Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, September 7, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/266/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114216556
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114216556.5

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Ľ. D., K..
XX.X.XXXX, O. R. XX/X, XXX XX B. K. I., proti žalovanému: Q. Č., K.. X.X.XXXX, O. XXX XX D. XXX,
V. Ď. X, XXX XX V., o zaplatenie 1.100 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.100 eur s 5,5 % úrokmi z omeškania ročne od 31.8.2013
do zaplatenia, ako aj trovy konania na súdnom poplatku z návrhu vo výške 66 eur a na ostatných trovách

vo výške 80,67 eura.

V prevyšujúcej časti v časti príslušenstva konanie z a s t a v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.6.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.100 eur s 9,5 % úrokmi z omeškania ročne od 31.8.2013 do zaplatenia, pričom svoj návrh

odôvodnil tým, že dňa 12.8.2013 zapožičala pani Ľudmila Halčišáková žalovanému sumu 1.100 eur
bezúročne na dobu do 30.8.2013 v Rakúsku, pričom tento predmetný dlh jej neuhradil a táto mu dňa
18.11.2013 predmetnú pohľadávku postúpila podľa § 524 Občianskeho zákonníka.

Súd vo veci vydal platobný rozkaz dňa 30.9.2014 pod č.k. 14Ro/174/2014-15, proti ktorému žalovaný
podal včas odpor s tým, že si predmetnú čiastku od pani Z. nikdy nepožičal, žiadne zmluvy a ani iné

listiny na prevzatie peňazí jej nepodpísal, a keď pani Z. v predmetnej veci chcel kontaktovať a ozrejmiť
danú vec, v mieste trvalého bydliska mu oznámili, že pani Z. sa dlhodobo zdržiava mimo trvalého pobytu
a je problém sa s ňou skontaktovať. Má za to, že v danom prípade sa jedná o podvod. Taktiež má
dojem, že bol uvedený do omylu aj žalobca, keď predmetnú pohľadávku odkupoval od pani Z.. Navrhol
v predmetnom konaní vypočuť pani Ľ. Z..

Súd vo veci nariadil pojednávanie na 2.6.2015, pričom predvolanie na pojednávanie doručil žalovanému
ako na adresu trvalého bydliska, tak aj na adresu, ktorú adresu žalovaný uvádzal ako kontaktnú
adresu aj v odpore proti platobnému rozkazu, aj na adresu prechodného bydliska, pričom žalovaný
opätovne uviedol, že so žalobným návrhom nesúhlasí. Na pojednávanie sa však nedostavil, a preto
súd pojednávanie odročil na 22.6.2015, na ktoré pojednávanie sa opätovne žalovaný nedostavil, pričom
z adresy prechodného bydliska sa vrátila zásielka neprevzatá v odbernej lehote, preto opätovne

pojednávanie odročil na 7.9.2015, kde už žalovaný predvolanie na pojednávanie prevzal z adresy
prechodného bydliska dňa 2.7.2015, avšak na pojednávanie sa bez akéhokoľvek ospravedlnenia
nedostavil.

Súd preto vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a svedkyne Ľ. Z. na pojednávaní konanom dňa
2.6.2015 a oboznámením listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:Na základe písomného prehlásenia zo dňa 12.8.2013, žalovaný potvrdil, že prevzal od Ľudmily
Halčišákovej sumu 1.100 eur a že ich vráti do 30.8.2013.

ZvýsluchusvedkyneĽ.Z.súdzistil,žesapoznásmatkoužalovanéhoodroku2009,kedybolikamarátky
a táto sa na ňu obrátila v roku 2010 s tým, aby jej požičala sumu 800 eur a následne jej požičala aj
sumu 1.100 eur. Následne sa na ňu obrátil jej syn - žalovaný s tým, že potrebuje finančné prostriedky.
Požičala mu vtedy sumu 3.000 eur, avšak jej túto sumu nevracal, a keď išla pracovať do Rakúska, tak
jej telefonoval, že veľmi súrne potrebuje aj sumu 1.100 eur. Povedal, že do konca mesiaca jej túto sumu

vráti. O poskytnutí pôžičky bol spísaný záznam žalovaný dňa 12.8.2013. Keďže matka žalovaného ani
žalovaný jej dlhy nevracali, postúpila pohľadávky voči nim na žalobcu.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.6.2014 č.k. 17C/69/2014-29 súd zaviazal žalovanú G.
Č., aby zaplatila žalobcovi sumu 800 eur s 9 % úrokom z omeškania od 4.4.2010 do zaplatenia a vo
zvyšku návrh zamietol, pričom predmetom žaloby bola suma 800 eur v súvislosti s uzatvorením zmluvy

o pôžičke, ktorá pôvodná veriteľka Ľ.T. Z. požičala žalovanej, ktorá sa zaviazala aj túto sumu uhradiť
3.4.2010.

Platobným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 27.11.2013 č.k. 9Ro/103/2013-14 zaviazal súd
žalovaného,abyzaplatilžalobcovisumu3.000eurs9,5%úrokmizomeškaniaod8.9.2011dozaplatenia

a nahradil trovy konania vo výške 180 eur na podklade uznania dlhu, ktorým tento uznal Ľ. Z., O. S.
XXX da 10.5.2011 sumu 3.000 eur s tým, že túto bude splácať po 100 eur mesačne k poslednému dňu
v mesiaci do 10.5.2013.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 1.100 eur z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke,
pričom predmetný nárok sa riadi ustanoveniami § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluva o pôžičke je zmluvou, na základe ktorej veriteľ prenecháva dlžníkovi veci určené podľa druhu
a druhá strana, teda dlžník sa zaväzuje vrátiť po čase veci rovnakého druhu. Na platnosť takého

záväzkového vzťahu sa vyžaduje reálne odovzdanie veci dlžníkovi. Predmetom zmluvy o pôžičke
môžu byť len druhovo určené veci, ktoré sú zastupiteľné, t.j. peniaze, cenné papiere ap. Podstatnou
náležitosťouzmluvyopôžičkeniejedojednaniedobysplatnostipôžičky,ajkeďsplatnosťpôžičkybymala
byť dohovorená, ak nie je dohovorená a neurčená právnym predpisom, môže veriteľ žiadať splatenie
pôžičky podľa jej účelu, alebo podľa § 563 OZ bez zbytočného odkladu a na dlžníkovi spočíva dôkazné

bremeno, že pôžička nie je ešte splatná. Právnym dôvodom vzniku pôžičky je odovzdanie druhovo
určenej veci, napr. peňazí, a to buď fyzickým spôsobom alebo prevodom na účet dlžníka. Pre zmluvu o
pôžičke nie je predpísaná písomná forma. Pri peňažných pôžičkách veriteľ spravidla vyžaduje od dlžníka
písomné prehlásenie o dlhu tzv. dlžobný úpis, ktorým potvrdzuje dlžník, že dlhuje veriteľovi určitú sumu.
Dlžobný úpis môže byť vydaný aj po uzavretí pôžičky a môžu byť s ním spojené účinky uznania dlhu

podľa § 110 OZ.

Požičanú vec je dlžník povinný vrátiť naraz alebo po častiach na základe dohody o splatnosti jednotlivých
splátok. Ak dlžník nevrátil veriteľovi predmet pôžičky včas alebo vrátil niečo iné, dostáva do omeškania,
v takomto prípade veriteľ môže si uplatniť práva uvedené v § 517 a násl. OZ a zároveň si uplatniť svoje

právo na súde žalobou o vrátenie pôžičky. V súdnom spore má veriteľ dôkazné bremeno na preukázanie,
že bola uzatvorená zmluva o pôžičke a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, v prípade, že dlžník namieta
existenciu pôžičky, teda dlhu, alebo jej výšku, je dôkazné bremeno o existencii právnej skutočnosti, ktorá
mala za následok zánik dlhu celkom alebo sčasti, na dlžníkovi.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka s použitím § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v
čase vzniku omeškania sadzba úrokov z omeškania predstavovala 5,50%.Vykonaným dokazovaním súd dospel k zisteniu, že v danom prípade došlo nepochybne k uzavretiu
platnej zmluvy o pôžičke medzi pôvodnou veriteľkou pani Ľ. Z. a žalovaným, v dôsledku ktorej tento si
požičal od nej sumu 1.100 eur dňa 12.8.2013 a zaviazal sa ju vrátiť do 30.8.2013.

V dôsledku zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 18.11.2013 došlo k zmene veriteľa, pričom nový
veriteľ vyzval žalovaného na úhradu tejto sumy, čo však žalovaný popieral.

Žalobcom tvrdené skutočnosti vyplývajú ako zo svedeckej výpovede Ľudmily Halčišákovej, tak aj z
predložených listinných dôkazov, ako aj z ďalších súdnych rozhodnutí, z ktorých nepochybne vyplýva,

že medzi pani Ľ. Z. a žalovaným, resp. medzi ňou a jeho matkou dochádzalo k pôžičkám, ktoré však títo
jej neuhrádzali, a preto bolo potrebné podať voči ním žalobu na súde.

Žalovaný sa na pojednávania nedostavoval, hoci mal vedomosť o tom, že sa vedie takýto súdny spor a
napriek tomu, že navrhol vypočuť vo veci pani Ľ. Z., ani na toto pojednávanie sa nedostavil a žiadne iné
dôkazy na preukázanie skutočnosti, že v danom prípade nedošlo na základe dlžobného úpisu zo dňa

2.8.2013 k zapožičaniu týchto peňazí, nepreukázal.

Preto súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, vrátane príslušenstva - úrokov z omeškania, avšak v časti
príslušenstva, v ktorej časti žalobca zobral žalobu späť pred začatím konania vo veci samej, konanie
podľa § 96 O.s.p. zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., a keďže žalobca mal vo veci len nepatrný
neúspech, priznal mu plnú náhradu trov konania za súdny poplatok z návrhu vo výške 66 eur a na
trovách cestovného sumu 80,67 eura.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.