Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 6, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/228/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315201378
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8315201378.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a sudcov JUDr.

Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: O. T., bytom XXX XX W. XX,
zastúpenú Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice proti
žalovanému: POHOTOVOSŤ s. r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o vydanie bezdôvodného
obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 24. 04. 2015, č.
k. 21C/84/2015-37 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku, vo výroku o náhrade trov konania a vo výroku o povinnosti
žalovaného zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 33,29 Eur na účet
Advokátskej kancelárie JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom určil, že na konanie je
vecne a miestne príslušný Okresný súd Humenné. Zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 321,34
Eur s 8,05 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 05. 02. 2015 až do zaplatenia a trovy právneho
zastúpenia vo výške 256,18 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, všetko do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku. Zaviazal žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Humenné súdny poplatok za žalobu
vo výške 19 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa vec právne posúdil podľa § § 84, § 87 písm. f), § 105 ods. 1 O. s. p., § 52 ods. 1, 3,
4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a), b), § 4 ods. 2, 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa §
53 ods. 1, 5, § 39 ods. 1, § 451 ods. 1, 2, § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka.

Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol
založený záväzkový vzťah, a to na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 28. 01. 2008.
Žalobkyni bola poskytnutá žalovaným finančná čiastka podľa zmluvy o úvere vo výške 331,94 Eur,
ktorú mala žalobkyňa splatiť v 12-tich splátkach spolu vo výške 653,26 Eur. Žalobkyňa uvedenú sumu
žalovanému uhradila, čoho dôkazom je žalobkyňou predložený výpis splátok a pokút, z ktorého je
zrejmá úhrada celej dlžnej sumy dňa 07. 01. 2009. Medzi účastníkmi uzavretá zmluva o úvere je
svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou v súlade s ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto

podlieha úprave zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Poplatok za poskytnutie úveru na obdobie 12-
tich mesiacov predstavoval 96,8 % ročne, pričom takýto úžerný poplatok za poskytnutie úveru na
obdobie 12 mesiacov súd považoval za dôvod absolútnej neplatnosti úverovej zmluvy, a to pre rozpor
s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Zároveň ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku.Naviac v zmluve nie je uvedená ročná percentuálna miera nákladov, a preto sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov. Keďže poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov, na strane žalovaného
vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením z neplatného právneho úkonu (nakoľko súd zmluvu o úvere

v časti poplatku považuje za absolútne neplatnú). Preto žalovaný musí vydať žalobkyni bezdôvodné
obohatenie. Výška bezdôvodného obohatenia je totožná so sumou, ktorú žalobkyňa zaplatila nad výšku
poskytnutého úveru, t. j. nad sumu 331,94 Eur. Je nepochybné, že žalobkyňa uhradila žalovanému
celkom 653,28 Eur, čo znamená, že navyše zaplatila 321,34 Eur. Táto suma predstavuje bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného - veriteľa.

Žalovaný v konaní vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne, poukazoval na
uplynutie 2-ročnej premlčacej doby, ktorá podľa neho uplynula 07. 01. 2012. Vo vzťahu k vznesenej
námietke premlčania súd uviedol, že pri práve na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie
jednak subjektívna 2-ročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil a objektívna 3-rorčná premlčacia doba plynúca

odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu. 10-ročná premlčacia doba plynie pri úmyselnom
bezdôvodnom obohatení. V danom prípade podľa názoru súdu objektívna premlčacia doba je 10-ročná,
pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného súd považuje za úmyselné. Žalovaný má v predmete
činnosti ako nebankový subjekt dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a
dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaný obchádzal

zákon o spotrebiteľských úveroch, neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere,
ako i ďalších podstatných náležitostí, toto jeho konanie sa nedá hodnotiť inak ako úmyselné konanie
zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu. Zároveň z výpovede žalobkyne
vyplýva, že táto sa dozvedela o bezdôvodnom obohatení v decembri 2014,a preto následne podala na
súde žalobu dňa 10. 02. 2015. Na základe uvedeného žaloba bola podaná na súde i v rámci 2-ročnej

subjektívnej doby.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 v spojení s ust. § 151 ods. 1 O. s. p.. Keďže
žalobkyňa je oslobodená od súdnych poplatkov podľa ust. § 4 ods. 2 písm. za) zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, súd uložil žalovanému v súlade s ust. § 2

ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch povinnosť zaplatiť na účet súdu súdny poplatok vo výške 19 Eur
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť

vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolateľ v odvolaní zdôraznil, že účelom právnej úpravy inštitútu premlčania v občianskoprávnych
vzťahoch je, aby oprávnený subjekt pod hrozbou sankcie premlčania uplatnil (vykonal) svoje právo
v stanovenej premlčacej dobe - teda včas. Účinné vznesenie námietky premlčania znamená, že

súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky premlčania
zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Vydania bezdôvodného obohatenia sa
žalobkyňa v zmysle zákona môže domáhať v subjektívnej (2-ročnej) lehote, najneskôr však do uplynutia
3-ročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby
začínajúplynúť,plynúakončiasanezávisleodseba.Ichvzájomnývzťahjetaký,žeaksaskončíplynutie

jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia
doba. Odvolateľ zdôraznil, že uplatnený nárok sa stal premlčaný v objektívnej premlčacej lehote dňa 07.
01. 2012. Žalovaný konal v dobrom úmysle, poskytol dlžníkovi úver v dobrej viere. Žalovaný zastáva
názor, že v danom prípade došlo k nesprávnemu posúdeniu zmluvy o úvere, ktorá bola nesprávne
prekvalifikovaná ako zmluva o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný sa nestotožňuje ani s úhradou súdneho

poplatku za návrh na začatie konania, nakoľko nesúhlasí s priznaním statusu spotrebiteľa žalobkyni.
Nesúhlasí ani s priznanou náhradou trov konania žalobkyni podľa § 142 ods. 1 O. s. p..

Žalobkyňa k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a
priznať náhradu trov odvolacieho konania.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania,čo je v súlade s ust.§ 214 ods. 1, 2 O. s. p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na
úradnej tabuli súdu a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič
nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého
stupňa, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Žalovaný vo svojom odvolaní opätovne uvádza, že zmluvu o
úvere zo dňa 28. 01. 2008 nie je možné podriadiť pod právny režim spotrebiteľských zmlúv upravených

v Občianskom zákonníku, resp., že žalobkyni nemožno priznať status spotrebiteľa, a to vzhľadom
na účel poskytnutia samotného úveru. V tejto súvislosti je potrebné poukázať, že predmetná zmluva
má všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy, pričom ide o zmluvu formulárovú, ktorú žalovaný dlhodobo v
mnohých obdobných prípadoch uzatvára so spotrebiteľmi a títo nemajú akúkoľvek možnosť ovplyvniť
jej obsah, prípadne zmeniť niektoré jej ustanovenia. Žalovaný pri uzatváraní takýchto formulárových
zmlúv nedodržuje ustanovenia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, tým nedodržiava svoju

povinnosť poskytovať spotrebiteľovi informácie v dostatočnom predstihu pred samotným uzavretím
zmluvy o úvere, resp. spotrebiteľa pri podpise zmluvy náležite neinformuje o význame jednotlivých
jej ustanovení a o tom, aký dopad budú mať pre spotrebiteľa jednotlivé časti zmluvy. Odvolací súd
zdôrazňuje, že z rozhodovacej činnosti je mu známe, že je bežnou praxou žalovaného pri uzatváraní
úverových zmlúv snaha označiť dlžníka ako podnikateľský subjekt a ak to nie je možné (v prípade ak

dlžník nemá žiadne podnikateľské oprávnenie) účelovo zaškrtne v zmluve políčko určujúce účel použitia
finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k vylúčeniu aplikácie
právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku správne uzavrel, že predmetná zmluva neobsahuje ročnú

percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V dôsledku
toho nastáva právna fikcia, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí zahŕňať aj sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
Jedným zo základných cieľov zákonodarcu bolo stanoviť porovnateľné číslo, ktoré slúži spotrebiteľom

pre porovnanie ponúk rôznych finančných inštitúcií - ročnú percentuálnu mieru nákladov. Tento údaj patrí
medzi základné informácie, ktoré je veriteľ povinný poskytnúť spotrebiteľovi v zmluve o poskytnutí úveru.
Pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere v prejednávanej veci neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej
miere nákladov spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Je nepochybné, že v predmetnej zmluve uzatvorenej medzi účastníkmi konania absentuje údaj o ročnej
percentuálnej miere nákladov. Vykonané dokazovanie potvrdzuje, že dňa 28. 01. 2008 bola uzatvorená
medzi účastníkmi úverová zmluva, podľa ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške 331,94 Eur
(10 000 Sk), pričom výška bezdôvodného obohatenia je totožná so sumou, ktorú žalobkyňa zaplatila
nad výšku poskytnutého úveru. Žalobkyňa uhradila žalobcovi celkom sumu 653,28 Eur, z čoho vyplýva,

že žalovaný sa bezdôvodne obohatil o rozdiel medzi skutočne poskytnutým úverom a vrátenou sumou
vo výške 321,34 Eur.

Správnym je aj záver súdu prvého stupňa o vzniku úmyselného bezdôvodného obohatenia na strane
žalovaného, v dôsledku čoho sa inak 3-ročná objektívna premlčacia doba predĺžila na 10 rokov odo

dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaný
ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov, a teda
jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov.
Neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v uvedenej zmluve, použitie neprijateľnej podmienky
a určenie neprimerane vysokej odplaty úveru (96,8 %) nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané

na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s nepriamym úmyslom získať
majetkový prospech opísanými praktikami. So zreteľom na to je správny záver súdu prvého stupňa
poukazujúci na neuplynutie objektívnej 10-ročnej lehoty od poskytnutia úveru, v dôsledku čoho bolo
možné takto uplatnený nárok žalobkyni priznať.

Zastavu,žežalobkyňaopísalaakosadozvedela(december2014)oproblematickostizmluvyažalovaný
nepreukázal, že sa o tom žalobkyňa dozvedela skôr, t. j. pred decembrom 2014 je problematické
akceptovať námietku žalovaného, že uplynula aj subjektívna premlčacia doba.Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak je
poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok
alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca

nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je
alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.

Vzhľadom na to, že predmetná vec je od súdnych poplatkov oslobodený, nakoľko podľa § 4 ods. 2
písm. za zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov je od

poplatku oslobodený spotrebiteľ (žalobkyňa), domáhajúci sa ochrany svojho práva, správne postupoval
súd prvého stupňa, ak vyrubil súdny poplatok za návrh neúspešnému žalovanému.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa o povinnosti žalovaného
zaplatiť žalobkyni bezdôvodne obohatil 321,34 Eur s prísl. a o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny
poplatok za návrh vo výške 19 Eur postupom podľa ust. § 219 O. s. p..

Potvrdené boli aj výroky napadnutého rozsudku o úrokoch z omeškania a o povinnosti žalovaného
nahradiť žalobkyni trovy prvostupňového konania. Tieto súvisiace výroky boli síce dotknuté podaným
odvolaním, avšak dôvody odvolania sa nezmieňujú a osobitne nenapadajú aj tieto výroky rozsudku.
Vzhľadom k viazanosti odvolaciemu súdu dôvodmi podaného odvolania v tejto časti, musel byť rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdený aj v uvedených výrokoch.

Úspech v odvolacom konaní mala žalobkyňa. Preto jej v súlade s ust. § 142 ods. 1 a § 224 ods. 1 O. s. p.
vzniklo právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov odvolacieho konania. Žalobkyni v priebehu
odvolacieho konania vznikli trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia. Keďže predmetom

sporu (odvolania) je zaplatenie sumy 321,34 Eur s prísl., uvedená čiastka tvorí tarifnú hodnotu veci v
odvolacom konaní. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (písomné vyjadrenie
k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, ´ďalej len „vyhláška“ sa rovná sume 24,90 Eur. K tejto odmene sa
pripočítava paušálna náhrada miestneho prepravného a telekomunikačných poplatkov podľa § 16 ods.

3 vyhlášky, ktorá sa v roku 2015 priznávala v sume 8,39 Eur. Spolu trovy odvolacieho konania 33,29
Eur. Náhradu trov odvolacieho konania žalobkyni vo výške 33,29 Eur je neúspešný žalovaný povinný
zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobkyne (§ 149 O. s. p.).

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.