Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky
Judgement was issued by JUDr. Milan Morava
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdzujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Sžo/34/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200693
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Morava
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2016:8011200693.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Moravu a zo
sudcov JUDr. Petry Príbelskej, PhD. a JUDr. Jarmily Urbancovej, v právnej veci žalobcu: F. M., S.,
zastúpený advokátom: JUDr. Dušan Remeta, sídlom Masarykova 2, 08001 Prešov, proti žalovanému:
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Generálny štáb Ozbrojených síl Slovenskej republiky,
Kutuzovova 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ŠbPO-147/2-44/2011
zo dňa 21. júla 2011, konajúc o odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k.
2S/29/2011-77 zo dňa 14. marca 2014, jednomyseľne, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 2S/29/2011-77 zo dňa 14.
marca 2014 p o t v r d z u j e.
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 137,97 € k
rukám advokáta JUDr. Dušana Remetu, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
I.
Krajský súd v Prešove napadnutým rozsudkom zrušil rozhodnutie žalovaného č. ŠbPO-147/2-44/2011
v spojení s prvostupňovým rozhodnutím Riaditeľa Personálneho úradu Liptovský Mikuláš z 18. apríla
2011 č. 3095 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň
zaviazalžalovanéhonahradiťtrovykonaniažalobcovivovýške1157,42€,právnemuzástupcovižalobcu
do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V odôvodnení rozsudku krajský súd okrem iného uviedol, že v predmetnom konaní správne orgány,
tak prvostupňový ako aj žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav veci, pretože žalobca už v štádiu
odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu namietal nesprávnosť merania alkoholu dychovou skúškou
práve z dôvodu, že prístroj ALCOTEST zobrazil zlý čas na displeji. Žalovaný ako odvolací správny
orgán sa touto námietkou dostatočne nevysporiadal, aj keď síce uviedol, že túto námietku akceptuje na
č.l. 6 svojho rozhodnutia, pritom sa ale odvolával na úradný záznam vojenskej polície z 15.02.2011, v
ktoromjekonštatované,ževdobevykonaniadychovejskúškyumenovanéhobolnaprístrojiALCOTEST
7410 - ARUK 0068 nastavený zlý čas, ktorý ukazoval 00:14 hod., no v skutočnosti bol čas merania 15.
februára 2011 o 8.45 hod. Z obsahu úradného záznamu vyplýva, že pri dychovej skúške boli prítomní
náčelník štábu major Ing. O., ako aj šbnrtm O., príslušníci Vojenského útvaru 1037 Martin, avšak ako
vyplýva z obsahu administratívneho spisu, ktorý žalovaný predložil práve na podnet a žiadosť aj šbnrtm.
O. bola vykonaná predmetná dychová skúška u žalobcu. Ich vyjadrenie sa v tejto skutočnosti však v
administratívnom spise nenachádza a nie je ani súčasťou uvedeného úradného záznamu. Predmetné
meranie už z poukazom na prítomnosť osoby, na základe žiadosti ktorej kontrola alkoholu bola užalobcuvykonanávzbudzujepochybnosť.Tátoskutočnosťvzbudzujepochybnosťovierohodnostinielen
samotného vykonaného dôkazu ale v tejto súvislosti aj pochybnosti o tom, či správny orgán vychádzal
zo skutočného merania dychovej skúšky, alebo z času uvedeného na prístroji ALCOTEST 7410. Pokiaľ
by vychádzal z času, ktorý bol na prístroji, tak vlastne dôvod okamžitého prepustenia zo služobného
pomeru u žalobcu by nemohol byť založený na tých skutkových základoch ako je uvedené v danom
prípade, s poukazom na obsah ustanovenia § 70 ods. 4 písm. a/ zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe
profesionálnych vojakov SR. Čo sa týka samotného času kedy došlo k vykonaniu dychovej skúšky, je
teda nepreukázané, či mal v tomto čase žalobca služobné voľno, alebo či vykonával službu. Diskutabilný
je aj údaj o uvedení, že prístroj na meranie bol opatrený platným certifikátom, o čom v prvostupňovom
rozhodnutí nie je žiadna zmienka a prvostupňový orgán sa ani touto skutočnosťou vôbec nezaoberal.
To, že v administratívnom spise sa nachádza Cerifikát o overení č. 1358/260/45/10 z 02.11.2010 ešte
nepreukazuje, že prístroj nameral uvedené hodnoty tak, ako to tvrdia správne orgány. Odôvodnenia
rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného v tom, že žalobca nevzniesol žiadne
námietky, resp. uviedol, že si je porušenia zákona plne vedomý a že svoje konanie ľutuje je jednostranné
vyhodnotenie záverov zo strany správneho orgánu. Odôvodnenia rozhodnutí podľa názoru krajského
súdu nezodpovedajú obsahu § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Čo sa týka poukazu žalovaného
na skutočnosť, že žalobca sa neodvolal ani proti Disciplinárnemu rozkazu č. vk PO-580-2/2011-Pravsk
z 21.03.2011, ktorým bol žalobcovi disciplinárnym opatrením znížený služobný plat o 5% na obdobie
3 mesiacov, musí súd zdôrazniť, že s poukazom na vydanie tohto rozhodnutia došlo k potrestaniu
žalobcu za jeho protiprávne konanie dvakrát. Krajský súd konštatoval, že vnútorné predpisy žalovaného,
z ktorých obsahu vychádzali správne orgány pri vydaní rozhodnutí, konkrétne Služobný predpis HSÚ
pre ŠS profesionálnych vojakov č. 55/2007 a predpis RMO SR č. 14/2005 o zabezpečení ochrany pred
zneužívaním alkoholických nápojov a ochrane nefajčiarov v rezorte MO nemal súd v administratívnom
spise k dispozícii a tieto vnútorné predpisy sa súdu nepodarilo ani zabezpečiť v plnom znení, preto sa k
jednotlivým záverom správnych orgánov súd konkrétne nevyjadril. Právne odôvodnil krajský súd svoje
rozhodnutie ustanoveniami § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, § 5 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. b/, § 70 ods. 1 písm. d/, §
72 ods. 1 písm. a/, § 81, § 82 ods. 3 písm. a/, § 101 ods. 3, § 102 ods. 1, § 124, § 125, § 126 ods. 1 a 2, §
128 ods. 1 a § 191 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených
síl Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o štátnej službe“).
Rozhodnutie o trovách konania krajský súd odôvodnil podľa § 250k ods. 1 O.s.p..
II.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný a navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že
najvyšší súd zamietne žalobu ako nedôvodnú. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov § 205 ods. 2 písm.
d/ a f/ O.s.p.
Uviedol,žežalobcabolpodľaVýpisuzdennéhorozkazuveliteľaVojenskéhoútvaru6335Prešovvyslaný
podľa § 102 zákona o štátnej službe na služobnú cestu za účelom účasti na odbornom kurze v čase od
14.02.2011 o 4:00 hod. do 18.02.2011 19:00 hod., ktorý prebiehal na Vojenskom útvare 1037 Martin.
O služobnú cestu ide aj vtedy, ak počas nej profesionálny vojak plní úlohy vyplývajúce z písomného
rozkazu vedúceho služobného úradu a tak tomu bolo i v prípade žalobcu. Dňa 15.02.2011 bola vykonaná
v kasárňach Vojenského útvaru 1037 Martin u žalobcu, ktorý sa toho času zúčastňoval odborného kurzu
viazačov bremien dychová skúška sa zistenie prítomnosti alkoholu v dychu prístrojom ALCOTEST 7410
ARUK - 0068 s výsledkom:
1. Dychová skúška o 8:45 hod. nameraná hodnota 0,42 mg/l (0,88 promile)
2. Dychová skúška 9:05 hod. nameraná hodnota 0,38 mg/l (0,79 promile)
Útvar vojenskej polície Banská Bystrica vyhotovil úradný záznam č. ČDPR: ÚVP BB-66/3-19/2011, v
ktorom zdokumentoval, že hoci na zápise o vykonaní prvej dychovej skúšky bol uvedený čas 00:11
hod. a čas 00:35 hod., v skutočnosti boli dychové skúšky vykonané v čase 8:45 a 9:05. Uvedený
nesúlad písomného zápisu o vykonaní dychovej skúšky bol spôsobený nesprávnym nastavením času na
tlačiarniprístroja.Jepotrebnéuviesť,ževýsledkymeraniasanedajúnijakoovplyvniť,hodnotynameranéprístrojom sú objektívne, pričom prístroj je riadne certifikovaný. Uvedené potvrdzuje aj Stanovisko
Slovenského metrologického ústavu č. 275/100/2012 z 14. septembra 2012, podľa ktorého tlačiareň nie
je súčasťou analyzátora dychu ALCOTEST 7410 a namerané hodnoty obsahu alkoholu v dychu daným
prístrojom nemohli byť ovplyvnené nesprávnym nastavením času na tlačiarni. Podľa názoru žalovaného
je nepodstatné, z akého času žalovaný vychádzal a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonával
štátnu službu sústavne v čase od 4:00 hod. 14.02.2011 do 19:00 hod. 18.02.2011. Úradný záznam
jednoznačne preukázal, že išlo len o nesprávne nastavenie času na tlačiarni. Žalovaný zdôrazňuje, že
krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko nedostatočne prihliadal na
viazanosť žalovaného právnymi predpismi. Podľa názoru súdu, vzhľadom na nereálne časy na prístroji
ALCOTEST 7410 bolo potrebné vykonať krvnú skúšku u žalobcu. Podľa § 20 ods. 4 zákona č. 124/1992
Zb.ovojenskejpolíciivzneníneskoršíchpredpisov,odberkrviosobypodozrivejzospáchaniapriestupku
sa musí vykonať, ak táto osoba o to požiada. Žalobca mohol počas celej kontroly na prítomnosť alkoholu
v dychu požiadať o odber krvi, čo neurobil, práve naopak, priznal spáchanie skutku v zápise o vyjadrení
profesionálneho vojaka k disciplinárnemu previneniu z 07.03.2011 kde uviedol, že si je plne vedomý, že
svojim konaním porušil predpisy a nariadenia. Ďalej uviedol, že žalobca namietal výlučne to, že nebol
pod vplyvom alkoholu a nie to, že by nevykonával v rozhodnej dobe štátnu službu. Žalovaný tvrdí, že
je irelevantné, či bol predložený rozkaz o vyslaní žalobcu na služobnú cestu. Rovnako je irelevantné aj
tvrdenie súdu, že k otázke času neboli vypočutí mjr. O. a šbnrtm O., ktorí mali byť prítomní pri dychovej
skúške dňa 15. februára 2011.
III.
Žalobca sa vyjadril k podanému odvolaniu žalovaného a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.
K námietkam žalovaného uviedol, že žalovaný účelovo dezinterpretuje právnu normu v súvislosti s
pojmom výkon štátnej služby. Dobu služobnej cesty nie je možné stotožňovať s reálnym výkonom
štátnej služby počas služobnej cesty. Z výpisu Vojenského rozkazu veliteľa VÚ 1037 Martin č. 27
z 09.02.2011, príloha č. 5 a č. 4 vyplýva, že okrem iného bol týmto rozkazom stanovený aj rozvrh
hodín kurzu obslúh viazačov bremien a tým aj služobný čas dôležitý pre určenie času výkonu štátnej
služby žalobcom. Podľa toho síce v čase 8:45 hod. - 09:30 hod. prebiehala 2. vyučovacia hodina, ale
v čase 00:14 hod. a 00:35 hod. žalobca štátnu službu nevykonával. V uvedených časoch sa vôbec
nenachádzal v objekte VÚ 1037 Martin, preto ani nevie, či Vojenská polícia v tomto čase vykonávala
nejaké merania. Jediný dôkazný prostriedok je výsledok dychovej skúšky na prístroji ALCOTEST 7410 -
ARUK0068,ktorýbolnesprávnenastavenýanespôsobilývykonaťrelevantnémeranie.Ďalšímdôkazom
o nevierohodnosti je aj samotný časový rozdiel vykonania jednotlivých meraní uvádzaný správnymi
orgánmi - prvé meranie malo byť uskutočnené o 8:45 hod a druhé meranie o 9:05 hod. (rozdiel 20
minút), pričom podľa záznamu o meraní bolo prvé meranie o 00:14 hod. (podľa žalovaného v odvolaní
dokonca už o 00:11 hod.) a druhé meranie o 00:35 hod. (rozdiel 21 minút, resp. až 24 minút). Existencia
samotnécertifikátuooverenínepreukazujesprávnefungovanieprístrojaaninameranéhodnotyalkoholu
u žalobcu. Nedôveru v súvislosti s vykonaním dychovej skúšky vzbudzuje aj prítomnosť osoby, ktorá
podala žiadosť o vykonanie kontroly na samotnom meraní a nezabezpečenie vyjadrenia vojenských
policajtov vykonávajúcich kontrolu. Žalobca poukazuje aj na nesprávny výklad § 20 ods. 4 zákona č.
124/1992 Zb., fakultatívna možnosť vykonať krvnú skúšku zostala nedotknutá a mala byť vykonaná.
Tvrdenia žalovaného o priznaní sa žalobcu k použitiu alkoholu neobstoja. Žalobca uviedol, že si je plne
vedomý porušenia predpisov a tiež že sa necíti pod vplyvom alkoholu.
IV.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p., § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, bez
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p.) a po tom, ako bolo oznámené verejné
vyhlásenie rozhodnutia na úradnej tabuli najvyššieho súdu a na jeho internetovej stránke www.nsud.sk
<., najmenej päť dní vopred, rozsudok verejne vyhlásil (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).
V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť
rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 O.s.p.).Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo
všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem,
ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Predmetom tohto konania bolo rozhodnutie žalovaného č. ŠbPO-147/2-44/2011 v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím Riaditeľa Personálneho úradu Liptovský Mikuláš z 18. apríla 2011 č. 3095,
ktorým bol žalobca podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona o štátnej službe prepustený zo služobného pomeru
profesionálneho vojaka, ktorého služobný pomer skončil dňom 02.05.2011.
Podľa § 70 ods. 1 písm. d/ zákona o štátnej službe, služobný pomer profesionálneho vojaka sa skončí
prepustením, ak závažným spôsobom porušil základnú povinnosť ustanovenú týmto zákonom alebo
porušil zákaz ustanovený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 81 zákona o štátnej službe, na konanie vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka
sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 101 ods. 3 zákona o štátnej službe, za výkon štátnej služby v inom mieste výkonu štátnej služby
sa považuje plnenie služobných povinností vyplývajúcich profesionálnemu vojakovi z
a) funkcie, do ktorej je ustanovený alebo vymenovaný,
b) jeho zaradenia do pracovného tímu alebo
c) písomného rozkazu vedúceho služobného úradu.
Podľa § 102 ods. 1 zákona o štátnej službe, profesionálneho vojaka vysiela na služobnú cestu do iného
miesta výkonu štátnej služby vedúci služobného úradu alebo veliteľ.
Podľa § 124 zákona o štátnej službe, disciplinárnym previnením je zavinené porušenie alebo
nesplnenie povinností profesionálneho vojaka, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom;
zavineným porušením alebo nesplnením povinnosti sa rozumie úmyselné alebo nedbalostné konanie
profesionálneho vojaka.
Podľa § 128 ods. 1 zákona o štátnej službe, pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy
objektívne zistený skutočný stav. Profesionálnemu vojakovi musí byť pred uložením disciplinárneho
opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
(správny poriadok), rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade).
Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.
Podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.
Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Zo súdneho spisu mal najvyšší súd preukázané, že krajský súd rozhodoval potom, čo Najvyšší súd
Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) uznesením sp.zn. 5Sžo/20/2013 z 30.01.2014 zrušil
rozsudok krajského súdu č.k. 2S/29/2011-32 z 14.12.2012 a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Stalo sa
to výlučne z dôvodu nedostatku právneho zastúpenia žalobcu, pretože na pojednávaní pred krajským
súdom zastupoval žalobcu advokátsky koncipient, čo je v rozpore s § 250a O.s.p..
V ďalšom konaní rozhodoval krajský súd opätovne, pričom vecne dospel k rovnakému právnemu záveru,
ako v predchádzajúcom rozsudku.Najvyšší súd sa plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými v rozsudku krajského súdu a tieto dopĺňa v zmysle
odvolacích dôvodov o nasledovné právne závery:
1. Nedostatok formálnych náležitostí výroku prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu. Z
personálneho rozkazu riaditeľa personálneho úradu č. 3095 z 18.04.2011, ktorým bol žalobca
prepustenýzoslužobnéhopomeruprofesionálnehovojakaniejevzáhlavízrejméakýpresnepersonálny
úrad ho vydal. Výrok personálneho rozkazu nespĺňa náležitosti podľa § 47 ods. 2 správneho poriadku,
absentuje v ňom opis porušenia zákonnej povinnosti (§ 70 ods. 4 písm. a/ zákona o štátnej službe).
2. Zistenie skutkového stavu je nedostačujúce a z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, kedy presne
malo dôjsť k spáchaniu protiprávneho konania zo strany žalobcu. Jediným dôkazným prostriedkom bol
výstup z tlačiarne analyzátora dychu Alcotest 7410, ktorý však uvádza iné časy merania, ako sú uvedené
v napadnutých rozhodnutiach správneho orgánu (čas merania 00:14 hod., ďalšie meranie čas 00:35
hod.).Ktýmtozisteniamnebolizostranysprávnehoorgánuanivypočutísvedkovia,ktorímeraližalobcovi
alkohol v krvi (náčelník štábu mjr. F. O. a štnrtm. H. O.). Úradný záznam na ktorý sa odvoláva žalovaný
a má údajne preukázať čas merania 8:45 hod. a 9:05 hod. je bez dátumu a spísal ho vedúci starší
inšpektor rtn. M. S., ktorý nebol prítomný pri dychovej skúške.
3. Tvrdenia žalovaného, že žalobca sa priznal k spáchaniu skutku nie sú preukázané, pretože zo zápisu
o vyjadrení profesionálneho vojaka z 07.03.2011 nevyplýva, že sa žalobca priznal, že bol pod vplyvom
alkoholu v časoch uvedených v napadnutom rozhodnutí.
4. Cerifikát od Slovenského metrologického ústav z 14.09.2012, že dátum a čas nemá vplyv na
namerané hodnoty alkoholu v krvi je ako dôkaz právne bezvýznamný, pretože bol predložený až ex post
po vydaní rozhodnutia správneho orgánu až v prvom odvolaní proti rozsudku krajského súdu
5. Zásada ne bis in idem. Z administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že žalobca bol dva krát
disciplinárne stíhaný v tej istej veci pre ten istý skutok. Disciplinárnym rozkazom č. vkPO-580-2/2011-
Právsk z 21.03.2011 bol žalobca pre ten istý skutok potrestaný disciplinárnym opatrením - zníženie
služobného platu o 5%.
Vzhľadom na vyššie uvedené závažné pochybenia zo strany žalovaného, najvyšší súd napadnutý
rozsudok ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p.
potvrdil.
Podľa § 250j ods. 7 O.s.p., správne orgány sú viazané právnym názorom odvolacieho súdu.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 250k ods. l O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p. a § 224 ods. 1 O.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania.
Advokát žalobcu si vyčíslil náhradu trov odvolacieho konania podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 14 ods. 1
písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., hodnota jedného úkonu právnej služby 130,16 € + režijný paušál vo
výške 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky). Najvyšší súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania
za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu (na ktoré bol krajským súdom vyzvaný) + 1x režijný
paušál. Najvyšší súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania za úkon právnej služby - ďalšia porada
s klientom, pretože tento nepovažoval za účelne a efektívne vynaložený na náhradu trov odvolacieho
konania. V odvolacom konaní už nemôžu nastať žiadne nové skutočnosti, dôkazná situácia ostáva
nezmenená.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.