Uviedol, že síce nemá skúsenosti so zatrieďovaním zeminy do tried, nepatrí to do jeho náplne
práce, ale triedu č. 3. a č. 4. by určite vedel rozlíšiť. Nevedel uviesť presne aký typ mechanizmu sapoužíva na tú ktorú triedu. Žalovaný netvrdí, že zemina nemôže byť zatrieďovaná do triedy č. 4, táto
trieda sa objavila aj v predchádzajúcich obdobiach, ale za kontrolovaný polrok bolo zistené, že ten istý
dodávateľ v tých istých miestach za celé obdobie uvádzal len triedu č. 4 a toto nie je reálne možné.

Mal vedomosť o tom, že únik plynu zeminu vysušuje, ale nie je možné, aby bola zemina len v triede
č. 4. Keď dochádza k vysušovaniu pôdy z dôvodu úniku plynu, deje sa to len v blízkosti potrubia, nie
v celom výkope.

Svedok O. E.Á. (51Cpr/6/2013) vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca bol bezprostredne priamo

jeho podriadeným zamestnancom. U žalovaného pracoval do 31.07.2013, odišiel na základe dohody,
nešlo o dôvody, pre ktoré bol z práce prepustený žalobca. Pokiaľ ide o otázku zatrieďovania zeminy
do tried podľa ťažiteľnosti, táto sa dostala do popredia až v súvislosti s vykonanou kontrolou za
2. polrok roku 2012, predtým sa tomu nevenovala pozornosť. Žalobca bol majstrom ťažkej údržby,
pričom mal zabezpečovať odstránenie únikov plynu, mal kontrolovať podriadených ľudí a práca mala
aj administratívnu časť. Pokiaľ ide o preberanie výkopov, toto mal pôvodne robiť koordinátor, ktorý mal

komunikovať s dodávateľom výkopových prác, ale vzhľadom na to, že majster bol v teréne a bol s
dodávateľom častejšie v kontakte a mal auto, začal to robiť on. Teda odovzdanie a prevzatie výkopu
robil protokolárne majster. Kontrolu faktúr zabezpečil koordinátor. Niekedy chodil na kontrolu výkopov
aj on sám. Kontrolovali hlavne úniky plynu, prioritou bola bezpečnosť. Nevie o tom, že by zatrieďovanie
zeminy bolo pracovnou náplňou žalobcu. Zavedené to bolo v roku 2011, majster mal kontrolovať 20-30

vecí, medzi nimi bola aj trieda zeminy. Zatrieďovanie zeminy mal robiť dodávateľ, je na to potrebný
geologický prieskum, majstri na to nemajú vzdelanie. On sám je stavbár, pokiaľ ide o prvú a druhú triedu,
toto by možno vedel rozlíšiť, ale medzi 3. a 4. triedou sú veľmi malé rozdiely. Navyše kopali kvôli únikom
plynu, pričom práve pri úniku plynu zemina vyschne tak, že ju treba rozbíjať. Oni neboli priamo pri tom,
keď sa zemina vykopala. Nakoľko zemina bola kontaminovaná, bolo ju potrebné odvážať na skládku

autami, pretože páchla plynom. Odvoz zabezpečoval dodávateľ na základe rámcovej zmluvy. Čiže v
čase kontroly výkopu zemina už ani nebola na tvári miesta. Žalobca mal kontrolovať rozmer výkopu,
príp. rozmiestnenie dopravných značiek. Pokiaľ ide o školenie na zatrieďovanie zeminy, na toto nebol
žalobca školený. Koordinátori boli školení na kontrolovanie plnenia rámcovej zmluvy, ale ostaní, teda on
ani majstri, školení neboli. O zatrieďovaní zeminy bola zmienka v riadiacich aktoch, bolo to uvedené

len ako položka v preberacích protokoloch, a to až v roku 2011. V rámcovej zmluve bolo uvedené,
že zatrieďovanie zeminy je v kompetencii dodávateľa, ktorý mal povinnosť zabezpečiť na to školených
ľudí, toto nepatrilo do povinnosti žalobcu, ten mal len preberať výkop. U dodávateľa boli majstri, boli to
stavbári, teda títo mali mať vzdelanie na zatrieďovanie zeminy. Pokiaľ ide o kontrolu faktúr a preberacích
protokolov, toto mal vykonávať koordinátor, on vykonával jedenkrát mesačne manažérsku kontrolu, kedy

kontroloval faktúry, pričom kontroloval ceny, objem vykonaných prác, teda riešil vecné otázky.

Svedok A. E. v konaní so sp. zn. 52Cpr/6/2013 vo svojej výpovedi uviedol, že u žalovaného pracuje
na pozícií špecialista údržby. Svedok bol tvorcom upozornení sekčného riaditeľa a neskoršieho
Metodického pokynu. Prvé upozornenie sekčného riaditeľa bolo 1.4.2010, kedy bola vytvorená pracovná

pozícia majstra ťažkej údržby. Na jeseň 2010 bolo toto usmernenie doplnené, pričom súčasťou
požiadaviek na výkon prác a preberací protokol bolo aj určenie triedy ťažiteľnosti zeminy. Svedok na
jar roku 2010 upozorňoval koordinátorov údržby, ako sa určuje trieda ťažiteľnosti zeminy, a to mailom,
ktorý obsahoval výťah z STN. Svedok nemal vedomosť o žiadnom školení. Za určenie triedy ťažiteľnosti
zeminy bol podľa názoru svedka zodpovedný majster ťažkej údržby. Usmernenia sekčného riaditeľa boli

v roku 2011 vydané ako metodický pokyn. Medzi stupňami ťažiteľnosti zeminy 3. a 4. sa dá rozlišovať
tak, že keď ľudia kopú vo výkope, vedeli by to rozlíšiť, nakoľko stupeň 3. je oddeliteľný čakanom, stupeň
4. klinom.

Svedok Z. Ž.B. (sp. zn. 52Cpr/6/2013) vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje u žalovaného ako majster

ťažkej údržby 6-7 rokov na pracovisku v Banskej Bystrici. Systém určovania stupňa ťažiteľnosti zeminy
sa začal uplatňovať niekedy začiatkom roka 2010, dovtedy sa to neurčovalo. Vtedy prišlo usmernenie
sekčného riaditeľa. Odvtedy svedok vypĺňal a určoval stupne ťažiteľnosti zeminy. Žiadne špeciálne
školenie neabsolvoval. Stupeň sa dá určiť podľa popisu v prílohe tabuľky, podľa názoru svedka je to
uvedené aj v jeho pracovnej náplni.

Svedok S. E.Š. (sp. zn. 52Cpr/6/2013) vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje u žalovaného od roku 2000
a od marca 2011 začal pracovať na pozícií majstra ťažkej údržby na pracovisku v Nových Zámkoch.
Od svojho nástupu na túto pozíciu určuje stupeň ťažiteľnosti zeminy. V roku 2011 bol vydaný metodickýpokyn, kde boli uvedené stupne ťažiteľnosti zeminy, boli k tomu vyškolení nadriadeným. V 95 % svedok
určoval stupeň 3. Nikomu nikdy nebolo čudné, že sa jedná iba o jeden stupeň ťažiteľnosti zeminy.

Svedok P. D.Ľ. (sp. zn. 52Cpr/6/2013) vo svojej výpovedi uviedol, že pracuje u žalovaného ako
koordinátor údržby na pracovisku v Nitre. Pred rokom dostal 19 faktúr z pracoviska v Bratislave, aby
tieto faktúry a k ním pripojené preberacie protokoly skontroloval, t.j. aby skontroloval rozmery výkopov,
vrstvenie asfaltu, stupeň ťažitelnosti zeminy a pod. V týchto 19 faktúrach nekontroval stupeň ťažitelnosti
zeminy. V týchto faktúrach svedok kontroval, či preberacie protokoly sedia s faktúrovými čiastkami. Zistil

nedostatky, ale tieto sa netýkali správnosti, resp. nesprávnosti určovania stupňa ťažitelnosti zeminy.
Zistil nedostatky napríklad v rozmeroch výkopov a pod. Stupeň ťažitelnosti bol určený správne, resp.
svedok žiadne korekcie v tomto zmysle nerobil. Ako už svedok uviedol, boli tam zistené iné nedostatky
v preberacích protokoloch a vo fakturovaných čiastkach. Na základe týchto zistených nedostatkov bola
vytvorená kontrolná skupina 7 ľudí, ktorej bol svedok člen a ktorú viedol p. E., kde kontrolovali všetky
faktúry a preberacie protokoly pracoviska Bratislava. Svedok dostal za úlohu určiť stupeň ťažitelnosti

zeminy na stupeň č. 3 a podľa tohto zistiť rozdiel medzi fakturovanou sumou za stupeň ťažitelnosti
zeminy a sumou, ktorá by bola fakturovaná pri určenom stupni ťažitelnosti zeminy č. 4. Svedok nikdy
nekontroval stupeň ťažitelnosti zeminy v Bratislave reálne. Nebol na mieste výkopu, nikdy vykopanú
zeminu nevidel. Takto svedok postupoval podľa pokynu p. E., ktorý mu výslovne povedal, že to má
urobiť tak, aby tam dal stupeň ťažitelnosti zeminy č. 3. Prečo to tak mal svedok urobiť, to mu nikdy

nevysvetlil. Zrejme bolo také usmernenie. Svedok sa vo svojej práci bežne stretol, že bol určovaný
prevažne iba jeden stupeň ťažitelnosti zeminy. Na svojich výkopoch určoval č. 3 a niekedy č. 2, to
však málokedy. Stupeň č. 3 svedok určoval preto, lebo zemina už bola raz rozpojená, pretože došlo
k jej rozpojeniu pri pokládke plynových potrubí. Stupeň ťažitelnosti zeminy mal určovať majster ťažkej
údržby na základe tabuľky o rozpojiteľnosti hornín. Pokiaľ ide o reálny postup v praxi na pracovisku

v Nitre, ten prebieha nasledovne: Svedok dostane požiadavku na výkopové práce. Po ich skončení
dostane preberací protokol a faktúru od dodávateľa, kde stupeň ťažitelnosti zeminy je už určený a určuje
ho majster ťažkej údržby spolu s dodávateľom. Zodpovedá však za to majster a svedok to kontroluje.
Svedok zisťoval cenový rozdiel v rámci kontrolnej skupiny vo všetkých faktúrach v Bratislave, okrem
tých 19, kde sa to nerobilo. Zisťoval sa cenový rozdiel medzi určeným stupňom ťažitelnosti č. 4, ktorý bol

uvedený v preberacích protokoloch a stupňom č. 3, ktorý tam mal svedok uviesť na základe usmernenia
p. E..

Svedok S. R. (sp. zn. 52Cpr/6/2013) vo svojej výpovedi uviedol, že bol členom kontrolnej skupiny, ktorej
vedúcim bol p. E.. Pri kontrole menil stupeň ťažiteľnosti tam, kde boli dostupné fotky, reálne sa to

kontrolovať nedalo, lebo výkopy boli zasypané a zaasfaltované. Nikto svedka neusmerňoval, aby stupeň
ťažiteľnosti určoval nejakou konkrétnou triedou, ani nikto naňho nevyvíjal nátlak. Stupeň ťažiteľnosti
zeminy určuje majster ťažkej údržby. Bolo školenie vo firme ODIS, ktorá sa tomu venuje, tohto školenia
sa zúčastnili len koordinátori údržby. Nemal žiadnu vedomosť o školení majstrov, majú vlastné porady.
Svedok neurčuje stupeň ťažiteľnosti zeminy, tá sa určuje dohodou medzi majstrom a dodávateľom.

Podľa§63ods.1písm.e)Zákonníkaprácevzneníúčinnomdo31.05.2014(ďalejako"Zákonníkpráce"),
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré
by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi

výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne
upozornený na možnosť výpovede.

Podľa § 63 ods. 4 Zákonníka práce, pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno
okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch

mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine
aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod
výpovede vznikol.

Podľa § 63 ods. 6 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie

pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť
sa k nemu.Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

Podľa § 74 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak
je neplatná. Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa do desiatich kalendárnych dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedenej lehote nedôjde k prerokovaniu, platí, že k
prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce, neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada

patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä:

a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho
až po skončení pracovného času,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi

riadne oboznámený,
d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom,
e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok
pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami

zamestnávateľa,
f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v
záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám.

Podľa § 38 ods. 1 Zákonníka práce, písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a skončenia

pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej
zmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiachtýkajúcich
sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom

ako doporučenú zásielku.

Podľa § 38 ods. 2 Zákonníka práce, písomnosti doručované poštovým podnikom zamestnávateľ zasiela
na poslednú adresu zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou a
poznámkou "do vlastných rúk".

Podľa § 38 ods. 4 Zákonníka práce, povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť
sa splní, len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik
vrátil zamestnávateľovi alebo zamestnancovi ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie písomnosti bolozmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú
aj vtedy, ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje
po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní.

Podľa § 122 ods. 2 Občianskeho zákonníka, koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov
pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej
salehotazačína.Akniejetakýtodeňvposlednommesiaci,pripadnekonieclehotynajehoposlednýdeň.

Podľa § 122 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo

sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi žalobcom, ako zamestnancom a
žalovaným, ako zamestnávateľom vznikol pracovný pomer na základe pracovnej zmluvy zo dňa
10.04.1972 v znení jej neskorších dodatkov s dňom nástupu do práce od 14.04.1972.

Súd sa v prvom rade musel vysporiadať s námietkou žalobcu, ktorý namietal neplatnosť skončenia
pracovného pomeru z dôvodu, že žalovaný zistil porušenie pracovnej disciplíny dňa 04.03.2013, avšak
výpoveď mu bola doručená až dňa 13.05.2013. K doručeniu výpovede žalobcovi tak malo dôjsť po
uplynutí dvoch mesiacov odo dňa zistenia porušenia pracovnej disciplíny.

Dvojmesačná lehota v zmysle § 63 ods. 4 Zákonníka práce sa považuje za prekluzívnu hmotnoprávnu
lehotu. Keďže žalovaný zistil porušenie pracovnej disciplíny dňa 04.03.2013, koniec prekluzívnej lehoty
pripadol na deň 04.05.2013. Uvedený deň 04.05.2013 pripadol na sobotu. Keďže Zákonník práce ako
lex specialis neobsahuje ustanovenie o počítaní lehôt, je nevyhnutné v tomto prípade aplikovať ako lex

generalis Občiansky zákonník, ktorý v § 122 ods. 2 v spojení s ods. 3 ustanovuje, že koniec lehoty
určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom
zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína, pričom v prípade, ak posledný
deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší pracovný deň.
Vzhľadom na to, že posledný deň dvojmesačnej prekluzívnej lehoty pripadol na sobotu 04.05.2013, za

posledný deň tejto lehoty sa považuje nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 06.05.2013. Žalovaný
sa pokúšal doručiť výpoveď prostredníctvom svojich zamestnancov v mieste bydliska žalobcu v dňoch
26.04.2013 a 03.05.2013, avšak bezúspešne, nakoľko žalobca v uvedených dňoch čerpal dovolenku
a ako vyplynulo z vyjadrení žalobcu a jeho manželky, v tomto čase sa nachádzali mimo miesta svojho
bydliska.

Žalovaný rovnako doručoval výpoveď prostredníctvom pošty, pričom zásielku podal na poštovú prepravu
dňa 24.04.2013. Zásielka bola uložená na pošte dňa 25.04.2013 s úložnou dobou dva dni. Zásielka
sa žalovanému vrátila ako nedoručená dňa 02.05.2013 s poznámkou "neprevzatá v odbernej lehote".
Zásielka doručovaná poštovým podnikom sa v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce

považuje za doručenú:
1. ak zamestnanec zásielku prevzal,
2. ak zamestnanec výslovne odmietol prijatie písomnosti,
3. vrátením odosielajúcemu zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú písomnosť (t. j. dňom, v ktorom pri
doručovaní poštovým podnikom, napr. poštou, zamestnanec napr. výslovne odoprel písomnosť prijať)

alebo
4. vrátením odosielajúcemu zamestnávateľovi z dôvodu, že zamestnanec svojím konaním alebo
opomenutím zmaril doručenie písomnosti (t.j. dňom, v ktorom sa vrátila zamestnávateľovi poštovým
podnikom, napr. poštou, zaslaná písomnosť ako nedoručiteľná zásielka, a to len za predpokladu,
že zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia

nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne.).

Účastníci sa v priebehu konania vyjadrili, že žalobcovi bola schválená dovolenka nadriadeným
zamestnancom P.. O. E. odo dňa 23.04.2013. Z výpovede žalobcu a jeho manželky vyplynulo, že od23.04.2013 trávili dovolenku v obci Huty na Orave a dňa 01.05.2013 odcestovali na 10-dňový pobyt do
Španielska. Z uvedenej skutočnosti je zrejmé, že žalobca sa v čase doručovania výpovede nezdržiaval
v mieste svojho bydliska, a to bolo dôvodom, pre ktorý sa žalobcovi nepodarilo doručiť výpoveď

do vlastných rúk, či už osobne prostredníctvom zamestnancov žalovaného alebo prostredníctvom
pošty. V prejednávanej veci nenastala žiadna zo skutočností, ktorá by mala za následok uplatnenie
fikcie doručenia. Žalobca zásielku výslovne neodmietol prevziať, svojím konaním, resp. opomenutím
nezmaril doručenie písomnosti a zásielka nebola nedoručiteľná, nakoľko žalobca býval na adrese,
na ktorú mu žalovaný doručoval výpoveď, avšak v čase doručovania výpovede sa v mieste svojho

bydliska z dôvodu dovolenky nezdržiaval. Skutočnosť, že žalovaný považoval konanie nadriadeného
zamestnanca, P.. O. E. za účelové a za ktoré bol aj žalovaným písomne upozornený, nemôže mať
vplyv na posúdenie účinkov doručenia výpovede žalobcovi. Žalobcovi bola riadne schválená dovolenka
osobou, ktorá bola na tento úkon žalovaným určená, pričom bolo právom žalobcu zdržiavať sa v
čase čerpania dovolenky mimo miesta svojho bydliska. Žalovaný mal v čase doručovania výpovede
vedomosť o tom, že žalobcovi bola schválená dovolenka, a preto jeho postup možno považovať za

účelový a v rozpore so základnými zásadami Zákonníka práce chrániacimi zamestnanca ako slabšiu
stranu pracovného vzťahu. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že žalovaný určil úložnú dobu zásielky
na dva dni, ktorú súd nepovažuje za dostatočnú na to, aby bol žalobcovi poskytnutý primeraný čas
na vyzdvihnutie zásielky a oboznámenie sa s obsahom výpovede. Žalobca sa preukázateľne prvýkrát
oboznámil s obsahom výpovede až dňa 13.05.2013 (č.l. 109), t.j. až tento dátum sa považuje za deň

doručenia výpovede žalobcovi do vlastných rúk. Keďže posledný deň dvojmesačnej prekluzívnej lehoty
na skončenie pracovného pomeru uplynul dňa 06.05.2013 a žalobcovi bola výpoveď doručená do
vlastných rúk až dňa 13.05.2013, žalovaný nedodržal lehotu na skončenie pracovného pomeru, pričom
tento nedostatok spôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou.

Odhliadnuc od skutočnosti, že výpoveď bola žalobcovi daná po uplynutí dvojmesačnej prekluzívnej
lehoty odo dňa, kedy sa žalovaný dozvedel o dôvodoch, pre ktorý pristúpil k skončeniu pracovného
pomeru so žalobcom, súd považoval za nevyhnutné zaoberať sa aj ďalšími dôvodmi neplatnosti
výpovede danej žalovaným žalobcovi.

Podľa ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď z
dvoch základných výpovedných dôvodov:
1. dôvod, pre ktorý by zamestnávateľ mohol so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite, teda
zamestnanecsadopustítakéhokonania,ktorémácharakterzávažnéhoporušeniapracovnejdisciplínya
zakladámožnosťzamestnávateľanaokamžitéskončeniepracovnéhopomerusozamestnancom(avšak

zamestnávateľ sa rozhodne, že túto možnosť nevyužije),
2. dôvod skončenia pracovného pomeru výpoveďou pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny.

Pokiaľ ide o druhý z uvádzaných dôvodov, tento dôvod výpovede v prejednávanej veci nebol zistený.
Zamestnávateľ na to, aby mohol skončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou pre menej

závažné porušenie pracovnej disciplíny, totiž musí najskôr zamestnanca písomne a preukázateľne
upozorniť, že sa prvýkrát dopustil konania, ktoré má charakter menej závažného porušenia pracovnej
disciplíny s tým, že ho písomne upozorní, že pokiaľ sa dopustí opätovne konania, ktoré má charakter
porušeniapracovnejdisciplíny,môžebyťsozamestnancomskončenýpracovnýpomervýpoveďoupodľa
ust. § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce. Pre opätovné porušenie pracovnej disciplíny sa nevyžaduje,

aby išlo o opakovanie toho istého skutku, prípadne o porušenie pracovnej disciplíny takým istým
spôsobom a rovnakou intenzitou. Pri druhom porušení pracovnej disciplíny menej závažným spôsobom
jeužzamestnávateľoprávnenýdoručiťzamestnancovivýpoveďpremenejzávažnéporušeniepracovnej
disciplíny.

Konanie, ktorým sa mal žalobca dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, bolo vo výpovedi vymedzené
nasledovne: "Dňa 04.03.2013 na základe kontroly zákaziek na zemné práce fakturované v lokalite
Bratislava - Pezinok za 2. polrok 2012 zamestnávateľ zistil, že žalobca si v priebehu polroka 2012
neplnil riadne a zodpovedne svoje pracovné povinnosti, čím porušil pracovnú disciplínu". Z uvedeného
vyplýva, že ide o prvý z vyššie uvádzaných dôvodov výpovede podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka

práce, teda žalobca sa mal dopustiť konania, ktoré má charakter závažného porušenia pracovnej
disciplíny. Zákonník práce výslovne nevymedzuje, čo je možné považovať za porušenie pracovnej
disciplíny, a preto je naplnenie tejto skutkovej podstaty potrebné posudzovať vždy individuálne. Súd
pri skúmaní miery závažnosti porušenia pracovnej disciplíny musí prihliadať aj na samotnú osobuzamestnanca, pričom skúma aj doterajší postoj zamestnanca k plneniu pracovných úloh, k dobe a
situácii, za ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, k spôsobu a intenzite porušenia konkrétnych
povinností zamestnanca, ako aj k tomu, či zamestnanec svojím konaním spôsobil zamestnávateľovi

škodu.

Za závažné porušenie pracovnej disciplíny považovali súdy neospravedlnenú absenciu zamestnancov,
výkon práce pre seba a iné osoby v pracovnom čase, nepovolené používanie dopravných prostriedkov
zamestnávateľa na súkromné cesty, opilstvo, majetkové a morálne delikty na pracovisku, ublíženie

na zdraví, nerešpektovanie príkazov nadriadených, urážky a podobne (R 18/1974). V súvislosti
so závažným porušením pracovnej disciplíny musí byť preukázané porušenie pracovnej povinnosti
zamestnanca (postačuje čo i len jedno porušenie, nemusí sa opakovať) a zavinenie na jeho strane,
pričom porušenie pracovnej disciplíny musí mať určitý stupeň intenzity.

Ak má byť porušenie pracovnej disciplíny právne postihnuteľné ako dôvod na skončenie pracovného

pomeru zo strany zamestnávateľa, musí byť toto porušenie pracovných povinností zo strany
zamestnanca zavinené (aspoň z nedbanlivosti) a musí dosahovať určitý stupeň intenzity. Porušenie
pracovnej disciplíny najvyššej intenzity (závažné porušenie) je dôvodom pre okamžité skončenie
pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm.
e/ Zákonníka práce). Tieto pojmy, napriek tomu, že od ich vymedzenia závisí možnosť a rozsah postihu

zamestnanca, Zákonník práce nedefinuje a ani neustanovuje, z akých hľadísk treba pri ich posudzovaní
vychádzať. Súd v prvom rade pri posudzovaní skutkovej stránky vychádzal z toho, že v prípade žalobcu
ide o osobu zamestnanca, ktorý v spoločnosti žalovaného pracoval od roku 1972, pričom sa postupne
vypracoval až na pozíciu majstra ťažkej údržby. Počas celej doby trvania pracovného pomeru (41 rokov)
nikdy nebol upozorňovaný na porušenie pracovných postupov a nikdy mu nebolo vytýkané pochybenie

(žalovaný žiadnu takúto skutočnosť v konaní netvrdil a ani nepreukázal).

Súd s prihliadnutím na osobu žalobcu, jeho postoj k plneniu pracovných úloh a dĺžku trvania
zamestnania, bez existencie akéhokoľvek predchádzajúceho porušenia pracovnej disciplíny, toto
"pochybenie" žalobcu (ak by aj existovalo) spočívajúce v tom, že pri kontrole výkopov nesprávne

potvrdzoval zatriedenie zeminy do inej triedy ťažiteľnosti (ktorú určoval externý dodávateľ výkopových
prác), ako podľa názoru žalovaného mal, nepovažuje za také porušenie pracovnej disciplíny, ktoré by
napĺňalo skutkovú podstatu závažného porušenia pracovnej disciplíny s následkom výpovede podľa §
63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

Ďalej platí, že povinnosť preukazovať porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom, a teda zákonnosť
uplatnenia dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru alebo pre výpoveď z pracovného
pomeru (§ 68 ods. l písm. b/ a § 63 ods. l písm. e/ Zákonníka práce), zaťažuje zamestnávateľa,
pričom sa vyžaduje, aby takéto porušenie pracovnej disciplíny bolo zamestnancom zavinené aspoň z
nedbanlivosti. Z uvedeného vyplýva, že hmotnoprávna podmienka existencie zavinenia musí byť zo

strany zamestnávateľa preukázaná. Súd má za to, že v konaní nebolo zavinenie žalobcu preukázané,
a preto žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno.

Dôvodom na skončenie pracovného pomeru zamestnanca zo strany zamestnávateľa pre porušenie
pracovnej disciplíny môže byť zásadne len také konanie, ktorým zamestnanec zavinene porušil

svoje povinnosti vyplývajúce mu z pracovného pomeru. Podľa ustanovenia § 47 Zákonníka práce
je zamestnanec povinný vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, teda v súlade s náplňou práce
dohodnutou v pracovnej zmluve, pričom po kvalitatívnej, prípadne kvantitatívnej stránke sú pracovné
činnosti, ktoré je zamestnanec povinný pre zamestnávateľa vykonávať, spravidla podrobnejšie
vymedzené v pracovnej náplni zamestnanca (§ 43 a nasl. Zákonníka práce). Ak zamestnancovi určitá

činnosť a s tým súvisiace povinnosti z pracovnej zmluvy, prípadne z jeho pracovnej náplne nevyplývajú,
nemôže sa pri výkone takejto činnosti dopustiť porušenia pracovnej disciplíny, pre ktoré by s ním mohol
zamestnávateľ skončiť pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal v náplni práce: zodpovednosť za kontrolu

a včasné nahrávanie dokumentov do systému SAP ISU, PM, MM, zodpovednosť za kontrolu úplnosti
a správnosti prijatých faktúr, koordinovanie výkonu prvotných zásahov v pracovnej dobe, poskytovanie
technickej podpory zamestnancom vo výkone poruchovej služby, zodpovednosť za kontrolu efektívnej
organizácie prác na jednotlivých strediskách. Čo sa týka uvedeného druhu práce, túto konkretizuje vprocese odstraňovania úniku plynu interný predpis - Metodický pokyn D.R.21.01.11. Zodpovednosť
majstra ťažkej údržby je upravená v bode 4.7. a čiastkovo v bode 5 - zodpovednosť za správnu a
dostatočnú dokumentáciu realizovaných zemných prác a osoba zodpovedná za odstránenie poruchy:

V zmysle bodu 4.7. Metodického pokynu majster ťažkej údržby zodpovedá za správnu a dostatočnú
dokumentáciu rozsahu realizovaných zemných prác.

V zmysle bodu 5.3.2. Metodického pokynu:

- osoba zodpovedná za odstránenie poruchy (t.j. majster, technik prevádzky) zhromažďuje, zapisuje a
potvrdzuje údaje (podklady) potrebné na odsúhlasenie súpisu vykonaných prác;
- za účelom zdokumentovania skutkového stavu zodpovedná osoba za odstránenie vyhotoví fotografie
zo staveniska s dôrazom na veľkosť a charakter výkopu, počet dopravných značiek, zábrany, paženie
výkopu, zaistenie potrubia, prítomnosť cudzích inžinierskych sietí a všetkých skutočností, ktoré mohli
mať vplyv na cenu práce.

V zmysle bodu 5.3.3. Metodického pokynu koordinátor údržby, resp. technik prevádzky je povinný
skontrolovať počet a správnosť fakturovaných položiek, celkovú fakturovanú sumu, kompletnosť a súlad
príloh s predloženou faktúrou a rámcovou zmluvou.

Na základe vyššie uvedeného je súd toho názoru, že zo žiadneho záväzného dokumentu nevyplýva, že
by žalobca mal v náplni práce zatrieďovanie vyťaženej zeminy do niektorej z tried podľa jej ťažiteľnosti.
Hoci úlohou žalobcu bolo vykonávanie kontroly výkopov a ich preberanie, nikde nie je uvedené, že by
medzitietopovinnostipatriloajurčenietriedyťažiteľnostizeminy.Súdvtejtosúvislostipoukazujeajnato,
že toto ani nemohlo byť obsahom Dohody o zmene obsahu pracovnej zmluvy, ako tvrdí žalovaný, keďže

táto Dohoda bola uzavretá s účinnosťou od 01.04.2010, avšak ako vyplynulo z výpovede svedkov, táto
položka sa dostala do Preberacieho protokolu (ktorý bol prílohou Metodického pokynu) až od januára
2011. Navyše nie je možné považovať za náplň práce žalobcu činnosť, ktorá bola ako usmernenie
sekčného riaditeľa zaslaná nadriadenému zamestnancovi žalobcu, ktorý sám vo svojej výpovedi pred
súdom potvrdil, že žalobca túto činnosť nemal v náplni práce a ani na túto činnosť nemal vzdelanie a

nikdy nebol školený.

Vzhľadom na vzdelanie a prax žalobcu nie je možné od neho očakávať, že by bol schopný bez ďalšieho
určiť triedu ťažiteľnosti zeminy tak, ako tvrdí žalovaný. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by žalobcu v
tejtooblastivyškolil.STN,naktorúpoukazuježalovaný,rozdeľujezeminupodľastupňaťažiteľnostiaždo

7-ich tried, pričom jediným rozlišovacím kritériom nie je len rozpojiteľnosť zeminy podľa typu použitého
náradia, ale zemina sa do týchto tried zatrieďuje aj podľa iných kritérií (typ zeminy, veľkosť objemu jej
častí a pod).

Pokiaľ žalovaný skončil so žalobcom pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka

pre porušenie pracovnej disciplíny, ktorej sa mal žalobca dopustiť tým, že v druhom polroku 2012
opakovane potvrdzoval triedu ťažiteľnosti zeminy č. 4, pričom mal potvrdzovať triedu č. 3, teda
nesprávne potvrdil zatriedenie vyťaženej zeminy, a teda pre porušenie jeho pracovných povinností pri
činnosti, ktorú nebol vzhľadom na absenciu v pracovnej zmluve a náplni práce povinný vykonávať,
skončenie pracovného pomeru predmetnou výpoveďou je nevyhnutné považovať za nedôvodné.

Dôvodom k skončeniu pracovného pomeru pre porušenie pracovnej disciplíny môže byť len také
zavinené konanie zamestnanca, ktorým porušil povinnosti z daného pracovného pomeru (rozsudok NS
sp. zn. 2 Cdon 1652/97). Keďže žalobca tieto činnosti nemal v náplni práce, nemohol sa ani len z
nedbanlivosti dopustiť porušenia pracovných povinností.

Rovnako žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu práve žalobca ako zamestnanec
svojímkonanímskutočnespôsobilškodu.Žalovaný,ktoréhovkonanívtomtosmerezaťažovalodôkazné
bremeno, nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci, že v ňom uvádzaných prípadoch nesprávneho
zatrieďovania zeminy, skutočne k takémuto nesprávnemu zatriedeniu aj došlo. Na preukázanie tejto
skutočnosti totiž, aj vzhľadom na závažnosť jej následkov pre žalobcu, nepostačuje ako dôkaz štatistický

ukazovateľ, ktorý uvádza žalovaný, cit.: "v období 2. polroka 2012 sa v porovnateľných lokalitách a
podmienkach v Košiciach potvrdzovala aj trieda ťažiteľnosti zeminy č. 3 a na tomto základe je aj
preukázané,žesavminulostinevyskytolanijedenprípad,vktorombybolapotvrdzovanávovýkopových
prácach za obdobie pol roka len trieda ťažiteľnosti č. 4, a to v celom objeme". Za dôkaz preukazujúci,že žalobca svojím konaním spôsobil žalovanému skutočnú škodu, rovnako nemožno považovať listinu
predloženú žalovaným na poslednom pojednávaní (označenú ako "Navýšenie ceny výkopových prác
z dôvodu potvrdzovania triedy ťažiteľnosti č. 4 vo všetkých výkopových prácach v druhom polroku

2012 a v celom objeme výkopu"). Predmetný dokument uvádza rozdiel cien výkopových prác medzi
novourčenou cenou po prehodnotení triedy ťažiteľnosti zeminy a schválenou cenou za triedu č. 4.
Predložený dokument však jednoznačne nepreukazuje, že ťažiteľnosť zeminy v lokalitách, v ktorých
výkopy dozoroval žalobca, zodpovedala skutočne inej triede ako schválenej triede č. 4. Aby žalovaný
mohol byť v konaní úspešný, musel by bez pochybností preukázať, že v jednotlivých prípadoch skutočne

táto zemina mala byť zatriedená do triedy č. 3 ako tvrdí, a nie do triedy č. 4. Výsledná suma 26.131,40
EUR predstavuje len rozdiel medzi cenou výkopových prác schválenou žalobcom a novourčenou cenou
zo strany žalovaného, ku ktorej dospel za predpokladu, že trieda ťažiteľnosti zeminy by predstavovala
triedu č. 3. Tento výpočet však možno považovať len za hypotetický nepreukazujúci skutočný vznik
škody na strane žalovaného, keďže absentuje nevyvrátiteľný dôkaz, podľa ktorého došlo k nesprávnemu
zatriedeniu zeminy. Napokon aj medzi žalovaným a dodávateľom zemných výkopových prác, ktorý

vykonal pre žalovaného výkopy v dotknutých prípadoch, došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody, teda
ani v tomto prípade nebolo preukázané, do akej triedy sa správne mala zemina zatriediť. Z dôvodu, že
žalovaný bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že v prípade namietaných faktúr a preberacích
protokolov skutočne došlo k nesprávnemu určeniu triedy ťažiteľnosti zeminy (pričom súd má za to, že
toto nebolo ani náplňou práce žalobcu), možno konštatovať, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno

svojich tvrdení, a preto súd žalobe žalobcu vyhovel.

Súd rovnako poukazuje na skutočnosť, že napriek tomu, že zatriedenie zeminy schválil priamy
nadriadený žalobcu, s ním za takéto závažné porušenie pracovného postupu nebol ukončený pracovný
pomer rovnakým spôsobom ako so žalobcom. S priamym nadriadeným žalobcu došlo k ukončeniu

pracovného pomeru dohodou (údajne pre iné dôvody). Navyše napriek tomu, že pracovníci vykonávajúci
kontrolu nezistili takéto pochybenie, hoci bolo ich povinnosťou vykonávať kontrolu predložených
faktúr a upozorniť na nesprávne zatriedenie zeminy, neboli voči nim vyvodené žiadne dôsledky. Za
takejto situácie sa javí postup žalovaného voči žalobcovi ako účelový a šikanózny. Uvedené závery
súdu podporuje aj písomné vyjadrenie Plynárenského odborového zväzu, ktorý vyjadril nesúhlas so

skončením pracovného pomeru so žalobcom. Okrem toho, že žalobca nemal na rozoznávanie zeminy
príslušné vzdelanie, žalobca ani pri najlepšej starostlivosti nemohol vedieť, že nepostupuje riadne a
zodpovedne. POZ v závere uviedol, že konanie žalovaného voči dotknutým zamestnancom považuje
za účelové a diskriminačné.
Vo vzťahu k predbežnému prerokovaniu výpovede s Plynárenským odborovým zväzom, ako zástupcom

zamestnancov žalovaného, súd ešte uvádza, že táto povinnosť žalovanému vyplývala z ustanovenia
§ 74 Zákonníka práce. Žalovaný požiadal Plynárenský odborový zväz o predbežné prerokovanie
skončenia pracovného pomeru výpoveďou danou žalobcovi prostredníctvom listu zo dňa 10.04.2013,
pričom odpoveď POZ je datovaná dňa 22.04.2013. Písomné vyhotovenie výpovede danej žalobcovi
je však zo dňa 10.04.2013, t.j. totožného dňa, ako žalovaný požiadal zástupcov zamestnancov o

predbežné prerokovanie výpovede. Žalovaný tak mal pripravenú výpoveď pre žalobcu vopred, a to
bez ohľadu na budúce stanovisko Plynárenského odborového zväzu. Aj s ohľadom na skutočnosť,
že žalovaný sa nezaoberal a v žiadnom smere nezohľadnil negatívne stanovisko POZ k skončeniu
pracovného pomeru so žalobcom, uvedený postup žalovaného bol podľa názoru súdu v rozpore s
účelom ustanovenia § 74 Zákonníka práce, ktorého cieľom je chrániť zamestnancov pred svojvoľným

prepúšťaním bez predchádzajúceho prerokovania so zástupcami zamestnancov.

Záverom súd uvádza, že pokiaľ zamestnávateľ chce pre porušenie pracovnej disciplíny skončiť so
zamestnancom pracovný pomer výpoveďou, musí zamestnanca oboznámiť s dôvodom výpovede a
umožniť mu vyjadriť sa k nemu. V konaní však žalovaný nepreukázal, že by žalobcovi predložil sporné

preberacie protokoly a oboznámil ho, ktorých konkrétnych výkopov sa tieto pochybenia v zatrieďovaní
zeminy majú týkať, aby mal žalobca možnosť sa k týmto skutočnostiam vyjadriť.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k
záveru, že návrh žalobcu je dôvodný, a preto mu v celom rozsahu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobca mal vo veci plný úspech, preto mu
súd priznal proti neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho
zastúpenia žalobcu v sume 334,61 EUR za nižšie uvedené úkony právnej služby (vzhľadom na to, žehodnotu prejednávanej veci nie je možné vyjadriť v peniazoch, sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby predstavuje 1/13 výpočtového základu za príslušný rok - § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky
č. 655/2004 Z.z.):

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia dňa 30.08.2013..................60,70 EUR
2. písomné podanie na súd - žaloba zo dňa 12.09.2013..........................60,70 EUR
3. účasť na pojednávaní dňa 10.12.2014.................................................61,87 EUR
4. účasť na pojednávaní dňa 14.01.2015 ................................................64,53 EUR

Režijný paušál za rok 2013.............2x 7,81 EUR...........................................15,62 EUR
Režijný paušál za rok 2014.............1x 8,04 EUR.............................................8,04 EUR
Režijný paušál za rok 2015.............1x 8,39 EUR.............................................8,39 EUR

Spolu.............................................................................................................279,85 EUR

Náhrada za stratu času dňa 10.12.2014 za cestu Pezinok - Bratislava a späť:
2 polhodiny.................2 x 13,40 EUR (1/60 výpočtového základu)...............26,80 EUR

Náhrada za stratu času dňa 14.01.2015 za cestu Pezinok - Bratislava a späť:

2 polhodiny................ 2 x 13,98 EUR (1/60 výpočtového základu) ..............27,96 EUR

Spolu...............................................................................................................54,76 EUR

Spolu celkovo...........................................................................................................334,61 EUR

Náhradu trov konania je žalovaný podľa § 149 ods. 1 O. s. p. povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne
žalobcu.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je

poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

Zároveň súd zaviazal neúspešného žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za návrh v súlade s
§ 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., nakoľko žalobca ako poplatník bol v súlade s § 4 ods. 2 písm. d)

cit. zákona od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel. Výšku súdneho poplatku súd určil podľa
Sadzobníka súdnych poplatkov, položka 1 písm. b).