Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/285/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213215704
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Solčányová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213215704.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa Mgr. V. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho na Š. ul.
č. XX v K. - Š. zastúpeného JUDr. Jozefom Göblom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie na
Jantárovej ul. č. 30 proti odporkyni H.Š. T. rod. H. nar. X.X.XXXX bývajúcej na Š. ul. č. XX v K. - Š.
zastúpenej Centrom právnej pomoci so sídlom na Námestí slobody č. 12 v Bratislave 1 zastúpeným
JUDr. Monikou Šmídtovou Miháľovou vedúcou kancelárie Centra právnej pomoci v Košiciach so sídlom

na Moyzesovej ul. č. 18 v konaní o rozvod manželstva a o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
na čas po rozvode k maloletej T. T. nar. XX.X.XXXX, maloletej C. T. nar. XX.X.XXXX a mal. N. T. nar.
XX.X.XXXX zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II o
odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 29.4.2014 č.k. 45P 134/2013-47 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o určení výživného od matky pre maloleté deti T. T.L.
nar. XX.X.XXXX a C. nar. XX.X.XXXX, trovách konania účastníkov a v rozsahu zrušenia vracia vec na

ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, maloleté deti z
neho narodené T., C. a N. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, rozhodol, že obidvaja
rodičia sú oprávnení maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a matka je povinná prispievať
na výživu mal. T. 70 € mesačne, mal. C. 50 € mesačne a mal. N. 30 € mesačne vždy do 10. dňa v

mesiaci dopredu otcovi detí od právoplatnosti rozsudku. O trovách účastníkov konania rozhodol tak,
že žiaden z nich nemá právo na náhradu trov konania. O rozvode manželstva účastníkov rozhodol
podľa § 24 ods. 1, 2, 3, § 25 ods. 1 ,2 Zákona o rodine a konštatoval, že ich manželstvo je vážne
narušené, nefunkčné, neplniace svoj spoločenský účel a pretože je iba formálnym zväzkom ho rozviedol.
O vyživovacej povinnosti matky voči maloletým deťom rozhodol podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o
rodine, zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca odôvodnil konštatovaním, že rozhodol tak

preto, že aj doposiaľ sa otec o maloleté deti osobne staral. Vyživovaciu povinnosť matky voči maloletým
deťom odôvodnil konštatovaním, že pri rozhodovaní zohľadnil odôvodnené potreby maloletých detí a
aktuálne zárobkové a majetkové pomery ich matky, ktorá je v súčasnosti nezamestnaná, evidovaná na
úrade práce a jediným zdrojom jej príjmu je dávka 180 € mesačne. Zdôraznil, že zobral do úvahy aj
skutočnosť, že matka detí pred odchodom do zahraničia sama skončila pracovný pomer v materskej
škôlke,kdejejpríjembolvpriemere300€mesačnenetto,zčohovyvodilzáver,žezníženiesvojhopríjmu

si zavinila sama, preto pri určení výživného vychádzal z príjmu 300 €, ktorý mohla dosahovať, ak by
neskončila pracovný pomer. Rozsah vyživovacej povinnosti matky voči deťom odôvodnil jedinou vetou,
že zárobkové a majetkové pomery matky neumožňovali vyhovieť návrhu otca na určenie výživného a
otec je schopný zo svojho príjmu doplňovať zdroj výživy maloletých detí. Styk matky s deťmi neupravil
v súlade s § 25 ods. 2 za bodkočiarkou a o trovách konania rozhodol podľa § 144 O.s.p..

Proti rozsudku, konkrétne proti jeho výroku o určení vyživovacej povinnosti, podala v zákonnej lehote
odvolanie matka maloletých detí podľa § 205 ods. 2 písm.c/ a d/ O.s.p. s konštatovaním, že súdprvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Konštatovala, že pri
určovaní konkrétnej výšky výživného je táto ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, ako

aj na strane povinného, pričom sa určuje individuálne v každom jednotlivom prípade. Odôvodnené
potreby dieťaťa na jednej strane sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a
majetkovými pomermi povinného na druhej strane. V prípadoch, kedy sú reálne možnosti, schopnosti
a majetkové pomery povinného obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa. Na strane
povinného je predmetom skúmania tak skúmanie výšky jeho faktických príjmov, ktoré dosahuje v

čase súdneho konania, ako aj skúmanie finančných nárokov na zabezpečenie uspokojenia jeho
potrieb. Jedným z faktorov, ktoré pri určovaní miery životnej úrovne súd vezme do úvahy, je preto
aj zistenie a vyčíslenie pravidelných mesačných nákladov povinného. Uviedla, že v žiadnom prípade
nespochybňuje prioritu výživného na maloleté deti, ale je toho presvedčenia, že uspokojenie aspoň
jej elementárnych životných potrieb a úhrada takto vzniknutých nákladov na ich zabezpečenie by
mala byť rešpektovaná a zohľadnená aj pri rozhodovaní o výživnom pre maloleté deti, čo súd prvého

stupňa nezohľadnil. Zdôraznila, že vzhľadom na úhrnnú výšku výživného na maloleté deti, ktoré je
povinná platiť v rozsahu 150 € a ktoré úplne prekryje výšku jej mesačného príjmu nezohľadňujúc jej
ostatné výdavky, je nútená si na úradu nevyhnutných životných nákladov požičiavať a byť odkázaná
na pomoc príbuzných. Vyjadrila názor, že konajúci súd po zistení, že jej príjem pozostáva z dávky v
nezamestnanosti 200,73 € mesačne mal bližšie skúmať jej finančnú situáciu a následne v napadnutom

rozhodnutí podrobnejšie zdôvodniť záver o tom, že určená výška vyživovacej povinnosti zodpovedá
jej schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom. Z dôvodu absencie takéhoto odôvodnenia nie
je z neho zrejmé, akými úvahami sa konajúci súd riadil pri vydaní napadnutého rozhodnutia a súdom
uvedené skutočnosti v odôvodnení iba kopírujú obsah výpovedí účastníkov konania, pričom vlastné
rozhodnutie a odôvodnenie napadnutého rozsudku iba stručne uvádza, čo konkrétne bolo podkladom

pre toto jeho rozhodnutie. Zdôraznila, že určené výživné nezodpovedá jej zárobkovým schopnostiam
a možnostiam ani majetkovým pomerom. Vytkla konajúcemu súdu aj skutočnosť, že neskúmal, na
základe akého dôvodu skončila pracovný pomer s posledným zamestnávateľom, ale najmä to, či išlo
o dôležitý dôvod a v tejto súvislosti uviedla, že konajúci súd sa dôvodom skončenia jej pracovného
pomeru pred odchodom do zahraničia vôbec nezaoberal napriek tomu, že tak mal urobiť v súlade s

rozhodovacou činnosťou súdov v obdobných veciach. Konštatovala, že pracovný pomer skončila pod
vplyvom správania sa jej bývalého manžela, ktorý ju fyzicky aj psychicky týral. Vyjadrila zásadný nesúlad
s konštatovaním súdu, že sa bez dôležitého dôvodu vzdala výhodnejšieho zamestnania. Navrhla
odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť a určiť výživné na čas po rozvode pre mal. C. a T. po 30
€ mesačne a zaviazať ju prispievať ho ich otcovi od právoplatnosti rozsudku vždy do 18. dňa v mesiaci

dopredu.

Otec maloletých detí navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť v plnom rozsahu a uplatnil
si aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 65,04 € bez DPH. Odvolanie matky detí označil za
neopodstatnené a nesprávne a v tejto súvislosti poukázal na ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa

ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa § 2 písm.c/ zákona č. 601/2003
Z.z. o životnom minime. Vyjadril názor, že z výživného navrhovaného matkou v rozsahu 60 € by
nedokázal zabezpečiť ani najnevyhnutnejšie potreby maloletých detí, pretože on musí zo svojho príjmu

zabezpečovať chod domácnosti, starostlivosť o maloleté deti a všetky súvisiace výdavky, preto mu na
šetrenie nič neostáva. Upozornil na skutočnosť, že stav nezamestnanosti si zapríčinila matka detí sama
tým, že ju zamestnávateľ vyhodil z práce pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny.

V písomnom podaní doručenom odvolaciemu súdu 7.7.2014 otec detí oznámil súdu, že matka detí

má pravdepodobne vedľajší zdroj príjmu a preto je schopná plniť si vyživovaciu povinnosť v určenom
rozsahu, podľa jeho informácií pracuje v zahraničí.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na zmenu, pretoho podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Podľa § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do
právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi

konania odnímajú tie procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. V prípade, keď je rozhodnutie
súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho
rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným postupom spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú
možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá
môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti

rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym
vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s
dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo

vzťahu k výroku rozhodnutia.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých
dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými

úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne
posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach
o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo

veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev
(§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci
nenavrhli.

Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako aj konania,

ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa v rozpore s §-om 157 ods. 2 O.s.p.
v odôvodnení napadnutého rozsudku neuviedol, z ktorých dôkazov vychádzal pri rozhodnutí, ktoré
skutočnosti považoval za preukázané a akými úvahami sa riadil pri hodnotení dôkazov, predovšetkým
vo vzťahu k hodnoteniu možností a schopností matky plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom
so zreteľom na jej príjem. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je predovšetkým zrejmé, ako súd

prvého stupňa vyhodnotil výpoveď matky, z akého dôvodu táto skončila pracovný pomer s posledným
zamestnávateľom, na tieto jej tvrdenia nevykonal žiadne dôkazy v rozpore s vyššie citovaným §-om
120 ods. 2 O.s.p. napriek tomu, že v tomto konaní platí zásada vyšetrovacia a v tejto súvislosti sa v
odôvodnení napadnutého rozsudku obmedzil iba na konštatovanie, že zníženie svojich príjmov si matka
detí spôsobila sama tým, že sa vzdala výhodnejšieho zárobku a preto vychádzal pri určení výživného z

príjmu, ktorý mohla dosahovať, ak by neskončila predchádzajúci pracovný pomer a nie z jej aktuálneho
príjmu, t.j. priznaných dávok. Konajúci súd sa majetkovými pomermi a odôvodnenými potrebami matky
vôbec nezaoberal napriek tomu, že pre rozhodovanie o výživnom sú relevantné nielen odôvodnené
potreby detí, príjmy rodičov, ale aj ich nevyhnutné životné náklady, pretože možnosti, schopnosti a
majetkové pomery rodičov sú vždy limitujúcim kritériom pre určovanie rozsahu výživného aj v prípade, ak

sú odôvodnené potreby detí vyššie. Pretože súd prvého stupňa neodôvodnil svoje rozhodnutie v súlade
s ust. § 157 ods. 2 O.s.p., čím odňal možnosť účastníkom konania pred súdom a zároveň nevykonal
vyčerpávajúce dokazovanie zamerané na zistenie možností a schopností matky plniť si vyživovaciu
povinnosť k maloletým deťom, preto nie je možné ani zistiť, či vec správne právne posúdil, muselodvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.f/ a h/ O.s.p. zrušiť rozsudok v napadnutej časti a podľa ods. 2
citovaného zákonného ustanovenia vec vrátiť na ďalšie konanie.

Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie na zistenie dôvodu skončenia
pracovného pomeru matkou u jej posledného zamestnávateľa a tento náležite so zreteľom na predmet
konania vyhodnotiť a posúdiť v náväznosti na jej možnosti, schopnosti prispievať na výživu maloletých
detí, rovnako zistiť jej majetkové pomery a tiež sa vysporiadať s novými skutočnosťami uvádzanými
otcom vo vyjadrení k odvolaniu, že s matkou skončil pracovný pomer jej zamestnávateľ pre hrubé

porušenie pracovnej disciplíny a že táto eventuálne v súčasnosti pracuje v zahraničí a zistený skutkový
stav právne posúdiť podľa ustanovení Zákona o rodine, opäť rozhodnúť o určení výživného pre maloleté
detiarozsudokodôvodniťvsúladesust.§-u157ods.2O.s.p.tak,abyjehozáveryvyplývalizozisteného
skutkového stavu a úvah, ktorými sa riadil pri rozhodnutí, a aby rozhodnutie bolo spätne preskúmateľné,
zrozumiteľné, presvedčivé a logicky správne. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa
zrejmú nesprávnosť pri vyhotovovaní napadnutého rozhodnutia, ktorou je nesprávne uvedenie dátumu

narodenia mal. C. v záhlaví napadnutého rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.