Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, March 22, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/420/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3110216969
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3110216969.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa: Ing. I. H. - T. +, s miestom podnikania E. XXXX/X, J.,
IČO: 14 052 938, zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. E. P., s.r.o., so sídlom T. XX, T., IČO: 36 860
662 proti odporcovi: Z. P., bytom G.. J. XXXX/XX, Q., zastúpená JUDr. D. T., advokátom so sídlom Gen.
M.R. R. XXX, Q., o zaplatenie 221,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín zo dňa 23. októbra 2014, č. k. 12C/103/2011-62, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi
náhradu trov konania vo výške 77,12 eur, pozostávajúcich z nevrátenej časti súdneho poplatku za návrh
v sume 6,63 eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 77,12 eur, k rukám jeho právneho zástupcu,
do troch dní.

Odporkyni náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd zaviazal odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania
vo výške 158,18 eur, pozostávajúcich z nevrátenej časti súdneho poplatku za návrh v sume 6,63 eur a z
trov právneho zastúpenia vo výške 151,55 eur, k rukám jeho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie
JUDr. E. P., s.r.o., so sídlom T. XX, T., IČO: 36 860 662, do troch dní po právoplatnosti uznesenia. V
rozhodnutí konštatoval, že okresný súd uznesením č.k. 12C/103/2011-50 zo dňa 23.01.2012 zastavil
konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 14,25 % ročne zo sumy 221,93 eur od 14.09.2008
do 06.09.2010 vo výške 62,60 eur. Navrhovateľovi vrátil súdny poplatok z návrhu vo výške 9,87 eur
prostredníctvom Daňového úradu v Malackách, po právoplatnosti uznesenia. Odporcovi vrátil súdny
poplatok z odporu vo výške 9,87 eur prostredníctvom Daňového úradu v Trenčíne, po právoplatnosti
uznesenia. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie zastavilo. Krajský súd v Trenčíne
uznesením č.k. 17Co/94/2012-58 zo dňa 30.05.2013 uznesenie okresného súdu vo výroku o trovách
konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Poukázal na nesprávnosť postupu okresného súdu,
keď na danú problematiku nesprávne aplikoval ust. § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., nakoľko správne
mal použiť ust. § 146 ods. 2 O.s.p., keď odporkyňa celú žalovanú sumu s príslušenstvom zaplatila
až po podaní žaloby, teda konanie bolo zastavené pre správanie odporkyne. Súd citoval ust. § 142
ods. 1, § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p., § 226 O.s.p. a § 224 ods. 3 O.s.p. a uviedol, že o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 druhá veta O.s.p.. Na základe zhodných tvrdení účastníkov ako aj
odporcom predložených poštovných peňažných poukazov mal za preukázané, že odporkyňa po podaní
návrhu na začatie konania uhradila navrhovateľovi žalovanú sumu, z čoho je zrejmé, že navrhovateľ
zobral návrh späť pre správanie odporkyne, keďže tým, že zaplatila žalovanú sumu, odpadol predmet
konania. Z uvedeného dôvodu uložil odporkyni povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy, ktoré mu vznikli,
ktoré vrátane trov odvolacieho konania celkom predstavujú sumu 151,55 eur. Ďalšie trovy navrhovateľa
predstavujú časť súdneho poplatku, ktorá sa nevracia, teda sumu 6,63 eur. Dodal, že rozhodnutie o
trovách konania má konštitutívny charakter, teda právo na ich náhradu vzniká až rozhodnutím súdu

o povinnosti na ich náhradu, pričom náhrada trov konania bez takéhoto rozhodnutia je plnením bez
právneho dôvodu.

Proti uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa prostredníctvom právneho zástupcu,
ktorá žiadala, aby odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Poukázala na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.05.2013, ktorým odvolací súd
zrušil uznesenie okresného súdu v napadnutej časti výroku o trovách konania a vec mu vrátil na ďalšie
konanie, kde odvolací súd poukázal na skutočnosť, že odporkyňa uhradila istinu vo výške 221,93 eur
dňa 16.09.2010 poštovým poukazom. Ďalej uviedol, že navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu
podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.08.2011 oznámil, že berie svoj návrh v celom rozsahu
späť, nakoľko odporkyňa zaplatila aj žalovaný úrok z omeškania v sume 62,60 eur a rovnako dňa
09.02.2011 aj súdny poplatok za podanie návrhu vo výške 16,50 eur a čiastočne aj trovy právneho
zastúpenia vo výške 64,56 eur. Vzhľadom na uvedené jej nie je zrejmé, prečo okresný súd napadnutým
uznesením rozhodol o povinnosti zaplatiť trovy konania vo vyššej výške, aké sú v skutočnosti, keď už
čiastočne trovy právneho zastúpenia vo výške 64,56 eur, ako aj súdny poplatok vo výške 16,50 eur
uhradila. Túto skutočnosť okresný súd odignoroval a len stroho skonštatoval, že rozhodnutie o náhrade
trov má konštitutívny charakter a že právo na ich náhradu vzniká až rozhodnutím súdu o povinnosti na
ich náhradu. To však nevylučuje, že povinnosť, resp. dobrovoľná úhrada môže vzniknúť skôr, preto by
malo byť rozhodnuté o trovách konania tak, aby boli znížené o už zaplatený súdny poplatok a čiastočnú
úhradu trov právneho zastúpenia.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie okresného súdu je
potrebné podľa § 220 O.s.p. zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2
O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V preskúmavanej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal proti odporkyni zaplatenia istiny vo
výške 221,93 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% od 14.09.2008 do zaplatenia.

Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.12.2010 navrhovateľ zobral návrh čiastočne späť, a
to v časti istiny vo výške 221,93 eur. Konanie v tejto časti bolo zastavené uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 21.01.2011 č. k. 56Rob/620/2010-38.

Následne navrhovateľ podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa 16.08.2011 zobral návrh v celom
rozsahu späť z dôvodu, že odporkyňa po podaní žaloby zaplatila aj uplatnené príslušenstvo. V podaní
uviedol, že odporkyňa rovnako dňa 09.02.2011 uhradila súdny poplatok za podanie návrhu vo výške
16,50 eur a čiastočne trovy právneho zastúpenia vo výške 64,56 eur.

O zastavení konania v časti príslušenstva bolo právoplatne rozhodnuté uznesením Okresného súdu
Trenčín zo dňa 23.01.2012 č. k. 12C/103/2011-50.

Z uvedeného je tak zrejmé, že odporkyňa celý žalovaný nárok navrhovateľa uhradila po podaní žaloby,
preto bolo potrebné pri rozhodovaní o trovách konania aplikovať ust. § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p.,
podľa ktorého ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť
trovy konania odporca.

Trovy konania vrátane trov odvolacieho konania celkovo podľa vyčíslenia súdom prvého stupňa
predstavujú sumu 151,55 eur; ďalšie trovy navrhovateľa predstavujú časť súdneho poplatku, ktorá sa
nevracia, teda sumu 6,63 eur ako sumu, o ktorú bol krátený súdny poplatok v dôsledku zastavenia
konania uznesením č. k. 12C/103/2011-50 zo dňa 23.01.2012. Celkovo tak trovy navrhovateľa
predstavujú sumu 158,18 eur.

Z podania navrhovateľa, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa dňa 16.08.2011 je zrejmé, že
odporkyňa uhradila navrhovateľovi už trovy konania v celkovej výške 81,06 eur (16,50 eur + 64,56 eur),
odporkyňa má teda na trovách konania celkovo zaplatiť navrhovateľovi ešte 77,12 eur.

Rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorým zaviazal odporkyňu zaplatiť trovy doterajšieho konania v
sume 158,18 eur preto považoval odvolací súd za nesprávne.

Aj keď sa je možné stotožniť s názorom prvostupňového súdu, že rozhodnutie o trovách konania má
konštitutívny charakter a že teda právo na ich náhradu vzniká až rozhodnutím povinnosti súdu na ich
náhradu, neznamená to však, že sa nemá prihliadať k už doposiaľ dobrovoľne uhradeným trovám
konania, ktoré odporkyňou nepochybne navrhovateľovi boli uhradené. Rozhodnutie o trovách konania
totiž môže byť exekučným titulom a v prípade jeho uplatnenia by došlo k nedôvodnému vymáhaniu
nároku, ktorý už bol odporkyňou dobrovoľne uhradený.

Preto odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu zmenil tak, že odporkyňu zaviazal
zaplatiť navrhovateľovi neuhradenú časť jemu patriacich trov konania v celkovej výške 77,12 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporkyni,
ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ich
neuplatnila postupom podľa § 151 ods. 1, 2 O.s.p..

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .