Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Friday, December 4, 2015

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 7C/369/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815218514
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danka Lauková
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2015:3815218514.1

Uznesenie

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľa JUDr. Ing. Q. E., H.., nar. XX.X.XXXX, bytom ul.
H. č. XX, H. proti odporcovi Prievidzské tepelné hospodárstvo, a.s. (v skratke PTH, a.s.), so sídlom G.
Švéniho 3H, Prievidza, IČO: 36 325 961, o nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e odporcovi predbežným opatrením zdržať sa šírenia akýchkoľvek informácií v
písomnej, hovorenej, obrazovej alebo elektronickej forme poukazujúcich na konanie navrhovateľa

voči zamestnancom odporcu, ktoré za porušenie právnych predpisov označil Protokol o výsledku
inšpekcie práce č. ITN-42-5-2.3/P-E24, A25-15 zo dňa 3.9.2015, vydaný Inšpektorátom práce Trenčín,
a akéhokoľvek iného výkonu uznesenia predstavenstva odporcu č. 2015113 zo dňa 22.9.2015.

N a r i a ď u j e Ing. D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. H. č. XXXX/X, Bratislava zdržať sa šírenia
akýchkoľvek informácií v písomnej, hovorenej, obrazovej alebo elektronickej forme poukazujúcich

na konanie navrhovateľa voči zamestnancom odporcu, ktoré za porušenie právnych predpisov
označil Protokol o výsledku inšpekcie práce č. ITN-42-5-2.3/P-E24, A25-15 zo dňa 3.9.2015, vydaný
Inšpektorátom práce Trenčín, a akéhokoľvek iného výkonu uznesenia predstavenstva odporcu č.
XXXXXXX zo dňa 22.9.2015.

U k l a d á navrhovateľovi, aby v lehote 10 dní odo dňa doručenia uznesenia o predbežnom opatrení
podal návrh o určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva odporcu č. XXXXXXX zo dňa 22.9.2015.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 24.11.2015 domáhal sa proti odporcovi nariadenia predbežného opatrenia,
ktorým mu súd uloží povinnosť zdržať sa šírenia akýchkoľvek informácií v písomnej, hovorenej,
obrazovej alebo elektronickej forme poukazujúcich na jeho (navrhovateľa) konanie voči zamestnancom
(odporcu), ktoré za porušenie právnych predpisov označil Protokol o výsledku inšpekcie práce č.

ITN-42-5-2.3/P-E24, A25-15 zo dňa 3.9.2015, vydaný Inšpektorátom práce Trenčín, a akéhokoľvek
iného výkonu uznesenia predstavenstva odporcu č. XXXXXXX zo dňa 22.9.2015, a to až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 24.11.2015 sa súčasne domáhal aj proti Ing. D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom
ul. H. č. XXXX/X, T. nariadenia predbežného opatrenia, ktorým mu súd uloží povinnosť zdržať sa šírenia

akýchkoľvek informácií v písomnej, hovorenej, obrazovej alebo elektronickej forme poukazujúcich na
jeho (navrhovateľa) konanie voči zamestnancom odporcu, ktoré za porušenie právnych predpisov
označil Protokol o výsledku inšpekcie práce č. ITN-42-5-2.3/P-E24, A25-15 zo dňa 3.9.2015, vydaný
Inšpektorátom práce Trenčín, a akéhokoľvek iného výkonu uznesenia predstavenstva odporcu č.
2015113 zo dňa 22.9.2015, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Návrh odôvodnil tým, že je zamestnancom spoločnosti odporcu pôsobiacim na pozícii manažéra pre
vzťahy so zákazníkmi, a súčasne je členom jeho predstavenstva ako zástupca väčšinového akcionára,ktorým je Mesto Prievidza. Ing. D. R. (ako osoba, ktorej má byť uložená povinnosť podľa § 76
ods. 2 O.s.p.) je predsedom predstavenstva spoločnosti odporcu, ktorého predstavenstvo poverilo
výkonom svojho uznesenia. Uznesenie považuje za spôsobilé zasiahnuť do jeho (navrhovateľ) práv.

Navyše je neplatné, lebo bolo prijaté len preto, že hlasoval „za“ Ing. A. D., ktorý v tom čase nebol
členom predstavenstva a nemal právo účasti, ani hlasovania na rokovaní predstavenstva. Uplynulo
mu Stanovami odporcu a tiež zákonom určené päťročné funkčné obdobie. Uviedol, že v druhom
a treťom kvartály roku 2015 v spoločnosti odporcu Inšpektorátom práce Trenčín bola vykonaná
inšpekcia práce, ktorá sa skončila prerokovaním protokolu o jej výsledku č. ITN-42-5-2.3/P-E24, A25-15

zo dňa 3.9.2015. Podľa protokolu inšpektorát u zamestnávateľa zistil diskrimináciu, ktorej sa mal
dopustiť on (navrhovateľ), a to výkonom práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov voči dvom
zamestnancom v rozpore s dobrými mravmi a zneužívajúcim spôsobom. Porušenie malo spočívať v
tom, že: „prostredníctvom psychického nátlaku prejavujúceho sa nadmernou kontrolou, vyhrážkami a
verbálnymi útokmi na podriadených zamestnancov: Ing. P. Z., nar. X.X.XXXX a I. H., nar. XX.X.XXXX
sa dopustil takého konania, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a svojím konaním zneužíval práva

a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu na škodu spoluzamestnancov Ing. P. Z. a I. H..
Inšpektorát práce Trenčín v protokole uložil odporcovi opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov
podľa § 14 ods. 2 zák. č. 125/2006 Z.z., a to: a) povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených
porušení predpisov a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na
odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin v lehote do 3 dní po uplynutí lehoty na ich

odstránenie. Inšpekcia práce, resp. jej začatie a prerokovanie protokolu pred štatutárnym orgánom sa
uskutočnilo bez jeho účasti ako člena štatutárneho orgánu, hoci sa počas jej výkonu posudzovalo takmer
výlučne len uvedené, (údajné) jeho konanie voči podriadeným zamestnankyniam. Účastníkom inšpekcie
bol teda len zamestnávateľ. Počas jej výkonu sa mohol vyjadriť výlučne k 5-6 otázkam inšpektora,
vyplývajúcich z jednostranných tvrdení dvoch zamestnancov, napriek jeho snahám o širší rámec výkonu

inšpekcie. Tieto skutočnosti namietol vo svojej opakovanej korešpondencii s Inšpektorátom práce
Trenčín, a domáhal sa priznania postavenia účastníka inšpekcie práce alebo obdobného postavenia,
ktoré by mu umožnilo uplatniť príslušné procesné právo. Zo strany inšpektorátu mu nebolo vyhovené,
pretože priebeh inšpekcie sa neriadil zákonom č. 71/1967 Zb.. Vo svojej korešpondencii s inšpektorátom
práce, v celom rozsahu popieral tvrdenia uvedených zamestnankýň a poukazoval na chýbajúce

dôkazy, ktoré by preukazovali uvedené protiprávne jeho konanie. Po celý čas tvrdil, že ako člen
predstavenstva a vedúci zamestnanec sa voči zamestnankyniam domáhal poskytnutia plnenia, na
ktoré má právny nárok (konkrétne úhrady faktúry za služobný mobilný telefón, poskytovania stravných
lístkov, úhrady príspevku na doplnkové dôchodkové poistenie, uplatnenie ročnej prémie a navýšenie
základnej mzdy). Tiež žiadal o poskytnutie informácií ohľadom nezákonného monitorovania mobilných

telefónov a chýbajúceho bezpečnostného projektu pre nakladanie s osobnými údajmi, pričom tieto
požadoval aj z pozície člena predstavenstva. Vždy však postupoval v rámci slušného (hoci dôrazného)
prístupu, ktorý objektívne nemôže byť posúdený ako diskriminačný alebo inak v rozpore s dobrými
mravmi. Výsledky inšpekcie práce u odporcu nezodpovedajú spoľahlivo zistenému skutkovému stavu,
keďže vychádzajú len z tvrdení dotknutých zamestnankýň, ktoré sú v podriadenom postavení voči

zvyšným dvom členom predstavenstva s riadiacou pôsobnosťou v spoločnosti odporcu. Samotné
jeho nepripustenie za účastníka inšpekcie (alebo osoby s obdobným postavením) zakladá porušenie
jeho ústavného práva na spravodlivý proces. Musel mať garantované právo minimálne sa vyjadriť k
všetkým skutočnostiam, ktoré sú mu kladené za vinu a tiež k dôkazom, ktoré majú jeho zodpovednosť
preukazovať. Výsledkom inšpekcie práce sú pritom opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov

uložené zamestnávateľovi, ktoré tento má logicky vyvodzovať voči nemu (navrhovateľovi). Preto tu je
evidentný rozpor s ustanovením čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Preto podal Národnému
inšpektorátu práce podnet na zrušenie protokolu alebo opätovný výkon inšpekcie za prítomnosti
dotknutej osoby ku konaniu č. P 297/1457/2015 a č. P 468/2324/2015, vykonaného Inšpektorátom práce
Trenčín. Tento podnet má zároveň povahu sťažnosti podľa zák. č. 9/2010 Z.z. o sťažnostiach. Podľa

výsledku tohto konania pripravuje aj ďalšie právne kroky, ktoré budú viesť k napadnutiu protokolu (a
priebehu inšpekcie ako takej), prípadne aj na príslušnom súde. Ustálená judikatúra totiž pripúšťa, aby
predmetom súdneho prieskumu bol aj protokol o výsledku inšpekcie práce. Predstavenstvo odporcu na
zasadnutí, ktoré sa konalo dňa 22.9.2015 prijalo uznesenie č. XXXXXXX, v ktorom konštatovalo, že
porušil Zákonník práce a Stanovy spoločnosti. Uvedeným uznesením: a) mu uložilo dôraznú „výtku“ za

porušovanie zákonov v oblasti diskriminácie zamestnancov, zistenú Inšpektorátom práce Trenčín, b)
predsedovi predstavenstva Ing. D. R. uložilo informovať o pokračujúcom, protizákonnom jeho konaní
voči zamestnancom, o porušeniach zákonov, stanov, etiky a zásad slušného správania Dozornú radu
odporcu, akcionárov, ako aj „zastupiteľov“ Mesta Prievidza, v mene ktorého je (navrhovateľ) nominovanýdo funkcie člena predstavenstva odporcu, c) predsedovi predstavenstva Ing. D. R. uložilo prerokovať s
dozornou radou pretrvávajúce správanie a kroky (navrhovateľa) proti odporcovi a jeho zamestnancom,
ktorú spoločnosť by mal zastupovať „a v ktorej si rieši iba svoje osobné ambície a osobné prospechy,

s cieľom medializovať správanie p. Q. E. vo vzťahu k PTH, a.s. v uplynulých rokoch“. Listom zo
dňa 2.10.2015 ho odporca vyzval na upustenie od protiprávneho konania a zjednanie nápravy, a to
vo forme písomného ospravedlnenia dotknutým zamestnankyniam. Tiež mu oznámil, že o tomto liste
bude „v mysle úloh uložených opatreniami Inšpektorátu práce informovať Dozornú radu spoločnosti,
akcionárov spoločnosti, ako aj zastupiteľov Mesta Prievidza, ktorého mandát v spoločnosti PTH, a.s.,

vykonávate.“ Z uvedeného vyplýva, že odporca prijatím uznesenia predstavenstva č. 2015113 zo
dňa 22.9.2015 a výzvou zo dňa 2.10.2015, vyvodzuje voči nemu konkrétne dôsledky vyplývajúce z
jeho údajného, nezákonného správania sa voči zamestnankyniam, a to s odvolaním sa na vyššie
uvedený protokol z inšpekcie práce. Navyše mieni oznámiť rozhodujúce skutočnosti zastupiteľom Mesta
Prievidza,t.j.osobámzvolenýmobčanmidomestskéhozastupiteľstva,badokoncaajširšiumedializáciu
prípadu po prerokovaní v dozornej rade. Na tieto účely explicitne zmocnil výkonom uznesenia predsedu

predstavenstva. Poukázal na to, že predstavenstvo spoločnosti odporcu, uvedené opatrenia schválilo
po jeho prehlasovaní, pričom z tých, ktoré navrhoval on, žiadne neprijalo. Samotný obsah priloženej
zápisnice z rokovania predstavenstva, pritom potvrdzuje nedorozumenia medzi členmi predstavenstva,
zastupujúcimi menšinového akcionára a ním ako nominantom mesta, ktoré v súčasnej dobe majú
už závažný osobný rozmer. Podľa jeho názoru, avizované zverejnenie či medializácia jeho údajného

nezákonného postupu voči zamestnancom, je prostriedkom nátlaku na jeho osobu, ak nie až nástrojom
na diskrimináciu pred verejnosťou. Postup, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia predstavenstva č.
2015113 zo dňa 22.9.2015, ako aj jeho samotné znenie svedčia o tom, že nemohlo byť prijaté platne.
Túto skutočnosť preukazuje tým, že predstavenstvom bolo prijaté tak, že zahlasovala: „za“ osoba Ing.
A. D., ktorý v tom čase nebol členom predstavenstva, a teda nemal právo ani hlasovať. V čase prijatia

rozhodnutia spoločnosť odporcu mala len dvoch členov štatutárneho orgánu, oprávnených hlasovať na
úrovni štatutárneho orgánu a to Ing. D. R. a jeho (navrhovateľa). Q. členovi predstavenstva uplynulo
funkčné obdobie. Vzhľadom na to, že Ing. D. R. pri hlasovaní o uznesení predstavenstva č. 2015113 zo
dňa 22.9.2015 bol „za“ a druhý člen (navrhovateľ) bol „proti“, nemohlo byť uznesenie prijaté platne. Ak
uznesenie predstavenstva nebolo prijaté platne, nie je možné ho ani vykonať. Ku dňu podania návrhu

odporca neinformoval posledný okruh osôb z uznesenia predstavenstva č. 2015113 zo dňa 22.9.2015,
ktorými sú zastupitelia mesta. Z tohto dôvodu podáva návrh o nariadenie predbežného opatrenia. Podľa
§ 194 ods. 5 Obchodného zákonníka: „členovia predstavenstva sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť
s náležitou starostlivosťou, ktorá zahŕňa povinnosť vykonávať ju s odbornou starostlivosťou a v súlade
so záujmami spoločnosti a všetkých jej akcionárov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní

zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o
dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti
spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej akcionárov, a pri výkone svojej pôsobnosti
nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých akcionárov alebo záujmy tretích osôb
pred záujmami spoločnosti.“ Uznesenie č. 2015113 zo dňa 22.9.2015 je založené len na podklade

záverov uvedených v protokole z inšpekcie práce, ktorý nemá povahu rozhodnutia správneho orgánu,
a navyše vychádza z vykonanej inšpekcie práce, ktorá prebehla v rozpore so zásadou práva na
spravodlivý proces a trpí závažnými vadami, ktoré spochybňujú jej zákonnosť. Závery uvedené v
protokole inšpekcie práce predstavenstvo považuje za fakty, pričom nezohľadňujú skutočnosť, že tieto
nie sú potvrdené objektívnymi dôkazmi. Poukázal na to, že protokol inšpekcie práce doteraz nebol

podrobený riadnemu preskúmaniu zo strany nadriadeného orgánu. Takéto konanie predstavenstva je
preto v priamom rozpore s citovaným ustanovením Obchodného zákonníka, konkrétne s povinnosťou
členov predstavenstva zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce
sa predmetu rozhodnutia, ktoré by zahŕňalo aj zohľadnenie jeho tvrdení (navrhovateľa). Odporca tak
prijatím uznesenia č. XXXXXXX zo dňa 22.9.2015 porušil svoje zákonné povinnosti, čo spôsobuje

neplatnosť uznesenia z dôvodu nezákonnosti, ako aj rozporu s dobrými mravmi. Jeho vzájomný právny
vzťah s odporcom sa riadi Zákonníkom práce. Medzi základné zásady pracovnoprávnych vzťahov
patrí najmä povinnosť zamestnávateľa postupovať pri výkone práv a povinností z pracovnoprávnych
vzťahov v súlade s dobrými mravmi. Konanie s podmienkou zákonnosti nemá oporu v platne prijatom
uznesení predstavenstva č. XXXXXXX zo dňa 22.9.2015, keďže ide o neplatne prijaté uznesenie

dvomi členmi predstavenstva. Výkonom uznesenia predstavenstva zo strany samotného odporcu alebo
povereného predsedu predstavenstva, pôjde o výkon práv v rozpore so zákonom a v rozpore s dobrými
mravmi, resp. k zneužívaniu práv na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Odporca
mu hrozí zverejnením (a širokou medializáciou) tvrdení o jeho údajnom nezákonnom a nemorálnomkonaní voči podriadeným zamestnancom, ktoré nie sú podložené žiadnym právoplatným rozhodnutím
orgánu verejnej moci, ani dostatočnými faktami potvrdenými objektívnymi dôkazmi. Zistenia obsiahnuté
v protokole nemožno vydávať za fakty. Okrem toho bolo toto podkladom pre rozhodnutie predstavenstva

odporcu, uznesenie č. 2015113 zo dňa 22.9.2015 bolo prijaté neplatne. Poukázal na to, že je v
postavení zástupcu primátorky Mesta Prievidza a poslancom mestského zastupiteľstva a prípadné
zverejnenie údajného nezákonného a nemorálneho jeho správania sa k podriadeným zamestnancom
na rokovaní mestského zastupiteľstva, môže závažne ovplyvniť hodnotenie jeho osoby zo strany
poslancov a širokej verejnosti. Z uvedených dôvodov, s poukazom na nezákonnosť a rozpor s dobrými

mravmi uznesenia predstavenstva odporcu č. 2015113 zo dňa 22.9.2015, sa v konaní vo veci samej
mieni domáhať určenia neplatnosti uznesenia predstavenstva odporcu č. XXXXXXX zo dňa 22.9.2015.
Odporca zverejnenie informácií ničím nepodmieňuje a oznamuje ho ako holý fakt. Znamená to, že
je pripravený konať prakticky ihneď. Najbližšie zasadnutie mestského zastupiteľstva je zvolané na
8.12.2015. Hrozba zásahu do jeho práv je absolútne bezprostredná, a preto je potrebné dočasne
upraviť pomery medzi účastníkmi prostredníctvom predbežného opatrenia. Ujma, ktorá mu môže

vzniknúť realizáciou avizovaných zámerov odporcu bude nepomerne vážnejšia (a navyše nezvratná),
ako navrhované obmedzenia odporcu a predsedu jeho predstavenstva. Pokiaľ sa takto dočasne upravia
pomery medzi účastníkmi, konanie vo veci samej bude môcť prebiehať pri zachovaní pokojného stavu.
Návrhom o nariadenie predbežného opatrenia, uloženia rovnakej povinnosti ako odporcovi sa domáha
aj voči predsedovi jeho predstavenstva a to z dôvodu, že tento je osobou poverenou výkonom časti

sporného uznesenia. Prípadným uložením takejto povinnosti len odporcovi, by nemusel byť naplnený
účel predbežného opatrenia, keďže predseda predstavenstva by nebol obmedzený v možnosti výkonu
uznesenia.

Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane

ustanovenia o rozsudku.

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Ustanovenia tretej časti Občianskeho súdneho poriadku, je potrebné primerane aplikovať aj v konaní o

návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Uznesenie, ktorým súd zamietol návrh o nariadenie predbežného opatrenia vytvára prekážku veci
právoplatne rozhodnutej, v dôsledku čoho súd nemôže ten istý návrh znovu prejednávať. Uvedené
(v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia) platí, len pokiaľ je daná „totožnosť veci“. Za tú istú vec je

možné v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, avšak len
ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu
konania je teda daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých
skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. o nárok založený na rovnakom právnom
dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností.

Navrhovateľ návrhom zo dňa 13.10.2015 v konaní vedenom na tunajšom súde č. 10C 326/2015
sa už domáhal proti odporcovi nariadenia predbežného opatrenia, ktorým mu súd uloží povinnosť
zdržať sa šírenia akýchkoľvek informácií v písomnej, hovorenej, obrazovej alebo elektronickej forme
poukazujúcich na jeho (navrhovateľa) konanie voči zamestnancom (odporcu), ktoré za porušenie

právnych predpisov označil Protokol o výsledku inšpekcie práce č. ITN-42-5-2.3/P-E24, A25-15 zo dňa
3.9.2015, vydaný Inšpektorátom práce Trenčín, a akéhokoľvek iného výkonu uznesenia predstavenstva
odporcu č. 2015113 zo dňa 22.9.2015, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
Súčasne sa aj proti Ing. D. R., nar. XX.X.XXXX, bytom ul. H. č. XXXX/X, Bratislava nariadenia
predbežného opatrenia, ktorým mu súd uloží povinnosť zdržať sa šírenia akýchkoľvek informácií v

písomnej, hovorenej, obrazovej alebo elektronickej forme poukazujúcich na jeho (navrhovateľa) konanie
voči zamestnancom odporcu, ktoré za porušenie právnych predpisov označil Protokol o výsledku
inšpekcie práce č. ITN-42-5-2.3/P-E24, A25-15 zo dňa 3.9.2015, vydaný Inšpektorátom práce Trenčín,
a akéhokoľvek iného výkonu uznesenia predstavenstva odporcu č. 2015113 zo dňa 22.9.2015, a to až
do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

Návrh o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 24.11.2015 z hľadiska skutkového stavu veci
navrhovateľ odôvodnil rovnako ako návrh o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.10.2015,
pričom ho doplnil tak, že postup, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia predstavenstva spoločnostiodporcu č. 2015113 zo dňa 22.9.2015 ako aj samotné znenie uznesenia svedčia o tom, že nemohlo byť
prijaté platne, pretože „za“ zahlasovala osoba: Ing. A. D., ktorý v tom čase nebol členom predstavenstva
a teda nemal ani právo hlasovať, uplynulo mu funkčné obdobie, pričom Ing. D. R.ahlasoval „za“ a

on (navrhovateľ) hlasoval „proti“, a ak uznesenie nebolo platne prijaté, nie je možné ho ani vykonať,
poukázal na ustanovenie § 194 ods. 5 Obchodného zákonníka, uviedol, že odporca prijatím uznesenia
predstavenstva porušil svoje zákonné povinnosti. V návrhu o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa
13.10.2015 navrhovateľ uviedol, že v konaní vo veci samej sa bude domáhať nároku vyplývajúceho z
práva na ochranu osobnosti (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Okresný súd Prievidza uznesením č. k. 10C 326/2015-42 zo dňa 27.10.2015 návrh o nariadenie
predbežného opatrenia zamietol z dôvodu, že nebola zistená a navrhovateľom aspoň osvedčená
potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi. Uviedol, že odporca bol kontrolovaným subjektom,
ktorý bol povinný splniť povinnosti uložené Inšpektorátom práce v Trenčíne, a to aj vo vzťahu k
navrhovateľovi. Na základe protokolu dôvodne zvolal zasadnutie predstavenstva, na ktorom informoval

o výsledku inšpekcie a v súlade s obsahom protokolu prijal uznesenie č. 2015113. Postupoval zákonným
spôsobom, pričom ku dňu rozhodnutia o návrhu o nariadenie predbežného opatrenia nebolo zistené, že
by závery inšpekcie nezodpovedali zisteným skutočnostiam a ani, že by Národný inšpektorát práce ako
odvolací orgán zrušil rozhodnutie Inšpektorátu práce Trenčín. Uviedol, že potom nemožno dôvodne od
odporcu, ale ani od predsedu jeho predstavenstva žiadať, aby sa zdržal šírenia akýchkoľvek informácií

poukazujúcich na konanie navrhovateľa. V zákonnej 15 dňovej lehote navrhovateľ nepodal odvolanie
proti uvedenému uzneseniu.

Návrhonariadeniepredbežnéhoopatreniazodňa24.11.2015niejeidentickým,rovnakýmnávrhom,ako
bol návrh o nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 13.10.2015. Právoplatné uznesenie Okresného

súdu Prievidza č. k. 10C 236/2015-42 zo dňa 27.10.2015 nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej
(§ 159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ síce svoj nárok v návrhu zo dňa
24.11.2015 vymedzil rovnakým petitom ako v návrhu zo dňa 13.10.2015, ale skutkový stav nie je celkom
totožný. Za podstatné pri posudzovaní, či je tu prekážka právoplatne rozhodnutej veci súd považoval
doplnenie skutkového stavu tak, že postup, ktorý predchádzal vydaniu uznesenia predstavenstva

spoločnosti odporcu č. 2015113 zo dňa 22.9.2015 ako aj samotné znenie uznesenia svedčia o tom,
že nemohlo byť prijaté platne, pretože „za“ zahlasovala osoba: Ing. A., ktorý v tom čase nebol členom
predstavenstva a teda nemal ani právo hlasovať, uplynulo mu funkčné obdobie, pričom Ing. D. Šinák
hlasoval „za“ a navrhovateľ hlasoval „proti“, a ak uznesenie nebolo platne prijaté, nie je možné ho
ani vykonať. Toto doplnenie je potom i zmenou skutkových okolnosti, a to aj v súvislosti s tým, že vo

veci samej sa navrhovateľ bude domáhať určenia neplatnosti uznesenia predstavenstva odporcu č.
2015113zodňa22.9.2015.Ztohtohľadiskasúdpotombudeposudzovaťdôvodnosťnávrhuonariadenie
predbežného opatrenia. Nejedná sa tak o situáciu, že by o tom istom návrhu došlo k rozhodnutiu
niekoľkokrát, resp. že by o tom istom návrhu došlo k vydaniu rozdielnych (protichodné) rozhodnutí
(porovnaj stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 25/2011).

Z obsahu spisu Okresného súdu Prievidza č. k. 10C 326/2015 vyplýva, že dňa 23.10.2015 navrhovateľ
podal ďalší návrh o nariadenie predbežného opatrenia. Uznesením č. k. 10C 326/2015-62 zo dňa
3.11.2015 ho súd vyzval na doplnenie podania. Následne, uznesením č. k. 10C 326/2015-66 zo dňa
26.11.2015jehopodanieodmietol,pretožehovurčenejlehotenedoplnil.Navrhovateľnávrhonariadenie

predbežného opatrenia zo dňa 23.10.2015 z hľadiska skutkového neodôvodnil tým, že postup, ktorý
predchádzalvydaniuuzneseniapredstavenstvaspoločnostiodporcuč.2015113zodňa22.9.2015akoaj
samotnéznenieuzneseniasvedčiaotom,ženemohlobyťprijatéplatne,pretože„za“zahlasovalaosoba:
Ing. A. D., ktorý v tom čase nebol členom predstavenstva a teda nemal ani právo hlasovať, uplynulo
mu funkčné obdobie, pričom Ing. D. R. hlasoval „za“ a navrhovateľ hlasoval „proti“, a ak uznesenie

nebolo platne prijaté, nie je možné ho ani vykonať. O podaní navrhovateľa zo dňa 23.10.2015 pritom
bolo rozhodnuté tak, že bolo odmietnuté. Potom sa ani nemôže jednať o prekážku veci rozhodnutej (§
159 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 167 ods. 2 O.s.p.), ale ani o prekážku konania začatého.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,

aby dočasne boli upravené pomery účastníkov alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia
bol ohrozený.Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, písm. f/ O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä,
aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti
skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný)
charakter. Z tohto dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd
zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti,
z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi

danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností
odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje tak podľa obsahu návrhu, pripojených
listín a skutkových okolností z nich vyplývajúcich, ako aj dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho
posúdenia veci. Účelom predbežných opatrení je pružné riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu.

Súd skúmal dôvodnosť predmetného návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, jeho skutkovú a
právnu opodstatnenosť.

Podľa § 66 ods. 4 veta prvá Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje alebo spoločenská zmluva
alebo stanovy neurčujú inak, môže sa štatutárny orgán alebo dozorná rada uznášať, len ak je prítomná

nadpolovičná väčšina ich členov, na prijatie uznesenia je potrebný súhlas väčšiny prítomných členov.

Podľa § 194 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, členov predstavenstva volí a odvoláva valné
zhromaždenie z akcionárov alebo iných osôb na dobu určenú v stanovách, ktorá nesmie presiahnuť
päť rokov.

Z obsahu návrhu, z doteraz predložených listinných dôkazov vyplýva, že u odporcu bola Inšpektorátom
práce Trenčín vykonaná inšpekcia práce, zameraná na kontrolu dodržiavania vybraných ustanovení
pracovnoprávnych, mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania
v zmysle zák. č. 82/2005 Z.z.. Subjektom kontroly bol aj navrhovateľ, ako zamestnanec a člen

predstavenstva spoločnosti odporcu. Podľa čl. I., písm. B. bod 1. Protokolu zo dňa 3.9.2015 č.
ITN-42-5-2.3/P-E24, A25-15 - Diskriminácia „zamestnávateľ nezabezpečil výkon práv a povinností
vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov v súlade s dobrými mravmi a nezabezpečil nezneužívanie
týchto práv a povinností na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu a spoluzamestnancov,
čím porušil § 13 ods. 3 zák. č. 311/2001 Z.z., pričom porušenie spočíva v tom, že JUDr. Ing. Q.

E., H.., člen predstavenstva a zamestnanec kontrolovaného subjektu, prostredníctvom psychického
nátlaku prejavujúceho sa nadmernou kontrolou, vyhrážkami a verbálnymi útokmi na podriadených
zamestnancov: Ing. P. Z. a I. H. sa dopustil takého konania, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi a svojím konaním zneužíval práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávneho vzťahu na
škodu spoluzamestnancov Ing. P. Z. a I.ej.“ Inšpektorát práce Trenčín v uvedenom protokole uložil

zamestnávateľovi: prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich príčin, doručiť
inšpektorátu práce písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a
ich príčin a o odstránení nedostatkov v lehote 3 dní po uplynutí lehoty na ich odstránenie.

Dňa 16.9.2015 navrhovateľ adresoval Národnému inšpektorátu práce podnet na zrušenie protokolu,

resp. na opätovný výkon inšpekcie práce za prítomnosti dotknutej osoby.

Po vykonaní inšpekcie práce, dňa 22.9.2015 sa uskutočnilo zasadnutie predstavenstva spoločnosti
odporcu. Zo zápisnice zo zasadnutia vyplýva, že prítomný bol Ing. D. ako predseda predstavenstva,
Ing. A.k ako člen predstavenstva a navrhovateľ ako člen predstavenstva. Podľa bodu 3. programu

zasadnutia, jeho predmetom boli aj závery inšpekcie práce vykonanej Inšpektorátom práce Trenčín.
Uznesením č. 2015113 (č. l. 29, 29 p.v. spisu č. 10C 326/2015) pod písm. e/ predstavenstvo „uložilo
predsedovipredstavenstvainformovať opokračujúcomprotizákonnomkonaníp.Q.vočizamestnancom
spoločnosti, o porušeniach zákonov, Stanov spoločnosti, etiky a zásad slušného správania Dozornú
radu spoločnosti, akcionárov spoločnosti, ako aj zastupiteľov Mesta Prievidza, v mene ktorého je p. Q.

nominovaný do funkcie člena predstavenstva PTH, a.s.“, pod písm. f/ „ukladá predsedovi predstavenstva
prerokovať s dozornou radou pretrvávajúce správanie a kroky p. Q. E. proti spoločnosti PTH, a.s. a jej
zamestnancom,ktorúbymalzastupovať,avktorejsiriešiibasvojeosobnéambícieaosobnéprospechy,s cieľom medializovať správanie p. Q. E. vo vzťahu k PTH, a.s., v uplynulých rokoch.“ Ako výsledok
hlasovania je uvedené: „za“ 2, „proti“ 1 p. E..

Zo zákonač.125/2006Z.z.oinšpekciipráceazmenezákonaonelegálnejprácivyplýva,žeinšpektoráty
práce sú orgánmi štátnej správy. V prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného zamestnávateľa je
inšpektor práce povinný vypracovať protokol, v ktorom uloží opatrenia podľa § 12 ods. 2 písm. b/, c/, g/,
h/ a i/ a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi.

Podľa čl. 28.2 veta prvá až tretia Stanov odporcu, funkčné obdobie členov predstavenstva sa stanovuje
na obdobie piatich rokov odo dňa ich menovania do funkcie. Opätovná voľba je možná. Po uplynutí
obdobia, na ktoré bol člen predstavenstva zvolený, výkon jeho funkcie neskončí až do zvolenia nového
člena valným zhromaždením.

Podľa § 5 ods. 1, ods. 3 rokovacieho poriadku pre predstavenstvo spoločnosti odporcu predstavenstvo

rozhoduje uzneseniami. Pre uznesenia predstavenstva je potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny jeho
členov. Zdržanie sa hlasovania sa pokladá za hlas proti.

Ako to už bolo uvedené v odôvodnení rozhodnutia, zmyslom predbežného opatrenia je aj dočasná
úprava pomerov účastníkov. Dočasnosť ako predpoklad nariadenia predbežného opatrenia sa chápe

ako kategória, ktorá upravuje právne vzťahy účastníkov do času definitívnej právnej (súdnej) ochrany,
prípadne do času, keď je isté, že táto ochrana sa neposkytne.

Navrhovateľ oprávnenosť návrhu vo veci samej, o určenie neplatnosti uznesenia predstavenstva
odporcu č. 2015113 zo dňa 22.9.2015 odôvodňoval tým, že v čase rozhodnutia uznesením,

predstavenstvo malo len dvoch členov oprávnených hlasovať, tretiemu členovi uplynulo funkčné
obdobie, a že neplatne prijaté uznesenie nie je možné vykonať. Ďalej oprávnenosť návrhu vo veci
samej odôvodnil tým, že členovia predstavenstva nepostupovali s odbornou starostlivosťou, keď
si nezaobstarali a pri rozhodovaní nezohľadnili všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu
rozhodnutia. V tomto rozsahu vymedzený skutkový stav z hľadiska „totožnosti vecí“ s vecou č. k. 10C

326/2015 nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej.

Z ustanovenia § 191 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že predstavenstvo je štatutárnym orgánom
spoločnosti, ktorý riadi činnosť spoločnosti a koná v jej mene. Predstavenstvo rozhoduje o všetkých
záležitostiach spoločnosti, pokiaľ nie sú týmto zákonom alebo stanovami vyhradené do pôsobnosti

valného zhromaždenia alebo dozornej rady.

Predstavenstvo akciovej spoločnosti vykonáva svoju právomoc na zasadnutiach. Uznesenie je pritom
forma, v ktorej prijíma svoje rozhodnutia. Je to individuálny akt, ktorý zaväzuje len jeho adresátov. Na
prijatie uznesenia predstavenstva je potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny jeho členov.

Z výpisu z obchodného registra vyplýva, že ako členovia predstavenstva odporcu sú zapísaní Ing. A. D.
- člen od 31.1.2008, Ing. D. R. predseda predstavenstva od 26.6.2014 a navrhovateľ - člen od 25.2.2011.

Záväznosť ustanovení Obchodného zákonníka je založená na rešpektovaní autonómie vôle strán.

Zákonná úprava voľby členov predstavenstva je úprava kogentná, ktorá však ponecháva priestor na
úpravu vzťahov členom spoločnosti tak, aby úprava týchto vzťahov vyhovovala riadnemu fungovaniu
spoločnosti. Takto je potrebné chápať aj vôľu spoločnosti, vyjadrenú úpravou vzťahov v Stanovách
spoločnosti.Zákonnéobmedzeniedobyurčenejprevýkonfunkciečlenapredstavenstvajevšakvzmysle
§ 194 ods. 1 Obchodného zákonníka vyjadrené tým, že doba výkonu funkcie môže byť maximálne päť

rokov: „nesmie presiahnuť päť rokov“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
je prílohou č. 10 návrhu).

Súd zisťoval, či je splnený prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie
nároku navrhovateľa vo veci samej.

Protokol č. ITN-42-5-2.3/P-E24, A25-15 zo dňa 3.9.2015 je individuálnym aktom Inšpektorátu práce
Trenčín, ako orgánu štátnej správy, v ktorom zaujal stanovisko k predmetu inšpekcie na základe
dostupných informácií a podkladov, a ktorý má náležitosti podľa § 14 zák. č. 125/2006 Z.z.. Odporca,ako kontrolovaný subjekt je povinný splniť uložené opatrenie, a to: prijať opatrenia na odstránenie
zistenýchporušenípredpisovaichpríčin.Včaserozhodovaniasúduonávrhuonariadeniepredbežného
opatrenia protokol č. ITN-42-5-2.3/P-E24, A25-15 zo dňa 3.9.2015 odvolacím orgánom Inšpektorátu

práce Trenčín zrušený nebol. Prijať konkrétne opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov
a ich príčin bolo v kompetencii predstavenstva odporcu. Ako to už bolo uvedené, uznesenie je forma,
v ktorej predstavenstvo prijíma svoje rozhodnutia. Na prijatie uznesenia je pritom potrebný súhlas
dvojtretinovej väčšiny jej členov. Zasadnutia predstavenstva dňa 22.9.2015 sa zúčastnili: O.. A. D.,
Ing. D. R. a navrhovateľ. Z ustanovenia § 194 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že doba

výkonu funkcie člena predstavenstva môže byť maximálne päť rokov („nesmie presiahnuť päť rokov“).
Doba piatich rokov, pokiaľ ide o výkon funkcie Ing. A. D., člena predstavenstva odporcu uplynula v
roku 2013, resp. 31.1.2013. Faktom je, že podľa čl. 28.2 Stanov odporcu: po uplynutí obdobia, na
ktoré bol člen predstavenstva zvolený, výkon jeho funkcie neskončí až do zvolenia nového člena
valným zhromaždením. V uvedenom ustanovení je teda špecifikovaná právna udalosť, za splnenia
ktorej Stanovy odporcu spájajú zánik funkcie člena predstavenstva, a to až po uplynutí doby, ktorá

prekračuje päť rokov. Doba: päť rokov, je však podľa zákona maximálnou dobou výkonu funkcie. Pri
tomto posudzovaní sa potom javí, že v čase rozhodnutia predmetným uznesením predstavenstvo
odporcu malo len dvoch členov oprávnených hlasovať, že tretiemu členovi uplynulo funkčné obdobie, a
že potom nemohlo byť prijaté dvojtretinovou väčšinou jeho členov. Tieto skutočnosti, ktoré navrhovateľ
uviedol sú právne významnými, na základe ktorých je možné nárok vo veci samej, avšak výlučne pre

účely rozhodnutia o nariadení predbežného opatrenia, považovať za osvedčený, hoci výsledok sporu
nemožno prejudikovať. Ako to už bolo uvedené, odporca ako kontrolovaný subjekt je povinný podľa
protokolu Inšpektorátu práce Trenčín prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a ich
príčin. Prijať konkrétne opatrenia je však možné len uznesením predstavenstva postupom, ktorý je v
súlade so zákonom. Navrhovateľ tak osvedčil nárok vo veci samej, že o predmetných opatreniach (písm.

e/, písm. f/ uznesenia č. 2015113) vo vzťahu k nemu hlasovala aj osoba, ktorej uplynulo obdobie piatich
rokov na výkon funkcie (jednoznačné posúdenie však bude možné len po vykonaní dokazovania vo
veci samej). Navrhovateľ tiež osvedčil (avšak výlučne pre účely rozhodovania o predbežnom opatrení)
naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti uznesenia č. 2015113, keďže ak v konaní vo veci
samej sa jednoznačne preukáže, že uvedené uznesenie je neplatné, jeho postavenie sa zmení.

Prvý z predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia, a to osvedčenie nároku navrhovateľa, je
daný.

Zároveň podľa názoru súdu, bol naplnený i druhý zo základných predpokladov pre nariadenie

predbežného opatrenia, a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ak by nedošlo k nariadeniu
predbežnéhoopatrenia.Zuzneseniapredstavenstvaodporcuč.2015113atiežzvýzvyzodňa2.10.2015
vyplýva, že odporca je pripravený pristúpiť k výkonu uznesenia. Je preto potrebné dočasne upraviť
pomery medzi účastníkmi konania. Ujma, ktorá môže navrhovateľovi vzniknúť realizáciou avizovaných
zámerov odporcu bude totiž nepomerne vážnejšia a nezvratná, ako navrhované obmedzenia odporcu.

Podľa § 76 ods. 2 O.s.p. predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému než
účastníkovi len vtedy, ak to možno od neho spravodlivo žiadať.

Povinnosti podľa § 76 ods. 1 O.s.p. možno v zásade ukladať len účastníkovi konania. Občiansky súdny

poriadok v ustanovení § 76 ods. 2 O.s.p. pripúšťa uloženia povinnosti aj inej osobe ako účastníkovi, a
to za podmienky, že je to možné od neho spravodlivo žiadať (pokiaľ účel predbežného opatrenia nie je
možné dosiahnuť inak, iným spôsobom).

Predstavenstvo odporcu výkonom uznesenia č. 2015113 poverilo svojho predsedu: Ing. D. R.. Uložením

povinnosti podľa § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. len odporcovi, by nebol naplnený účel predbežného
opatrenia, keďže predseda jeho predstavenstva by nebol obmedzený vo výkone uznesenia. Osoba
predsedu predstavenstva je totiž osobou odlišnou od osoby odporcu.

Podľa § 75 ods. 8 O.s.p. o nariadení predbežného opatrenia súd rozhodol bez vyjadrenia odporcu,

pričom podľa druhej vety uvedeného ustanovenia návrh sa mu doručuje až spolu s uznesením, ktorým
bolo predbežné opatrenie nariadené. S poukazom na uvedené ustanovenie, súd rozhodol tiež bez
vyjadrenia Ing. D.Súd s poukazom na právnu úpravu uvedenú v § 77 ods. 1 písm. a), b), c) O.s.p.
neurčil čas, po ktorý bude predbežné opatrenie trvať. Predbežné opatrenie zo zákona zanikne, ak by sanávrhu vo veci samej nevyhovelo, alebo ak by sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od
vykonateľnosti rozhodnutia vo veci, alebo ak by navrhovateľ nepodal návrh vo veci samej.

S poukazom na ustanovenie § 76 ods. 3 O.s.p. uložil navrhovateľovi, aby v lehote 10 dní odo
dňa doručenia uznesenia o predbežnom opatrení, podal návrh o určenie neplatnosti uznesenia
predstavenstva odporcu č. 2015113 zo dňa 22.9.2015.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
Okresného súdu Prievidza na Krajský súd Trenčín, písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.