Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 17, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/390/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213350
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Baláž

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412213350.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Baláža a členov

senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ, s.
r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
FRIDRICH PAĽKO, s. r. o., so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, proti odporcovi Slovenská
republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Bratislava, Župné
námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 10C/163/2012-79 zo dňa 17. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ uplatnil náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu tvrdeného nesprávneho
úradného postupu exekučného súdu, ktorý nerozhodol o žiadosti na zmenu súdneho exekútora v
zákonomstanovenejlehotevexekučnomkonaní,vedenomprotipovinnémuT.G.sp.zn.12Er/232/2007.
Z odôvodnenia návrhu na začatie konania vyplývalo, že majetková ujma spočívala v nákladoch
spojených s jeho činnosťou pri správe a vymáhaní pohľadávok v období medzi doručením návrhu
na zmenu exekútora a rozhodnutím o tomto návrhu. Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol
návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal, aby bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť mu z titulu

majetkovej škody sumu 175 € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 387,24 €. Okresný súd v odôvodnení
najskôr uviedol, že sa zaoberal návrhom navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1
písm. b/ a ods. 2 písm. c/ OSP, ktorý zamietol s odôvodnením, že podanie ústavnej sťažnosti proti
rozhodnutiu súdu o vylúčení sudcov okresného súdu nie je takým dôvodom, ktorý by zakladal povinnosť
súdu konanie prerušiť. Okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, ktoré sa
nachádzajú v súdnom spise a v pripojenom spise sp. zn. 12Er/232/2007 (exekučný spis EX 1241/2012).
Navrhovateľtvrdil,žeodporcajezodpovednýzavyčíslenúškodu,ktorámuvzniklanesprávnymúradným

postupom okresného súdu v exekučnom konaní, v ktorom nerozhodol o zmene súdneho exekútora v
30 dňovej zákonom stanovenej lehote. Zo žalobného návrhu nevyplýva, aké úkony urobil navrhovateľ
na odstránenie tvrdených prieťahov, či podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v konaní alebo ústavnú
sťažnosť. Navrhovateľ neposkytol odporcovi žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie žiadosti.
Okresný súd uviedol, že nie je oprávnený posudzovať prieťahy, a túto právomoc má iba predseda súdu,
alebo Ústavný súd SR. Okresný súd by mohol vychádzať z existencie prieťahov v exekučnom konaní
len v prípade, ak by boli prieťahy konštatované vo výsledkoch vybavenia sťažnosti navrhovateľa, v

právoplatnom rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, v rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské
práva alebo v rozhodnutí Ústavného súdu SR, ktorým by sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Tiež nemal preukázané, že by boli súčasne splnené všetky
podmienky pre uplatnené náhradu škody, lebo navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup, vznikškody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Navrhovateľ
nepreukázal vznik ani výšku uplatnenej škody.

Okresný súd nezistil, že by exekučný súd nekonal bez zbytočných prieťahov, ktoré by mohli byť
považované za nesprávny úradný postup exekučného súdu v uvedenom exekučnom konaní. Poukázal
na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, pri zohľadnení
podnikateľskej činnosti a praktík navrhovateľa a to v súvislosti s právnou úpravou ochrany spotrebiteľa,
ktorá ukladá súdu posudzovať návrhy na vykonanie exekúcie v súlade s právnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v konaní na súde. Uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený v exekučných veciach
predkladal hromadné návrhy na zmenu exekútora. Navrhovateľ je vnímaný ako spoločnosť využívajúca
neprijateľné podmienky a slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb, spotrebiteľov.
Navrhovateľ nepreukázal nesprávny úradný postup, preto sa ďalšími predpokladmi zodpovednosti
odporcu za škodu, výškou škody ani nemajetkovej ujmu nezaoberal.

Na právne zdôvodnenie okresný súd uviedol § 5 ods. 1, § 9 ods. 1, ods. 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, § 44 ods.
8, ods. 9 Exekučného poriadku. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, § 151 ods. 6 OSP
a úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože podľa obsahu spisu mu v konaní žiadne trovy
nevznikli.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej 15 dňovej lehote ( ust. § 204 ods. 1, veta prvá, OSP)
odvolanie žalobca. Uviedol, že konaním súdu mu bolo upreté, resp. odňaté právo na prejednanie veci
nestranným súdom napriek tomu, že rozhodovanie veci zákonným sudcom je základným predpokladom
na splnenie podmienok spravodlivého procesu (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. IV. ÚS 345/09). V konaní bolo preto možné uskutočniť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad.
Ústne pojednávanie vo veci odklad pripúšťalo a nebolo neodkladným úkonom. Zdôraznil, že konečné
rozhodnutie vo veci vylúčeným sudcom neprichádzalo v čase jeho vydania do úvahy aj preto, že súd v
rovnakom rozhodnutí rozhodol aj o zamietnutí návrhu navrhovateľa na prerušenie konania podľa § 109
ods. 2 písm. c) O. s. p., proti ktorému pripustil odvolanie. Meritórne rozhodnutie súdu považoval preto

za predčasné. Navrhovateľ trval na osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom,
ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde. Namietal, že súd nedostatočne oboznámil
navrhovateľa s podmienkami, za ktorých je možné viesť konanie, ignoroval jeho žiadosť o zrušenie
(odročenie) nariadeného pojednávania z dôležitého dôvodu, a preto nesprávne aplikoval § 101 ods. 2
O. s. p. a viedol pojednávanie, na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Z tohto

dôvodu sa navrhovateľ nemal možnosť vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd vo svojom rozhodnutí
vychádzal a uviedol aj v odôvodnení rozhodnutia. Nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd
vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie. Za uvedenej procesnej situácie bolo porušené právo
navrhovateľa na kontradiktórny súdny proces. Súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah určil
sám. Vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia rozhodnutia poznateľný, ani to,

či sú tieto písomnosti založené v exekučnom spise. K majetkovej škode navrhovateľ uviedol, že okresný
súd sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal škodou, ktorá mala súvisieť so správou pohľadávky počas
nečinnostisúduaopisujejuakoškodu,ktorávzniklavpríčinnejsúvislostiskonanímdlžníka(povinného).
Súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej škode, ktorá mu vznikla. Rovnako sa
týka i chýbajúcich dôvodov vzniku nemajetkovej ujmy. Súd nevysvetlil, prečo nekonštatoval, že došlo

k porušeniu práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a na prejedanie veci
v primeranej lehote. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil
na ďalšie konanie.

Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania v zmysle ust. § 212 ods. 1 OSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 1, 2 OSP
napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým okresný súd zamietol návrh navrhovateľa vo veci samej a
v súvisiacom výroku o náhrade trov konania, podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vecne správny.

Podľa § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.Popreskúmaníveciodvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúdvykonaldokazovanievovecivdostatočnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil a rozhodol v súlade so svojou predošlou rozhodovacou činnosťou
v obdobných veciach, rozhodnutie aj náležite odôvodnil podľa § 157 ods. 2 OSP. Z odôvodnenia

rozhodnutia okresného súdu vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, a preto rozhodnutie nie je možné
považovať ani za prekvapivé.

Podstatná časť odvolacích námietok navrhovateľa je založená na tvrdení, že vo veci nerozhodoval

nestranný sudca. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd nadriadený, rozhodol uznesením č. k.
5NcC/346/2012-9 zo dňa 17. 10. 2012, že zákonný sudca nie je vylúčený z prejednávania a
rozhodovania tejto veci. Od vydania rozhodnutia, v ktorom nadriadený súd podrobne uviedol dôvody, pre
ktoré konajúceho zákonného sudcu možno považovať za nestranného zo subjektívneho aj objektívneho
hľadiska, nedošlo ku žiadnym novým skutočnostiam, ktoré by mali vplyv na nestrannosť zákonného
sudcu, preto je argumentácia odvolateľa o tom, že rozhodol vylúčený sudca bezpredmetná. Nad rámec

uvedeného odvolací súd dopĺňa, že aktuálna aplikačná prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej miere
prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný, profesionálny
prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu, pričom samotná skutočnosť, že predmetom konania je
nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonával aj svoju funkciu, nezakladá pomer sudcu k

veci,tedaanidôvodprejehovylúčenie.Jenutnérozlišovaťmedzipojmom„súd“a„sudcovia“azhľadiska
zásad spravodlivého procesu citlivo zvažovať ich vzťah v posudzovaných súvislostiach. Nezodpovedá
právnym pomerom priliehavosť názoru o mechanickom vzťahu medzi súdom a sudcami tohto súdu.
Vzťah sudcov je pri výkone rozhodovacej činnosti riadený princípom prezumpcie nezávislosti súdnej
moci, ktorá nepodlieha subjektívnym pocitom sudcov pri ich rozhodovaní a nie je ničím zaťažovaná

v ich postojoch voči súdu. Pôsobenie sudcov na určitom súde je vždy objektívne dané, len samá
táto skutočnosť nemôže byť dôvodom ich vylúčenia. Sudcovia ako reprezentanti verejnej moci by
tak a priori stáli vo svetle spochybňujúcom ich profesionálne schopnosti. Vzájomný vzťah medzi
sudcom a súdom nie je vzťahom zamestnaneckým alebo služobným. Sudca je pri výkone funkcie
sudcu nezávislý a zákony a iné všeobecne záväzné právne predpisy vykladá podľa svojho najlepšieho

vedomia a svedomia, rozhoduje nestranne, spravodlivo, bez zbytočných prieťahov, len na základe
skutočností zistených v súlade so zákonom (§ 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.). Skutočnosť, že
predmetom konania je nesprávny úradný postup súdu, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu,
nezakladá pomer sudcu k veci, a teda neexistuje dôvod pre vylúčenie zákonného sudcu z prejednávania
a rozhodovania predmetnej veci. V tejto súvislosti odvolací súd opätovne poukazuje na rozhodnutie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 727/2011, v ktorom bol vyslovený názor, že sudcu
vecne a miestne príslušného súdu nevylučuje z prejednávania a rozhodovania veci o náhradu škody
len tá skutočnosť, že postupom sudcu v inej veci mala byť navrhovateľovi spôsobená škoda. Otázku,
či vo veci rozhodoval vylúčený sudca, môže preskúmať súd vyššieho stupňa v riadnom inštančnom
postupe na základe riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov, teda nie ústavný súd v konaní o

sťažnosti (sťažnostiach) navrhovateľa. Uvedené vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR v skutkovo
a právne totožnej veci, napr. sp. zn. I. ÚS 89/2013 zo dňa 06. 02. 2013, resp. I ÚS 92/2013 zo
dňa 13. 02. 2013, ktorými rozhodoval o sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. proti
uzneseniam Krajského súdu v Banskej Bystrici, a ktorými rozhodol tak, že návrh navrhovateľa odmietol
pre nedostatok právomocí Ústavného súdu Slovenskej republiky na ich prerokovanie a rozhodnutie.

K ďalším dôvodom odvolania navrhovateľa odvolací súd uvádza, že súčasťou kontradiktórneho
konania je právo účastníka byť oboznámený s predloženými dôkazmi, vyjadriť sa k nim a podávať
dôkazné návrhy. Zásadu kontradiktórnosti však nemožno vykladať absolútne, resp. formalisticky, ale
len vo väzbe s ostatnými zásadami (ustanoveniami) procesného predpisu. Predovšetkým účastník

konania realizuje svoje procesné práva v rámci súdneho pojednávania, na ktoré bol navrhovateľ
riadne a včas predvolaný, pričom od možnosti ich uplatnenia sa obral sám svojím postupom, a to
bezdôvodnou neúčasťou na súdnom pojednávaní. V prípade pojednávania bez prítomnosti účastníka
za podmienok predpokladaných zákonom nemôže dôjsť k odňatiu práva účastníka konať pred súdom
(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 116/93) a zároveň nie je porušená

zásada kontradiktórnosti sporového konania. Ustanovenie § 101 ods. 2 OSP umožňuje súdu
konať v dôvodných prípadoch v neprítomnosti účastníkov konania. Dôvodom žiadosti navrhovateľa o
odročenie pojednávania bola námietka zaujatosti sudcu, ktorý vec prejednával, z dôvodu absencie jeho
nestrannosti.Aksudcatakémutonávrhunaodročeniepojednávanianevyhovelavecnásledneprejednala rozhodol v neprítomnosti účastníkov a právneho zástupcu navrhovateľa, postupoval v plnom súlade
s ust. § 101 ods. 2 OSP, keďže o jeho vylúčení, resp. nevylúčení z prejednávania a rozhodovania
veci z tých istých dôvodov už bolo právoplatne rozhodnuté nadriadeným súdom. Účasť na súdnom

pojednávaní je právo, ktoré v prejednávanej veci navrhovateľom a jeho právnym zástupcom nebolo
využité. Súčasne v tejto veci neexistoval iný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Iné chápanie
predmetného ustanovenia by viedlo k nežiaducim prieťahom v konaní, ktorých tvrdená existencia je v
konečnom dôsledku základom nároku uplatňovaného navrhovateľom v návrhu.
Navrhovateľovi nebola súdom odňatá možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam odporcu v konaní, pretože

vyjadrenia druhého účastníka konania sa vzhľadom na odôvodnenia žalobných návrhov a množstvá
konaní, ktoré prebiehajú pred všeobecnými súdmi notoricky opakujú. Navrhovateľovi je obrana odporcu
známa aj z odôvodnení už vydaných a doručených rozhodnutí. Navrhovateľ nenamietal, že by sa
vyjadrenia odporcu zásadne argumentačne líšil a navrhovateľ v odvolaní ani nenamietal, že by
vyjadrenie protistrany malo vplyv na uplatnený nárok a na rozhodnutie súdu.

Okresný súd zamietnutie žalobného návrhu odôvodnil tým, že navrhovateľ nepreukázal nesprávny
úradný postup, nepreukázal vznik škody a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a vzniknutou škodou. Hmotno-právnym dôvodom zamietnutia uplatneného nároku navrhovateľa bolo
nepreukázanie nesprávneho úradného postupu, ako základného predpokladu pre vznik zodpovednosti
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Navrhovateľ v danom prípade odôvodňoval

nesprávny úradný postup exekučného súdu nedodržaním zákonom stanovenej lehoty na vydanie
rozhodnutia o zmene súdneho exekútora, ktorý mal byť poverený ďalším výkonom exekúcie. Okresný
súd tiež správne poukázal na povahu a predmet konaní, v ktorých malo dôjsť podľa tvrdení navrhovateľa
k nesprávnemu úradnému postupu a na to, že súdy v týchto konaniach boli povinné posudzovať a
zohľadniť právnu úpravu na ochranu spotrebiteľa. Z toho dôvodu bol exekučný súd povinný posudzovať

návrhy na vykonanie exekúcie. Okresný súd urobil záver, že navrhovateľ nepreukázal prieťahy v
exekučnom konaní, preto nemohol preukázať ani príčinnú súvislosť medzi postupom súdu a vyčíslenou
škodou.

Okresný súd vykonal dokazovanie písomnosťami nachádzajúcimi sa v súdnom spise a v pripojenom

exekučnom spise. Navrhovateľovi ako účastníkovi týchto konaní nič nebránilo oboznámiť sa s ich
obsahom. Okresný súd dokazovaním, vykonaným na pojednávaní dospel k záveru, že v súdenej veci
navrhovateľ v súvislosti s postupom exekučného súdu pri zmene súdneho exekútora nepreukázal
majetkovú škodu ani nemajetkovú ujmu a nemal preukázaný nesprávny úradný postup. Z toho dôvodu
nemal preukázaný vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom a

preto okresný súd nemal dôvod zaoberať sa vyčíslením peňažných nárokov.

Odvolací súd poznamenáva, že doba rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora v posudzovanej veci
nebola neprimeraná, najmä s prihliadnutím na okolnosti prípadu, na ktoré poukázal aj okresný súd, keď
tak okresnému ako aj odvolaciemu súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že navrhovateľ podával

žiadosti o udelenie poverení na vykonanie exekúcií hromadne alebo zmenu exekútora, teda v rovnakom
čase zaťažil všeobecný súd väčším počtom podaní a konajúci súd pre posúdenie žiadosti o vydanie
poverenia a podkladov na vykonanie exekúcie objektívne potreboval dlhší čas.

Zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom,

je v sústave práva zaradená do občianskoprávneho zodpovednostného systému; ide o občianskoprávnu
zodpovednosť osobitného druhu upravenú samostatným zákonom. Ide o zodpovednosť objektívnu bez
zreteľa na zavinenie, nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti je
jednak (v danej veci) vytýkaný nesprávny úradný postup okresného súdu, existencia škody a príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je súčasné, teda kumulatívne splnenie všetkých
troch základných predpokladov, ktorými sú zistenia nesprávneho úradného postupu, existencia vzniku
škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy a príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
a vznikom škody. Ak jeden z predpokladov nevyhnutný pre vznik zodpovednosti za škodu nie je
preukázaný žalobný nárok nemožno priznať. Okresný súd odôvodil rozhodnutie tým, že navrhovateľ

nepreukázal vznik škody v súvislosti s postupom exekučného súdu pri zmene súdneho exekútora.
Okresný súd preto dôvodne aj s prioritou na hospodárnosť konania ďalšie predpoklady a dôvody
vzniku zodpovednosti skúmať nemusel. Uvedené skutočnosti však neboli ani obsahom odvolania, lebo
navrhovateľ nenapadol uvedené skutkové a právne závery okresného súdu, ktoré boli hmotnoprávnymdôvodomzamietnutianávrhu.Napriektomuodvolacísúdkonštatuje,žeokresnýsúdumožnilúčastníkom
realizáciu ich procesných práv a vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v
zmysle ust. § 157 ods. 2 OSP aj odôvodnil v súlade s doterajšou rozhodovacou činnosťou.

V žiadnom prípade neobstojí ani ďalšie tvrdenie navrhovateľa, ak uvádza, že v danej veci nebolo
možné rozhodnúť bez nariadenia pojednávania. Uvedené je v úplnom rozpore s vyššie uvedenými
skutočnosťami, keďže okresný súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré bol navrhovateľ riadne a včas
predvolaný, viď zápisnicu o pojednávaní č. k. 10C/163/2012-75 z 17. 12. 2014.

Vzhľadom na tieto dôvody, ako aj dôvody, ktoré vo svojom rozhodnutí uviedol súd prvého stupňa, a ktoré
nebolo potrebné pre svoju presvedčivosť opätovne uvádzať v tomto rozhodnutí, odvolací súd podľa §
219 ods. 1 OSP. rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, a to vrátane súvisiaceho
výroku o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2 OSP). Okresný súd pri rozhodovaní o
náhrade trov prvostupňového konania vychádzal správne z ust. § 142 ods. 1 OSP, podľa úspechu v
konaní a súčasne dôvodne aplikoval ust. § 151 OSP.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa výsledku odvolacieho konania a
§ 151 ods. 1, ods. 2 OS. Vzhľadom k tomu, že úspešný odporca náhradu trov odvolacieho konania
neuplatnil a z obsahu spisu ani trovy odvolacieho

Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.