Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 24, 2014

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 15C/91/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223814
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kiššová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2014:3812223814.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Evou Kiššovou, v právnej veci navrhovateľa: O. W., narodený

XX.X.XXXX, bytom XX. Y., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Almáši Gabriel, spol. s r.o., so sídlom
Niťová 3, Bratislava proti odporkyni: Tatiana Slošiarová RST - ODEVY A TEXTIL, so sídlom Školská 72,
Bojnice, IČO: 30 423 902, zastúpená Mgr. Slavomírom Trnkócym, advokátom so sídlom Záhradnícka
71, Bratislava o zaplatenie 6 992,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo

výške 2 404,99 eur a ostatných trov vo výške 419,50 eur, spolu vo výške 2 824,49 eur na účet advokáta
odporkyne Mgr. Slavomíra Trnkócyho, Záhradnícka 71, Bratislava, do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom doručeným súdu dňa 30.11.2012 domáhal
proti odporcovi zaplatenia 6 992,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 26.11.2012
do zaplatenia na tom skutkovom základe, že odporkyňa si od spoločnosti KMG TOP s.r.o. kúpila na
lízing od spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia, a.s. osobné motorové vozidlo KIA Sorento, čiernej
metalízy, EČ: W. XXXSA, rok výroby XXXX, VIN: O., ktorá spoločnosť kúpila toto vozidlo od G.. F. Č..

Keďže odporkyňa nezvládala platiť lízingové splátky, dohodla sa s navrhovateľom a jeho priateľkou
L. M., že oni budú hradiť lízing, a kým nedôjde k prevodu práv a povinností z Leasingovej zmluvy č.
XXXXXXXX na jedného z nich, budú mať motorové vozidlo v užívaní. Od 1.12.2009 hradil navrhovateľ
striedavo s jeho priateľkou lízingové splátky. K podpisu zmluvy o prevode práv a povinností z lízingovej
zmluvy nedošlo z majetkových pomerov u priateľky navrhovateľa, preto i naďalej bola nájomcom vozidla
odporkyňa, no leasingové splátky od 1.12.2009 do 11.6.2012, celkom vo výške 6 992,09 eur, platili
navrhovateľ a jeho priateľka na účet lízingovej spoločnosti. Navrhovateľ spolu s priateľkou sa v decembri

2011 rozhodli kúpiť rodinné auto, preto sa dohodli s lízingovou spoločnosťou, že motorové vozidlo KIA
Sorento jej bude odovzdané, tá ho odpredá a po uhradení svojich pohľadávok zvyšnú sumu uhradí
na účet pani M.. Odporkyňa bola o takomto postupe oboznámená a súhlasila s ním. Dňa 25.7.2012
odporkyňa odovzdala vozidlo F. Q. a lízingovej spoločnosti mala zaslať žiadosť o zaslanie finančných
prostriedkov na účet navrhovateľovej priateľky. Odporkyňa však túto žiadosť nezaslala a peniaze za
predaj vozidla nepreviedla. Odporkyňa sa navrhovateľom zaplatenými mesačnými splátkami vo výške
6 992,09 eur na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatila. Navrhovateľ si uplatnil trovy konania.

O návrhu navrhovateľa súd rozhodol platobným rozkazom, proti ktorému podala odporkyňa včas
odôvodnený odpor zo dňa 2.5.2013, v ktorom uviedla, že na základe žiadosti navrhovateľa uzatvorila s
navrhovateľom dňa 1.12.2009 v ústnej forme zmluvné dojednanie majúce definičné znaky zmluvnéhotypuzmluvyonájmedopravnéhoprostriedku,predmetomktorejboladohodanavrhovateľasodporkyňou
o odplatnom prenechaní motorového vozidla KIA Sorento zo strany odporkyne navrhovateľovi za
účelom jeho výlučného užívania zo strany navrhovateľa, pričom odplata za takto dojednaný nájom

vozidla bola vo výške rovnajúcej sa lízingovým splátkam vyplývajúcim z riadne, platne a účinne,
uzatvorenej lízingovej zmluvy medzi odporkyňou a spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. Na
základe vzájomnej dohody medzi navrhovateľom a odporcom uhrádzal navrhovateľ sumu rovnajúcu
sa dohodnutej výške nájmu, t.j. výšku lízingových splátok priamo na príslušný účet lízingovej
spoločnosti. Počas výlučného užívania motorového vozidla navrhovateľom, navrhovateľ nebol zo strany

odporkyne nijakým spôsob rušený, navrhovateľ užíval motorové vozidlo neprerušene bez akéhokoľvek
obmedzenia. Navrhovateľ s odporkyňou následne za účelom zosúladenia skutkového stavu so stavom
právnym, spísali dňa 8.12.2010 žiadosť o prevod práv a povinností z lízingovej zmluvy, ktorú však
lízingová spoločnosť zamietla z dôvodov na strane navrhovateľa. Preto navrhovateľ pokračoval
v odplatnom užívaní vozidla za rovnakých podmienok ako pred podpisom žiadosti. Odporkyňa v
domnení, že navrhovateľ si riadne platí lízingové splátky lízingovej spoločnosti, bola po 25.7.2012

konfrontovaná so skutočnosťou, že navrhovateľ bez predchádzajúceho súhlasu odporkyne odovzdal
vozidlo spoločnosti EVOL, spol. s r.o. Tejto spoločnosti bolo vozidlo odovzdané z dôvodu, že navrhovateľ
prestal uhrádzať dohodnuté splátky vyplávajúce z lízingovej zmluvy riadne a včas, pričom o tejto
skutočnosti nebola odporkyňa zo strany navrhovateľa žiadnym spôsobom oboznámená, čím sa
odporkyňa dostala do omeškania úhrady splatných záväzkov vyplývajúcich jej z lízingovej zmluvy.

Aby odporkyňa zabránila vzniku škody, vykonala odporkyňa úhradu nedoplatku z titulu nezaplatených
lízingových splátok zo strany navrhovateľa dňa 28.8.2012 vo výške 2 038,29 eur a súčasne v rovnaký
deň úhradu zostávajúcej nesplatenej časti lízingových splátok vo výške 4 817,65 eur. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, keďže navrhovateľ užíval motorové vozidlo na základe dohody s odporkyňou
výlučným spôsobom s povinnosťou úhrady lízingových splátok po celú dobu užívania vozidla, odporkyňa

považuje návrh navrhovateľa za nedôvodný a navrhla ho zamietnuť. Odporkyňa si uplatnila trovy
konania.

Navrhovateľ následne tvrdil, že nemal jediný dôvod na to, aby si zobral do nájmu motorové vozidlo
za sumu rovnajúcu sa lízingovej splátke. Odporkyňa mala finančné problémy a navrhovateľ čiastočne

vypomohol tak, že lízingové splátky hradil a motorové vozidlo užíval s tým, že po jeho uhradení,
sa stane vlastníkom motorového vozidla, nie nájomcom. Ak by sa nemal stať vlastníkom, určite by
si kúpil iné vozidlo a splácal lízing viazaný na svoju osobu. Navrhovateľovi a jeho priateľke však
išlo o priateľskú výpomoc. Keďže odporkyňa podpísala lízingovú zmluvu, už nechcela byť lízingovou
zmluvou viazaná a súhlasila s prevodom práv a povinností na navrhovateľa, resp. jeho priateľku, aby

sa zosúladil skutočný stav so stavom právnym. K prevodu však nedošlo, a tak oficiálnym nájomcom
bola odporkyňa, no lízingové splátky hradili navrhovateľ spolu s priateľkou. Takýto stav pre navrhovateľa
nebolprijateľný,keďžepotrebovalkúpiťrodinnémotorovévozidlo,apretosasodporkyňouaslízingovou
spoločnosťou dohodli na predaji vozidla, pričom podľa dohody mala byť navrhovateľovi vrátená suma
predstavujúca sumu uhradených lízingových splátok. Tieto tvrdenia podporuje podľa navrhovateľa aj

fakt, že navrhovateľ neuhrádzal „nájom" na účet odporcu ale priamo lízingové splátky na účet UniCredit
Leasing Slovakia a.s.

Súd konanie o návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie 1 752,34 eur s úrokom z omeškania 8,75 %
ročne od 26.11.2012 do zaplatenia pre čiastočné späťvzatie návrhu zastavil.

Vec prejednal a rozhodol súd v prítomnosti navrhovateľa, právneho zástupcu navrhovateľa, odporkyne
a právneho zástupcu odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to Preberacím protokolom zo dňa 25.7.2012 /č.l. 5,

45, 75 a 95/, Kúpnou zmluvou zo dňa 29.10.2008 /č.l. 6-8/, Žiadosťou o prevod práv a povinností z
Leasingovej zmluvy č. XX XXX XXX zo dňa 8.12.2010 /č.l. 9/, Prehľadom platieb za KIA Sorento do
UniCredit Leasing Slovakia a.s. /č.l. 10-11/, vkladmi na účet leasingovej spoločnosti UniCredit Leasing
Slovakia a.s. /č.l. 12-16 a 19-27/, prevodmi z účtu Y. W. /č.l. 17-18/, emailovou komunikáciou odporkyne
s leasingovou spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia a.s. /č.l. 46-47/, faktúrou č. XXXXXXXX zo

dňa 28.8.2012 na kúpnu cenu vozidla KIA Sorento /č.l. 48/, dvomi vkladmi odporkyne do leasingovej
spoločnosti zo dňa 28.8.2012 /č.l. 49-50/, výpismi z účtov L. M. /č.l. 70 a 71/, originálom Poistnej zmluvy
PZPzodňa21.1.2010/prílohováobálkač.l.77/,výpismizúčtuY.W./prílohováobálkač.l.77/,originálom
Zmluvy s Tatra bankou, a.s. o bežnom účte /prílohová obálka č.l. 77/, odpoveďou UniCredit LeasingSlovakia a.s./č.l. 91/, Leasingovou zmluvou zo dňa 30.10.2008 /č.l. 92/, Správami EVOL, s.r.o. zo dňa
31.1.2012 a zo dňa 31.7.2012 /č.l. 93 a 94/, Obchodnými podmienkami prenajímateľa pre finančný
lízing ojazdených motorových vozidiel /č.l. 103-104/, vyjadreniami prenajímateľov motorových vozidiel /

č.l. 154- 156/, výsluchom navrhovateľa a výsluchom odporkyne, výsluchom svedkov L. M., F. W., F.
Q.J., Y. W..

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:
Odporkyňa si na základe lízingovej zmluvy číslo XX XXX XXX zo dňa 30.10.2008 od spoločnosti KMG

TOP s.r.o. kúpila na lízing poskytnutý spoločnosťou UniCredit Leasing Slovakia, a.s. osobné motorové
vozidlo KIA Sorento, čiernej metalízy, EČ: W. XXXSA, rok výroby XXXX, VIN: O., ktorá spoločnosť kúpila
toto vozidlo od G.. F. Č.. Pričom cena lízingu bola 22 671,45 eur, mesačná splátka 354,35 eur, počet
splátok 60 a predajná cena 34,19 eur. Dôvodom uzavretia uvedenej zmluvy bol záujem odporkyne kúpiť
motorové vozidlo pôvodne pre vlastné použitie, neskôr pre odporkyninu dcéru a jej priateľa. Následne,
v roku 2009, sa rozhodla motorové vozidlo KIA Sorento predať, resp. postúpiť lízing. V tejto snahe jej

pomohol priateľ odporkyninej dcéry F. W., ktorý ponúkol motorové vozidlo navrhovateľovi, keďže vedel,
že má o neho záujem a toto auto poznal. Odporkyňa sa s navrhovateľom prostredníctvom F. W. na jeseň
2009 dohodli, že navrhovateľ prevezme lízing. Navrhovateľ tvrdil, že nemal záujem si auto od odporkyne
prenajať, keďže sám vlastnil ďalšie dve či tri autá, teda nepotreboval platiť nájomné za užívanie ďalšieho
motorového vozidla. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa M.. Navrhovateľ za predmetné vozidlo dal

F. W. 3 000 eur ako protihodnotu z dôvodu odstúpenia vozidla odporkyňou navrhovateľovi. Uvedené
prebehlo bez vedomia lízingovej spoločnosti. Obsahom dohody medzi odporkyňou a navrhovateľom
bolo, že navrhovateľ bude užívať motorové vozidlo, bude platiť lízingové splátky a čo najskôr zabezpečí
prevod práv a povinností z lízingovej zmluvy uzavretej medzi odporkyňou a lízingovou spoločnosťou.
Pre zabezpečenie prevodu práv a povinností z lízingovej zmluvy spísali dňa 8.12.2010 odporkyňa ako

súčasná nájomkyňa s navrhovateľovou priateľkou, L. M., ako budúcou nájomkyňou žiadosť o prevod
práv a povinností z Lízingovej zmluvy číslo XX XXX XXX. Lízingová spoločnosť však uvedenú zmluvu
neschválila, keďže navrhovateľova priateľka nespĺňala podmienky pre prevzatie motorového vozidla v
lízingu. Navrhovateľ uzatvoril aj povinné zmluvné poistenie na auto, ktoré povinne zmluvne ani havarijne
poistné nebolo. Podľa tvrdení odporkyne bolo obsahom ich vzájomnej dohody aj dohoda o povinnosti

auto povinne zmluvne poistiť. Navrhovateľ teda od decembra 2009 do februára 2012 užíval vozidlo
spolu s priateľkou a platil v nepravidelných intervaloch lízingové splátky vkladom na účet lízingovej
spoločnosti alebo prevodom z účtu, ktorého majiteľkou bola navrhovateľova matka, Y. W., konkrétne:
1.12.2009 349,00 eur, 1.2.2010 348,34 eur, 24.2.2010 355,00 eur, 15.3.2010 700,00 eur, 28.2.2011
348,85 eur, 12.5.2011 500,00 eur, 24.5.2011 250,00 eur, 1.6.2011 400,00 eur, 2.6.2011 100,00 eur,

6.6.2011 100,00 eur, 1.7.2011 128,00 eur, 28.6.2011 70,00 eur, 30.6.2011 610,00 eur, 5.10.2011 400,00
eur, 12.12.2011 1 618,00 eur, 16.1.2012 310,00 eur, 2.2.2012 110,00 eur, 6.2.2012 295,00 eur, teda
spolu 6 992,09 eur. Navrhovateľ ohľadom lízingovej zmluvy komunikoval priamo s F. Q., zamestnancom
inkasnej agentúry EVOL s.r.o., ktorá bola vo vzťahu k lízingovej spoločnosti UniCredit Leasing Slovakia
s.r.o. viazaná mandátnou zmluvou, ktorého pracovnou náplňou bolo oprávnenie riešiť pohľadávku, keď

klient lízingovej spoločnosti dlhuje viac ako dve splátky, nie s odporkyňou. Vzhľadom na nemožnosť
prevodu z lízingovej zmluvy sa navrhovateľ snažil motorové vozidlo predať. Dňa 25.7.2012 navrhovateľ
po dohode s F. Q.Č. a odporkyňou odovzdal vozidlo F. Q., ktorý ho mal následne predať. Podľa tvrdení
odporkyne týmto okamihom došlo k ukončeniu nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania ohľadom
motorového vozidla. Dôvodom odovzdania motorového vozidla mali byť omeškané lízingové splátky

s tým spojenými sankciami, celkom päť splátok. Navrhovateľ tieto splátky neplatil z dôvodu, že bol
vo vedomí, že auto je jeho, je lízingovým nájomcom, a teda keď auto už nechcel viac užívať a chcel
ho predať, z predaja motorového vozidla lízingovou spoločnosťou by sa uhradili omeškané splátky
a zvyšok kúpnej ceny by bol navrhovateľovi vyplatený. Podľa tvrdení navrhovateľa ako aj výpovede
svedkyne M.Á. mala odporkyňa zaslať finančné prostriedky získané z predaja motorového vozidla na

účet navrhovateľa alebo svedkyne M.. Lízingová zmluva číslo XX XXX XXX bola mimoriadne ukončená z
dôvodu nesplácania dňa 31.7.2012 a vozidlo bolo klientovi odobraté. Odporkyňa dlžné splátky spolu so
sankciami za omeškanie vo výške 2 038,29 eur na výzvu lízingovej spoločnosti dňa 28.8.2012 zaplatila a
v rovnaký deň uhradila odkupnú cenu motorového vozidla vo výške 4.817,65 euro, čím došlo k odpredaju
auta odporkyňou. Na základe tohto sa stala vlastníčkou predmetného motorového vozidla. Počas celej

doby užívania motorového vozidla navrhovateľom tento komunikoval telefonicky s odporkyňou, F. W.Š.
aj F. Q.. Svedok F. Q. potvrdil, že ohľadom lízingových splátok, omeškania s ich platením, komunikoval
priamo s navrhovateľom.Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa bodu 7 písm. c/ prvá až štvrtá veta Obchodných podmienok prenajímateľa pre finančný lízing
ojazdených motorových vozidiel lízingový prenajímateľ zostáva po celú dobu trvania lízingového vzťahu
výlučným vlastníkom predmetu lízingu. Lízingový nájomca nie je, bez predchádzajúceho písomného

súhlasu lízingového prenajímateľa, oprávnený dať predmet lízingu tretej osobe do nájmu, podnájmu
alebo k nemu inak zriadiť užívacie právo pre tretiu osobu. Lízingový prenajímateľ si vyhradzuje právo
neudeliť lízingovému nájomcovi na jeho vlastnú žiadosť písomný súhlas so zriadením nájmu, podnájmu,
alebo iného užívacieho práva pre tretiu osobu. Lízingový nájomca nie je žiadnom prípade oprávnený
predmet lízingu predať, zriadiť k nemu záložné právo, ani iné právo tretích osôb, darovať ho, ani ho iným
spôsobom prenechať na užívanie inému.

Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona, posúdil súd návrh
navrhovateľa ako v celom rozsahu nedôvodný.

Nebolo sporným medzi účastníkmi, že odporkyňa ako lízingová nájomníčka uzavrela s lízingovým

prenajímateľom UniCredit Leasing Slovakia, a.s. a predávajúcim KMG TOP s.r.o. dňa 30.10.2008
lízingovú zmluvu číslo XX XXX XXX, ktorej predmetom bolo osobné motorové vozidlo KIA Sorento,
čiernejmetalízy,EČ:W.XXXSA,rokvýrobyXXXX,VIN:O./ďalejlen„motorovévozidlo"/,snasledujúcimi
parametrami: kúpna cena 22 671,45 eur, počet mesačných lízingových splátok 60, doba trvania lízingu
60 mesiacov, predajná cena 34,19 eur, bez zabezpečenia. Súčasťou lízingovej zmluvy boli aj Obchodné

podmienky prenajímateľa pre finančný lízing ojazdených motorových vozidiel (verzia XXXX/XX/fix/
UCL/FL/SKK/OJ§XX). Spoločnosť KMG TOP s.r.o. kúpila motorové vozidlo od G.. F. Č.. Následne z
dôvodov na strane odporkyne, chcela odporkyňa previesť práva a povinnosti z označenej lízingovej
zmluvy na tretiu osobu /odstúpiť lízing/. Uvedené komunikovala s partnerom svojej dcéry F. W., ktorý sa
poznal s navrhovateľom, ktorý prejavil o motorové vozidlo záujem. Na jeseň v roku 2009 odporkyňa s

navrhovateľom sa prostredníctvom F. W. dohodli, že odporkyňa prevedie práva a povinnosti z lízingovej
zmluvy na navrhovateľa, navrhovateľ sa stane lízingovým nájomcom namiesto odporkyne so všetkými
tým spojenými právami a povinnosťami vyplývajúcimi lízingovému nájomcovi z lízingovej zmluvy.
Navrhovateľ preukázateľne od decembra 2009 začal uhrádzať lízingové splátky na účet lízingovej
spoločnosti. Obaja účastníci si boli plne vedomí, že prevod práv a povinností z lízingovej zmluvy musí

byť schválený lízingovou spoločnosťou, preto odporkyňa ako súčasná nájomníčka s navrhovateľovou
priateľkou ako budúcou nájomníčkou spísali dňa 8.12.2010 žiadosť o prevod práv a povinností z
lízingovej zmluvy. Z výpovede obidvoch účastníkov konania rovnako tak z výpovede svedkyne M. mal
súd preukázané, že žiadosť lízingovej spoločnosti adresovaná bola, lízingová spoločnosť však prevod
práv a povinností neschválila z dôvodov na strane navrhovateľovej partnerky, svedkyne M.. Sporným

medzi účastníkmi bolo posúdenie medzi nimi ústne uzavretej dohody, a z nej následne vyplývajúce
vzájomné práva a povinnosti. Kým navrhovateľ tvrdil, že auto si prevzal od odporkyne v domnení,
že je jeho /len to treba dokladovo vybaviť s leasingovou spoločnosťou/ a rovnako sa vyjadrila aj
svedkyňa M., teda, že účastníci uzavreli kúpnu zmluvu, pričom keďže následne motorové vozidlo si
po jeho odobratí lízingovou spoločnosťou odkúpila odporkyňa za zostatkovú hodnotu, ktorá mala byť

vyplatená navrhovateľovi, a teda odporkyňa sa voči navrhovateľovi bezdôvodne obohatila tým, že
navrhovateľ od 1.12.2009 do 11.6.2012 za odporkyňu platil lízingové splátky. Odporkyňa sa naopak
bránila tvrdením o uzavretí nájomnej zmluvy, pričom dohodnutým nájomným mala byť výška mesačnej
splátky z lízingovej zmluvy. Takúto obranu odporkyne považoval navrhovateľ za účelovú z dôvodu, že
si nepotreboval auto prenajímať, keďže vlastnil aj iné autá a plánoval si kúpiť ďalšie, čo potvrdila aj

svedkyňaM..Súdmalzapreukázané,žeodporkyňazjejznámych,presúdnepodstatných,dôvodovviac
nechcela byť lízingovou nájomníčkou motorového vozidla a vyvíjala aktivitu previesť práva a povinnosti
z lízingu na inú osobu. V tejto aktivite jej bol nápomocný priateľ odporkyninej dcéry F. W., ktorý oslovil
navrhovateľa ako svojho vtedajšieho kamaráta, keďže vedel o jeho záujme mať motorové vozidlo a
následne sprostredkoval uzavretie ústnej dohody medzi odporkyňou a navrhovateľom. Podľa názoru

súdu neobstojí tvrdenie odporkyne, že obsahom ústnej dohody mal byť nájom motorového vozidla,
ktoré mala odporkyňa prenechať navrhovateľovi na dočasné užívanie a navrhovateľ mal odporkyni platiť
odplatu vo výške mesačnej lízingovej splátky. Uvedené tvrdenie odporkyňa nepreukázala, naopak z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporkyňa o motorové vozidlo nemala vôbec záujem, chcela saho zbaviť, dokonca aj z konania F. W., ktorý prevzal od navrhovateľa odplatu vo výške 3 000 eur za to,
aby si navrhovateľ auto mohol zobrať, ktorú sumu nepoužil na lízingové splátky, ale nechal si pre seba,
vyplýva, že malo ísť o odmenu za sprostredkovanie odovzdania motorového vozidla navrhovateľovi s

úmyslom, aby mu auto zostalo, len je potrebné vybaviť prepis v leasingovej spoločnosti. Záveru
súdu, že nedošlo k uzavretiu nájomnej zmluvy zodpovedá i to, že odporkyňa ani nemala oprávnenie
predmet lízingu postupovať nájomnou zmluvou na inú osobu bez súhlasu lízingovej spoločnosti, čo
vyplývalo z lízingovej zmluvy. Okrem toho bolo preukázané, že navrhovateľ jednal ohľadom auta nie
s odporkyňou, ale priateľom jej dcéry, ktorú skutočnosť svedok W. pred súdom aj potvrdil. Pokiaľ

teda došlo k nejakému ústnemu dojednaniu nebolo to medzi navrhovateľom a odporkyňou. Z tohto
dojednania sa navrhovateľ domnieval, že môže užívať motorové vozidlo a má povinnosť platiť lízingové
splátky. Z týchto okolností nemožno v žiadnom prípade vyvodiť, že došlo k uzavretiu platnej či už
nájomnej alebo kúpnej zmluvy, a už vôbec nie medzi účastníkmi konania. Obaja účastníci mali plnú
vedomosť o tom, že tento stav trvá i napriek nesúhlasu lízingovej spoločnosti, teda v stave, keď
nedošlo k platnému prevodu práv a povinností z lízingovej zmluvy. Tento skutkový stav, ktorý nebol v

súlade so stavom právnym, navrhovateľ aj odporkyňa tolerovali. Navrhovateľ i napriek neschváleniu
žiadosti o prevod práv a povinností koncom roku 2010 neoprávnene užíval motorové vozidlo a uhrádzal
lízingové splátky za odporkyňu aj po neodsúhlasení žiadosti, a to až do júna roku 2012, kedy bolo
motorové vozidlo odovzdané lízingovej spoločnosti na odpredaj. Vzhľadom na evidované nezaplatené
lízingové splátky lízingová spoločnosť kontaktovala odporkyňu ako lízingovú nájomníčku na ich úhradu

spolu so sankciami, ktorý dlh odporkyňa vo výške 2 038,29 eur dňa 28.8.2012 zaplatila a následne
odkúpila motorové vozidlo od lízingovej spoločnosti za odkupnú cenu 4 817,56 eur. Súd však nemôže
nechať nepovšimnutý skutočný stav, ktorý hoci nebol v súlade so stavom právnym, ale bol obidvoma
účastníkmi tolerovaný, a to že navrhovateľ, ktorý preukázateľne od decembra 2009 do júna 2012
uhrádzal lízingové splátky súčasne preukázateľne motorové vozidlo bez akéhokoľvek rušenia zo strany

odporkyne užíval a odporkyňa po celý tento čas motorové vozidlo neužívala vôbec. Keďže plnenie, ktoré
poskytoval navrhovateľ za odporkyňu leasingovej spoločnosti, poskytoval bez právneho dôvodu a plnil
teda povinnosť za ňu, možno hovoriť len o bezdôvodnom obohatení, ktoré sa musí vydať v rozsahu,
v akom sa odporkyňa obohatila. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením
bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. O plnenie bez právneho dôvodu,
alebo plnenie za iného ide v tom prípade, ak právny dôvod plniť od začiatku vôbec neexistoval.
Odporkyňa by bola teda povinná vydať navrhovateľovi bezdôvodné obohatenie v rozsahu zaplatených
splátok, ktoré boli nepochybne zaplatené na účet lízingovej spoločnosti a boli použité na splátky z
predmetnej lízingovej zmluvy, teda na splnenie jej povinnosti z tejto zmluvy. Predmetom konania po

tom, čo navrhovateľ zobral späť návrh v časti vykonaných splátok dňa 1.12.2009 v sume 349,- eur, dňa
1.2.2010 v sume 348,34 eur, dňa 24.2.2010 v sume 355,- eur, dňa 15.3.2010 v sume 700,- eur, bol
nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy 5239,75 eur z titulu platieb za dobu od 28.2.2011 do 6.2.2012
či už v hotovosti alebo prevodom z účtu na meno jeho matky Y. W.. Bezdôvodným obohatením na
druhej strane, teda na strane navrhovateľa však je aj užívanie veci bez právneho dôvodu. Súd mal

za preukázané, že navrhovateľ aj odporkyňa si museli byť vedomí, že vzťah medzi nimi vzniknutý na
základe ústnej dohody so svedkom W. nebol vzťahom s právom súladným. Pokiaľ však navrhovateľ
uhrádzaním lízingových splátok plnil bez právneho dôvodu, súčasne sa na úkor odporkyne bezdôvodne
obohacoval tým, že bez právneho dôvodu užíval motorové vozidlo. Nakoniec odporkyňa od samého
začiatku konania sa bránila tým, že splácané lízingové splátky boli odplatou navrhovateľa za užívanie

vozidla. Súd sa nemôže stotožniť s tvrdením navrhovateľa podporeného výpoveďou svedkyne M., že bol
vo vedomý toho, že auto je jeho, keď už v roku 2010 lízingová spoločnosť neschválila žiadosť o prevod
práv a povinností a navrhovateľ auto užíval a platil lízingové splátky ešte nasledujúce dva roky. Súd preto
zameral dokazovanie aj na zistenie rozsahu bezdôvodného obohatenia na strane navrhovateľa, ktorý
užíval predmetné vozidlo od decembra 2009 až do júna 2012. Odplata za užívanie cudzieho vozidla

nie je upravená žiadnym cenovým predpisom, súd sa pokúšal o zistenie tejto odplaty ako najbližšieho
právneho vzťahu - za prenájom motorových vozidiel, dotazmi na obchodné spoločnosti zaoberajúce sa
prenájmom, resp. požičiavaním vozidiel. Tieto spoločnosti však prenajímajú vozidlá ako podnikatelia
s komerčným zameraním a nie ako súkromné osoby, a predovšetkým ide o krátkodobé prenájmy. Z
vyjadrenia podnikateľa Y. H. /č.l. 154 spisu/ vyplýva, že orientačne cena dlhodobých prenájmov vozidiel

sa pohybuje od 500,- do 1000,- eur mesačne, z ponuky autopožičovní na internete vyplýva, že cena
dlhodobých prenájmov nad jeden mesiac sa pohybuje nad 400,- eur za mesiac, a to pri vozidlách v
najnižšej ekonomickej triede. Súd preto vychádzal pri určovaní rozsahu bezdôvodného obohatenia na
strane navrhovateľa z týchto údajov a ustálil, že mesačne v užívaní vozidla mohol prijať plnenierovnajúcesanajmenejvýškelízingovejsplátkyvo výške 354,- eur. Navrhovateľpritomzadobuužívania
ani všetky splátky neuhradil, pretože na splátkach bol evidentne dlh, čo nakoniec viedlo aj odobratiu
vozidla lízingovou spoločnosťou /viď i vyjadrenie UniCredit Leasing Slovakia a.s. z 16.9.2013/. Pokiaľ by

teda navrhovateľ užíval predmetné vozidlo najmenej dva a pol roka, teda 30 mesiacov pri cene nájmu
v autopožičovni približne 400,- eur mesačne, zaplatil by za takéto užívanie sumu najmenej 12.000,-
eur. Vzhľadom na výšku žalovaného nároku, preto súd dospel k záveru, že na strane odporkyni
nevzniklo žiadne bezdôvodné obohatenie, pretože síce odporca bez právneho dôvodu plnil lízingové
splátky za ňu, avšak na druhej strane vozidlo fyzicky neužívala, vozidlo užíval bez právneho dôvodu

navrhovateľ, ktorý taktiež získaval bezdôvodné obohatenie. Súd preto návrh zamietol ako nedôvodný.

Pre úplnosť súd udáva, že je neopodstatnená obrana odporkyni, že navrhovateľ nepreukázal, že
prostriedky na účte vedenom na jeho matku, neboli jeho finančnými prostriedkami. Z výsluchu svedkyne
Y. W. vyplýva, že účet bol založený len z podnetu navrhovateľa /zrejme z dôvodu exekučných konaní
na jeho osobu/, ona nikdy na účte svoje prostriedky nemala, boli to prostriedky samotného navrhovateľa.

Záverom súd konštatuje, že uvedené rozhodnutie súdu zodpovedá aj spravodlivému usporiadaniu
vzťahov medzi účastníkmi, keď platby navrhovateľa sú vyvážené možnosťou užívať vozidlo a na druhej
strane plnenie poskytnuté za odporkyňu je vyvážené tým, že nemala možnosť vozidlo užívať a na
uvedenom nemôže zmeniť ani to, že obaja účastníci konali z nevedomosti.

Navrhovateľ nemal v konaní úspech žiadny, odporkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešná. Takejto
procesnej situácií zodpovedá rozhodnutie o trovách konania podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
pre účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Odporkyni vznikli trovy konania za právne zastúpenie advokátom Mgr. Slavomírom Trnkócym, pričom
ide o trovy právneho zastúpenia z hodnoty sporu 6 992,09 eur, po čiastočnom späťvzatí 5 239,75 eur,
základná sadzba tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov /ďalej len „vyhláška"/

predstavuje 237,34 eur, po čiastočnom späťvzatí 180,93 eur. Advokátovi odporkyne patrí odmena a
náhrady za nasledovné úkony právnej služby: 1/ odmena podľa § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky za
prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 237,34 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške
7,81 eur, 2/ odmena podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky za zastupovanie na pojednávaní dňa 2.9.2013
v sume 237,34 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 7,81 eur, 3/ odmena podľa § 13a

ods. 1 písm. d/ vyhlášky za zastupovanie na pojednávaní dňa 13.1.2014 v sume 237,34 eur a náhrada
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky vo výške 8,04 eur, 4/ odmena podľa § 13a ods. 1 písm. d/ vyhlášky za
zastupovanie na pojednávaní dňa 3.3.2014 v sume 180,93 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
vo výške 8,04 eur a 5/ odmena podľa § 13a ods. 4 vyhlášky za zastupovanie na pojednávaní, pri
ktorom došlo iba vyhláseniu rozhodnutia dňa 24.3.2014 v sume 90,47 eur a náhrada podľa § 16 ods. 3

vyhlášky vo výške 8,04 eur. Ďalej 1/ cestovná náhrada advokáta podľa § 16 ods. 4 vyhlášky za cestu
motorovým vozidlom dňa 2.9.2013 z Bratislavy do Prievidze na pojednávanie a späť vo výške 112,20
eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 432 km = 79,06 eur a náhrada za pohonné
hmoty pri priemernej spotrebe paliva 5,6 l x 432km/100km x priemerná cena paliva 1,37 eur = 33,14
eur) a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 130,20 eur (desať polhodín cesty z

Bratislavy do Prievidze a späť x 13,02 eur), 2/ cestovná náhrada advokáta podľa § 16 ods. 4 vyhlášky
za cestu motorovým vozidlom dňa 13.1.2014 z Bratislavy do Prievidze na pojednávanie a späť vo výške
112,20 eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 432 km = 79,06 eur a náhrada za
pohonné hmoty pri priemernej spotrebe paliva 5,6 l x 432km/100km x priemerná cena paliva 1,37 eur
= 33,14 eur) a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 134,00 eur (desať polhodín

cesty z Bratislavy do Prievidze a späť x 13,40 eur), 3/ cestovná náhrada advokáta podľa § 16 ods.
4 vyhlášky za cestu motorovým vozidlom dňa 3.3.2014 z Bratislavy do Prievidze na pojednávanie a
späť vo výške 112,20 eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 432 km = 79,06 eur
a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe paliva 5,6 l x 432km/100km x priemerná cena
paliva 1,37 eur = 33,14 eur) a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo výške 134,00 eur

(desať polhodín cesty z Bratislavy do Prievidze a späť x 13,40 eur) a 4/ cestovná náhrada advokáta
podľa § 16 ods. 4 vyhlášky za cestu motorovým vozidlom dňa 24.3.2014 z Bratislavy do Prievidze na
pojednávanie a späť vo výške 112,20 eur (náhrada za použitie motorového vozidla: 0,183 eur x 432
km = 79,06 eur a náhrada za pohonné hmoty pri priemernej spotrebe paliva 5,6 l x 432km/100km xpriemerná cena paliva 1,37 eur = 33,14 eur) a náhrada za stratu času podľa § 17 ods. 1 vyhlášky vo
výške 134,00 eur (desať polhodín cesty z Bratislavy do Prievidze a späť x 13,40 eur). Celkom trovy
právneho zastúpenia predstavujú 2 004,16 eur, po pripočítaní dane z pridanej hodnoty vo výške 400,83

eur /20 % z 2 004,16 eur/, 2 404,99 eur. Odporkyni vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku
za odpor vo výške 419,50 eur. Celkom trovy konania odporkyne sú 2 824,49 eur, ktoré súd zaviazal
navrhovateľ zaplatiť podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účet advokáta odporkyne
do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na

Okresnom súde Prievidza, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach
(42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 251 veta pred bodkočiarkou Občianskeho súdneho poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní,

čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie, podľa
osobitného zákona.