Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, October 21, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/322/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2611202093
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2611202093.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Barcajovej a členov senátu
JUDr. Evy Behranovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: K. D., narodený XX.XX.XXXX,
bytom L., U. XXXX, zastúpený: Advokátskou kanceláriou GHS Legal, s.r.o., Bratislava, Pluhová 42, IČO:
47 232 544, proti žalovanému: Obec Kúty, Nám. Radlinského 981, Kúty, zastúpený advokátom: JUDr.
Ján Pekar, AK Skalica, Potočná 67, o zaplatenie sumy 5.398,80 eura s príslušenstvom, na odvolanie
účastníkov konania proti rozsudku Okresného súdu Senica č.k. 5C/27/2011-316 zo dňa 5. augusta 2013

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti (výrok 2.) p o t v r d z u j e.

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov konania (výrok
1. a 4.) z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím súd prvého stupňa žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.461,94
eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 04.06.2008 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti požadovanej istiny vo výške 3.499,44 eura a úroku z omeškania žalobu zamietol.
Konanie v časti zaplatenia sumy 437,42 eura s úrokom z omeškania vo výške 18,8% od 17.9.1997
do zaplatenia zastavil. Žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.770,20 eura
k rukám právneho zástupcu žalovaného, pozostávajúce z pomernej časti súdneho poplatku vo výške
132,87 eura a pomernej časti trov právneho zastúpenia vo výške 1.637,33 eura, to všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca svojou žalobou uplatnil v podstate dva skutkovo rozdielne nároky. V prvom prípade ide o
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zodpovedajúceho sume poistného, ktoré žalobca zaplatil
za žalovaného, hoci ako uviedol, povinnosť platiť poistné mal žalovaný. V konaní bola preukázaná
existencia záväzku žalobcu poistiť prenajatú nehnuteľnosť na vlastné náklady a tiež skutočnosť, že už
v čase uzavretia nájomnej zmluvy obsahujúcej uvedený záväzok existovala poistná zmluva (uzavretá
medzi žalovaným a poisťovňou 26.9.1995), predmetom ktorej bolo práve poistenie motorestu. Ďalej
bolo v konaní preukázané, že od roku 1996, teda od roku, v ktorom bola nehnuteľnosť prenajatá
žalobcovi, platil poistné žalobca. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu v tom zmysle, že zmluvná
povinnosť dať poistiť prenajatú nehnuteľnosť na vlastné náklady sa sama o sebe ešte nerovná povinnosti
žalobcu platiť poistné za žalovaného (resp. zo zmluvy uzavretej žalovaným). Súd sa stotožňuje tiež s
názorom, že uvedené ustanovenie nájomnej zmluvy samo osebe nie je právnym titulom pre platenie
poistného žalobcom za žalovaného. Avšak na rozdiel od tvrdení žalobcu má súd za to, že právny
titul na platenie poistného žalobcom existoval, a týmto titulom bola dohoda, k uzavretiu ktorej nedošlo
ani písomne, ani ústne, ale sa jednalo o dohodu, ku ktorej uzavretiu prišlo konkludentne, bez slov,
samotným konaním účastníkov konania. Ako bolo preukázané, žalovaný dva razy fakturoval poistné
žalobcovi, v nasledujúcich rokoch potom odovzdával avíza na platenie poistného

(prostredníctvom svojich zamestnancov) žalobcovi. Cieľom tohto konania bolo, aby platenie poistného
počas doby prenájmu znášal na svoje náklady žalobca. To bolo aj cieľom zmluvného dojednania medzi
účastníkmi obsiahnutého v nájomnej zmluve. Žalovaný netrval na tom, aby žalobca uzatváral novú
nájomnú zmluvu, situáciu riešil týmto spôsobom a ako uviedla bývalá starostka žalovaného tým, že
žalobca platil poistné, mal žalovaný túto povinnosť zo strany žalobcu za splnenú. Čo sa týka žalobcu, z
jeho výpovede takisto vyplynulo, že platením poistného mal za to, že je zadosťučinené jeho povinnosti
poistiť nehnuteľnosť na vlastné náklady a niet dôvodu v súčasnosti tvrdiť, že tomu tak nebolo. Žalobca
vždy vedel, že platí poistné zo zmluvy uzavretej žalovaným, nakoľko ako uviedol, sám novú poistnú
zmluvu neuzatváral. A z toho istého dôvodu žalobca na uzavretí novej zmluvy zo strany žalovaného
ani netrval. Niet pochýb o tom, čo účastníci svojím konaním zamýšľali. Prejavy vôle oboch účastníkov
konania smerovali k dosiahnutiu toho istého účelu, a to k realizácii ustanovenia nájomnej zmluvy čl.
IV bod 6, týkajúceho sa poistenia nehnuteľnosti na náklady žalobcu. Ku konkludentnému uzavretiu
dohody o platení poistného došlo okamihom akceptácie prvej faktúry vystavenej žalovaným adresovanej
žalobcovi a jej uhradením žalobcom. Samotná skutočnosť, že po vzniku škôd v dôsledku povodní a
po uplatnení nároku na ich náhradu žalobcom poisťovňa odmietla tieto nahradiť z dôvodu, že škody si
neuplatnil oprávnený subjekt, nemení obsah pôvodnej konkludentne uzavretej dohody medzi účastníkmi
a nemá na jej existenciu žiaden vplyv. Platením poistného z vyššie uvedených dôvodov preto nemohlo
prísť k bezdôvodnému obohateniu žalobcom, nakoľko nešlo o plnenie bez právneho dôvodu. Z
týchto dôvodov bol preto návrh žalobcu na zaplatenie sumy 3.499,44 eura (8 platieb poistného po
437,43 eura) spolu s príslušným úrokom z omeškania zamietnutý.

Žalobca ďalej požadoval zaplatenie sumy 1.461,93 eura (t.j. 44.042,39 Sk) s príslušenstvom. Jedná
sa o sumu, ktorú žalobca vynaložil pri odstraňovaní následkov povodní, ku ktorým došlo v období
mesiacov marec až máj 2006 a ktoré zasiahli aj prenajatú nehnuteľnosť. Požadovaná suma pozostáva
zo sumy 232,35 eura (t.j. 7.000 Sk) za vývoz fekálií, dovoz čistej vody, napustenie septika a čerpanie
septika, zo sumy 149,37 eura (t.j. 4.500 Sk) za vývoz fekálií (v oboch prípadoch uhradených pánovi
G. Y. podnikajúcemu v oblasti nákladnej dopravy), ďalej zo sumy 953,42 eura vynaloženej najmä v
súvislosti s čistiacimi prácami a zo sumy 126,78 eura vynaloženej v súvislosti s opravami zaplavenej
vodárne. Súd sa zaoberal otázkou, či sa v danom prípade jedná o nárok na náhradu účelne vynaložených
nákladov pri odvracaní škody, alebo o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Na základe vykonaného
dokazovania dospel súd k záveru, že na daný prípad nemožno aplikovať ustanovenia zákona upravujúce
nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov pri odvracaní škody, nakoľko v danom prípade nejde
o náklady vynaložené pri odvracaní škody, ale o náklady vynaložené na odstraňovanie následkov
povodní, v dôsledku ktorých už škody vznikli. Nešlo teda o hroziacu, ale už existujúcu škodu. V dôsledku
povodní sa prenajatá nehnuteľnosť - motorest dostala do stavu, kedy nebola užívaniaschopná, pričom
pokiaľ ide o povodne, išlo o skutočnosť všeobecne známu, teda známu aj žalovanému. Skutočnosť,
že žalovaný o stave, v akom sa nachádza prenajatá nehnuteľnosť, vedel, dokazuje jednak to, že
do zaplavenej nehnuteľnosti dodal pitnú vodu, ale ako sa vyjadrila bývalá starostka žalovaného, táto
bola i osobne prítomná pri záplavách, bola aj v motoreste a uviedla, že žalobca si vedel práce
zorganizovať sám, preto následky povodní odstraňoval on. Žalovaný nevykonal žiadne úkony, ktoré by
smerovali k znovuuvedeniu nehnuteľnosti do užívaniaschopného stavu a to napriek tomu, že bolo jeho
ako zákonnou, tak zmluvnou povinnosťou nehnuteľnosť udržiavať v stave spôsobilom na dohodnuté
užívanie, teda na ubytovávanie hostí, počas celej doby trvania nájmu. Na základe konkludentne
vyjadreného súhlasu ponechal celú záležitosť, čo sa týka uvedenia prenajatej nehnuteľnosti do
užívaniaschopného stavu, na žalobcovi. Tvrdiť, že žalovaný nevedel o prácach vykonávaných žalobcom,
alebo že žalobca tieto vykonával bez súhlasu žalovaného, by bolo v rozpore s tým, čo bolo v konaní
preukázané. A pokiaľ ide o oznámenie potreby vykonania opráv zo strany žalobcu žalovanému, je
jednoznačné, a vyplýva to aj z vyjadrenia samotného žalovaného, že tento o zaplavení prenajatej
nehnuteľnosti vedel, bol tu i osobne prítomný (v zastúpení vtedajšou starostkou) a preto nemožno právo
na náhradu nákladov vynaložených žalobcom spochybňovať tým, že žalobca si nesplnil oznamovaciu
povinnosť. Uvedené by prichádzalo do úvahy, ak by žalovaný o potrebe vykonania prác nevedel, inak by
išlo o neprimeraný formalizmus pri aplikácii právneho predpisu, čo je prístup nežiaduci, znemožňujúci
dosiahnutie účelu ochrany práv a oprávnených záujmov účastníka právneho vzťahu. Keďže žalovaný si
svoju povinnosť nesplnil a nehnuteľnosť namiesto neho do užívaniaschopného stavu uviedol žalobca,
má žalobca nepochybne nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenajatú vec. Súd má za to,
že v danom prípade možno konanie žalobcu charakterizovať ako plnenie za iného. Žalobca odvozom
bahna a fekálií, dovezením čistej vody, odčerpaním a napustením septika a vyčistením jediného zdroja
pitnej vody atď. uviedol nehnuteľnosť do užívaniaschopného stavu, čím za žalovaného plnil to, čo mal

žalovaný podľa práva plniť sám, pričom vynaložené náklady, o ktoré sa mal zmenšiť, no nezmenšil sa
majetok žalovaného, tvoria predmet bezdôvodného obohatenia žalovaného. Bezdôvodné obohatenie
žalovaného spočíva v nákladoch vynaložených na použitie ťažkej techniky (sumy uhradené pánovi
G. Y.) vo výške 381,73 eura (11.500 Sk) a v nákladoch súvisiacich s čistiacimi prácami a opravami
zaplavenej vodárne vo výške 1.080,20 eura (32.542,39Sk =28.722,91 Sk +3.819,48 Sk), celková suma
vynaložená žalobcom predstavovala 1.461,94 eura (44.042,39 Sk). Uvedené náklady boli preukázané
jednak doloženými dokladmi, jednak výsluchom svedka a treba zdôrazniť, že žalovaný sám voči
výške nákladov nenamietal, uviedol, že žalobca uvedenú sumu mohol zaplatiť, preto nebolo potrebné
ohľadom výšky nákladov vynaložených žalobcom pri odstraňovaní následkov povodní vykonávať ďalšie
dokazovanie. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, v danom prípade súd ustálil
nepriamy úmysel žalovaného. Nebolo preukázané, že by žalovaný priamo chcel bezdôvodné obohatenie
spôsobiť, avšak tým, že vedel o prácach vykonávaných žalobcom, k týmto sa nepripojil, no zároveň
žalobcovi v ich pokračovaní žiadnym spôsobom nebránil, poznajúc pritom svoju zmluvnú povinnosť
udržiavať nehnuteľnosť v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie musel vedieť, že k bezdôvodnému
obohateniu takýmto spôsobom môže prísť a vzhľadom na svoje správanie bol s tým zjavne uzrozumený.
Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jeho úkor dozvedel až na základe listu z poisťovne
zo dňa 12.06.2006, kedy mu poisťovňa sumy vynaložené za práce pri odstraňovaní následkov povodní
odmietla nahradiť. Návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia bol preto podaný včas, na základe čoho
súd na námietku premlčania neprihliadal. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, keďže žalobca si
preukázateľne uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia až vzájomným návrhom doručeným
súdu dňa 28.5.2008 (pred týmto dátumom žalovaného o náhradu nákladov nežiadal), s ktorým bol
žalovaný oboznámený až v rámci pojednávania konaného dňa 3.6.2008, úrok z omeškania patrí
žalobcovi až odo dňa nasledujúceho po tomto dni, teda od 4.6.2008 v zákonom stanovenej výške (t.j.
8,5% ročne z dlžnej sumy). V zmysle vyššie uvedeného súd prvého stupňa žalobe vyhovel len čiastočne,
vo zvyšku týkajúcej sa zaplatenia úroku z omeškania žalobu zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v súlade s § 142 ods. 2 OSP a keďže úspech navrhovateľa v konaní
bol len čiastočný, rozhodol súd o náhrade trov konania v závislosti od pomeru úspechu účastníkov v
konaní. Navrhovateľ požadoval zaplatenie sumy 4.961,38 eura, úspešný bol v časti 1.461,94 eura, čo
je 29,46% zo sumy uplatnenej návrhom, neúspešný bol v časti 3.499,44 eura, čo je 70,53% z celku,
čím je v zásade zároveň vyjadrený pomer úspechu odporcu. Odporca bol v konaní úspešnejší, čistý
úspech odporcu v konaní predstavuje 41,07%. Na základe uvedeného súd priznal náhradu trov konania
odporcovi, a to v časti zodpovedajúcej 41,07%.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a to v časti, ktorou bol zaviazaný
zaplatiť žalobcovi sumu 1.461,94 eura spolu s úrokom z omeškania 8,5% od 04.06.2008, a v časti trov
konania. Uviedol, že súd mal nárok žalobcu posudzovať podľa § 420 OZ, podľa ktorého každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalobca mal povinnosť informovať odporcu o
potrebe vykonania opráv a toto neurobil, v zmysle § 5 ods. 4 zákona 116/1990 Zb. zodpovedá za škodu,
ktorá nesplnením povinnosti vznikla. Žalobca bol zo strany poisťovne informovaný o tom, že poistníkom
spoločnosti je žalovaný, avšak tento neinformoval žalovaného o rozsahu škôd na nehnuteľnosti ani
o nutnosti si tieto škody uplatniť u poisťovne, teda si nepočínal tak, aby nedošlo ku škode na
majetku žalovaného. Obec Kúty nebola oboznámená s rozsahom škôd spôsobených na predmetnej
nehnuteľnosti, pričom z ustanovenia § 5 ods. 4 zákona 116/1990 Zb. vyplýva povinnosť
nájomcu bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť,
t.j. nájomca má stanovenú povinnosť, aby tieto opravy vymedzil. Zo samotnej prítomnosti bývalej
štatutárnej zástupkyne obce Kúty pri povodniach nemožno preukazovať informovanosť prenajímateľa
o konkrétnom rozsahu škôd na nehnuteľnosti a o konkrétnych krokoch, ktoré treba uskutočniť. Ďalej
poukázal na skutočnosť, že práce vykonávané žalobcom prebiehali počas niekoľkých dní v období
približne troch mesiacov. Je nereálne, aby vždy pri výkone týchto prác bol prítomný žalovaný, najmä s
ohľadom na skutočnosť, že žalobca ho o potrebe vykonania týchto prác neinformoval. Preto je nesprávny
záver, že žalovaný s výkonom týchto prác súhlasil konkludentne. V rozsudku nie je odôvodnené, na
základe čoho bola žalobcovi priznaná suma 953,42 eura, v tejto časti je rozsudok nepreskúmateľný a
o tejto sume nebol predložený ani účtovný doklad. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal odvolací súd o
zmenu rozsudku v napadnutej časti tak, že žalobu v tejto časti zamietne a prizná náhradu trov konania
vo vyčíslenej výške.

Proti tomuto rozsudku v zamietajúcej časti a v časti trov konania podal odvolanie aj žalobca. Uviedol,
že z výpovedí účastníkov a svedkov nevyplynulo, že by bola uzatvorená konkludentná dohoda o
platení poistného, naopak zistený skutkový stav nasvedčoval, že žiadna dohoda - písomná, ústna
ani konkludentná uzatvorená nebola. Žalobca poukázal na znenie § 791 OZ, v zmysle ktorého je
dohoda o platení poistného neplatná pre nedodržanie písomnej formy. Ak by dohoda o platení poistného
nahrádzala povinnosť poistiť motorest, ktorý je predmetom zmluvy, nájomcovi by nemohla poskytnúť
rovnakú právnu ochranu ako poistná zmluva. Okrem toho účastníkom právneho vzťahu bola obec, pri
ktorej je uzatváranie konkludentných dohôd vylúčené. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvého v napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná mu
náhradu trov konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že žalobcove tvrdenia potvrdzujú to, že pokiaľ
by malo dôjsť plnením žalobcu k nejakému bezdôvodnému obohateniu, tak na strane poisťovne, ktorej
žalobca platil poistné. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR Rc 1/1979, podľa
ktorého ak ten, kto plnil, konal v domnení, že plnil svoj vlastný záväzok, vznikol medzi ním a tým, komu
bolo plnené, právny vzťah z plnenia bez právneho dôvodu a nárok na vrátenie tohto plnenia. Nakoľko
žalobca mal za to, že plní vlastný záväzok, vznikol právny vzťah medzi ním a poisťovňou a má právny
nárok na vrátenie plnenia od poisťovne. Ohľadom tvrdenia žalobcu o neposkytnutí právnej ochrany
len dohodou o platení poistného uviedol, že z predloženej emailovej komunikácie medzi pracovníkmi
poisťovne vyplýva, že poisťovňa by škodové udalosti opätovne riešila a došlo by k likvidácii poistnej
udalosti náhradou škody vzniknutej žalobcovi v súčinnosti so žalovaným. Nakoľko žalobca žalovanému
danú poistnú udalosť neoznámil, poisťovňa iba z tohto dôvodu škodu žalobcovi nenahradila.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 zákona č.99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov
- Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „OSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou - podal ho účastník konania (§ 201 OSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 202 OSP), a to v zákonom stanovenej lehote - včas (§ 204 OSP), preskúmal
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní, postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že je dôvodné
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny v napadnutej zamietajúcej časti potvrdiť a v napadnutej
vyhovujúcej časti vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie
vydal pomerom hlasov 3:0, t.j. jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z.).

Podľa § 219 ods. 1 a 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V predmetnom konaní si žalobca uplatnil dva nároky - jednak nárok na poistné, ktoré platil za žalovaného,
a jednak nárok na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na odstránenie škôd po povodni a opravu
nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu.

Ohľadom nároku na poistné súd prvého stupňa žalobu zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvého stupňa, že právnym titulom na platenie poistného žalobcom bola konkludentná
dohoda účastníkov konania. Ako bolo preukázané, žalovaný dva razy fakturoval poistné žalobcovi,
v nasledujúcich rokoch potom odovzdával avíza na platenie poistného (prostredníctvom svojich
zamestnancov) žalobcovi. Cieľom tohto konania bolo, aby platenie poistného počas doby prenájmu
znášal na svoje náklady žalobca, pričom táto povinnosť vyplývala žalobcovi aj zo zmluvného dojednania
medzi účastníkmi obsiahnutého v nájomnej zmluve. Aj odvolací súd má za to, že z vykonaného
dokazovania ako aj z predložených listinných dôkazov vyplýva, že medzi účastníkmi konania existovala
konkludentná dohoda ohľadom jeho platenia. Žalobca ale vedel, že z nájomnej zmluvy mu vyplýva
povinnosť dať prenajatú nehnuteľnosť poistiť, napriek tomu si túto povinnosť nesplnil a teda novú zmluvu
neuzavrel. Musel teda vedieť, že ak platí poistné z predchádzajúcej zmluvy uzatvorenej žalovaným,
platí poistné za žalovaného. To nepochybne vyplýva aj z výziev na zaplatenie poistného od poisťovne
Kooperativa a.s., ktoré mu žalovaný preposielal, a na ktorých je uvedené, že ide o výzvy adresované
žalovanému na zaplatenie poistného. Rovnako žalovaný vedel o tom, že žalobca neuzavrel novú
poistnú zmluvu, že trvá pôvodná poistná zmluva a že žalobca uhrádza poistné za žalovaného. U oboch

účastníkov konania teda existovala vedomosť o tom, že poistné za žalovaného platí žalobca a teda
existovala medzi nimi konkludentná dohoda, ktorá sa prejavila konaním oboch účastníkov - že žalobca
poistné platil a žalovaný mu preposielal výzvy na zaplatenie a s týmto platením súhlasil.

K tvrdeniu žalobcu, že v zmysle § 791 OZ je dohoda o platení poistného neplatná pre
nedodržanie písomnej formy, odvolací súd uvádza, že predmetné ustanovenie sa vzťahuje na poistné
vzťahy - teda vzťah medzi poisťovateľom, poistníkom a poisteným. Predmetná dohoda uzatvorená medzi
účastníkmi konania nebola poistným vzťahom, pretože nijako neovplyvnila poistnú zmluvu uzatvorenú
medzi žalovaným a poisťovňou Kooperativa a.s., žalobca sa nestal účastníkom poistného vzťahu. Bola
to dohoda o tom, že žalobca za žalovaného niečo vykoná, teda dohoda, ktorej zákon nestanovuje žiadnu
formu. Dohoda medzi účastníkmi konania nebola súčasťou poistného vzťahu a bola len dvojstrannou
dohodou medzi žalobcom a žalovaným, a preto nemusela mať písomnú formu. Písomnú formu by
dohoda musela mať len v prípade, ak by bola dodatkom resp. zmenou poistnej zmluvy, čo však v danom
prípade nebola, pretože by musela byť uzatvorená aj poisťovateľom.

K argumentu žalobcu, že takáto dohoda neposkytla žalobcovi žiadnu právnu ochranu, pretože nemal
nárok na poistné plnenie, nakoľko nebol účastníkom zmluvy, odvolací súd uvádza, že neznalosť zákona
neospravedlňuje, a žalobca mal na túto skutočnosť myslieť, resp. sa o ňu zaujímať už v čase, keď sa
rozhodol nesplniť si povinnosť z nájomnej zmluvy - uzavrieť poistnú zmluvu a tiež vtedy, keď sa rozhodol
platiť poistné za žalovaného zo zmluvy, ktorú uzatvoril žalovaný.

Vzhľadom na tieto dôvody odvolací súd dospel k záveru, že v tejto napadnutej zamietajúcej časti je
rozsudok súdu prvého stupňa vecne správny.

Druhý nárok žalobcu - náhradu nákladov súd prvého stupňa priznal, čo odôvodnil tým, že žalovaný si
svoju povinnosť uviesť prenajatú nehnuteľnosť do užívaniaschopného stavu nesplnil a nehnuteľnosť
namiesto neho do užívaniaschopného stavu uviedol žalobca, má žalobca nepochybne nárok na náhradu
nákladov vynaložených na prenajatú vec. Súd mal za to, že v danom prípade možno konanie žalobcu
charakterizovať ako plnenie za iného. Ohľadom oznámenia potreby vykonania opráv zo strany žalobcu
žalovanému je jednoznačné, a vyplýva to aj z vyjadrenia samotného žalovaného, že tento o zaplavení
prenajatej nehnuteľnosti vedel, bol tu i osobne prítomný (v zastúpení vtedajšou starostkou)
a preto nemožno právo na náhradu nákladov vynaložených žalobcom spochybňovať tým, že žalobca si
nesplnil oznamovaciu povinnosť. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným,
v danom prípade súd ustálil nepriamy úmysel žalovaného. Žalovaný vedel o prácach vykonávaných
žalobcom, k týmto sa nepripojil, no zároveň žalobcovi v ich pokračovaní žiadnym spôsobom nebránil,
poznajúc pritom svoju zmluvnú povinnosť udržiavať nehnuteľnosť v stave spôsobilom na dohodnuté
užívanie musel vedieť, že k bezdôvodnému obohateniu takýmto spôsobom môže prísť a vzhľadom na
svoje správanie bol s tým zjavne uzrozumený. Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení žalovaného na jeho
úkor dozvedel až na základe listu z poisťovne zo dňa 12.06.2006, kedy mu poisťovňa sumy vynaložené
za práce pri odstraňovaní následkov povodní odmietla nahradiť. Návrh na vydanie bezdôvodného
obohatenia bol preto podaný včas, na základe čoho súd na námietku premlčania neprihliadal.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) OSP súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne
posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Odvolací súd po preskúmaní tejto odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa, dospel k
záveru, že rozsudok v tejto časti nie je vecne správny, nakoľko došlo zo strany súdu prvého stupňa k
nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a následne k nedostatočne zistenému skutkovému stavu.

Právna úprava nájmu nebytových priestorov je obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch - jednak v
zákone 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník a jednak v zákone č. 116/1990 Zb., pričom ich vzťah je
vzťahom všeobecného právneho predpisu a špeciálneho právneho predpisu. Špeciálna právna úprava
má prednosť pred všeobecnou, a ak špeciálna právna úprava nejakú otázku neupravuje, použije sa
všeobecná právna úprava.

Podľa § 669 Občianskeho zákonníka ak nájomca vynaložil na vec náklady pri oprave, na ktorú je povinný
prenajímateľ, má nárok na náhradu týchto nákladov, ak sa úprava vykonala so súhlasom prenajímateľa

alebo ak prenajímateľ bez zbytočného odkladu opravu neobstaral, hoci sa mu oznámila jej potreba. Inak
môže nájomca požadovať len to, o čo sa prenajímateľ obohatil.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia vzniká nájomcovi právo na náhradu vynaložených
nákladov na opravy aj v prípade, ak opravy nájomca vykonal so súhlasom prenajímateľa, pričom na
rozdiel od § 667 OZ sa nevyžaduje, aby sa prenajímateľ na úhradu takýchto nákladov zaviazal. Súhlas
s vykonaním opráv môže byť daný ústne, písomne aj konkludentne.

Odvolací súd sa teda stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že žalovaný ako prenajímateľ
konkludentne súhlasil s tým, že prenajatú vec opraví žalobca ako nájomca.

Žalovaný poukazoval na znenie § 5 ods. 4 zákona 116/1990 Zb., podľa ktorého žalobca mal povinnosť
informovať žalovaného o potrebe vykonania opráv, čo neurobil, a teda zodpovedá za škodu, ktorá
nesplnením povinnosti vznikla. Predmetné ustanovenie sa však týka situácie, ak nájomca neoznámi
prenajímateľovi potrebu opráv (napr. zatekajúca strecha) a následne vznikne na prenajatej nehnuteľnosti
škoda (napr. zničenie maloviek, podlahy v dôsledku zatekania). Na situáciu, ktorá je predmetom tohto
konania, sa vzťahuje cit. ustanovenie § 669 OZ.

Z vykonaného dokazovania (výpovedí účastníkov konania a svedkov) je zrejmé, že žalovaný ako
prenajímateľ o potrebe opráv vedel, tiež vedel, že tieto opravy vykonáva žalobca z pozície nájomcu a s
týmto i konkludentne súhlasil, čo vyplynulo z výpovede bývalej starostky žalovaného. Treba podotknúť,
že predmetné opravy bolo treba vykonať bezodkladne, aby sa jednak zabezpečil užívaniaschopný stav
prenajatej nehnuteľnosti a tiež aby sa zabránilo ďalšiemu poškodeniu nehnuteľnosti. Vzhľadom na tieto
okolnosti možno konštatovať, že žalobca vykonal opravy so súhlasom žalovaného a teda v zmysle §
669 OZ má nárok na náhradu nákladov, ktoré na vec vynaložil pri oprave.

Žalovaný argumentoval tiež tým, že konaním žalobcu mu vznikla škoda, pretože žalobca mu neoznámil
rozsah škôd a vykonaných opráv, celkovú výšku nákladov na opravy a potrebu uplatnenia si
poistného plnenia u poisťovne žalovaným, a tým mu spôsobil škodu. Ako už bolo uvedené, obaja
účastníci konania mali vedomosť o tom, že prenajatá nehnuteľnosť bola poistená poistnou zmluvou
uzatvorenou žalovaným, že žalobca novú poistnú zmluvu neuzavrel a že žalobca platil poistné za
žalovaného. Žalovaný ako prenajímateľ mal jednak povinnosť zaujímať sa o to, či je nehnuteľnosť v
užívaniaschopnom stave, o to aké náklady na opravu vynaložil žalovaný, a vzhľadom na to, že vedel, že
došlo ku škodovej udalosti a že poistenú zmluvu s poisťovňou má uzatvorenú on, bolo jeho povinnosťou
uplatniť si poistný nárok a nebolo povinnosťou žalovaného ho na túto skutočnosť upozorňovať.

Žalovaný však počas konania vzniesol námietku premlčania tohto nároku žalobcu.

Podľa § 107 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej
alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku
premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

Ohľadom premlčania práva na vydanie bezdôvodného obohatenia zákon stanovuje subjektívnu a
objektívnu premlčaciu dobu. Tieto dve doby sa začínajú, plynú a končia nezávisle na sebe. Vzájomný
vzťah týchto dôb je taký, že ak skončí plynutie jednej z nich právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
plynie ešte druhá premlčacia doba. Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce,
že oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a o subjekte, ktorý sa
bezdôvodne obohatil. Rozhodujúce je to, kedy sa o týchto skutočnostiach dozvedel, nie kedy sa pri
náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor vzniklo bezdôvodné obohatenie.
O tom, že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa oprávnený dozvie vtedy, keď
pozná skutkové okolnosti, z ktorých možno usudzovať na získanie bezdôvodného obohatenia na jeho
úkor, a to aspoň v takej výške (objektívne vyčíslenej v peniazoch), že právo na jeho vydanie možno
dôvodne uplatniť na súde.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa nesprávne určil začiatok plynutia subjektívnej
premlčacej doby.

V konaní je nesporné, že nehnuteľnosť, na ktorej vykonal žalobca opravy, je vo vlastníctve žalovaného
a ten ako prenajímateľ mal povinnosť vykonať opravy, aby táto nehnuteľnosť bola v užívaniaschopnom
stave. Ako súd prvého stupňa viackrát v odôvodnení rozhodnutia uviedol a odvolací súd sa s týmto
skutkovým zistením stotožnil, obaja účastníci konania vedeli, že žalobca vykonal predmetné opravy
za žalovaného ako prenajímateľa a že žalobca neuzatvoril novú poistnú zmluvu, ale len platil poistné
za žalovaného, a teda nehnuteľnosť je poistená na základe poistnej zmluvy uzatvorenej žalovaným.
Žalobca teda vedel už v čase vynaloženia prostriedkov na úhradu opráv na prenajatej nehnuteľnosti,
že uvedené koná za žalovaného, teda vedel, že na jeho úkor sa obohatil žalovaný a tiež vedel v akej
výške. Skutočnosť, že žalobca sa bez žiadneho rozumného dôvodu spoliehal na to, že za žalovaného
mu bude plniť poisťovňa, nemá žiaden vplyv na to, že poznal skutkové okolnosti, na základe ktorých
bolo zrejmé, kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške. Žalobca vedel, že si nesplnil povinnosť
poistiť predmetnú nehnuteľnosť, že poistné platil za žalovaného a že vlastníkom nehnuteľnosti a
prenajímateľom je žalovaný. Žalobca by sa mohol dozvedieť o bezdôvodnom obohatení až na základe
oznámenia poisťovne o neuhradení škody v prípade, že by uzavrel poistnú zmluvu, na základe ktorej by
mal právo na výplatu poistného plnenia, a táto by bola neplatná. Žalobca teda poznal skutkové okolnosti
- kto sa na jeho úkor obohatil a v akej výške - už v čase zaplatenia opráv prenajatej nehnuteľnosti,
ale bezdôvodne sa spoliehal, že za žalovaného mu bude plniť poisťovňa. Uvedené možno prirovnať
k situácii, že oprávnený zistí na základe rozhodnutia súdu, že ním uzatvorená zmluva je absolútne
neplatná, ale nevie, že absolútna neplatnosť zmluvy zakladá vznik bezdôvodného obohatenia na strane
druhého účastníka zmluvy.

Súd prvého stupňa teda nesprávne určil začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby. Vzhľadom na
túto skutočnosť je nevyhnutné doplniť dokazovanie v tejto časti tým, že predmetom dokazovania bude,
kedy jednotlivé náklady na opravu prenajatej nehnuteľnosti boli žalobcom vynaložené.

Na základe uvedených právnych záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v odvolaním
napadnutej zamietajúcej časti podľa § 219 OSP potvrdil a v odvolaním napadnutej vyhovujúcej časti
ako aj v časti trov konania podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil, pretože súd prvého stupňa
nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil, a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia
vec vrátil v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Po vrátení veci súd prvého stupňa vo veci doplní dokazovanie, vysporiada sa s vytknutými vadami a vo
veci znova rozhodne, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 OSP
a neopomenie aplikovať aj ustanovenie § 118 ods. 2 OSP.

V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania
(ust. § 224 ods. 3 OSP).

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.