Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, January 20, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/288/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314207133
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8314207133.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom v
Bratislave, Šoltésovej 14, IČO: 36 862 711, proti žalovanej P. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XX, S.,
o zaplatenie sumy 371,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Humenné, č.k. 11C 130/2014-65 zo dňa 2.10.2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudoksúduprvéhostupňavovýrokuotrováchvedľajšiehoúčastníkaavrozsahuzrušenia
vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len súd prvého stupňa) napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobcovi sumu 100,36 eur spolu s 9,25% úrokom z omeškania zo sumy 26,84 eur od 18.06.2011 do
zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy 26,84 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, 9,5% úrokom

z omeškania zo sumy 23,34 eur od 18.08.2011 do zaplatenia, s 9,5% úrokom z omeškania zo sumy
23,34 eur od 18.09.2011 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej
časti súd žalobu o zaplatenie 270,72 eur spolu s 9,5% úrokom z omeškania od 18.10.2011 do zaplatenia
zamietol. Žalovanej súd náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nepriznal náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi.

Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žaloba je dôvodná v časti týkajúcej sa úhrady pohľadávky
za poskytnuté služby elektronickej komunikácie vo výške 100,36 eur, preto uložil žalovanej povinnosť
žalobcovitútosumuuhradiť.Jenepochybné,žežalovanásadostaladoomeškaniasozaplatenímsvojho
záväzku v časti o zaplatenie 100,36 eur, a preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania. Dojednanú
zmluvnú pokutu v zmluve o poskytnutí služieb považoval súd za neprimeranú sankciu, pretože žalobca
vôbec nešpecifikoval, ktorú povinnosť žalovaná porušila a za porušenie ktorej konkrétnej povinnosti jej

bola uložená a vyúčtovaná zmluvná pokuta. V danom prípade žalobca pre prípad porušenia zmluvných
podmienok dojednal ako sankciu zmluvnú pokutu sume 270,72 eur. Takto určená výška zmluvnej pokuty
je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd v tejto časti žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len O.s.p.). V danej veci úspech žalobcu predstavuje 100,36 eur (27,04%) a úspech žalovanej

270,72eur(72,96%),t.j.vkonečnomdôsledkubolavkonaníúspešnážalovaná,ktorejbypatrilanáhrada
trov konania. Nakoľko si žalovaná náhradu trov konania neuplatnila, súd rozhodol tak, že žalovanej
náhradu trov konania nepriznal.

Vedľajší účastník na strane žalovanej si uplatnil trovy právneho zastúpenia. Prvostupňový súd mal za to,
že v danej veci ide o rutinnú záležitosť, ktorá je zvládnuteľná prostredníctvom administratívy vedľajšieho

účastníka a na ktorú nebola potrebná odborná pomoc zvoleného advokáta. Trovy konania vzniknuté
zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní mení len oaktualizáciu tej-ktorej veci a jej individualizáciou na súdoch v Slovenskej republike nemožno podľa
názoru súdu prvého stupňa považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na
súde. V takomto prípade zastupovanie advokátom nezodpovedá účelu, ktorý sleduje procesné právo

inštitútom zastupovania advokátom v súdnom konaní. Je potrebné rozlišovať, že právo na právnu pomoc
a náhrada trov konania sú dve rozdielne veci, ktoré síce spolu súvisia, avšak nie sú neoddeliteľné. Právo
na náhradu trov konania (vrátane tých, ktoré vznikli v súvislosti so zastupovaní advokátom) totiž závisí
od iných predpokladov, než možnosť nechať sa zastupovať advokátom. Správnosť tohto názoru možno
dokumentovať aj tými súdnymi konaniami, v ktorých sa účastníkom náhrada trov konania nepriznáva

(napr. rozvod manželstva, kde žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a ďalšími) a
účastníci konania pritom majú právo nechať sa v súdnom konaní zastupovať. Ak teda súd neprizná
náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, keď dospeje k záveru, že trovy účelne nevynaložil, nejde
o porušenie práva na právnu pomoc. Vedľajší účastník sa preto mohol dať zastupovať v súdnom konaní
advokátom, avšak trovy, ktoré vynaložil v tejto súvislosti, nemožno považovať za trovy účelné. Preto súd
s poukazom na vyššie uvedené vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal (viď uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 MCdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014).

Proti rozsudku, a to proti výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, podalo včas
odvolanieZdruženie-Pomocaochranaspotrebiteľa„POS“.Namietalo,žesúdprvéhostupňanesprávne
aplikoval § 142 ods. 2 O.s.p. vo vzťahu k úspechu vedľajšieho účastníka. Má za to, že bolo úspešné

v celom rozsahu, pretože v žalobe sú spojené viaceré skutkovo a právne samostatné nároky a ono
do konania vstúpilo len vo vzťahu k uplatňovanej zmluvnej pokute, ktorou boli porušované práva
spotrebiteľa. Taktiež argumentovalo tým, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva ako účastník,
a teda sa môže dať účelne zastúpiť advokátom. Zdôraznilo sankčný charakter náhrady trov konania. Z
uvedených dôvodov navrhlo rozsudok v napadnutej časti zmeniť a náhradu trov konania priznať.

Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhol podané odvolanie odmietnuť ako odvolanie podané
neoprávnenou osobou.

Odvolací súd v zmysle zásad upravených v ustanovení § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho

napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v
súlade s ustanovením § 214 ods. 1,2 O.s.p. a zistil, že rozhodnutie je potrebné v napadnutej časti zrušiť.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 137 O.s.p. trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p. ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

Podľa § 93 ods. 3 O.s.p., do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Ak ako vedľajší účastník vstupuje do konania z vlastného
podnetu právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,
súčasťou oznámenia o vstupe musí byť aj súhlas účastníka, popri ktorom sa zúčastňuje na konaní, inak
súd na oznámenie o vstupe neprihliada. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na

návrh.

Podľa § 93 ods. 4 O.s.p. v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná
však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi
ich súd po uvážení všetkých okolností.

Odvolací súd má za preukázané, že v predmetnej veci Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“
prejavilo vôľu vstúpiť ako vedľajší účastník do konania na strane žalovanej, a to písomným oznámením o
vstupe do konania zo dňa zo dňa 15.7.2014. Súd prvého stupňa následne oboznámil účastníkov konaniaso vstupom Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ ako vedľajšieho účastníka do konania a
absenciu súhlasu žalovanej so vstupom vedľajšieho účastníka do konania. Žalobca podaním zo dňa
9.9.2014 ( čl. 58 až 60 spis ) okrem iného namietal vstup tohto združenia do konania. Súd prvého stupňa

na predmetnú námietku prípustnosti vstupu nereagoval. Vzhľadom na skutočnosť, že súd prvého stupňa
o tejto námietke v zmysle § 93 ods. 3 O.s.p. doposiaľ nerozhodol, je potrebné jeho rozhodnutie o trovách
konania vedľajšieho účastníka považovať za predčasné, a teda nesprávne.

Pokiaľ ide o námietky Združenia - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ vo vzťahu k napadnutému

výroku o trovách konania, odvolací súd sa s nimi stotožňuje. V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom
konaní viacero právnych vecí, považuje sa na účely rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto
vecí za samostatnú. V takom prípade treba samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov
(§ 142 ods. 1 a ods. 2 O.s.p.), ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v nepatrnej časti alebo či rozhodnutie
o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.), a to
samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí.

Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom
konaní (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 11/2011 zo dňa
11.10.2012, tiež Ján Mazák, Ľudovít Šoltýs: Trovy konania v civilnom procese, Mimoriadne vydanie
Bulletinu slovenskej advokácie, str. 54, 55, 1997, cit. ,,Nie je možné považovať za čiastočný úspech, ak

žaloba,vktorejsauplatniliviacerénároky,bolačiastočneúspešnáačiastočnesazamietlatak,žeúspech
i neúspech sa týkali samostatných nárokov (samostatných právnych dôvodov žaloby). V takom prípade
sa plný úspech alebo čiastočný úspech vo veci skúma so zreteľom na každý nárok, ktorý by ináč mohol
byť samostatne uplatnený. Taký prístup by mal nájsť aj vyjadrenie vo výroku o náhrade trov konania.“ Z
obsahu spisu nepochybne vyplýva, že Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS“ namietalo iba

zmluvnú pokutu právoplatne judikovanú ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
poukazujúc na § 53a Občianskeho zákonníka (čl. 41). Jeho obrana bola opodstatnená a žaloba v časti
zmluvnej pokuty bola zamietnutá.

Procesná aktivita vedľajšieho účastníka súvisí s ochranou spotrebiteľa, ktorej sa priznáva význam pri

zvyšovaní kvality života spotrebiteľov (porov. rozsudok súdneho dvora Mostaza Claro C-168/05, bod 37,
cit.: Okrem toho, smernica, ktorá smeruje k posilneniu ochrany spotrebiteľa, predstavuje podľa článku
3 ods. 1 písm. t) ES opatrenie nevyhnutné na splnenie poslania zvereného Spoločenstvu , najmä, na
zvýšenie životnej úrovne a kvality života v celom Spoločenstve (pozri analogicky v súvislosti s článkom
81 ES rozsudok Eco Swiss, už citovaný, bod 36).

Zákonodarca v § 137 O.s.p. explicitne u právnických osôb zaoberajúcich sa kolektívnou ochranou
práv zvýraznil v rámci indikatívneho výpočtu trov konania aj výdavky takejto osoby. Z dôvodovej
správy ,,Navrhovaná právna úprava bude dopadať aj na ďalšie právnické osoby, ktoré sú v súlade
s právnymi aktmi Európskej únie aktívne legitimované na kolektívnu ochranu zákonom chránených

záujmov, napr. vo sfére ochrany pred diskrimináciou, alebo vo sfére kolektívnej ochrany práv
spotrebiteľa. V týchto prípadoch budú osobitnými predpismi napr. zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom
zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (antidiskriminačný zákon), zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 82/2005
Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Navrhovaná právna úprava bude predstavovať aj

výrazný príspevok ku kolektívnej ochrane práv osôb“.

Ani judikatúra Súdneho dvora Európskej únie nevidí žiadny dôvod na poskytnutie právnej ochrany aj
právnickej osobe „Zásada účinnej súdnej ochrany, ako je stanovená v článku 47 Charty základných práv
Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené, aby sa jej dovolávali právnické osoby,

a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä oslobodenie od platenia trov konania
alebo zastupovanie advokátom“ (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-279/09).
Niet dôvodu na výnimku ani v prípade vedľajšieho účastníka a jeho práva na náhradu trov konania.

Občiansky súdny poriadok v § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní

zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby sa vedľajší účastník nemohol dať zastúpiť zástupcom
a aby mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. U
právnických osôb zameraných na kolektívnu ochranu práv môže ísť o rôzne záujmové zameraniea dokonca špecializáciu (napr. bytové spotrebiteľské veci, finančný trh a iné). Služba advokáta je
pochopiteľná a logická, pretože úspech v súdnom konaní je determinovaný nielen tým, kto a aké právo
má (hmotnoprávny aspekt), ale aj schopnosťou toto právo uplatniť (procesnoprávny aspekt). Náklady s

tým spojené sú v zásade účelné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho
účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom. Argumenty súdu prvého stupňa v tomto smere preto
nie sú opodstatnené.

Odvolaciemu súdu je známy aj právny názor vyslovený v rozhodnutí ( uznesení ) NS SR sp. zn.

6MCdo/9/2013zodňa20.03.2014,kdejeuvedené,žetrovykonaniavzniknutézastupovanímadvokátom
v tzv. hromadných ( skutkovo a právne takmer totožných ) veciach, kde sa obsah jednotlivých podaní,
vyhotovených advokátom, mení len o aktualizáciu a individualizáciu tej - ktorej veci, nemožno považovať
za trovy nevyhnutné ( účelne ) vynaložené na riadne uplatnenie alebo bránenie práva na súde.

Ak sa týmto názorom prvostupňový súd mieni riadiť, musí vyhodnotiť, či je prejednávaná vec tzv.

hromadnou, že podanie vedľajšieho účastníka z č.l. 41 je používané vedľajším účastníkom aj v ďalších
veciach hromadných sporoch, že aktualizuje len toho podanie a bližšie individualizuje ho vo vzťahu ku
konkrétnej veci ( napr.- úpravou výšky uplatnenej pohľadávky, označenie účastníka a pod. ) V opačnom
prípade rozhodnutie súdu prvého stupňa je nepreskúmateľné a arbitrárne.

S poukazom na uvedené odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok v napadnutom
výroku o trovách vedľajšieho účastníka zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude postupovať v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a po rozhodnutí

o námietke prípustnosti vstupu vznesenej žalobcom opätovne rozhodnúť o trovách konania vo vzťahu
k vedľajšiemu účastníkovi.

V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania (§
224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.