Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 15, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 17C/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613212864
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gabrielová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6613212864.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr.Andreou Gabrielovou v právnej veci žalobkyne U. R., K..

XX.XX.XXXX, O. J.A., Y. H. XXXX/XX zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s.r.o.
Ľudová 14, Košice proti žalovanému Rapid life životná poisťovňa a.s. so sídlom Garbiarska 2, Košice,
IČO: 31 690 904 zast. advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom, advokátska kancelária Němcovej 22,
Košice v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne na zrušenie rozhodcovského rozsudku arbitrážneho súdu v Košiciach vydaného
dňa 19.01.2012 pod sp.zn. 3C/2327/2012 z a m i e t a .

Návrh na odklad vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu v Košiciach pod sp.zn.
3C/2327/2012 zo dňa 19.01.2012 sa z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 10.07.2013 domáhala, aby súd zrušil rozhodcovský
rozsudok vydaný Arbitrážnym súdom Košice pod sp.zn. 3C/2327/2012 zo dňa 19.01.2012 a žalovaného
zaviazal na náhradu trov konania. Zároveň v súlade s § 40 ods. 2 Zák.č. 244/2002 Z.z. žiadala,
aby súd vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložil. Návrh odôvodnila tým, že dňa XX.XX.XXXX

uzatvorila so spoločnosťou Rapid life, životná poisťovňa a.s. poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalovaný
návrhom na začatie konania o zaplatenie 157,96 eura a návrhom na splátkový kalendár zo dňa
02.01.2012 podanom na Arbitrážnom súde Košice si uplatnil osobitnú pohľadávku vo výške 157,96 eura
s príslušenstvom, ktorá mala zodpovedať nákladom žalovaného vynaložených na uzavretie poistnej
zmluvy.Rozsudkomrozhodcovskéhosúduzodňa19.01.2012jejboloakospotrebiteľoviuloženézaplatiť
žalovanémusumuvovýške157,96euraatrovyrozhodcovskéhokonaniavovýške276,-eur.Príslušnosť
rozhodcovského súdu bola podľa žalovaného daná na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v časti

XV Všeobecných poistných podmienok, ktorá vyžaduje od žalobcu, aby všetky spory so žalovaným riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní čo je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je v absolútnom rozpore
so zákonom. Žalobkyňa, ako spotrebiteľ a osoba, ktorá chcela uzavrieť poistnú zmluvu postupujúc na
základe pokynov a v dobrej viere podpísala všetky predložené dokumenty. Nemohla ani len tušiť k
čomu všetkému sa má zaviazať podpísaním Všeobecných poistných podmienok. Nevyhnutné je taktiež
uviesť, že v prípade nepodpísania Všeobecných poistných podmienok by nedošlo ani ku uzavretiu
samotnej poistnej zmluvy. Aj v prípade, ak by uvedené podpísanie poistných podmienok malo obstáť

ako platný právny úkon je viac než zrejmé, že tvrdenie žalovaného a rozhodcovského súdu je v
rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka podľa ktorých aj v uvedenom prípade
a uvedenom znení rozhodcovskej doložky nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku tak,
ako to vyžaduje pre jej platnosť občiansky zákonník. Pre každého spotrebiteľa je neporovnateľnevýhodnejšie a hospodárnejšie zúčastniť sa súdneho konania vedeného na súde v obvode jeho bydliska,
než konania pred rozhodcovským súdom vzdialeným viac než 100 km od jeho bydliska. Dohodou s
takýmto znením si spotrebiteľ jednoznačne a bezpochyby zhoršil svoje zmluvné postavenie. Bez nej by

sa konanie uskutočnilo v mieste jeho bydliska a na príslušnom okresnom súde. V danom prípade ide
o zjavnú nerovnováhu medzi podnikateľom a spotrebiteľom. Táto zmluva predstavuje ukážkový príklad
zmluvnej nevyváženosti a podstatne výhodnejšieho zmluvného postavenia podnikateľa voči slabšej
strane- spotrebiteľovi. Túto zmluvu nemal spotrebiteľ možnosť nijako upraviť, nakoľko bola vopred
predformulovaná a v takomto znení mu na podpis predložená. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na

základe štatútu a procesných pravidiel, ktoré neboli povinnému známe, nebol o ich obsahu informovaný.
Samozrejmosťou je, že žalobca nemal žiadnu možnosť voľby iného súdu a už vôbec nie rozhodcu,
čo ešte viac znevýhodňuje jeho postavenie. Okrem toho, je konanie pred rozhodcovským súdom pre
žalobcu, ako spotrebiteľa prísnejšie a to pre kratšiu lehotu na podanie odporu len 5 dní oproti odporcu
v konaní pred súdom 15 dní, na odpor sa prihliada len ak zaplatený súdny poplatok, vysoké poplatky,
finančná nevýhodnosť - žiadne možnosti oslobodenia spotrebiteľa od platenia poplatkov. Podstatou

rozhodcovského konania by malo byť prostredníctvom zmluvnej voľnosti záväzkový vzťah doplniť a nie
zaviazať spotrebiteľa podrobiť sa rozhodnutiu rozhodcovského súdu, ktorý si vybrala jeho protistrana.
Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu nemôže taktiež pre svoju
ochranu využiť inštitúty priznané mu ako slabšej strane zákonom.

Žalobkyňa samotnú žalobu odôvodnila tým, že zmluvu o sprostredkovaní poistenia uzatvorila s
kolegyňou. Bola oslovená vedúcou pani F., že je možnosť nastúpiť do tejto poisťovne. Ona od nej
vypýtala náležité doklady, ktoré jej odovzdala a čakalo sa na prijatie. Priebežne prebiehali školenia. Raz
týždenne sa chodila školiť, kde ju učili uzatvárať zmluvy, aké sú podmienky a poistné veci, komu a ako
má spraviť poistnú zmluvu, pre koho je aká výhodná, ale o rozhodcovskej doložke na týchto školeniach

nebola reč. Ona o tom nevedela a preto ani svojim poistným klientom nevedela o tom nič povedať,
keďže sama o tom nič nevedela, nikto ju o tom nepreškolil a preto nemohla dávať čo sama nevedela.
Vedela, že keď náhodou nebudú ľudia platiť, že bude iba súd, že pred súdom to bude riešené, ale nikto
jej nijako nevysvetlil, nerozdelil, že existuje rozhodcovský súd, že je to niečo iné, ako riadny súd, o tom
ona nemala ani šajnu. Pracovala on júna do konca júla 2008. Vo februári 2009 dala výpoveď. Pracovala

ako živnostníčka na základe živnosti. Uzatvorila asi 24 poistných zmlúv. Uzatváranie poistných zmlúv
prebiehalo tak, že otvorili tlačivo na konci toho tlačiva sú kolónky na podpisovanie. Tam ukázali klientovi
kde sa má podpísať tak, ako jej to ukázala vedúca. Podpísal sa klient a podpísala sa aj ona. Originál
zmluvy odovzdali klientovi a kópiu zmluvy odovzdávali oni. Predmetom školení boli poistné podmienky,
akosamajúkombinovaťproduktypreklientov,abybolitietoproduktyprenichvýhodnéatobolovšetko.V

osobitných zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria súčasť je aj rozhodcovská doložka, ale o nej sa nejako
nerozprávali na tých školeniach. Vôbec nepreberali na školeniach aký je rozdiel medzi rozhodcovským,
alebo všeobecným súdom. K týmto otázkam sa vôbec nedostali. Provízie, ktoré získala za uzatvorené
poistné zmluvy sa pohybovali od 4 000,-SK do 5 000,- SK. Počas školenia mala k dispozícii všeobecné
poistné podmienky, ale ona ich neštudovala. Zaoberali sa hlavne len poistnými podmienkami, to ich

zaujímalo, aby vedeli urobiť kvalitnú poistnú zmluvu. Nikto z nich tieto všeobecné poistné podmienky
neštudoval.

Právny zástupca žalobkyne uviedol, že aj napriek tomu, že žalobkyňa bola sprostredkovateľkou je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa. Ako doklad predložili zápisnice

z pojednávaní v ktorom vystupovali rôzne obchodné zástupkyne, ktoré pracovali pre žalovaného.
Z týchto zápisníc vyplýva, že ohľadne rozhodcovských doložiek neboli školené ani iné obchodné
zástupkyne a tieto sa nevedeli vyjadriť, čo táto rozhodcovská doložka znamená, teda žiaden z
týchto sprostredkovateľov nevedel o tejto rozhodcovskej doložke a preto aj žalobkyňa to, že bola
sprostredkovateľka vôbec nevylučuje nutnosť aplikovať na ňu ustanovenia zo zákonom o ochrane

spotrebiteľa.

Žalovaný sa vyjadril, že žalobkyňa sa domáhala aplikácie ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka je spotrebiteľskou
zmluvou každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Aby mohla byť konkrétna zmluva považovaná za spotrebiteľskú, nie je potrebný jej formálny vzhľad,
ale aby ju uzavrel dodávateľ so spotrebiteľom. Bez toho, aby jedna strana zmluvy napĺňala
zákonom predpokladané znaky spotrebiteľa nemôže ísť o zmluvu spotrebiteľskú. Podľa citovaného
§ ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonáv rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Na strane žalobcu
vystupuje fyzická osoba, ktorá v čase uzatvárania poistnej zmluvy mala ako živnostník v predmete
činnosti sprostredkovanie uzatvárania poistných zmlúv. Žalobkyňa túto činnosť vykonávala ako

sprostredkovateľ poistenia pre žalovaného na základe osobitnej obchodno-právnej zmluvy pod
evidenčným číslom 44759 a v období od 25.06.2008 do 30.04.2009. Sprostredkovanie poistenia bolo
predmetom jej podnikania, ktoré mala zapísané v živnostenskom registri ako predmet podnikateľskej
činnosti. Za túto činnosť dostávala od nich vo vymedzenom období odmenu dojednanú v tejto zmluve,
rovnako ako aj za poistnú zmluvu, ktorú uzatvorila sama so sebou v dvojjedinej úlohe poistníka i

sprostredkovateľa poistenia. Sprostredkovanie poistenia je osobitná licencovaná činnosť podliehajúca
registrácii vykonávaná pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Túto činnosť vykonávala podľa
zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia (resp. podľa Zák.č.
186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve). Z uvedeného nepochybne
vyplýva,žemalapostavenieprofesionálavoblastiuzatváraniapoistnýchzmlúv,ktoréžalovanýpredával.
Číslo registrácie NBS ako sprostredkovateľa poistenia a poradcu v danej oblasti jej bolo VSP 077646.

Účelom spotrebiteľského práva je narovnanie prípadných informačných a iných značných nerovnováh
medzi dodávateľom, u ktorého je predpoklad že je v predmete zmluvy profesionál a spotrebiteľ u ktorého
je predpoklad, že je v danom predmete zmluvy neprofesionál-laik. V uvedenom prípade zjavne a to nado
všetku pochybnosť o takúto situáciu vyžadujúcu zásah spotrebiteľského práva do zmluvnej autonómie
nejde, pokiaľ zmluvu uzatvára fyzická osoba sama so sebou raz ako odberateľ a raz za dodávateľa.

Súdny dvor EÚ v prípade pod značkou C-464,39,4 z 20.01.2005 stanovil, že zmluvu je možné považovať
za spotrebiteľskú v prípade, ak zo skutkového stavu vyplýva, že spojenie medzi zmluvou za účelom
plnenia súkromných potrieb a činnosťou v rámci povolenia, či podnikania domnelého spotrebiteľa je len
zanedbateľnéamálennepodstatnúúlohuvkontextezmluvy.Jevždynastranepožadujúcejochranuako
spotrebiteľ, aby toto preukázala. Inak povedané žalobkyňa musí preukázať, že spojenie medzi poistnou

zmluvou a rozhodcovskou doložkou, ktorú napáda a výkonom jeho podnikateľskej činnosti spočívajúcej
v predaji identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne
distribuoval je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy (ESD C-464,39,4 z
20.01.2005 bod 48). Ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka sú vnútroštátnou právnou
normou, ktorou bola transponovaná smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Citované rozhodnutie Súdneho dvora EÚ je výkladom smernice 93/13/EHS. Rozhodnutia
súdneho dvora sú priamo aplikovateľným prameňom práva záväzným pre členské štáty únie. Žalobkyňa
ako profesionál v predmete zmluvy bola plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo
neprijať.Zozáznamuoinformáciách,ktoréposkytolsprostredkovateľklientovipreduzatvorenímpoistnej
zmluvy, musela si byť vedomá, že ak ju príjme potom, aký má rozhodcovská doložka vplyv a význam

pre jej poistný vzťah (vid. rozhodnutie NS SR 6MCdO/9/2012). Po relatívne dlhší čas si žalobkyňa na
uzatváraní takéhoto typu poistných zmlúv včítane takéhoto typu rozhodcovských doložiek, aké v tomto
súdnom konaní prekvapujúco napáda a spochybňuje založila svoje podnikanie a obživu. Aj v prípade
konkrétnej napádanej poistnej zmluvy a rozhodcovskej doložky, dokonca za jej uzavretie inkasovala
osobitnú províziu.

Právny zástupca žalovaného v priebehu konania zotrval na svojich vyjadreniach, poukázal na tú
skutočnosť, že žalobkyňa nemôže byť subjektom ochrany poskytovanej práve ustanoveniami ochrany
spotrebiteľa v tejto veci, pretože nemožno oddeliť jej postavenie spotrebiteľky poistenia v tomto
zmysle podnikateľky od jej postavenia spotrebiteľky pri uzatváraní predmetného poistenia, pretože

túto zmluvu uzatvárala ako vyškolená sprostredkovateľka poistenia. Bola vlastne profesionálnou
sprostredkovateľkou so všetkými právami a povinnosťami vzťahujúcimi sa na výkon jej povolania
a nemožno prijať argumentáciu, že v otázke spotrebiteľského práva nebola náležite poučená,
predovšetkým že nemala dostatočné informácie týkajúce sa právneho významu a dopadu o tzv.
rozhodcovskej doložke . Vo vzťahu k takto postavenej osobe, ako žalobkyňa v čase uzatvorenia

predmetného poistenia nepochybne bola, túto argumentáciu nemožno akceptovať z toho dôvodu,
že nemožno oddeliť postavenie žalobkyne, ako sprostredkovateľky poistenia a teda profesionálnej
podnikateľky od jej postavenia spotrebiteľky. Na upresnenie chcú poukázať na rozsudok Súdneho dvora
Európskej únie zo dňa 03.07.1997 Francesco Bennicasa v Dentalkit Srl, ktorý pojednával o tom, že za
sprostredkovateľa nemožno považovať osobu, ktorá síce ešte nezačala vykonávať svoju podnikateľskú

činnosť, ale uskutočňuje právne úkony, ktoré smerujú k začatiu podnikateľskej činnosti, stačí už len ,
keď začne vykonávať činnosť, ktorá smeruje ku začatiu podnikateľskej činnosti, čo v tomto prípade
jednoznačne preukázali. Poukazujú na list Národnej banky Slovenska, ktorá v podstate odpovedá
na otázky Arbitrážneho súdu Košice na vykonávanie činnosti sprostredkovateľov, kde poukazuje nzákon č. 340/2005 Z.z., ktorý v podstate sa zaoberá sprostredkovaním poistenia a tak isto aj s
povinnosťami sprostredkovateľov, ktorí v podstate musia pristupovať ku svojej činnosti aj s odbornou
starostlivosťou, aj samo vzdelávaním a keď nevykonávajú takúto činnosť, môžu byť potom, keď porušujú

svoje povinnosti aj sankcionovaní. V danom prípade sa žalobkyňa nemôže z toho vyviniť, že v tejto
svojej činnosti nevystupovala ako profesionál. Svoju činnosť mala vykonávať ako profesionál s odbornou
starostlivosťou, nakoľko mala dostupné všetky informácie o poistnom produkte, osobitných ujednaniach,
tak isto aj o rozhodcovskej doložke a jej obrana je v podstate len účelová, zavádzajúca a v tomto prípade
neuniesla dôkazné bremeno, aby svoje tvrdenie nejakým spôsobom preukázala. Z tohto dôvodu žiadajú

žalobu zamietnuť.

Vo veci súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom
ostatného spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobkyňa uzatvorila dňa XX.XX.XXXX so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX súčasťou ktorej

sú Všeobecné poistné podmienky žalovaného vrátane osobitného zmluvného dojednania č. X/XXXX k
poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX.

Z písomného oznámenia o zániku poistenia zo dňa 23.04.2009 bolo zistené, že žalovaný oznámil
žalobkyni zrušenie poistnej zmluvy na základe žiadosti, ktorá bola doručená žalovanému dňa

09.04.2009. Na základe tejto žiadosti žalovaný oznámil žalobkyni, že dôjde dňa 10.06.2009 k zániku
poistenia v zmysle § 800 Občianskeho zákonníka. Konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku
dňu zániku poistenia je nasledovný: Poistné do zániku poistenia 253,77 eura, uhradené poistné -207,63
eura, zostatok 46,14 eura, odkupná hodnota PZ 0,00 eura, zrazená dňa 19% 0,00 eura. Definitívny
finančný zostatok na PZ 46,14 eura. Dlžné poistné žiada uhradiť do 7 dní od doručenia oznámenia.

Súd sa oboznámil s obsahom spisu rozhodcovského súdu Arbitrážny súd Košice č. 3C/2327/2012 a
to s nasledovnými listinami: návrh na začatie konania zo dňa 14.01.2012, časť uzatvorenej poistnej
zmluvy zo dňa 09.07.2008, oznámenie o zániku poistenia zo dňa 23.04.2009, výňatok Všeobecných
poistných podmienok obsahujúcich čl. XI. a XII, a osobitné zmluvné dojednania, Príručka obchodnej

služby, potvrdenie o prijatí návrhu, upovedomenie o začatí konania pred rozhodcovským súdom zo dňa
09.01.2012, rokovací poriadok Arbitrážneho súdu Košice - výňatok, rozhodcovský rozsudok vydaný dňa
19.01.2012, kópia doručenky do vlastných rúk, ktorou bol doručený žalobkyni rozhodcovský rozsudok
dňa 28.06.2012.

Zo zmluvy o sprostredkovaní predaja č. XXXXX uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalovaného
a žalobkyňou zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že predmetom zmluvy bolo sprostredkovanie poistenia.

Na základe osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia
zo dňa 26.06.2008 bola dňa 25.06.2008 žalobkyňa zapísaná do zoznamu výlučných sprostredkovateľov

poistenia v registri sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia vedenom Národnou
bankou Slovenska pod reg. číslom VSP XXXXXX.

Z prehľadu poistných zmlúv uzavretých obchodným zástupcom Oláhovou Agnesou vyplýva, že za
obdobie od 09.07.2008 do 30.04. 2009 uzatvorila 54 poistných zmlúv. Za sprostredkovanie poistných

zmlúv jej boli vyplatené čiastky vyfakturované faktúrami, ktoré tvoria súčasť spisu.

Z osobného listu obchodníka č. XXXXX vyplýva, že žalobkyňa zahájila činnosť sprostredkovateľa
poistenia dňa 25.06.2008 a svoju činnosť ukončila na vlastnú žiadosť dňa 30.04.2009.

Podľa § 41 ods. 1 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiada o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa ods. 2 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40, písm. h) možno podať
v lehote 30 dní odo dňa, keď sa účastník rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu, dozvedel odôvode obnovy konania, alebo odo dňa keď ho mohol po prvý krát uplatniť, najneskôr však do troch
rokov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku.

Z pripojeného spisu Arbitrážneho súdu Košice súd zistil, že rozsudok bol žalobkyni doručený dňa
26.08.2012 z čoho vyplýva, že návrh bol podaný včas.

Podľa § 40 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z.Z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konaniasamôžežaloboupodanounapríslušnomsúdedomáhaťzrušeniatuzemského rozhodcovského

rozsudku len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd, alebo sa
o nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy

d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahuje a účastník rozhodcovského konania
túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom nebol takto
zastúpený, alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené

f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§17)
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona

i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania,
alebo znalca za ktorý bol právoplatne odsúdený
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecné záväzné predpisu na ochranu práv spotrebiteľa.

Podľa ods. 2 ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý

rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka
konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa ods. 3 Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa ods. 3 ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.Podľa § 4 ods. 1 Zák.č. 340/2005 o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom je účinnom v čase uzavretia zmluvy výlučný spotrebiteľ
poistenia vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy s jednou poisťovňou.

Podľa ods. 2 výlučný sprostredkovateľ poistenia, ktorý je fyzickou osobou, štatutárny orgán, alebo aspoň
jeden člen štatutárneho orgánu výlučného sprostredkovateľa poistenia, ktorý je právnickou osobou
a každý ich zamestnanec vykonávajúci činnosť, ktorej obsahom je sprostredkovanie poistenia musia
spĺňať požiadavky pre základný stupeň odbornej spôsobilosti podľa § 17 a musia byť dôveryhodnými

osobami.

Podľa § 10 ods. 1 Zákona. č. 340/2005 o sprostredkovaní poistenia a sprostredkovaní zaistenia a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy sprostredkovateľ
poisteniajepovinnývykonávaťsprostredkovaniepoisteniasodbornoustarostlivosťou,vzáujmeochrany
záujmov klienta a nesmie zamlčovať informácie súvisiace so sprostredkovaním poistenia.

Podľa ods. 2 v súvislosti so sprostredkovaním poistenia sprostredkovateľ poistenia nesmie poskytnúť
klientovivýhodyfinančnejpovahy,hmotnejpovahy,alebonehmotnejpovahynaktorejklientnemáprávny
nárok. Do takejto výhody sa nepovažuje poskytnutie drobných reklamných predmetov.

Podľa ods. 3 sprostredkovateľ poistenia vykonávajúci sprostredkovanie poistenia na území Slovenskej
republiky prostredníctvom systému umožňujúceho diaľkový prístup je povinný zabezpečiť verejnú
prístupnosť údajov o svojom zápise v registri, najmä registračné číslo a deň začatia vykonávania
sprostredkovania poistenia.

Podľa ods. 4 sprostredkovateľ poistenia je zodpovedný za škodu spôsobenú pri vykonávaní
sprostredkovaniapoistenia;toneplatíakpreukáže,ževznikuškodynemoholzabrániť,anisvynaložením
všetkého úsilia, ktoré od neho možno požadovať.

Podľa ods. 5 sprostredkovateľ poistenia musí byť poistený pre prípad zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia s platnosťou na území členských štátov, ak
poisťovňa alebo iný sprostredkovateľ poistenia, v ktorých mene koná neprevzal túto zodpovednosť.
Výška poistného plnenia pre toto poistné krytie musí byť v prepočte najmenej 1 000 000,- eur na každú
poistnú udalosť a v prepočte najmenej 1 500 000,- eur úhrnom pre všetky poistné udalosti vzniknuté v
jednom kalendárnom roku. Ak sa v poistnej zmluve dohodla spoluúčasť, jej výška môže byť najviac 1

% z dohodnutej výšky poisteného plnenia.

Podľa ods. 6 zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia výlučne
sprostredkovateľom poistenia preberá poisťovňa, s ktorou má výlučný sprostredkovateľ poistenia
uzavretú zmluvu, alebo zodpovednosť za škodu spôsobenú podriadeným sprostredkovateľom poistenia,

preberá poisťovací agent, alebo poisťovací maklér, s ktorými má podriadený sprostredkovateľ poistenia
uzavretú zmluvu, ak
a) výlučný sprostredkovateľ poistenia, alebo podriadený sprostredkovateľ poistenia nemá uzavretú
poistnú zmluvu podľa ods. 5 vo vlastnom mene alebo
b) poistná zmluva výlučného sprostredkovateľa poistenia alebo podriadeného sprostredkovateľa

poistenia uzavretá podľa ods. 5 stratila platnosť.

Podľa ods. 7 poisťovací agent a poisťovací maklér môžu začať vykonávať sprostredkovanie poistenia
dňom nadobudnutia účinnosti poistnej zmluvy podľa ods. 5. Poisťovací agent a poisťovací maklér sú
povinnípredložiťNárodnejbankeSlovenskatútopoistnúzmluvudo30dníododňazápisudoregistra.Ak

za poisťovacieho agenta prevzala zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania
poistenia poisťovňa podľa ods. 5 je poisťovací agent povinný predložiť Národnej banke Slovenska do 30
dní odo dňa jeho zápisu do registra písomné vyhlásenie o tejto skutočnosti. Poisťovací agent za ktorého
prevzala zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania poistenia poisťovňa môže
začať vykonávať sprostredkovanie poistenia dňom prevzatia tejto zodpovednosti poisťovňou.

Podľa ods. 8 sprostredkovateľ poistenia je povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach
o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním sprostredkovania poistenia a nesmie ich zneužiť vo
svoj prospech, ani v prospech inej osoby, a to aj po skončení vykonávania sprostredkovania poistenia.Podľa ods. 9 ustanovenia odsekov 1 až 8 sa na sprostredkovanie zaistenia vzťahujú rovnako,
pričom zodpovednosť za škodu spôsobenú pri vykonávaní sprostredkovania zaistenia nesmie za

sprostredkovanie zaistenia prevziať iná osoba.

Podľa ods. 10 ak je sprostredkovateľ poistenia oprávnený inkasovať, považujú sa za uhradené
a) sumy poistného, ktoré boli uhradené prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia poisťovni
okamihom ich prevzatia sprostredkovateľom poistenia, alebo ich pripísaním na osobitný účet

sprostredkovateľa poistenia
b) sumy určené pre klienta, alebo pre osobu oprávnenú na ich prevzatie, ktoré boli uhradené
prostredníctvom sprostredkovateľa poistenia okamihom ich prevzatia klientom, osobou oprávnenou na
ich prevzatie, pripísaním na účet klienta, alebo osoby oprávnenej na ich prevzatie.

Podľa ods. 11 finančné prostriedky určené poisťovni, poistníkovi, poistnému, alebo osobe oprávnenej

z poistnej zmluvy uložené na osobitnom účte sprostredkovateľa poistenia nie sú majetkom
sprostredkovateľa poistenia, a ak sa vyhlási konkurz na majetok sprostredkovateľa poistenia nezahŕňajú
sa do konkurznej podstaty.

Podľa ods. 12 poisťovací agent je povinný bez zbytočného odkladu informovať Národnú banku

Slovenska o uzavretí a vypovedaní každej zmluvy.

Podľa ods. 13 pred uzavretím poistnej zmluvy alebo ak je to odôvodnené pri jej zmene, je
sprostredkovateľ poistenia povinný klientovi oznámiť
a) názov alebo obchodné meno, sídlo a právnu formu, ak ide o právnickú osobu alebo meno, priezvisko,

adresu trvalého pobytu alebo miesto podnikania ak ide o fyzickú osobu
b) označenie zoznamu registra, v ktorom je sprostredkovateľ poistenia zapísaný a registračné číslo
c) kvalifikovanú účasť sprostredkovateľa poistenia na základnom imaní poisťovne, alebo nahlasovacích
právach poisťovne, s ktorou má uzavretú zmluvu
d) kvalifikovanú účasť poisťovne s ktorou má uzavretú zmluvu alebo osoby ovládajúcej túto poisťovňu

na základnom imaní alebo na hlasovacích právach v sprostredkovateľovi poistenia
e) postup pri podávaní sťažností na vykonávanie sprostredkovania poistenia sprostredkovateľom
poistenia a osobitné predpisy upravujúce mimosúdne vyrovnania sporov vyplývajúcich zo
sprostredkovania poistenia

Podľa ods. 14 sprostredkovateľ poistenia je povinný okrem údajov podľa ods. 13 klienta informovať aj
o tom, či vykonáva sprostredkovanie poistenia
a) na základe zmluvy s jednou poisťovňou, alebo s viacerými poisťovňami alebo
b) ako poisťovací maklér spôsobom uvedeným v § 7 ods. 2.

Podľa ods. 15 ak sprostredkovateľ poistenia vykonáva sprostredkovanie poistenia na základe zmluvy s
jednou poisťovňou, alebo s viacerými poisťovňami, je povinný informovať klienta o tom, či tieto zmluvy
majú výhradnú povahu, alebo nevýhradnú povahu ak klient o to požiada oznámiť mu obchodné mená
týchto poisťovní.

Podľa ods. 16 pred uzatvorením poistnej zmluvy je sprostredkovateľ poistenia povinný najmä na
základe informácií poskytnutých klientom a vzhľadom na povahu dojednávaného poistenia, zaznamenať
požiadavky a potreby klienta súvisiace s dojednávaným poistením a dôvody na ktorých základe
sprostredkovateľ poistenia poskytuje svoje odporúčanie pre výber poistného produktu.

Podľa ods. 17 ustanovenia ods. 13 až 16 sa nevzťahujú na sprostredkovanie poistenia veľkých rizík a
sprostredkovanie zaistenia.

Podľa ods. 18 veľkým rizikom sa rozumie poistné riziko vzťahujúce sa na poistené odvetvia
a) neživotné poistenia podľa osobitného predpisu

b) neživotné poistenia podľa osobitného predpisu, ak sa toto poistné riziko týka činnosti poistníka v
oblasti priemyslu, obchodu, alebo výkonu činnosti podľa osobitných predpisov
c) neživotného poistenia podľa osobitného predpisu, ak sú splnené najmä dve z týchto podmienok:
1) celková suma majetku poisteného v prepočte prevyšuje 6 200 000,- eur2) čistý obrat poisteného v prepočte prevyšuje 12 800 000,- eur
3) priemerný ročný prepočítaný stav zamestnancov poisteného za zdaňovacie obdobie sa rovná alebo
je väčšie ako 250.

Podľa ods. 19 informácia podľa ods. 13 až 16 musia byť
a) písomné alebo na trvalom médiu, ak ďalej nie je ustanovené inak
b) úplné, presné, pravdivé a zrozumiteľné
c) poskytnuté v úradnom jazyku členského štátu záväzku, alebo v inom dohodnutom jazyku.

Podľa ods. 20 informácie podľa ods. 13 až 16 môžu byť poskytnuté aj ústne, ak o to klient požiada alebo
ak je potrebné uzavrieť poistnú zmluvu bez zbytočného odkladu. Po uzavretí poistnej zmluvy musia byť
tieto informácie poskytnuté spôsobom podľa ods. 19, písm. a).

Podľa ods. 21 pri poskytovaní informácií podľa ods. 13 až 16 telefonicky sa postupuje podľa osobitného

predpisu.

Podľa ods. 22 všetky úkony súvisiace so sprostredkovaním poistenia musia mať písomnú formu, ak
tento alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 23 podmienky ustanovené týmto zákonom na vykonávanie sprostredkovania poistenia
a sprostredkovania zaistenia musia byť dodržané nepretržite počas celej doby vykonávania
sprostredkovania poistenia a sprostredkovania zaistenia.

Poistná zmluva má spravidla charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa všeobecných ustanovení

Občianskeho zákonníka, keďže sa uzatvára medzi dodávateľom - poisťovateľom konajúcim v rámci
predmetu svojej činnosti podľa výpisu z Obchodného registra a spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá
pri uzatváraní zmluvy nekoná v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že predmetná poistná zmluva nespĺňa

definíciu zmluvy spotrebiteľskej v zmysle ustanovenia § 52 Občianskeho zákonníka, keďže žalobkyňa
pri jej uzatváraní nemala postavenie spotrebiteľa, nakoľko konala v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti, ako sprostredkovateľa poistenia pre žalovaného, kedy predmetnú zmluvu podpisovala v
dvojjedinej úlohe ako osoba oprávnená uzatvárať poistné zmluvy v mene žalovaného a zároveň ako
osoba poisteného.

Zo zmluvy o sprostredkovaní poistenia č. XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že
žalobkyňa v čase uzatvorenia poistnej zmluvy (09.07.2008) pôsobila u žalovaného ako výlučný
sprostredkovateľ poistenia, teda bola sama sprostredkovateľom poistenia a s informáciami o poistnom
vzťahu nakladala v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Dávno pred uzavretím poistnej zmluvy mala

k dispozícii všetky informácie ohľadne poistných zmlúv a s tým súvisiacich listín a bolo jej zákonnou
povinnosťou informácie ohľadne poistného vzťahu ovládať. Žalobkyňa bola v čase uzatvorenia poistnej
zmluvy živnostníčkou. V predmete činnosti mala sprostredkovanie a uzatváranie poistných zmlúv, ktoré
od 25.06.2008 do 30.04.2009 realizovala v prospech žalovaného. Sprostredkovanie poistenia bolo
predmetom jej podnikania a zároveň išlo o osobitnú licencovanú odbornú činnosť podliehajúcu registrácii

vykonávanej pod dohľadom Národnej banky Slovenska. Žalobkyňa túto činnosť vykonávala podľa Zák.č.
340/2005 Z.z. z čoho nepochybne vyplýva, že mala postavenie profesionála v oblasti uzatvárania zmlúv,
ktoréžalovanýponúkalabolavNBSregistrovanáakosprostredkovateľpoisteniaporadcuvdanejoblasti
pod č. VSP XXXXXX a za túto činnosť dostávala od žalovaného v rozhodnom období odmenu dojednanú
v zmluve. Žalobkyňa dňa 17.06.2007 uzatvorila so žalovaným zmluvu o sprostredkovaní poistenia, ako

výlučná sprostredkovateľka poistenia, ktorou sa zaviazala dôsledne dodržiavať ustanovenia Zák.č.
340/2005 Z.z. , pred uzatvorením poistnej oznámiť klientovi všetky informácie a údaje, ktoré vyžaduje
zákon o sprostredkovaní poistenia t.j. okrem svojich generálií aj majetkovú účasť a hlasovacie právo na
základnom imaní poisťovne, postup pri podávaní sťažností a či iné povinnosti špecifikované v čl. 4.4
Zmluvy o sprostredkovaní.

Z ponímania znakov, ktoré je potrebné naplniť, aby bola fyzická osoba považovaná za sprostredkovateľa
vyplýva, že pojem „ v rámci svojej podnikateľskej činnosti“ je potrebné vykladať za pomoci
eurokonformnéhovýkladuvintenciáchrozhodnutiaC-464,39,4z20.01.2005atoakovymedzeniehranícv tej oblasti činnosti fyzickej osoby, v ktorej je dotknutá fyzická osoba odborníkom a profesionálom a teda
v rámci ktorej nie je možné dotknutú fyzickú osobu kvalifikovať ako spotrebiteľa. Z rozsudku Súdneho
dvora zo dňa 20.01.2005 vo veci C-464/01 Johann Gruber v.Bay Wa AG z bodu 39. vyplýva, že na

ustanovenia čl. 13 a 15 Bruselského dohovoru, ktorých cieľom je riadne chrániť osobu, ktorá sa považuje
za slabšiu v porovnaní s druhým účastníkom zmluvy sa nemôže zásadne odvolať osoba, ktorá uzavrie
zmluvu týkajúcu sa čiastočne obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a ktorá teda len čiastočne
koná mimo obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. K inému záveru by bolo možné dospieť len v
prípade, ak by spojenie medzi zmluvou a obchodnou alebo inou podnikateľskou činnosťou dotknutej

osoby bolo tak slabé, že by bolo len okrajové a z toho dôvodu by v rámci plnenia pre ktoré bola zmluva
uzavretá malo posudzujúc ju v jej celosti len zanedbateľnú úlohu.

Toto v prípade žalobkyne konštatovať nie je možné, pretože žalobkyňa si vlastne pripravila poistenie pre
svoju osobu a teda produkt, ktorý sa týkal jej sprostredkovateľskej podnikateľskej činnosti. Za takýchto
okolností nie je možné konštatovať spojenie medzi zmluvou a podnikateľskou činnosťou žalobkyne vo

forme okrajovej alebo zanedbateľnej, práve naopak išlo o predmet podnikania žalobkyne.

Na strane žalobkyne je teda dôkazné bremeno, že spojenie medzi predmetnou poistnou zmluvou a
rozhodcovskou doložkou ktorú napáda a výkonom jej podnikateľskej činnosti spočívajúcej v predaji
identických poistných zmlúv s identickou rozhodcovskou doložkou, ktoré hromadne a odplatne

distribuovala je len zanedbateľné a má nepodstatnú úlohu v kontexte zmluvy. Nakoľko žalobkyňa v
čase uzatvárania predmetnej zmluvy vystupovala ako profesionál v predmetnej zmluve, bola resp. mala
byť plne informovaná o možnosti rozhodcovskú doložku prijať alebo neprijať čo vyplýva zo samotného
záznamu o informáciách, ktoré sama poskytovala ako sprostredkovateľ poistenia klientom a ktorý jej
bol pred podpisom zmluvy poskytnutý a musela si byť vedomá, že ak ju príjme, aký má rozhodcovská

doložka vplyv a význam na jej poistný vzťah.

Žalobkyňa v čase uzatvorenia zmluvy 10 mesiacov pôsobila ako sprostredkovateľ poistenia, ktorú
činnosť vykonávala v predmete svojej obchodnej (podnikateľskej) činnosti, teda bola resp. očakávalo
sa od nej, že je v plnom rozsahu oboznámená so znením všeobecných ako aj osobitných poistných

podmienok vrátane rozhodcovskej doložky za uzatvorenie, ktorej okrem iného inkasovala osobitnú
províziu, preto tejto súd ako informovanému sprostredkovateľovi nemohol poskytnúť ochranu, ako
slabšejzmluvnejstranevzmysleustanovení§52anasl.Občianskehozákonníka. Bolobytotižvrozpore
s účelom inštitútu ochrany spotrebiteľa, ak by súd priznal ochranu osobe, ktorá sa dovoláva neznalosti
obsahulistín,ktorésamaakopodnikateľdistribuujeklientom,pričommalaklientomposkytnúťplnýservis

vrátane všetkých potrebných informácii, za čo dostávala adekvátnu odplatu.

V tejto súvislosti sa žiada dodať, že žalobkyňa bola vlastne profesionálnou sprostredkovateľkou, so
všetkými právami a povinnosťami vzťahujúcimi sa na výkon jej povolania, nemožne preto prijať jej
argumentáciu, že v otázke spotrebiteľského práva nebola náležite poučená a predovšetkým nemala

dostatočné informácie týkajúce sa právneho významu a dopadov tzv. rozhodcovskej doložky. Vo vzťahu
k takto postavenej osobe, akou žalobkyňa v čase uzatvárania predmetného poistenia nepochybne bola,
jednoducho túto argumentáciu akceptovať nemožno a to z dôvodu, že nemožno oddeliť postavenie
žalobkyne, ako sprostredkovateľky poistenia a teda profesionálnej podnikateľky od jej postavenia
spotrebiteľky.

Podľa názoru súdu žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v tvrdeniach, že v priebehu svojho pôsobenia
ako sprostredkovateľky poistenia nebola odborne zaškolená k rozhodcovskej doložke vrátane jej
vystavenia a vysvetlenia podstaty rozhodcovského konania. Zároveň súd poukazuje na jej zákonnú
povinnosť doplniť si odborné vedomosti potrebné pre výkon sprostredkovania poistenia (§17 ods. 7

Zákona o sprostredkovaní poistenia), pričom táto povinnosť jej vyplývala aj priamo z uzatvorenej
zmluvy (čl. 4.4 bod x), preto súd jej návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku vrátane odkladu jeho
vykonateľnosti ako odôvodnený zamietol.

Otrováchkonaniabolorozhodnutépodľa§151ods.2O.s.p..Úspešnémužalovanému,ktoréhonáhrada

trov konania pozostávala z trov právneho zastúpenia ich súd nepriznal, nakoľko právny zástupca si
nesplnil povinnosť vyčísliť náhradu trov konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p. v lehote 3 pracovných dní
od vyhlásenia rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Lučenec, Dr.Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej , možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vchádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Podľa § 221 ods.1 súd rozhodnutie zruší, len ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu

rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré
bolo vydané, zanikli alebo aj také dôvody neexistovali,

j) je odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.