Uznesenie ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, August 12, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/38/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214930
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6412214930.1

Uznesenie

KrajskýsúdvBanskejBystrici,vprávnejvecinavrhovateľaBLTelecomdebt,s.r.o.,sosídlomŠoltésovej
14, 811 08 Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zastúpeného SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Advokátska
kancelária so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi F. P., nar.
XX. XX. XXXX, bytom XXX XX B. P. XXX, zastúpeného opatrovníčkou Y. V., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Zvolen, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu VŠEOBECNEJ OCHRANY

PRÁV SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, právne
zastúpeného JUDr. Bohdanom Jakubisom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Dobrovičova
13, 811 09 Bratislava, v konaní o zaplatenie 502,05 Eur s príslušenstvom, na základe odvolania
navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 5C/173/2014 - 74 zo dňa 18. 11.
2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu m e n í tak, že vstup VŠEOBECNEJ OCHRANY PRÁV SPOTREBITEĽOV,

so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962, do konania ako vedľajšieho
účastníka na strane odporcu je p r í p u s t n ý.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „prvostupňový súd“) uznesením zo dňa
18. 11. 2014 rozhodol, že pripúšťa vstup občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO: 42 362 962 do konania ako

vedľajšieho účastníka na strane odporcu. V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že boli splnené
podmienky pre účinný vstup vedľajšieho účastníka na stranu odporcu do konania s tým, že výslovný
súhlas odporcu so vstupom nie je potrebný.

Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal navrhovateľ prostredníctvom právneho zástupcu v
zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na novelizované znenie ustanovenia § 93 O.s.p. (v znení od 01.

01. 2015), rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C 470/12 zo dňa 27. 02.
2014, na potrebu súhlasu hlavného účastníka so vstupom vedľajšieho účastníka a v súvislosti s tým
na argumentáciu uvedenú Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 188/2012
zo dňa 05. 02. 2013. Ďalej uviedol, že ide o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa ako
vedľajšieho účastníka do súdnych konaní, ktoré vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym
zástupcom bez toho, aby vopred vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelom

vstupu do konaní ochrana spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania.
Na základe uvedených argumentov, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvostupňového súdu tak,
že vstup vedľajšieho účastníka do konania sa nepripúšťa a zaväzuje vedľajšieho účastníka nahradiť
navrhovateľovi trovy konania.

Odporca a vedľajší účastník sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrili.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanovením §
212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a uznesenie okresného súdu
podľa § 220 O.s.p. zmenil.

Je však potrebné uviesť, že ide len o zmenu formulácie výroku uznesenia okresného súdu a z hľadiska
obsahu ide o potvrdenie názoru okresného súdu, že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania
na strane odporcu nastali a jeho vstup do konania je prípustný. Formuláciu výroku bolo potrebné
zmeniť z dôvodu, že znenie výroku o „pripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania“ evokuje,

že účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastávajú až právoplatným rozhodnutím súdu
ako je to napríklad v prípade rozhodnutia podľa § 92 ods. 1 O.s.p. o pripustení vstupu ďalšieho
účastníka do konania, účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania však nastávajú už samotným
doručením oznámenia o vstupe súdu, a preto podľa názoru odvolacieho súdu obsahu rozhodnutia lepšie
zodpovedá znenie výroku o tom, že vstup občianskeho združenia VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV
SPOTREBITEĽOV, so sídlom v Bratislave do konania ako vedľajšieho účastníka na stranu

odporcu je prípustný.

Ďalej ešte odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zákonom č. 353/2014 Z. z. ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia
a dopĺňajú niektoré zákony došlo k zmene ustanovenia § 93 ods. 3 O.s.p. a na to, aby vedľajší účastník,

ktorým je právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa podľa osobitného predpisu,
účinne vstúpil z vlastného podnetu do súdneho konania, musí doložiť aj súhlas hlavného účastníka,
na strane ktorého chce v konaní vystupovať, inak súd na oznámenie o vstupe neprihliada. Uvedené
ustanovenie však nadobudlo účinnosť 1. januára 2015 a nemožno ho aplikovať na vstup vedľajšieho
účastníka do konania, ku ktorému došlo pred uvedeným termínom. Uvedenej skutočnosti preto bude

zodpovedať aj nasledujúca časť odôvodnenia tohto rozhodnutia.

Zo spisu okresného súdu vyplýva, že návrhom na začatie konania sa navrhovateľ ako právny nástupca
pôvodného veriteľa voči odporcovi domáhal zaplatenia dlžnej sumy s príslušenstvom.
Dňa 11. 09. 2014 bolo okresnému súdu doručené oznámenie vedľajšieho účastníka Všeobecná ochrana

práv spotrebiteľov so sídlom v Bratislave, že vstupuje do tohto súdneho konania ako vedľajší účastník
na stranu odporcu, ktoré bolo dňa 03. 11. 2014 doručené opatrovníčke odporcu a navrhovateľovi. Dňa
10. 11 2014 bola okresnému súdu doručená námietka navrhovateľa proti účasti vedľajšieho účastníka
v konaní a k vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Na základe uvedenej námietky okresný súd
rozhodol odvolaním napadnutým uznesením.

Podľa § 93 ods. 2 O.s.p., ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť
konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.
Podľa § 93 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2014, do konania vstúpi buď z vlastného
podnetu alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti

vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh.

Podľa § 93 ods. 4 prvá a druhá veta O.s.p., v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti
ako účastník. Koná však iba sám za seba.

V prejednávanej veci je zrejmé, že predmetom konania je nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej
zmluvy (v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka), konkrétne zo zmluvy o pripojení
uzavretej podľa uzavretá podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov. Vedľajší účastník je občianskym združením, predmetom činnosti ktorého
je ochrana práv spotrebiteľov.

K námietkam uvedeným v odvolaní považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že z vyššie
uvedených ustanovení O.s.p. jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter sporu
občianske združenie VŠEOBECNÁ OCHRANA PRÁV SPOTREBITEĽOV,
so sídlom v Bratislave (resp. akýkoľvek subjekt, ktorého predmetom činnosti je ochrana práv

spotrebiteľa) má oprávnenie vystupovať v tomto konaní ako vedľajší účastník na strane odporcu
(spotrebiteľa), pričom nemusí preukazovať „právny záujem na jeho výsledku“, pretože možnosť, aby
vystupoval ako vedľajší účastník na strane odporcu (spotrebiteľa) mu dáva priamo špeciálna zákonná
úprava uvedená v ustanovení § 93 ods. 2 O. s. p. Účinky vstupu vedľajšieho účastníctva podľa §93 ods. 2 O.s.p. nastávajú už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe súdu (bez ohľadu na
konkrétnu fázu právoplatne neskončeného konania); výslovný súhlas podporovaného účastníka so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane nie je potrebný. Odvolací súd

zdôrazňuje, že vyššie uvedené závery sa v plnej miere uplatnia len vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi,
ktorým je právnická osoba založená za účelom ochrany práv podľa osobitného predpisu a ktorej vstup
do konania bol realizovaný do 31. 12. 2014. Preto pokiaľ v prejednávanej veci vedľajší účastník doručil
oznámenie o svojom vstupe do konania na strane odporcu podľa § 93 ods. 2,3 O.s.p. v znení platnom
a účinnom do 31. 12. 2014, je právnickou osobou, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa

osobitného predpisu a pokiaľ odporca nevyjadril nesúhlas so vstupom vedľajšieho účastníka do konania
na svojej strane, námietka navrhovateľa proti vstupu vedľajšieho účastníka do konania nie je dôvodná.

Pokiaľ navrhovateľ namietal hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľov do
súdnych konaní s tým, že vstupujú automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vedeli
o konkrétnych okolnostiach sporu a v tej súvislosti potom nie je zrejmé, či účelom vstupu je ochrana

spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania, odvolací súd považuje za potrebné k
tejto odvolacej námietke uviesť, že toto rozhodnutie nerieši náhradu trov konania vedľajšieho účastníka
a posudzovanie ich účelnosti, pretože táto bude predmetom rozhodovania prvostupňového súdu v
príslušnom procesnom štádiu konania.

Ďalej pokiaľ navrhovateľ v odvolaní poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 3Cdo/188/2012 zo dňa 05. 02. 2013, odvolací súd považuje k jeho interpretácii za potrebné
uviesť a zdôrazniť predovšetkým skutkové okolnosti, za ktorých bolo predmetné rozhodnutie prijaté.
Uvedeným rozhodnutím najvyššieho súdu bolo v dovolacom konaní zrušené rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove ako súdu odvolacieho, ktorým odmietol odvolanie podané vedľajším účastníkom a

vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. V danom prípade oznámilo občianske združenie založené
za účelom ochrany práv spotrebiteľa vstup do konania ako vedľajší účastník. Po oboznámení sa so
vstupom vedľajšieho účastníka súdom navrhovateľ namietol prípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka
do konania a prvostupňový súd konal ďalej bez toho, aby o tejto námietke rozhodol. Prvostupňový súd
taktiež vyzýval aj odporcu na vyjadrenie, či so vstupom vedľajšieho účastníka súhlasí s tým, že ak sa v

stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa mať za to, že so vstupom súhlasí. K takémuto
postupu najvyšší súd uviedol, že „súd prvého stupňa chcel zrejme postupovať podľa § 101 ods. 3 O.s.p.,
v zmysle ktorého ak súd vyzve účastníka, aby sa vyjadril o určitom návrhu, ktorý sa týka
postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa účastník v určitej lehote nevyjadrí, bude sa
predpokladať,ženemánámietky.Súdprvéhostupňasialepritomdostatočneneuvedomil,žejehovýzva

adresovaná účastníkom konania sa netýka "postupu a vedenia konania", a že z tohto dôvodu sa nemôže
uplatniť domnienka v zmysle § 101 ods. 3 O.s.p. Výzva súdu podľa tohto ustanovenia neprichádza totiž
do úvahy vtedy, keď má viesť k vyriešeniu otázky procesného postavenia subjektov zúčastňujúcich sa
konania. Postup súdu prvého stupňa, ktorý nezodpovedal uvedenému ustanoveniu, mal v danej veci za
následok, že ZDRUŽENIE bolo súdmi považované za vedľajšieho účastníka bez toho,

aby bolo (právne účinným spôsobom) zisťované a zistené stanovisko odporcu k vstupu ZDRUŽENIA
do konania.“ Prvostupňový súd následne rozhodol o uplatňovanom nároku rozsudkom a proti výroku,
ktorým bolo rozhodnuté o zmluvnej pokute, podal odvolanie vedľajší účastník. Toto odvolanie bolo
odvolacím súdom odmietnuté ako podané neoprávnenou osobou s argumentáciou, že vedľajší účastník
môže podať odvolanie podľa § 201 O.s.p. len v tom prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý

spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a vedľajším účastníkom, čo v danom prípade nie je dané. Proti
uvedenému rozhodnutiu podalo dovolanie občianske združenie v pozícii vedľajšieho účastníka. Podľa
názoru dovolacieho súdu v tomto prípade odvolací súd odvolanie odmietol z dôvodu, ktorý jednoznačne
neprichádzal do úvahy a postupom odvolacieho súdu bola vedľajšiemu účastníkovi odňatá možnosť
konať pred súdom. Podstatným pritom bolo, že súdy oboch stupňov vo veci konali a rozhodovali bez

toho, aby bolo právne účinným spôsobom zisťované a zistené stanovisko odporcu k vstupu vedľajšieho
účastníka do konania.

V súvislosti so vstupom vedľajšieho účastníka do konania najvyšší súd ďalej vo svojom
rozhodnutí uviedol,že„vedľajšíúčastníkmôžedokonaniavstúpiťbuďzvlastnejiniciatívyaleboiniciatívy

účastníka konania. Ak účastník konania navrhne, aby určitý subjekt vstúpil do konania ako vedľajší
účastník, súd oboznámi s uvedeným návrhom tento subjekt a vyzve ho, aby sa k nemu
vyjadril a oznámil, či vstupuje do konania ako vedľajší účastník. Pokiaľ označený subjekt urobí procesný
úkon prejavujúci jeho vôľu vstúpiť do konania, stáva sa vedľajším účastníkom vo chvíli, keď súdu dôjdejeho písomné oznámenie alebo keď svoj úkon urobí ústne do súdnej zápisnice; k vzniku vedľajšieho
účastníctvasanevyžadujerozhodnutiesúdu.Pokiaľúčastníkomnavrhnutýsubjektneprejavívôľuvstúpiť
do konania v procesnej pozícii vedľajšieho účastníka, nevzniká jeho vedľajšie účastníctvo;

nikoho totiž nemožno nútiť, aby sa stal vedľajším účastníkom konania. Súd z vlastnej iniciatívy neskúma,
či je vedľajšie účastníctvo prípustné, alebo neprípustné; o (ne)prípustnosti vedľajšieho účastníctva
rozhoduje, ak niektorý z účastníkov namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania.
Aj vtedy, keď vstup do konania iniciuje samotný vedľajší účastník, majú účastníci právo vyjadriť sa k jeho
úkonu, ktorým prejavil, že vstupuje do konania, a prípadne namietať neprípustnosť tohto vstupu.“

Vo vzťahu k predchádzajúcej rozhodovacej činnosti najvyššieho súdu je v odôvodnení rozhodnutia
uvedené, že „uvedený výklad dovolacieho súdu sa neprieči doterajšej rozhodovacej praxi najvyššieho
súdu (viď napríklad jeho rozhodnutia vo veciach sp. zn. 3 Cdo 319/2009 alebo 5 Cdo 201/2004),
ani konštantnej judikatúre (R 57/2009) spočívajúcej na právnom závere, že vedľajší účastník nadobúda
svoje procesné postavenie aj bez rozhodnutia súdu - už tým, že súdu dôjde jeho

oznámenie o vstupe do konania a že o prípustnosti vedľajšieho účastníctva rozhoduje súd
len ak účastník konania namietne neprípustnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania. Výklad, ktorý
v preskúmavanej veci podáva dovolací súd, iba: 1. pripomína, že súd musí vždy účastníkov konania
právne relevantným spôsobom (viď tiež ďalej) upovedomiť o procesnom úkone fyzickej alebo právnickej
osoby, ktorá prejavila vôľu vstúpiť do konania ako vedľajší účastník, 2. zdôrazňuje, že súd

musí mať za každých okolností jasno v otázke, či účastník, ktorého chce vedľajší účastník (vstupujúci do
konania z vlastnej iniciatívy) v konaní podporovať, s jeho podporou súhlasí, resp. či účastník neprejavil
nesúhlas s vedľajším účastníctvom, 3. dodáva, že súd musí vždy zákonu zodpovedajúcim spôsobom
reagovať na prípadný nesúhlasný (resp. neprípustnosť namietajúci) procesný úkon účastníka konania.“

Z právnych názorov vyslovených najvyšším súdom v predmetnom rozhodnutí podľa názoru odvolacieho
súdu je nosným ten, ktorým najvyšší súd konštatoval, že „skutočnosť, že vôľu vstúpiť do určitého konania
prejaví právnická osoba, činnosť ktorej je zameraná na ochranu práv spotrebiteľa, neznamená,
že spotrebiteľ musí s jej vstupom do konania súhlasiť. Povahe a účelu občianskeho súdneho sporového
konania by sa priečil vstup takéhoto vedľajšieho účastníka do konania, ktorý by bol spotrebiteľovi

nanútený.“ Navrhovateľ v odvolaní poukazuje na časť rozhodnutia najvyššieho súdu bez toho, aby
rešpektoval vzájomnú súvislosť a nadväznosť s inými pasážami tohto rozhodnutia. Z kontextu celého
rozhodnutia nemožno dôjsť k záveru, že v prípade, že sa hlavný účastník, na podporu ktorého vedľajší
účastník do konania vstupuje, k vstupu nevyjadrí - výslovne s ním nevyjadrí súhlas, súd musí rozhodnúť
o neprípustnosti vstupu takéhoto vedľajšieho účastníka do konania.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu s
odkazom na § 220 O.s.p. zmenil tak, že vstup vedľajšieho účastníka do konania na strane
odporcu je prípustný.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.