Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/248/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414205368
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6414205368.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej

a členov senátu Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľky U. F.,
narodenej X.X.XXXX, bytom O. XX, K. O., právnej zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, IČO: 47234466, proti odporcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35807598, v konaní o zaplatenie 872 € s prísl., o odvolaní
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/78/2014-31 zo dňa 25. augusta
2014 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 5C/78/2014-70 zo dňa
21. 01. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľky, ktorá sa domáhala od odporcu
zaplatenia sumy 872 € s príslušenstvom a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd uviedol, že vzhľadom na odporcom vznesenú
námietku premlčania v konaní prioritne skúmal, či nárok navrhovateľky je alebo nie je premlčaný,
aplikujúc ust. § 107 Občianskeho zákonníka.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniklo.
Pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt preto z hľadiska premlčania považoval
za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia nároky, ktoré vznikli zo samostatných
oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia. Zdôraznil, že aj keď ide o rovnaké subjekty a rovnaké
skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie, na uplatnenie každého takéhoto nároku
začínaplynúťpremlčaciadobaosobitne.Právonavydanieplneniazbezdôvodnéhoobohateniasapodľa

okresného súdu premlčuje za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu, ako aj k tomu, kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie
plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a v prípade, ak ide o úmyselné bezdôvodné
obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Subjektívna premlčacia doba podľa okresného súdu nemôže začať plynúť skôr, než objektívne
premlčaciedoby.Otom,žedošlokzískaniubezdôvodnéhoobohateniaaktohozískalsatotižoprávnený

dozvie vtedy, keď pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného
obohatenia na jeho úkor, a to aspoň v takej výške, že právo na jeho vydanie možno dôvodne uplatniť
na súde. Začiatok plynutia subjektívnej a objektívnej premlčacej doby je upravený odlišne, tieto dve
premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba.V prejednávanom prípade k získaniu bezdôvodného obohatenia došlo najskôr v januári v roku 2014.
Navrhovateľka podala na okresný súd návrh dňa 05. 05. 2014, teda v čase plynutia subjektívnej

lehoty. Z prehľadu splátok mal okresný súd za preukázané, že navrhovateľka poslednú splátku zaplatila
odporcovi vo výške 624 € dňa 23. 12. 2010. Ostatné splátky boli zaplatené ešte pred týmto dátumom.
Z uvedeného mal tak za preukázané, že návrh navrhovateľka podala na súd dňa 05. 05. 2014, teda
po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty a vzhľadom na to, že odporca sa premlčania dovolal, návrh
navrhovateľky zamietol. Pokiaľ ide o aplikáciu trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka,

poukázal na to, že v prejednávanej veci ide o vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, v dôsledku čoho majú
prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti
spotrebiteľského práva, vrátane ustanovení § 52 a nasl. OZ.

Na záver okresný súd konštatoval, že v prejednávanej veci nešlo zo strany odporcu o úmyselné
bezdôvodné obohatenie, na základe čoho mala navrhovateľka za to, že plynie desaťročná objektívna

premlčacia doba. V konaní nebolo ničím preukázané, že by sa odporca na úkon navrhovateľky úmyselne
obohacoval. V prípade odporcu dôvodom bezdôvodného obohatenia mala byť úverová zmluva, ktorá
sa má považovať za bezúročnú a bez poplatkov vzhľadom na to, že neobsahuje podstatné náležitosti
zmluvyoúverevzmysleprávnejúpravy.Ajkeďsúdkonštatoval,žezmluvaoúvereneobsahujezákonom
stanovené náležitosti, nie je možné len z uvedeného dôvodu konštatovať, že odporca mal úmysel sa

obohatiť voči navrhovateľke. V tejto súvislosti príkladmo poukázal aj na to, že navrhovateľka nezaplatila
splátku v mesiaci február 2010, v mesiaci apríl 2010, v mesiacoch jún, júl 2010, október 2010, pričom zo
strany odporcu nedošlo k žiadnemu sankcionovaniu navrhovateľky za nedodržanie uvedených termínov
splátok. Zmluva neobsahuje ani žiadne ustanovenia o zabezpečení záväzku, napr. zriadenie záložného
práva, preto súd je toho názoru, že zo strany odporcu nešlo o úmysel obohatiť sa na úkor navrhovateľky.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej 15 dňovej lehote (§ 204 ods. 1, veta prvá, O. s. p.) odvolanie

navrhovateľka. Zdôraznila, že v prejednávanom spore ide v celom rozsahu o občianskoprávnu zmluvu,
konkrétne o spotrebiteľskú zmluvu upravenú v § 52 a nasl. OZ, ako aj osobitným zákonom č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch. S týmto názorom sa stotožnil aj súd, ktorý zároveň správne uviedol, že
tento právny vzťah podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o premlčaní. Nestotožňuje sa však
s právnym názorom súdu, že nemožno preukázať, že sa odporca bezdôvodne obohacoval úmyselne, a

teda nie je možné aplikovať 10 ročnú premlčaciu lehotu. Zdôraznila, že z výpisu z obchodného registra
vyplýva, že odporca poskytuje aktívne úvery z vlastných zdrojov už od 14. 03. 2001. Zákon č. 258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch je platný a účinný od 01. 10. 2001, teda už od jeho prvej účinnosti
obsahoval povinnosť uvedenú v § 4 písm. g), a to ročnú percentuálnu mieru nákladov s tým, že ak nie
je uvedená, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Predmetná zmluva bola uzavretá až v

roku 2009, pričom už od roku 2001 existovala, resp. platila zákonná, nevyvrátiteľná fikcia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti v prípade absencie RPMN. Dlhodobé ignorovanie zákonnej povinnosti uvádzať RPMN
je nevyhnutné hodnotiť ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez
právneho dôvodu. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia senátu Krajského súdu v Prešove. Naviac,
odmena na úrovni 87,2% ročne je v hrubom rozpore aj s dobrými mravmi. Ide o skutočnosť všeobecne

známu už bežnému občanovi, a preto nemožno pochybovať o vedomosti, a teda o jednoznačnom
úmysle profesionála - podnikateľa v oblasti poskytovania pôžičiek. Navrhla preto, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že odporcovi uloží povinnosť zaplatiť navrhovateľke sumu 872 € s
príslušenstvom.

Opravným uznesením okresný súd pod č. k. 5C/78/2014-70 zo dňa 21. 01. 2015 opravil záhlavie vyššie
uvedenéhonapadnutéhorozsudkuokresnéhosúduzodňa25.08.2014,atovčastioznačeniapredmetu
konania, ktorý správne mal znieť : „872 € s príslušenstvom“. Keďže išlo o chybu v písaní, okresný súd
podľa § 164 O. s. p. opravil záhlavie napadnutého rozsudku.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.Krajský súd, ako súd odvolací ( § 10 ods. 1 O. s. p. ), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p. potvrdil.

Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy správne vyhodnotil
podľa § 132 a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil podľa ust. § 157 ods. 2 O. s. p.. Z odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení

dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. V hodnotení skutkových zistení
neabsentuježiadnarelevantnáskutočnosťalebookolnosť,naopak,okresnýsúdichnáležitýmspôsobom
v celom súhrne posúdil a aj náležite vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia je súd koherentný, jeho rozhodnutie je konzistentné a jeho argumenty
podporujú príslušný záver o premlčaní nároku navrhovateľky. Obsah odvolania navrhovateľky je takmer
zhodný s jej vyjadreniami pred prvostupňovým súdom, preto aj samotné odôvodnenie rozhodnutia vo

vzťahu k námietkam navrhovateľky je úplné, teda aj pokiaľ ide o samotné odvolanie. Navrhovateľka
v odvolaní neuvádza žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré by neboli zistené a vyhodnotené
prvostupňovým súdom.

Okresný súd správne vyhodnotil zistený skutkový stav, keď dospel k záveru, že v danej veci ide o

spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Odporca pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti, preto je potrebné ho v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka účinného
v čase uzavretie zmluvy považovať za dodávateľa. Navrhovateľka ako fyzická osoba pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, a
preto je potrebné považovať ju v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia

zmluvy za spotrebiteľku a predmetnú zmluvu o úvere posúdiť ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy.

Podľa § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Okresný súd správne vyhodnotil a z obsahu spisu vyplýva, že k poskytnutiu poslednej splátky zo
strany navrhovateľky odporcovi došlo dňa 23. 12. 2010. V prípade plynutia objektívnej trojročnej

premlčacej lehoty došlo k uplynutiu lehoty na podanie návrhu na súd dňom 23. 12. 2013, pričom
návrh na súd bol podaný až dňa 05. 05. 2014, teda po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej doby.
Odvolací súd uvádza, že pri postupnom pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt treba z hľadiska
premlčania za samostatné nároky na vydanie bezdôvodného obohatenia považovať nároky, ktoré vznikli
zo samostatných oddeliteľných prípadov bezdôvodného obohatenia, aj keď ide o rovnaké subjekty a

rovnaké skutkové podstaty zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Na uplatnenie každého takéhoto
nároku začína plynúť premlčacia doba osobitne. Ak však nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia
tvorí jeden celok (ako je tomu v súdenej veci), premlčacie doby začínajú plynúť až po skončení
bezdôvodnéhoobohacovaniasa.Vsúdenejvecinároknavydaniebezdôvodnéhoobohateniatvoríjeden
celok (zo zmluvy o úvere), a preto premlčacia doba môže začať plynúť až po skončení bezdôvodného

obohacovania sa, k čomu v prejednávanej veci došlo 23.12.2010, poskytnutím poslednej splátky.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu pokiaľ ide o premlčanie
nároku navrhovateľky odvolací súd dodáva nasledovné:

V desaťročnej dobe sa právo na vydanie bezdôvodného obohatenia premlčí vtedy, keď bezdôvodné

obohatenie bolo získané úmyselne. Úmysel (či už priamy alebo nepriamy) musí smerovať k
bezdôvodnému obohacovaniu sa a musí existovať už v čase získania bezdôvodného obohatenia.
Nestačilo by teda, keby povinný získal bezdôvodné obohatenie neúmyselne a potom by si ho úmyselne
ponechal. Podmienky na desaťročnú premlčaciu dobu nie sú splnené a platí trojročná objektívna
premlčacia doba aj v prípade, keď povinný získanie bezdôvodného obohatenia vôbec nezavinil.

Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru (nález Ústavného súdu SR z 26.
apríla 2013, č. k. IV. ÚS 554/2012-35) a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného
ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 33 Odo 882/2006 z 24. júna 2008).Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že by odporca mal úmysel k bezdôvodnému
obohacovaniu sa vo vzťahu k plneniu vyplývajúcemu zo zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania, a

žeby tentoexistovalužvčasezískaniabezdôvodnéhoobohatenia.Vtomtokonkrétnomprejednávanom
prípade navrhovateľka už v čase uzavretia úverových zmlúv bola oboznámená s výškou úveru, ktorý
mala splácať vrátane úrokov a poplatkov, boli dohodnuté splátky. K preukázaniu úmyslu na strane
odporcu nepostačuje len tvrdenie, že odporca v čase uzavretia zmluvy neuviedol v zmluve RPMN.
Navrhovateľkamalamožnosťoboznámiťsasprávnymipredpismi,tedamalamožnosťnedovolenéúroky

či poplatky nezaplatiť. Rozhodnutia iných všeobecných súdov, na ktoré poukazovala navrhovateľka v
konaní nie sú pre okresný ani odvolací súd záväzné, ak sa naviac okresný a ani odvolací súd s právnymi
závermi tam uvedenými nestotožňuje z vyššie uvedených dôvodov.

Okresný súd sa preto správne v odôvodnení rozhodnutia zameral len na argumenty, ktoré sú z hľadiska
výsledku súdneho rozhodnutia považované za rozhodujúce, pretože všeobecný súd - prvostupňový súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

Okresný súd správne rozhodol aj o náhrade trov prvostupňového konania, ak rozhodol podľa § 142 ods.

1 O. s. p., teda podľa úspechu v konaní, nakoľko navrhovateľka v konaní nebola úspešná, úspešným
bol odporca, ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, preto okresný súd žiadnemu z účastníkov
konania náhradu trov konania nepriznal aplikujúc ust. § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p..

O trovách odvolacieho konania aj odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 224

ods. 1 O. s. p. aplikujúc ust. § 151 ods. 1 veta prvá O. s. p.. V odvolacom konaní bol úspešný odporca,
ktorý si však náhradu trov konania neuplatnil, tieto mu zo spisu nevyplývajú, preto pokiaľ o náhrade trov
konania môže súd rozhodnúť len na návrh, rozhodol, že odporcovi ako úspešnému účastníkovi konania
náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.