Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 20, 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 2T/108/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114011193
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Ondrejová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4114011193.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Ondrejovej a prísediacich

doc. Ing. Mgr. Petra Lazora, PhD. a Anny Mikušovej, v trestnej veci obžalovaného W.Á. V., pre prečin
podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre
dňa 20. januára 2016 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
W. V.: narodený XX.XX.XXXX v I.,
trvale bytom O. H., U. B. K. XXX,

s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e :

dňa 05. 04. 2010 asi o 16.00 hodine v Nitre, na Bratislavskej ulici, v reštaurácii McDonald vylákal od W.
H. sumu 4.000,- eur pod zámienkou kúpy presne neurčeného motorového vozidla s tým, že kúpi pre W.
H. vozidlo, resp. po kúpe vozidlo predá a zo zisku z predaja peniaze vráti W. H., avšak do dnešného
dňa W. H. vozidlo nekúpil, ani požičané peniaze nevrátil, čím W. H. spôsobil škodu najmenej vo výške
4.000,- eur,

t e d a :

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu

t ý m s p á c h a l :

prečin podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 44 Trestného zákona, súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného zákona,
pretože trest uložený skorším Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/7/2013 na ochranu
spoločnosti a nápravu páchateľa považuje za dostatočný.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd odkazuje poškodeného W. H., nar. XX.XX.XXXX, t. č. v
G. na neznámom mieste s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 4Pv 472/10 podanej na Okresný
súd Nitra dňa 24.10.2014, prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému W. V. pre prečin podvodu podľa§221odsek1,odsek2Trestnéhozákona.Súdnahlavnompojednávanívykonaldokazovanievýsluchom
obžalovaného W. V., výsluchom svedka poškodeného W. H., svedkyne F. V., oboznámením listinných
dôkazov zabezpečených v spise a oboznámením pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava V sp.

zn. 2T/7/2013.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný W. V. na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe. Zo strany poškodeného W. H. ide o pomstu za to, že si založil vo Viedni firmu, z
ktorej chcel poškodený W. H. profitovať. S W. sa spoznali sa v Rakúsku, W. ho začal navštevovať spolu
s jeho strýkom a ešte s jedným mužom, meno ktorého uviesť nevedel. Stretávali sa v McDonalde v Nitre,
na Bratislavskej ulici, kde mu navrhovali rôzne druhy podnikania. Po určitom čase ho presvedčili, aby si
založil v L. Q. (s.r.o.), povedali mu, že majú v L. dosť známych, ktorí by mu vybavili zákazky, z čoho by

profitoval nielen on, ale aj oni. Vybavil si prechodný pobyt v L., zaplatil si prenájom bytu na celý rok a
cez ich známeho advokáta si založil firmu zo svojich zdrojov. V tom čase podnikal v oblasti plastových
okien, ale nedarilo sa mu. Pred W. H. a jeho strýkom sa vždy prezentoval tým, že montuje plastové
okná, resp. že sa pohybuje v oblasti stavebníctva. O zákazku spočívajúcu v montovaní plastových okien
vo O. ho požiadali aj W. so strýkom. Zákazku však odmietol, lebo sa mu to zdalo nerentabilné. Počas

predbežných návštev firiem, s ktorými mal v L. neskôr spolupracovať, zistil, že by bol stratový, pretože
W. H. si s priateľom už pri predbežnom dohodnutí zmluvy zobrali províziu od týchto firiem. Na základe
tejto skutočnosti sa rozhodol, že prevádzku svojej firmy v L. nespustí. Nezaložil si ani J.. Neskôr ho W.
H. viackrát navštívil vo O. H., kde ho opätovne presviedčal, aby začal podnikať. Keď odmietol, prišiel W.
H. v noci pred jeho dom a začal vytrubovať a vykrikovať, že keď mu nevyplatí dlžné peniaze, vystrieľajú

mu okná a dom. Následne pod psychickým nátlakom napísal na papier, že je W. H. dlžný 4.000,- eur. Od
ich hádky W. H. nevidel, až do dňa, keď ho polícia predvolala, že zobral nejaké peniaze na kúpu auta.
Peniaze chcel W. H. od neho za to, že bol kvôli nemu stratový, pretože nezačali podnikať. Za podnájom
v L. platil H. v hotovosti. K obom predloženým listinám uviedol, že ide o listiny o vrátení peňazí W. H. a
Yavasovi Űmitovi, ktoré napísal a podpísal v ten istý večer, keď boli vo O. H., pretože sa bál, že ublížia

jeho rodine.
Na návrh prokurátora bola podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítaná výpoveď obvineného
W. V. z prípravného konania vzhľadom na rozpor vo výpovedi z prípravného konania. V prípravnom
konaní obžalovaný uviedol, že dôvodom na podpis listín na vrátenie peňazí bola skutočnosť, že W. H.
sa vyhrážal jeho matke. Obžalovaný k rozporom uviedol, že v tom rozpor nevidí, lebo býva s matkou v

spoločnom dome. Čo sa týka podpisu listiny so sumou 5.000,- eur, k tomu uviedol, že W. H. vtedy v
noci povedal, že mu je dlžný aj za nájom. Na hlavnom pojednávaní na to zabudol. Zotrval na tom, čo
uviedol na hlavnom pojednávaní.

Svedok poškodený W. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu obžalovaný volal, že našiel dobré

auto za 4.000,- eur, s ktorým sa dajú zarobiť peniaze. Potom prišiel aj s priateľom Ű. na stretnutie s
V. do McDonadlu v Nitre, kde odovzdal obžalovanému peniaze. Obžalovaný im povedal, aby 2 až 3
hodiny počkali, že sa vráti. Následne sa mu pokúšali dovolať, nedvíhal a tak sa s Ű. vrátili do O.. Po 3
alebo 4 týždňoch prišli s Ű. do O. H. pred jeho dom. Obžalovaný povedal, že peniaze nemá, ale podpíše
im papier. S týmto papierom potom išli na políciu. S obžalovaným V. sa spoznali vo O. na Q. (súčasť

obchodnej siete Metro), kde požičal jeho tureckej priateľke Metro kartu na nákup. Komunikovali spolu po
nemecky. Potom asi o mesiac, alebo dva prišiel obžalovaný za ním do jeho obchodu, kde vykupoval a
predával motorové vozidlá. Obžalovaný mu ponúkol výhodné auto za 4.000,- eur, mal to byť Mercedes,
s čím on súhlasil. Auto plánoval potom predať ďalej za 5.000,- eur. Následne ho obžalovaný telefonicky
kontaktoval s tým, že mu zoženie spomínané auto a deň na to sa stretli v McDonalde v Nitre, kde mu za

prítomnosti jeho priateľa Ű. odovzdal peniaze. S obžalovaným neplánoval založiť žiadnu firmu, naopak
V. si chcel založiť firmu s nejakým Turkom K., ktorého on nepoznal. Peniaze na nájom bytu v L. mu
neposkytol, pomohol mu len s potvrdením o bývaní, na ktorom bolo uvedené, že obžalovaný býval u
neho. Celkovo požičal obžalovanému 4.000,- eur. Na úpise bola uvedená suma 5.000,- eur z dôvodu, že
mal náklady a ešte musel vyplatiť aj Ű. náklady. Obžalovaný úpisy podpísal dobrovoľne, bez vyhrážok.

Po podpise dlžobných úpisov šiel na políciu, kde podal trestné oznámenie a čakal, kým sa to vyrieši
na súde.Svedkyňa F. V. (matka obžalovaného W. V.) na hlavnom pojednávaní uviedla, že nevidela, ako W. H.
odovzdal jej synovi peniaze. W. bol u nich dvakrát na kávu, všetko bolo v poriadku. Až raz neskoro v
noci začal niekto trúbiť na aute. Spočiatku tomu nevenovala pozornosť. Keď začula, že kričia meno jej

syna, vyšla von a tam sa jej W. s jeho priateľom začali vyhrážať, že ich vystrieľajú. V dome bola nevesta
s vnukom. Zľakla sa a išla rýchlo zobudiť syna, ktorý potom, ako vyšiel von, dal W. a jeho priateľovi
nejaký papier, na čo sa obaja upokojili. Ďalej uviedla, že dala synovi jeden a pol milióna slovenských
korún na podnikanie s W., ale on už s nimi nechcel spolupracovať. V čase, keď sa im prišli vyhrážať,
pracoval syn ako kuchár, nevedela však uviesť kde a aký bol jeho príjem, jej peniaze nedával. S autami

jej syn neobchodoval. Trestné oznámenie na W. a jeho priateľa nebola podať, lebo potom zostali ticho
a keď sa im vyhrážala zavolaním polície, W. jej povedal, že pokiaľ prídu policajti ich vystrieľa. Sama
po nemecky nevedela, nerozumela, čo jej rozprával, ukazoval niečo a z toho pochopila, že ich chce
vystrieľať. Uviedla, že W. hovoril po slovensky až potom, ako ju na to na hlavnom pojednávaní upozornil
obžalovaný. To, že obžalovaný im dával nejaký papier videla na vlastné oči, pretože bola na dvore asi
2 metre od nich. Pamätala si, že mali oblečený oblek a prišli na aute, ktoré nevidela, lebo bola tma.

Nevedela, aké bolo ročné obdobie, lebo to bolo už dávno.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich
sa v trestnom spise, a to písomností písaných a podpísaných L. W. V., výsledkov právnej pomoci z L.
republiky, záverečnej správy polície, výpisu z evidencie vozidiel, odpisu registra trestov obžalovaného,

informácie z Národnej ústredne INTERPOL, rozsudku Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/7/2013,
výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov, obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2 Pv 355/2010,
obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 4 Pv 143/2013, obžaloby Okresnej prokuratúry Nitra sp.
zn. 4 Pv 361/2012, lustrácie v databáze súdnych spisov, lustrácie ZVJS, lustrácie registra priestupkov,
správy Sociálnej poisťovne, správy Daňového úradu Nitra, výpisu zo živnostenského registra, listinných

dôkazov predložených obžalovaným - kúpno-predajné zmluvy s technickými preukazmi, lustráciu STA,
REGOBu, emailovej komunikácie, potvrdenia o prihlásení na pobyt s úradným prekladom, notárskej
zápisnice o založení s.r.o. v L. republike, potvrdenia o vklade do s.r.o. v L., písomností z pripojených
spisov Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/7/2013 a Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/149/2011.
Z písomných dokladov zo dňa 18.05.2010 súd zistil, že obžalovaný sa písomne zaviazal vrátiť

poškodenému W. H. sumu 5.000,- eur bez uvedenia dátumu odovzdania a Ű. A. sumu 1.100,- eur do
24.05.2010. Trestné oznámenie podal poškodený W. H. dňa 26.05.2010.
Z výsledkov právnej pomoci z Rakúska vyplynulo, že poškodený W. H. pri výsluchu na rakúskej polícii
potvrdil, že obžalovaný W. V. mu podpísal za prítomnosti Ű. A. dlžný úpis na sumu 4.000,- eur. Ďalej
poškodený W. H. pri výsluchu uviedol, že vedel, že obžalovaný W. V. obchoduje s autami. Aj on chcel

začaťvL.obchodovaťsautami,taksadohodlinavzájomnejspolupráci.PrišielajsŰ.A.zaobžalovaným
na Slovensko, stretli sa dňa 05.04.2010 v McDonalde v Nitre. W. V. im povedal, že potrebuje 4.000,-
eur na kúpu auta a za 2-3 hodiny im vráti peniaze aj s úrokmi - cca 4.500,- eur. Potom W. V. volal, že
má problém a peniaze dostanú naspäť neskôr. Neskôr sa mu častejšie pokúšal dovolať, ale číslo už
bolo neaktívne. Pri stretnutí v McDonalde si napísal adresu W. V. a po 2 týždňoch sa za ním vybral do

O. H., kde mu jeho matka povedala, že býva v Nitre. Konkrétnu adresu mu nedala. Následne podal na
W. V. trestné oznámenie.
Z výpisu z evidencie vozidiel Okresného riaditeľstva PZ v Nitre, Okresného dopravného inšpektorátu
vyplynulo, že obžalovaný W. V. nie je od 01.01.2005 evidovaný ako držiteľ motorového vozidla.
Z výpisu Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky bolo zistené, že od

01.01.2010 sa obžalovaný dopustil 7 priestupkov, prevažne porušením pravidiel cestnej premávky.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra bolo zistené, že obžalovaný za obdobie rokov
2009 až 2014 nepoberal žiadne štátne sociálne dávky.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra vyplynulo, že obžalovaný nie je registrovaný
u zamestnávateľa, ani ako SZČO, nie je evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti,

nemocenských dávok, dôchodku, úrazových dávok, ani dávok garančného poistenia.
Zo správy Daňového úradu Nitra bolo zistené, že obžalovaný nepodal daňové priznanie k dani z príjmov
fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rokov 2009,2010.
Z výpisu zo živnostenského registra bolo zistené, že obžalovaný je registrovaný ako živnostník pod
obchodným menom W. V. - W., IČO. XXXXXXXX, s miestom podnikania XXX XX O. H., B. K. XXX,

s predmetom podnikateľskej činnosti, napr. montáž plastových okien, omietkárske práce, montáž
sadrokartónu, kúpa tovaru na účely jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod) v
rozsahu voľných živností, predaj ojazdených motorových vozidiel a iné.Z obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 2 Pv 355/2010 vyplynulo, že na obžalovaného
bola dňa 22.06.2012 podaná obžaloba na Okresný súd Nitra pre pokračovací zločin podvodu podľa §
221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona a iné. Konanie je vedené na Okresnom súde Nitra

sp. zn. 33T 80/2012. Z obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 4 Pv 143/2013 vyplynulo,
že na obžalovaného bola dňa 21.10.2014 podaná obžaloba na Okresný súd Nitra pre zločin podvodu
podľa § 221 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného
zákona a iné. Konanie je vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. 21T 106/2014. Z obžaloby prokurátora
Okresnej prokuratúry Nitra sp. zn. 4 Pv 361/2012 vyplynulo, že na obžalovaného bola dňa 04.07.2013

podaná obžaloba na Okresný súd Nitra pre pokus zločinu prevádzačstva podľa § 14 odsek 1 k § 356
Trestného poriadku. Konanie je vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. 6T 82/2013.
Z predložených kúpnych zmlúv od obžalovaného súd zistil, že W. V. v minulosti obchodoval s osobnými
motorovými vozidlami.
Z aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného W. V. zo dňa 20.01.2016 bolo zistené, že obžalovaný
bol doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaný, prevažne za majetkovú trestnú činnosť.1/ Rozhodnutím

Okresného súdu Nitra, sp. zn. 2T/13/1989 zo dňa 02.03.1989 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin
podľa § 9 odsek 2, § 247 odsek 1 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6
mesiacov so skúšobnou dobou do 30.03.1990. Uložený trest mu bol odpustený amnestiou prezidenta
zo dňa 1.1.1990. 2/ Rozhodnutím Vojenského obvodného súdu Bratislava sp. zn. 4T/232/1989 zo dňa
28.11.1989 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin podľa § 202 odsek 1, § 9 odsek 2, § 221 odsek 1

Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov so skúšobnou dobou do
11.01.1991, osvedčil sa podľa § 60 odsek 3 Trestného zákona. 3/ Rozhodnutím Okresného
súdu Nitra sp. zn. 4T/74/1994 zo dňa 02.01.1996 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin podľa §
248 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov so
skúšobnou dobou do 12.03.1997, osvedčil sa dňa 04.08.1997. 4/ Rozhodnutím Okresného súdu Nitra

sp. zn. 1T/80/1996 zo dňa 30.07.1996 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin podľa § 248 odsek 1,
odsek 2 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov so skúšobnou
dobou do 12.08.1997, osvedčil sa dňa 09.04.1998. 5/ Rozhodnutím Okresného súdu Prievidza sp.
zn. 2T/227/1999 zo dňa 25.08.1999 bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin podľa § 176 odsek 1
Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiace so skúšobnou dobou do

14.03.2001 a na trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 1 rok, podmienečné upustenie
od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti dňa 31.01.2001 so skúšobnou dobou na 2 mesiace, osvedčil
sa dňa 04.02.2002, odsúdenie bolo zahladené podľa § 70 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona. 6/
Rozhodnutím Okresného súdu Levice sp.zn. 2T/1/2001 zo dňa 11.07.2001 bol obžalovaný odsúdený
pre trestný čin podľa § 181c odsek 1 písmeno f), § 250 odsek 1 Trestného zákona na podmienečný trest

odňatia slobody v trvaní 4 mesiace so skúšobnou dobou do 11.10.2002, osvedčil sa dňa 09.03.2004.
7/ Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 3T/128/2010 zo dňa 29.07.2010 bol
obžalovaný odsúdený pre prečin podľa 221 odsek 1, odsek 2 na podmienečný trest odňatia slobody v
trvaní 1 rok a 2 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky do 23.11.2012, výrok o treste bol zrušený.
8/ Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/162/2010 zo dňa 29.12.2010 bol obžalovaný

odsúdený pre prečin podľa 221 odsek 1, odsek 2 na trest povinnej práce v rozsahu 120 hodín, výrok o
treste bol zrušený. 9/ Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 6T/24/2011 zo dňa 28.03.2011
bol obžalovaný odsúdený pre prečin podľa § 213 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona na
súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky so skúšobnou dobou na 3 roky do 20.05.2014
za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn.

6T/162/2010 a trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava IV. sp. zn. 3T/128/2010, odpustenie
trestu amnestiou prezidenta zo dňa 02.01.2013. 10/ Trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn.
2T/149/2011 zo dňa 06.03.2012 bol obžalovaný odsúdený pre prečin podľa § 348 odsek 1 písmeno d)
Trestného zákona na peňažný trest vo výške 1.000,- eur a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na 2 roky, výrok o treste bol zrušený. 11/ Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. sp. zn. 2T/7/2013

zo dňa 15.10.2013 bol obžalovaný odsúdený pre zločin podľa § 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a),
§ 213 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6
mesiacov so skúšobnou dobou s probačným dohľadom v trvaní 4 roky do 16.10.2017, peňažný trest
vo výške 1.000,- eur, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 2 roky, s povinnosťou náhrady
škody, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp.

zn. 2T/149/2011, podmienečné upustenie od výkonu zvyšku trestu zákazu činnosti dňa 14.01.2014 so
skúšobnou dobou na 9 mesiacov.Po vykonaní dokazovania súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo, aj v súhrne, bez ohľadu, či ich obstaral súd,
orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán a uznal obžalovaného za vinného zo skutku
podľa obžaloby skutkovo aj právne, nakoľko bolo vykonanými dôkazmi preukázané, že skutok sa stal,

vykazuje znaky žalovaného prečinu a skutku sa dopustil obžalovaný, ktorý svojím protiprávnym konaním
naplnilvšetkyznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinu,pretoženaškoducudziehomajetkusebaobohatil
tým, že uviedol iného do omylu a spôsobil väčšiu škodu.

Z vykonaných dôkazov súd ustálil, že obžalovaný pod zámienkou realizácie obchodu s autami vylákal

od poškodeného sumu 4.000,- eur tak, že mu prisľúbil zabezpečenie auta zn. Mercedes, zavolal ho na
ten účel na Slovensko, kde už malo byť spomínané auto, pričom po prevzatí peňazí od poškodeného mu
auto nesprostredkoval, nedoviezol, ale zatelefonoval poškodenému, že má nejaké finančné problémy a
následnesitelefónvypolapoškodenýsasnímužnemoholskontaktovať.Sodstupomčasusipoškodený
od obžalovaného žiadal doklad o poskytnutí pôžičky (dlžobný úpis), ktorý mu obžalovaný aj vystavil
na sumu 5000,- eur, vrátane ďalších nákladov poškodeného a viac ho nekontaktoval. Peniaze mu

však obžalovaný doposiaľ nevrátil. Obžalovaný je z protiprávneho konania usvedčovaný výpoveďou
poškodeného, listinnými dôkazmi, dlžobným úpisom a výsledkami právnej pomoci z Rakúska.

Obžalovaný v konaní svoju vinu popieral, tvrdil, že peniaze od W. nedostal, že ide o jeho pomstu,
lebo s ním nechcel v L. viac podnikať. Papier mu podpísal, lebo W. s kamarátom ho chceli vystrieľať

aj s rodinou. Obrannú verziu obžalovaného mala potvrdiť matka obžalovaného, ktorá však uviedla,
že síce nerozumie nemecky a len z toho, čo W. ukazoval, pochopila, že ich chcel vystrieľať, až po
návode obžalovaného počas svojej výpovede uviedla, že W. hovoril trochu po slovensky. Táto obrana
obžalovaného je z hľadiska vnútornej logiky a v kontexte výpovedí obžalovaného a jeho matky vo
viacerýchbodochrozpornáaúčelová,pretože vkonečnomdôsledkuW.H.narozdielodW.V.išielpodať

pre protiprávne konanie obžalovaného na políciu trestné oznámenie. Výpoveď matky obžalovaného
mala slúžiť na podporu tvrdenia obžalovaného, že k podpisu dlžobného úpisu malo dôjsť pod nátlakom
poškodeného,pričomuviedla,žepoškodenýpreddomomkričalavytruboval,napriektomutonezobudilo
v dome spiacu družku obžalovaného a ich syna, neoznámili (W. V. a F. V.) takéto konanie poškodeného
na polícii, napriek tomu, že z časového hľadiska aspoň jeden z nich to mohol urobiť bez prípadného

ohrozenia života, preto výpoveď svedkyne ako celok, aj s poukazom na jazykovú bariéru medzi
poškodeným a svedkyňou, ktorá zostala logicky nevysvetlená, vyhodnotil súd ako nedôveryhodnú.
Skutočnosť, že obžalovaný obchodoval s autami, ako to uviedol W. H. vyplýva aj z listinných dôkazov
predložených samotným obžalovaným a napokon aj z výpovede obžalovaného, ktorý sám potvrdil,
že sprostredkovával predaj a kúpu áut medzi rôznymi ľuďmi. Obžalovaný uviedol, že predaj vozidiel

pre fyzické osoby v minulosti sprostredkoval a potom, čo auto kúpil, toto so ziskom ho predal, čo
svedčí v prospech výpovede poškodeného. Súd nemal dôvod pochybovať o tvrdeniach poškodeného,
pretože zo žiadnych relevantných dôkazov nezistil, že by W. H. mal dôvod mstiť sa W. V. z dôvodu,
že s ním nechcel podnikať v spoločnosti, ktorú mal založiť W. V. v L.. Je to len tvrdenie obžalovaného,
ktoré súd vyhodnotil ako obrannú verziu nepodporenú žiadnymi presvedčivými dôkazmi. Obhajobou

namietané nepresnosti vo výpovedi poškodeného vyhodnotil súd v rámci limitov jednotlivca (biologické,
psychologické a sociálne danosti) pamätať si a opisovať minulé udalosti s odstupom času, čo bolo
potrebné pri hodnotení dôkazu získaného z výpovede poškodeného zohľadniť. Bez právnej relevancie je
z hľadiska trestnoprávnej zodpovednosti skutočnosť, či dlžný úpis bude do budúcnosti spôsobilý vyvolať
v občianskoprávnej rovine požadované účinky a či mal všetky potrebné náležitosti podľa Občianskeho

zákonník. Obžalovaný potvrdil na hlavnom pojednávaní, že údaje na listine písal osobne a vlastnou
rukou a tento listinný dôkaz obsahovo z trestnoprávneho hľadiska, bez ohľadu na jeho formu, zapadá
do reťaze dôkazov usvedčujúcich obžalovaného z protiprávneho konania. Záverom možno konštatovať,
reagujúc na tvrdenie svedkyne V., že pokiaľ by mal obžalovaný W. V. reálne k dispozícii 1,5 milióna Sk
od svojej matky na podnikanie v L., ako to uviedla svedkyňa vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní,

nepotreboval by si akékoľvek finančné prostriedky, alebo inú pomoc zabezpečovať od občanov Turecka
žijúcich v Rakúsku zvlášť, keď ich vzájomné vzťahy boli len krátkodobé a povrchné.

Z vyššie uvedeného mal súd za dostatočne preukázané, že obžalovaný na škodu cudzieho majetku
seba obohatil tak, že svojím aktívnym konaním vytvoril situáciu, pri ktorej uviedol poškodeného

do omylu (nezhoda medzi vnímaním reality a skutočnosťou) a spôsobil tak na cudzom majetku
väčšiu škodu. Konanie obžalovaného bolo kvalifikované ako podvod, pretože pri majetkovej dispozícii
poškodený z vlastnej vôle odovzdal peniaze páchateľovi, ktorý iba predstieral, že má záujem zabezpečiť
poškodenému ako protihodnotu auto zn. Mercedes. V tomto zmysle aktívnou činnosťou obžalovaného,spočívajúcej v uvedení iného do omylu a v dôsledku takéhoto konania došlo ku škode na cudzom
majetku a obohateniu obžalovaného. Uvedením do omylu bolo konanie, kedy obžalovaný len predstieral
okolnosti, ktoré neboli v súlade so skutočným stavom veci. Obžalovaný naplnil všetky zákonné znaky

skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona tak po formálnej
aj materiálnej stránke, preto ho súd uznal za vinného zo žalovaného skutku v zmysle obžaloby. Právna
kvalifikácia konania obžalovaného bola daná výškou spôsobenej škody (najmenej 4.000,- eur).

Takýmto konaním obžalovaného bol narušený záujem chránený Trestným zákonom a to ochrana

cudzieho majetku (majetkové práva, vlastnícke práva) a v príčinnej súvislosti s konaním obžalovaného
došlo ku škode na majetku inej osoby. Obžalovaný konal v úmysle získať majetkový prospech na
úkor poškodeného tak, že ho uviedol do omylu v otázke zabezpečenia sľubovaného vozidla, ktoré k
dispozícii nemal, teda konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a) Trestného zákona (jednota
vôle a vedomosti), lebo chcel spôsobom uvedeným v zákone porušiť záujem chránený zákonom.
Závažnosťjeho konania bolavzhľadomnaokolnostiprípaduavýškuspôsobenejškody,ktorájezároveň

kvalifikačným momentom väčšia, pričom nebezpečenstvo a protiprávnosť konania obžalovaného
spočívalo v porušení zákonom chráneného záujmu spoločnosti na ochrane cudzieho majetku, bez
ohľadu na druh a formu vlastníctva, v zásade síce s napraviteľným následkom, ktoré konanie bolo však
v zásadnom rozpore so zákonom, s pravidlami morálky a pravidlami správania sa.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek
4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho
nápravy.

Súd prihliadol pri ukladaní trestu u obžalovaného na jeho osobné a majetkové pomery, ale aj na
zistenie, že tento bol doposiaľ jedenásťkrát súdne trestaný prevažne za majetkovú trestnú činnosť,
ale rešpektujúc ustanovenia Trestného zákona (fikcia neodsúdenia), však súd musel konštatovať, že
na obžalovaného sa v deviatych prípadoch hľadí, akoby nebol odsúdený. Obžalovaný má v evidencii
priestupkov sedem záznamov prevažne za priestupky proti plynulosti a bezpečnosti cestnej premávky.

Pri výpočte do úvahy prichádzajúcej výmery trestu odňatia slobody vychádzal súd zo základnej trestnej
sadzby uvedenej v § 221 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona (1-5 rokov), bez zistenia poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností, berúc do úvahy osobu páchateľa, následok konania, okolnosti prípadu, odstup
času od spáchania skutku a predchádzajúce odsúdenie obžalovaného Rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V. sp. zn. 2T/7/2013 zo dňa 15.10.2013, ktorým bol obžalovaný odsúdený pre zločin podľa

§ 222 odsek 1, odsek 3 písmeno a), § 213 odsek 1 Trestného zákona na súhrnný podmienečný trest
odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov so skúšobnou dobou a s probačným dohľadom v trvaní
4 roky do 16.10.2017, s uložením peňažného trestu vo výške 1.000,- eur, trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá na 2 roky, s povinnosťou nahradiť škodu, za súčasného zrušenia výroku o treste
uloženého trestným rozkazom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2T/149/2011. O treste obžalovaného súd

rozhodolnajmäsprihliadnutímnaokolnostiprípadu,odstupčasuacharakterdosúhrnuprichádzajúceho
trestu tak, že podľa § 44 Trestného zákona upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Trestného
zákona, pretože trest uložený skorším Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 2T/7/2013 na
ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa považoval za dostatočný.

Súd dospel k záveru, že takto uložený trest je dostatočný a spravodlivý a zohľadňuje všetky kritéria pre
ukladanie trestu s poukazom na účel trestu, individuálnu a generálnu prevenciu, zohľadňujúc charakter
trestnej činnosti a predchádzajúci život obžalovaného.

Čo sa týka výšky škody spôsobenej trestným činom, táto bola síce včas a riadne uplatnená poškodeným,

ale počas priebehu hlavného pojednávania sa stal poškodený pre súd nedosiahnuteľný, pretože odišiel
z Rakúska a nachádzal na neznámom mieste v Turecku, z toho dôvodu súd o jeho nároku na náhradu
škody rozhodol podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku a odkázal ho s jeho nárokom na občianske
súdne konanie.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný
súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne

vzdal.