Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, March 27, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/143/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711213622
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6711213622.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľa A.. R. F., C.., nar.
XX. XX. XXXX, bytom R. M. č. XX, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Ľubomírom Kaščákom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Horná 35, 974 01 Banská Bystrica, proti odporcovi G..
J.. J. F., C.., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XXX/X, XXX XX B., právne zastúpenému JUDr. Katarínou
Bakytovou, advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom Centrum I. č. 28/61, 018 41 Dubnica nad

Váhom, o ochranu osobnosti, na základe odvolania odporcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k.
12C/172/2011-90 zo dňa 22. 02. 2012, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom zo dňa 22. 02. 2012 vyhovel návrhu navrhovateľa zo dňa 23. 09. 2011 a
rozhodol, že odporca je povinný písomne sa ospravedlnil navrhovateľovi za výroky prednesené dňa 17.

01. 2008 na zasadnutí členov Katedry dizajnu, nábytku a drevárskych výrobkov Technickej univerzity vo
Zvolene v tomto znení : „Ospravedlňujem sa Vám za výroky „čo si ako posratý dizajnér dokázal? Posratú
váľačku? Áno, vyhrážam sa ti, znova sa ti vyhrážam, ešte si to vybavíme a ak chceš tak aj hneď“, ktorými
som Vás urazil a poškodil Vašu osobu a Vami vykonanú prácu pred členmi katedry. Zároveň zaviazal
odporcu k povinnosti, aby v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia nahradil navrhovateľovi trovy
konania v celkovej výške 658,63 Eur, na (presne špecifikovaný) účet jeho právneho zástupcu.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že pri rozhodnutí vychádzal z § 11 a § 13 ods. 1
Občianskeho zákonníka. V súvislosti zo zistením skutkového stavu, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal,
len stručne konštatoval, že „z výpovedi svedka A.. E. (správne H. - poznámka odvolacieho súdu) M. a
svedkaA..Arch.E.H.zistil,žeodporcanazasadnutíkomisiedňa17.01.2008predniesolslová„vymyslíš
jednuposratúváľačkuatosimyslíš,žesidizajnér?Čosiakoposratýdizajnérdokázal?Posratúváľačku.“
Bolo tam aj vyhrážanie sa fyzickým útokom, ktorému zabránil prof. Y. R.. Tiež vypovedal ako svedok v

konaní a z jeho výpovede vyplynulo, že sa postavil medzi účastníkov, aby nedošlo k fyzickému stretu.
Ostatní svedkovia buď neboli na zasadnutí komisie alebo sa nepamätali na prednesené výroky.“ Na
základe toho návrhu navrhovateľa vyhovel a odporcovi uložil vyššie špecifikovanú povinnosť písomne
sa mu ospravedlniť.
Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciou ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku.

Proti uvedenému rozsudku podal odporca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil a návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. V rozsiahlom odvolaní
uviedol viacero argumentov, ktorými zdôvodňoval, prečo považuje prvostupňové rozhodnutie za vecne
nesprávne. Namietal, že okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym
skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, resp.,

že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. V prvom
rade namietal, že navrhovateľ nepreukázal, že by ním tvrdené výroky skutočne odzneli. Okresný súdvychádzal len z výpovedí dvoch svedkov (A.. H. M. a A.. arch. E. H.), avšak „ ich výpoveď nie je možné
vzhľadom na obrovský časový odstup považovať za absolútnu, t.j. za hodnovernú mimo akúkoľvek
pochybnosť“ a „je preto zarážajúce, že prvostupňový súd zobral do úvahy predovšetkým výpoveď

týchto svedkov a len na ich základe mal navrhovateľom tvrdený skutkový stav za preukázaný, a to bez
akéhokoľvek zohľadnenia ďalších vykonaných a predložených dôkazov.“ V tejto súvislosti poukázal na
ním predložený listinný dôkaz - Zápis z komisionálneho hodnotenia predmetov zo dňa 17. 01. 2008.
Vzhľadom na veľký časový odstup od doby, kedy mali navrhovateľom tvrdené výroky odznieť (17.
01. 2008), do doby podania žaloby (23. 09. 2011), je možno považovať žalobu za účelovú. Následne

namietal, že ak by aj navrhovateľom tvrdené výroky skutočne odzneli (čo zásadne popiera), „neboli
spôsobilé poškodiť osobnosť navrhovateľa, jeho dobré meno, povesť alebo občiansku česť.“ V tejto
súvislosti poukázal na to, že „ani navrhovateľ sám v rámci konania žiadnym spôsobom neuviedol a
nepreukázal, aký vplyv mali údajné výroky na jeho život, ako sa údajné narušenie jeho osobnostných
práv malo prejaviť, resp. sa prejavilo“. Príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka „poskytujú
ochranu osobnosti iba proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu tým, že znižujú

česť a vážnosť u iných (pôsobia difamačne), čo však v tomto konaní nebolo vôbec navrhovateľom
nijako dokazované a nebolo preukázané a súd sa touto otázkou tiež nijako nezaoberal. Napriek tomu.
že táto zásadná podmienka pre vyhovenie žalobe nebola splnená, súd rozhodol plne v prospech
navrhovateľa“, čo považuje „za arbitrárne rozhodnutie súdu“. Okrem toho, odporca vzniesol v odvolaní i
viaceréprocesnoprávnenámietky,ktorýmispochybňovalpriebehprvostupňovéhokonania.Akozásadnú

výhradu tohto charakteru uviedol okolnosti spojené s výsluchom svedkyne H.. F. L. Podľa zápisnice z
pojednávania zo dňa 16. 12. 2011 bola táto svedkyňa predvolaná na ďalší termín pojednávania vo veci,
t.j. na termín 25. 01. 2012. K výsluchu tejto svedkyne však došlo mimo pojednávania dňa 24. 01. 2012,
pričom súd o tomto výsluch svedkyne účastníkov vopred neinformoval a neinformoval ich ani na riadnom
pojednávaní konanom dňa 25. 01. 2012, čím „jednoznačne odňal obom účastníkom možnosť konať

pred súdom“. Okrem toho namietal, že „konajúci súd“ začínal výsluch každého svedka sugestívnou
otázkou a že sa nevysporiadal s námietkou jeho právnej zástupkyne ohľadom protokolácie do zápisnice
z pojednávania. Záverom uviedol podrobnú skutkovú a právnu argumentáciu, prečo považuje odvolaním
napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporcu žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a aby mu priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú trovy jeho právneho
zastúpenia.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom

ustanovením § 212 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a rozsudok okresného súdu podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p.
zrušil a vec mu podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátil na ďalšie konanie a to z týchto dôvodov:

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že zo strany okresného súdu v rámci

konania (a v ňom vykonávaného dokazovania) skutočne došlo k procesnému pochybeniu a to v
súvislosti s výsluchom svedkyne H.. F. L.. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 16. 12. 2011) (č.l.
51 spisu) vyplýva, že výsluch tejto svedkyne (spolu s výsluchom ďalších presne špecifikovaných
svedkov) prebehne na ďalšom pojednávaní. Z písomného pokynu sudkyne (č.l. 51 p.v. spisu) vyplýva,
že ďalší termín pojednávania na ktorý bola predvolaná (i) uvedená svedkyňa bol vytýčený na deň

25. 01. 2012. Svedkyňa sa však dostavila na súd už dňa 24. 01. 2012. Bol prevedený jej výsluch,
pričom zo zápisnice (č.l. 57 - 58 spisu) nie je zrejmé z akého dôvodu došlo k jej výsluchu mimo
termínu riadneho pojednávania (25. 01. 2012), na ktorý bola predvolaná (viď doručenka pripojená
k č.l. 51 p.v. spisu). V zásade nemožno vylúčiť výsluch svedka i mimo pojednávania, ale k tomu
môže dôjsť len výnimočne, zo závažných dôvodov a o takom procesnom úkone by mali byť účastníci

(resp. ich právny zástupcovia) primeraným spôsobom upovedomení. Ak by to výnimočne zo závažných
objektívnych dôvodov nebolo možné, je nevyhnutné dodržať aspoň postup podľa § 119 ods. 5 O.s.p.,
t.j. na začiatku ďalšieho pojednávania oboznámiť obsah takto vykonaného dôkazu. Zo zápisnice z
pojednávania zo dňa 25. 01. 2012 vyplýva, že tento procesný postup nebol okresným súdom dodržaný.
Uvedený dôkazný prostriedok - výpoveď svedkyne H.. F. L. je konštatovaný až v zápisnici z posledného

pojednávania, kde okresný súd bezprostredne pred vyhlásením rozsudku súhrnne konštatuje s čím
sa „v súlade s § 129 O.s.p. oboznamuje“. Z toho sa však nedá vyvodiť či a v akom rozsahu bol
oboznámený obsah výpovede uvedenej svedkyne. Tvrdenie odporcu uvedené v odvolaní, že uvedeným
nesprávnym procesným postupom došlo k odňatiu možnosti obidvoch účastníkov konať pred súdom, jeteda opodstatnené. Keďže však tento dôkazný prostriedok (výpoveď svedkyne H.. F. L. nebol zdrojom
dôkazu, z ktorého by okresný súd v rozhodnutí zásadným spôsobom vychádzal, uvedené procesné
pochybenie by samoosebe nebolo dostatočným dôvodom na zrušenie napadnutého rozsudku.

Napadnutý rozsudok je však postihnutý i ďalšími vadami a to konkrétne, vychádza z nedostatočne
zisteného skutkového stavu a vo svojej podstate je nepreskúmateľný.

Z ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

Podľa § 132 O.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd vykonal pomerne
rozsiahle dokazovanie, najmä svedeckými výpoveďami, ale vykonané dokazovanie nevyhodnotil podľa

zákonných procesných kritérií vyplývajúcich z vyššie citovaného ustanovenia § 132 O.s.p.. Ako už bolo
uvedené, v odôvodnení rozhodnutia len stručne konštatoval, že vychádzal z výpovedí svedkov A.. H.
M. a A.. arch. E. H. (ktorí jediní potvrdili, že zo strany odporcu mali odznieť navrhovateľom tvrdené
vyjadrenia), pričom sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s tým, prečo vychádzal práve len z týchto
výpovedí (resp. prečo práve tieto výpovede považoval za pravdivé a relevantné), žiadnym spôsobom

nevyhodnotil výpovede ostatných svedkov, napr. výpoveď svedka prof. A.. Y. R., J.., ktorý „riešil
napätie medzi navrhovateľom a odporcom“ a teda jednoznačne bol prítomný na predmetnom mieste
v inkriminovanej dobe, nevysporiadal sa s odporcom predloženým dôkazom - Zápis z komisionálneho
hodnotenia predmetov zo dňa 17. 01. 2008 (hoci i tento dôkaz konštatuje v zápisnici z pojednávania
dňa 22. 02. 2012) a pod.. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia teda nie je vôbec zrejmé, akými

úvahami sa okresný súd pri hodnotení dôkazov riadil. Ide teda o rozhodnutie, ktoré je z týchto dôvodov
absolútne nepreskúmateľné.

Odhliadnuc od tohto veľmi podstatného aspektu, napadnuté rozhodnutie vychádza i z
nedostatočnezistenéhoskutkovéhostavu.Jenesporné,ženavrhovateľsapredmetnoužaloboudomáha

práva na ochranu osobnosti podľa § 11 Občianskeho zákonníka, pričom ako prostriedok tejto ochrany
zvoliltzv.satisfakčnúžalobupodľa§13ods.1Občianskehozákonníka,voformepožiadavkynapísomné
ospravedlnenie.

Zákonná úprava ochrany osobnostných práv poskytuje ochranu len takému zásahu, ktorý je

neoprávnený, pričom za neoprávnený sa považuje taký zásah, ktorý je spôsobilý privodiť ujmu na
osobnosti fyzickej osoby z hľadiska jej postavenia v spoločnosti, resp. v určitom kolektíve.

Vovzťahukprejednávanejvecipretobudepotrebné,abyokresnýsúdjasneajednoznačneustálil(vyššie
naznačeným spôsobom hodnotenia dôkazov), či zo strany odporcu skutočne odzneli navrhovateľom

tvrdené vyjadrenia (dôkazné bremeno je na strane navrhovateľa). Ak sa preukáže, že navrhovateľom
tvrdené vyjadrenia odporcu voči jeho osobe skutočne odzneli, nie je možné vylúčiť, že boli spôsobilé
zasiahnuť do osobnostných práv navrhovateľa, pretože „ak sú v kritike k charakterizácii určitých javov a
osôb (ich konania a vlastností) použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere k cieľu
kritiky(tohtocieľabybolomožnodosiahnuťibeztakýchtovýrazov)aakznichvyplývaúmyselkritizovanú

osobu uraziť, ide o kritiku neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti
fyzickej osoby.“ (viď Právni rozhledy č. 4/1996). I v takom prípade však bude potrebné skúmať ďalší
aspekt a to, či tieto výroky privodili navrhovateľovi konkrétnu a presne špecifikovanú ujmu z hľadiska
jeho postavenia v spoločnosti, resp. aspoň v určitej časti spoločnosti alebo v kolektíve (pričom i v
tomto prípade je dôkazné bremeno na strane navrhovateľa). Týmto aspektom sa okresný súd vôbec

nezaoberal. Pri riešení tejto otázky nemôže okresný súd ponechať bez povšimnutia ani skutočnosť, že
navrhovateľom tvrdené vyjadrenia zo strany odporcu mali byť prednesené na zasadnutí členov Katedry
dizajnu, nábytku a drevárskych výrobkov Technickej univerzity vo Zvolene dňa 17. 01. 2008, pričom
predmetnú žalobu podal navrhovateľ až dňa 23. 09. 2011.Vzhľadom na predpokladaný rozsah potrebného dokazovania, s prihliadnutím na koncentračnú zásadu
a zásadu dvojinštančnosti konania, odvolaciemu súdu neostávala iná možnosť, ako napadnutý rozsudok

okresného súdu z vyššie uvedených dôvodov podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ O.s.p. zrušiť a vec mu
podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vrátiť na ďalšie konanie.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O.s.p.).

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci (§ 224 ods. 3 O.s.p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.