Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Co/536/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6912213164
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6912213164.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Novotnej a
členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ,
s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného Fridrich Paľko, s. r. o., so
sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
13C/218/2012-60 zo dňa 12. augusta 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom č.k. 13C/218/2012-60
zo dňa 12. augusta 2014 prvou výrokovou vetou žalobu zamietol. Druhou výrokovou vetou žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa domáhal zaplatenia náhrady
škody a náhrady nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobu
odôvodnil tým, že postupom podľa § 38 a nasl. Exekučného poriadku navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu proti dlžníkovi Jozefovi Gállovi. Po podaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie mal exekučný súd rozhodnúť o žiadosti do 15 dní od jej doručenia, keď exekučným titulom
je vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Súd však rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia až 19. júla 2011, hoci konanie začalo 01. marca 2011, teda k rozhodnutiu o žiadosti došlo
po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac ako 140 dní). Okresný súd svoje rozhodnutie
odôvodnil tým, že čo sa týka rozdielneho výkladu ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z.
o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) v znení účinnom do 01.
júna 2011, že pokiaľ súdy v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia akceptovali ako exekučné tituly aj
rozhodnutia vydané rozhodcovskými súdmi, tak potom zákonom č. 144/2010 Z.z., ktorým s účinnosťou
od 01. Júna 2010 bolo novelizované znenie ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku tak, že bola vypustená
15- dňová lehota na poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie, ak ide o exekučný titul podľa
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, bola táto lehota vypustená aj pokiaľ ide o rozhodnutia
vydané rozhodcovskými súdmi. Úmyslom zákonodarcu bolo neaplikovať 15 dňovú lehotu pri poverení
exekútora aj v prípadoch, keď exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok, aj keď to nebolo explicitne
uvedené v Exekučnom poriadku. Uviedol, že v predmetnej exekučnej veci žiadosť o udelenie poverenia
bola zamietnutá, pričom na rozhodnutie o zamietnutí žiadosti lehota nie je. Keď žiadosť o udelenie
poverenia bola podaná na súd 25. marca 2011 a súd dňa 22. júna 2011 o tejto žiadosti rozhodol,
ide o taký časový úsek, ktorý nemožno považovať za zbytočný prieťah alebo nečinnosť zo strany

exekučného súdu. Okresný súd konštatoval, že pokiaľ sa žalobca domáha náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy na základe nesprávneho úradného postupu, a to nerozhodnutia v zákonnej lehote
(táto nie je zákonom daná) resp. v primeranom čase bez zbytočných prieťahov, žaloba je nedôvodná.
Dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia do vydania
rozhodnutia, ktorým sa žiadosť o udelenie poverenia zamietla, vzhľadom na tú skutočnosť, že bolo
potrebné posúdiť zákonnosť vedenej exekúcie, nie je takej povahy, aby bolo možné v danej veci vysloviť
porušenie práva navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. K námietke žalobcu,
že konanie začalo dňa 01. marca 2011 a súd rozhodol až 19. júla 2011, teda došlo k omeškaniu viac
ako 140 dní, okresný súd poukázal na skutočnosť, že žalobca podal žalobu tvrdiac, že exekučný súd
nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Uviedol, že súdu nie je možné pričítať čas od podania
návrhu exekútorovi do podania žiadosti exekútora súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
(exekútor má podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku predložiť návrh s exekučnom titulom a žiadosťou
o udelenie poverenia na súd do 15 dní, čo súd nemohol ovplyvniť a žalobca ani netvrdí, že by zo strany
exekútora došlo k nejakému porušeniu povinnosti) a tiež nezodpovedá skutočnosti tvrdenie žalobcu, že
by o žiadosti bolo rozhodnuté až 19. júla 2011. Okresný súd skonštatoval, že v žiadnom prípade nejde o
taký časový úsek, ako to tvrdí žalobca, teda tvrdenia v žalobe nezodpovedajú skutočnosti. K námietke
žalobcu, že súd nelegálne postupoval, keď skúmal predložený exekučný titul, a to rozhodcovský
rozsudok, okresný súd poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 a sp. zn.
6Cdo 135/2012, pričom konštatoval, že exekučný súd postupoval správne, keď skúmal predložený
rozhodcovský rozsudok podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V závere okresný súd uviedol, že keď
žalobca nepreukázal, že by v exekučnej veci, na základe ktorej žalobu podal, došlo k nesprávnemu
úradnému postupu súdu, teda nepreukázal, že by bola splnená jedna z podmienok pre zodpovednosť
štátu podľa zákona, súd existenciu ďalších podmienok neskúmal a žalobu ako neodôvodnenú v celom
rozsahu zamietol. Žalovaný si uplatnil právo na náhradu trov konania (bez ich vyčíslenia), preto mu
okresný súd náhradu trov konania podľa § 151 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok
(ďalej len „O.s.p.“) nepriznal, keďže zo spisu nevyplýva, že by žalovanému nejaké trovy vznikli. Okresný
súd nevyhovel ani návrhu navrhovateľa na vydanie medzitýmneho rozsudku a námietkou premlčania,
vznesenou žalovaným, sa nezaoberal, nakoľko nárok žalobcu nie je dôvodný.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý žiadal,
aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vrátil vec na opätovné prejednanie. V odvolaní
namietal, že riadne a včas požiadal o zrušenie pojednávania, uviedol dôležité dôvody a predložil
súdu listiny spájané s označenými dôvodmi, preto súd nemohol postupovať podľa ust. § 101 ods. 2
O.s.p. a vec prejednať v neprítomnosti žalobcu. Ak tak spravil, odňal tým žalobcovi právo na konanie
pred súdom. Uviedol, že súd sa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je možné viesť
konanie, keď ignoroval žiadosť žalobcu o zrušenie (odročenie) nariadeného hlavného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Súd, vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a viedol pojednávanie, na
ktorom za neprítomnosti žalobcu meritórne rozhodol. V žiadosti pritom žalobca zdôraznil, že trvá na
osobnej účasti právneho zástupcu na pojednávaní, avšak na takom, ktoré bude vedené nestranným
sudcom na nestrannom súde. Žalobca ďalej namietal, že nemal možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam
žalovaného, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj v odôvodnení svojho
rozhodnutia. Rovnako nemal možnosť vyjadriť sa ani k dôkazom, ktoré súd vykonal a založil na nich
svoje rozhodnutie. Za takejto procesnej situácie došlo podľa názoru žalobcu k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva žalobcu na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti konať
pred súdom. Ďalej namietal, že súd vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z odôvodnenia
rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé, či šlo o listiny založené v exekučnom spise. Za dôkaz v
danom konaní môžu slúžiť len listiny založené v exekučnom spise, a to vzhľadom k faktu, že vec sa
týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že súd úplne ignoroval
všetky tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá vznikla z titulu na udržiavanie a správy informačného
systému a z titulu výdajov na administratívne spracovanie textov urgencií, na publikačné výdaje spojené
s vyhotovením urgencií, na poštovné a telekomunikačné výdaje (urgovanie a kontrola stavu konania
na exekučnom súde). V tejto časti je podľa žalobcu rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok
dôvodov, je prejavom svojvôle súdu a je potrebné ho ako arbitrálne zrušiť. Z odôvodnenia rozsudku
vôbec nie je zrejmé, akou úvahou súd dospel jednoznačne a nepochybne k presvedčeniu o tom, že
majetková škoda nevznikla. Rovnako sa to však týka aj chýbajúcich dôvodov pri nemajetkovej ujme.
Žalobca hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o
výške majetkovej škody, a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil.

Súd však dokazovanie neprípustne skrátil len na dôkazy vykonávané ex offo, žalobcu nepoučil podľa
ust. § 120 ods. 4 O.s.p. a neoznámil mu, že hodlá vyhlásiť rozhodnutie vo veci samej, aby tak mal
priestor navrhnúť alebo predložiť ďalšie dôkazy. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že predložil ako dôkaz
o vzniku škody Znalecký posudok č. 1/2014, ktorý vypracoval Znalecký ústav Ekonomickej univerzity v
Bratislave. Uvedeným znaleckým posudkom je podľa žalobcu jednoznačne preukázané, že nesprávny
úradný postup mal na žalobcu negatívny dopad a objektívne spôsobil zníženie jeho majetku, a to v
posudku určenej výške. V konaní tak boli preukázané všetky zákonné podmienky pre vznik nároku na
náhradu škody, a to vznik škody, existencia nesprávneho úradného postupu a príčinná súvislosť medzi
škodovou udalosťou a škodou. Žalobca tiež namietal, že ak bol súdu doručený v čase predchádzajúcom
nariadenému súdnemu pojednávaniu návrh žalobcu na prerušenie konania z dôvodu, že prebieha
konanie o prejudiciálnej otázke, bol súd povinný pred samotným rozhodnutím vo veci samej o tomto
návrhu osobitne rozhodnúť.

Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.) preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nebolo potrebné
zopakovať ani doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1, 3 O.s.p. čo bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Banskej Bystrici potom, ako súd dospel k záveru že odvolaniu nebolo možné vyhovieť.

Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
(2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení účinnom do 31.12.2012,
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup
sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
(2) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu z dôvodov
uvedených v odvolaní sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku pre správnosť
jeho dôvodov a nenašiel dôvod, aby sa od logických a presvedčivých argumentov obsiahnutých v
odôvodnení rozsudku odklonil a preto na ne v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. odkazuje.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že prvostupňový súd predvolal účastníkov konania na pojednávanie
riadne a včas a zároveň ich vyzval, aby predložili alebo označili dôkazy, a to najneskôr do vyhlásenia
uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd
neprihliada. Žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu prevzal predvolanie 04.06.2014.
Pojednávanie bolo nariadené na deň 12.08.2014, preto lehota na prípravu bola zachovaná. Žalobca
doručil prvostupňovému súdu 7.8.2014 návrh na zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu
porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu, pretože podľa jeho názoru nebolo ústavne konformným
spôsobom vyriešené ustanovenie zákonného sudcu a pridelenie veci na prejednanie a rozhodnutie
nestrannému súdu. Súčasne podal návrh na prerušenie konania až do právoplatného rozhodnutia
ústavného súdu o ústavnej sťažnosti, ktorú podľa tohto podania podal na ústavný súd. Žalobcovi bolo
spolu s predvolaním doručené aj vyjadrenie žalovanej. Okresný súd návrhu na prerušenie konania ani
návrhu na zrušenie pojednávania nevyhovel. Na nariadenom pojednávaní rozhodol, že vec prejedná
v neprítomnosti účastníkov konania. Rozhodol aj o zamietnutí návrhu na prerušenie konania pre

nesplnenie podmienok podľa § 109 ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. konštatoval, že
o námietke zaujatosti rozhodol krajský súd uznesením zo dňa 16.10.2012 a zákonná sudkyňa nebola
vylúčená z prejednania a rozhodnutia prejednávanej veci. Súd rozhodol aj vo veci samej napadnutým
rozhodnutím.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolacia námietka, podľa ktorej prvostupňový súd odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom, a že v konaní rozhodoval vylúčený sudca neobstojí. O tom, že konajúca
sudkyňa nebola vylúčená z prejednania a rozhodnutia veci rozhodol právoplatne jej nadriadený súd.
Prvostupňový súd postupoval v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho súdneho poriadku, keď
prejednal vec v neprítomnosti účastníkov, ktorí boli riadne predvolaní a ktorým bola zachovaná lehota
na prípravu pojednávania v zmysle § 115 ods. 2 O.s.p. po tom ako zistil, že neboli splnené podmienky
na prerušenie konania. Takýto postup v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako procesný postup
okresného súdu, ktorý by založil vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, resp. postup, ktorým by bola žalobcovi odňatá možnosť konania pred súdom.

Pokiaľ okresný súd vec prejednal na pojednávaní, ktoré bolo riadne a včas nariadené a rozhodol vo
veci samej, neodňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom, nakoľko sa tejto možnosti zbavil sám
tým, že sa na pojednávanie nedostavil. Odvolací súd je toho názoru, že dôvody uvádzané žalobcom
nebolo možné považovať za dôležité dôvody pre odročenie pojednávania podľa § 101 ods. 2 O.s.p. Keď
tu takéto dôvody chýbali a žalobca sa pojednávania nezúčastnil, sám si zmaril možnosť realizovať na
pojednávaní svoje procesné práva.

Žalobca vo svojej žalobe označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom z ním označených
dôkazov okresný súd vychádzal, keď si zadovážil exekučný spis 15Er/300/2011 a vyhotovil z neho
fotokópiu žiadosti o udelenie poverenia, zápisnice o spísaní návrhu na vykonanie exekúcie, uznesenia
Okresného súdu Rimavská Sobota o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora zo dňa 22.06.2011 a o
zastavení exekúcie zo dňa 06.11.2013. V súlade s obsahom týchto listín zistil, že súdu bola žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci žalobcu ako oprávneného,
proti povinnému Jozefovi Gallovi pre vymoženie 1 145,28 Eur doručená 25.03.2011. Exekučný súd
uznesením zo dňa 22.06.2011 žiadosť o udelenie poverenia zamietol.

Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR otázka, či bolo alebo nebolo porušené v konkrétnom
súdnom konaní právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma vždy podľa okolností
konkrétneho prípadu. Podstatné sú 3 kritériá, a to zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu.
Žalobca namietal, že nebola dodržaná 15-dňová lehota na vydanie poverenia pre exekútora, 15 dní
od doručenia žiadosti exekútora exekučnému súdu. Podľa § 44 ods. 2 exekučného poriadku v znení
účinnom v čase začatia exekučného konania, ktoré začalo spísaním návrhu do zápisnice pred súdnym
exekútorom 01.03.2011 súd po preskúmaní žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu v prípade že nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti písomné poverí exekútora, aby vykonal exekúcie. Táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods.2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadostí alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Z predmetného ustanovenia je nepochybné, že 15-dňová lehota platí len pre
prípady, kedy je návrh na začatie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia, ako aj exekučný titul v
súlade so zákonom. Ak však exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie
alebo exekučného titulu so zákonom nemá stanovenú lehotu na vydanie rozhodnutia o zamietnutí
žiadosti na vykonanie exekúcie (pozri aj rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 243/2013, IV.ÚS
605/2012). V predmetnom prípade exekučný súd rozhodol o žiadosti na udelenie poverenia doručenej
mu 25.03.2011 uznesením z 22.06.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.08.2013. To znamená že
o žiadosti exekútora bolo rozhodnuté rozhodnutím vydaným do troch mesiacov. Takýto postup je
odôvodnený potrebou skúmania formálnej a materiálnej vykonateľnosti predloženého exekučného titulu.
Nie nepodstatnou je aj skutočnosť, že žalobca sám iniciuje veľké množstvo exekučných konaní pred
okresným súdom a za takej situácie je akceptovateľná. predmetná lehota v ktorej bolo rozhodnuté. Z
uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalobcu v odvolaní, že bola splnená podmienka nesprávneho úradného
postupu nezodpovedá skutočnostiam obsiahnutým v príslušnom exekučnom spise a zisteniam, ku
ktorým dospel okresný súd z tohto dôkazu. Odvolací súd poukazuje aj na to, že exekučné konanie

bolo zastavené právoplatným rozhodnutím exekučného súdu 15Er/300/2011-26 tak ako to vyplýva z
príslušného exekučného spisu, pričom toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 23.12.2013.

Žalobcova námietka, že prvostupňový súd ignoroval tvrdenia žalobcu o majetkovej škode, ktorá mu
vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu nebola dôvodná.
Prvostupňový súd správne konštatoval, že v prípade, že nie je splnený jeden z rozhodujúcich
predpokladov zodpovednosti za škodu, a to preto, že chýba nesprávny úradný postup pri výkone verejnej
moci nie je potrebné sa zaoberať existenciou ďalších predpokladov tejto zodpovednosti.

K žalobcovej námietke, že prvostupňový súd neprípustne skrátil dokazovanie a žalobcu nepoučil
o možnosti predkladať dôkazy je potrebné uviesť, že táto námietka nezodpovedá obsahu súdneho
spisu. Žalobca bol poučený o tom, že má právo predkladať dôkazy do vyhlásenia uznesenia o
skončení dokazovania už v predvolaní na súdne pojednávanie. Napriek riadnemu predvolaniu sa na
toto pojednávanie nedostavil. Navyše táto námietka ani nesmeruje alebo nekorešponduje s dôvodmi
napadnutého rozhodnutia, keď žaloba nebola zamietnutá z dôvodu, že žalobca nepreukázal výšku
škody, ale z dôvodu, že nebola splnená podmienka zodpovednosti za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, pretože nebol zistený nesprávny úradný postup, o ktorom tvrdil žalobca, že takýmto
postupom je.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. rozhodnutie súdu prvého stupňa
z jeho správnych dôvodov potvrdil.

Odvolací súd potvrdil aj súvisiaci výrok o náhrade trov prvostupňového konania (§ 206 ods. 2, 3 O.s.p.).

Odvolací súd rozhodol o trovách konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, náhradu trov konania nepriznal, pretože svoje trovy v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil..

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
a § 151 ods. 1 O.s.p. Úspešným bol žalovaný, avšak si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, a
preto mu súd ich náhradu nepriznal.
3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.