Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 23, 2016

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716200137
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2016:8716200137.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci navrhovateľa: Consumer

Finance Holding a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, Kežmarok, IČO: 35 923 130, práv. zast.:
Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Jilemnického 30, Martin, proti odporcovi: M. Š., J.. XX.XX.XXXX, G.
O. Y. XXX/X, K., o zaplatenie 1.300,04 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným dňa 11.1.2016 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
bude odporca zaviazaný na úhradu sumy 1.300,04 eur s príslušenstvom. Dôvodom podania návrhu

je skutočnosť, že dňa 24.7.2012, resp. 21.8.2012 mali účastníci uzavrieť zmluvu o poskytnutí účelovej
pôžičky vo výške 1.284,40 eur, ktorú sa mal odporca zaviazať splácať 22 mesačnými splátkami po 71,28
eur s ročnou úrokovou sadzbou 23,99 % a priemernou hodnotou RPMN 23,99 %. Nakoľko zo strany
odporcu nedošlo k úplnej úhrade dohodnutej sumy, domáha sa navrhovateľ úhrady podaným návrhom.

Odporca sa k podanému návrhu písomne nevyjadril, na pojednávaní dňa 23.2.2016 uviedol, že je
pravdou, že zmluvu podpísal, ale táto mu prišla poštou, nebolo mu vysvetlené, čo znamená, fyzicky

žiadnu hotovosť od navrhovateľa neobdržal. Taktiež namietol problematické čítanie všeobecných
podmienok, nikdy nebol podnikateľom a pôžička mu bola poskytnutá na osobné účely.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho
zistil tento skutkový stav:

Dňa 21.8.2012 uzavreli účastníci zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5016129, ktorou sa

navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť pôžičku vo výške 1.284,40 eur a odporca sa zaviazal uvedenú
pôžičku splatiť 22 mesačnými splátkami po 71,28 eur, RPMN bolo navrhovateľom určené na 23,99
%, rovnako ako ročná úroková sadzba a priemerná hodnota RPMN celkové náklady spotrebiteľa
mali predstavovať sumu 283,76 eur, pričom účelom pôžičky mala byť úhrada záväzkov odporcu voči
navrhovateľovi z titulu zmlúv uzavretých v predchádzajúcom období a to zmluvy č. 6067705 zo dňa
19.11.2009 vo výške 765,64 eur, č. 6074986 zo dňa 30.6.2010 vo výške 223,27 eur a č. 1970971
zo dňa 14.6.2010 vo výške 295,49 eur. Je zrejmé, že navrhovateľ odporcovi fyzicky žiadnu hotovosť

neodovzdal, nepreviedol ju ani na osobný účet odporcu. Uvedenou zmluvou o poskytnutí pôžičky tak
mali byť uhradené iné záväzky odporcu voči navrhovateľovi. Odporca uviedol, že zmluvu podpísal, ale
táto mu prišla poštou, nebolo mu vysvetlené, čo znamená, fyzicky žiadnu hotovosť od navrhovateľaneobdržal. Taktiež namietol problematické čítanie všeobecných podmienok, nikdy nebol podnikateľom
a pôžička mu bola poskytnutá na osobné účely.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ ) , na účely tohto zákona sa

rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách,ktorýmisúzmluvyuzavretépodľaObčianskehozákonníkaaleboObchodnéhozákonníka,ako
aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je
obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy,
ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti ( § 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka ).

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

V zmysle § 53 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ). Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Na uvedený právny vzťah je tiež potrebné aplikovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 3 ods. 3, v zmysle ktorého
každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Konanímvrozporesdobrýmimravmisanaúčelyzákonaoochranespotrebiteľarozumienajmäkonanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia
z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu
spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť,

vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody(§ 4 ods. 8 zák. o ochrane
spotrebiteľa).U iných praktík ako sú taxatívne uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o
nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,

b)podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo
vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného
člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona
o ochrane spotrebiteľa).
Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne

očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej
praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona
o ochrane spotrebiteľa).
Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky
na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak
neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne

vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o

ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

S ohľadom na vykonané dokazovanie a citovanú právnu úpravu mal súd za preukázané, že účastníci
uzavreli dňa 21.8.2012 uzavreli účastníci zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5016129, ktorou
sa navrhovateľ zaviazal odporcovi poskytnúť pôžičku vo výške 1.284,40 eur a odporca sa zaviazal
uvedenú pôžičku splatiť 22 mesačnými splátkami po 71,28 eur, RPMN bolo navrhovateľom určené na
23,99 %, rovnako ako ročná úroková sadzba a priemerná hodnota RPMN celkové náklady spotrebiteľa

mali predstavovať sumu 283,76 eur, pričom účelom pôžičky mala byť úhrada záväzkov odporcu voči
navrhovateľovi z titulu zmlúv uzavretých v predchádzajúcom období a to zmluvy č. 6067705 zo dňa
19.11.2009 vo výške 765,64 eur, č. 6074986 zo dňa 30.6.2010 vo výške 223,27 eur a č. 1970971 zo dňa
14.6.2010 vo výške 295,49 eur. Po preskúmaní zmluvy predloženej navrhovateľom má súd za to, že
je typickým formulovaným ošetrovaním vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá

zdanlivo výhodný formulár o poskytnutí pôžičky na úhradu predchádzajúcich záväzkov.
Uvedenú zmluvu o pôžičke súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné
znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa ako aj
potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
Súd má za to, že právny vzťah, ktorý medzi účastníkmi existuje, je právnym vzťahom vyplývajúcim zo

spotrebiteľskej zmluvy a preto na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré právne
vzťahy spotrebiteľského charakteru upravujú. Tieto ustanovenia je potrebné aplikovať aj na právny úkon,
ktorým je uznanie dlhu.
V danom prípade pri uzatváraní zmluvy o pôžičke je nepochybné, že došlo k využitiu nekalej obchodnej
praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické

správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobkom alebo k službe, ku ktorej by sa dostal a ktorá
je mu adresovaná ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Pri uzatváraní
zmluvy došlo k nekalej obchodnej praktike, nakoľko obidva znaky nekalosti, teda nedostatok odbornej
starostlivosti na strane dodávateľa ako aj potencionálne riziko, že takéto konanie naruší správanie
spotrebiteľa boli naplnené.

Predloženie novej zmluvy o pôžičke zo strany navrhovateľa bez preukázaného záujmu odporcu ako
spotrebiteľa o takýto produkt ponúkaný navrhovateľom nasvedčuje tomu, že došlo k porušeniu odbornej
starostlivosti zo strany dodávateľa - navrhovateľa, vo vzťahu k spotrebiteľovi, pričom dodávateľ má vo
vzťahukspotrebiteľovipovinnosťvykonávaťsvojučinnosťzodpovednečestnýmiobchodnýmipraktikamia tiež v súlade so všeobecnou zásadou dobrej viery uplatňovanej v rámci spoločnosti. Uzavretá zmluva
o pôžičke ako nekalá obchodná praktika je takto neplatnou.
S ohľadom na vykonané dokazovanie súd má za to, že uzavretá zmluva o poskytnutí účelovej pôžičky zo

dňa 21.8.2012 je neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a to z toho dôvodu,
že navrhovateľ sám inicioval uzavretie tejto zmluvy evidentne za účelom ošetrenia si predchádzajúcich
pohľadávok voči navrhovateľovi s tým, že žiadnym spôsobom nebolo preukázané, akým spôsobom sa
zmluva dostala do dispozície odporcu, akým spôsobom bola stanovená výška pôžičky, resp. čiastkových
nárokov, ktoré sú v uvedenej zmluve konštatované, či sa jedná o nároky v súlade so zákonom, ich

splatnosť, resp. akým spôsobom bola šetrená bonita odporcu. V tomto smere súd konštatuje, že pri
uzatváraní uvedenej zmluvy došlo k využitiu nekalej obchodnej praktiky, ktorá je v rozpore s požiadavkou
odbornej starostlivosti a môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu
trov konania súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia na tomto súde ku Krajskému
súdu Prešov v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku

alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.